Apríl

Boží služobníci v minulosti sa museli vyrovnávať s rôznymi nečakanými situáciami. Ako príklad si uveďme to, čo zažil Jakob. Jeho otec chcel, aby si za manželku zobral niekoho, kto uctieva Jehovu, jednu z Lábanových dcér, a uistil ho, že Jehova ho za to požehná. (1. Mojž. 28:1–4) A tak ho Jakob poslúchol, odišiel z Kanaánu a vybral sa za svojím príbuzným Lábanom, ktorý mal dve dcéry, Leu a Ráchel. Zaľúbil sa do jeho mladšej dcéry Ráchel a sľúbil mu, že mu za ňu bude slúžiť sedem rokov. (1. Mojž. 29:18) Ale veci sa vyvinuli inak, ako si predstavoval. Lában ho podviedol a namiesto Ráchel mu dal Leu. Povedal mu, že o týždeň si môže vziať za manželku aj Ráchel, ale iba ak za ňu odpracuje ďalších sedem rokov. (1. Mojž. 29:26, 27) Lában sa k nemu správal nečestne, aj čo sa týkalo jeho práce a mzdy. Celkovo Jakoba využíval až 20 rokov! (1. Mojž. 31:41, 42) w23.04 17:5

Na koho sa môžeme obrátiť, keď potrebujeme utešiť alebo poradiť? Nie je ťažké na to odpovedať. Môžeme sa pomodliť k Jehovovi. Sám nás k tomu povzbudzuje a chce, aby sme sa k nemu modlili často. V Biblii sa píše: „Neustále sa modlite.“ (1. Tes. 5:17) Nech už sa ocitneme v akejkoľvek životnej situácii, bez obáv sa na neho môžeme obrátiť a prosiť ho, aby nás viedol. (Prísl. 3:5, 6) Jehova nám rád venuje svoj čas, a tak sa k nemu môžeme modliť toľkokrát, koľko chceme. Ježiš vedel, že pre Jehovu sú naše modlitby veľmi dôležité. Dávno predtým, ako prišiel na zem, videl, ako jeho Otec odpovedá na modlitby svojich verných služobníkov. Bol napríklad pri tom, keď vypočul modlitbu Anny, Dávida či Eliáša. (1. Sam. 1:10, 11, 20; 1. Kráľ. 19:4–6; Žalm 32:5) Preto svojim učeníkom hovoril, aby sa modlili často a vôbec nepochybovali, že ich Boh vypočuje. (Mat. 7:7–11) w23.05 20:1, 3

Veľkňaz Jehojada sa bál Jehovu. Jasne sa to ukázalo, keď sa trónu v Judsku zmocnila Jezábelina dcéra Atalia. Bola bezcitná a tak túžila po moci, že sa pokúsila vyvraždiť všetkých kráľových potomkov – svojich vlastných vnukov! (2. Kron. 22:10, 11) Ale jedno z tých detí prežilo. Bol to Joáš, ktorého zachránila Jehojadova manželka Jehošabat. Spolu s manželom ho ukrývali a starali sa oňho. Vďaka tomu sa zachovala rodová línia kráľa Dávida. Hoci bol Jehojada už starý, bol verný Jehovovi a z Atalie nemal strach. Keď mal Joáš sedem rokov, Jehojada opäť ukázal, že je verný Jehovovi. Vymyslel plán. Ak by vyšiel, Joáš, právoplatný Dávidov dedič, by sa stal kráľom. Ale ak nie, Jehojada by takmer určite prišiel o život. S Jehovovou pomocou plán vyšiel. w23.06 27:12-13

Kráľa Nabuchodonozora mohli tieto slová veľmi nahnevať a mohol dať Daniela usmrtiť. Napriek tomu mu ich Daniel odvážne povedal. Vďaka čomu bol Daniel celý život taký odvážny? Určite mu v tom veľmi pomohli jeho rodičia. (5. Mojž. 6:6–9) Daniel nepoznal len základy, napríklad Desať prikázaní. Zákon poznal do detailov, lebo vedel, ktoré zvieratá Izraeliti smú a ktoré nesmú jesť. (3. Mojž. 11:4–8; Dan. 1:8, 11–13) Dobre poznal aj históriu Božieho ľudu a vedel, k čomu to viedlo, keď sa neriadili Božími normami. (Dan. 9:10, 11) A viackrát v živote zažil, ako mu Jehova a jeho mocní anjeli pomohli. Preto si bol istý, že mu budú pomáhať aj naďalej. (Dan. 2:19–24; 10:12, 18, 19) w23.08 33:5-6

Rebeka bola múdra a rozhodná žena, ktorá vedela kedy a čo urobiť. (1. Mojž. 24:58; 27:5–17) No zároveň bola úctivá a nemala problém sa podriaďovať. (1. Mojž. 24:17, 18, 65) Ak budeš pokorná ako Rebeka a necháš sa viesť tými, ktorým to dal Jehova za úlohu, budeš krásnym príkladom pre všetkých vo svojej rodine aj v zbore. Príkladom pokornej ženy, ktorá verne slúžila Jehovovi, je aj Ester. Dokonca ani keď sa stala kráľovnou, nespyšnela. Počúvala rady, ktoré jej dával jej starší bratranec Mardochej. (Ester 2:10, 20, 22) Aj ty môžeš ukázať, že si pokorná, keď si budeš od druhých pýtať rady a potom ich poslúchneš. (Tít. 2:3–5) Ester bola pokorná aj v ďalšom ohľade. Aj keď mala „krásnu postavu a príťažlivý vzhľad“, nesnažila sa na seba pútať pozornosť. (Ester 2:7, 15) w23.12 52:6-8

Prehnané výčitky svedomia sú príťažou. No Jehova nechce, aby sme sa tým stále trápili. Ak sme sa priznali, robili pokánie a urobili všetko pre to, aby sa to už viac nestalo, môžeme si byť istí, že Jehova nám odpustil a nechce, aby sme sa tým ďalej trápili. (Sk. 3:19) Vie, že takéto prehnané výčitky by nám mohli ublížiť. (Žalm 31:10) Ak by nás premohol smútok, mohli by sme preteky o život vzdať. (2. Kor. 2:7) Ak ťa stále trápia prehnané výčitky, pamätaj na to, že Jehova je Boh, ktorý „skutočne [odpúšťa]“. (Žalm 130:4) Tým, ktorí úprimne ľutujú, čo urobili, sľubuje: „Na ich hriech si už nikdy nespomeniem.“ (Jer. 31:34) To znamená, že tvoje hriechy proti tebe už nikdy nepoužije. Netráp sa tým, keď pre svoje chyby nemôžeš teraz robiť pre Jehovu toľko ako predtým. Jehova už na tvoje hriechy nemyslí, a tak to nerob ani ty. w23.08 36:14-15

Počas pandémie covidu-19 sme poslúchali pokyny od našej organizácie a nemali sme prehnané obavy, aké mali ľudia, ktorí počúvali dezinformácie. (Mat. 24:45) Stále sa musíme zameriavať na to, „čo je dôležité“. (Fil. 1:9, 10) No niektoré veci by od toho mohli našu pozornosť odvádzať, keby sme im venovali príliš veľa času a energie. Mohli by to byť aj úplne bežné veci, napríklad jedenie, pitie, oddych a zamestnanie, keby sa náš život točil hlavne okolo nich. (Luk. 21:34, 35) Okrem toho z každej strany denne počúvame správy, v ktorých sa rozoberajú rôzne sociálne a politické otázky. Nesmieme dovoliť, aby takéto správy odvádzali našu pozornosť. Inak by sme sa v mysli a v srdci mohli postaviť na niečiu stranu. Satan používa rôzne spôsoby, aby oslabil naše rozhodnutie robiť to, čo je správne. w23.07 31:12-13

Pre Jehovových svedkov je najdôležitejším dňom v roku deň, keď sa koná Pamätná slávnosť. Je to jediná udalosť, o ktorej Ježiš vyslovene povedal svojim nasledovníkom, aby si ju pripomínali. (Luk. 22:20) Pripomíname si na nej, ako môžeme ukázať, že sme za ňu vďační. (2. Kor. 5:14, 15) Je to tiež príležitosť, aby sme sa s bratmi a sestrami „navzájom povzbudili“. (Rim. 1:12) A mnohých ďalších ľudí zaujme, čo tam vidia a počujú, a chcú začať študovať Bibliu. Premýšľaj aj o tom, ako nás Pamätná slávnosť zjednocuje s bratmi a sestrami po celom svete. Preto nie div, že má Pamätná slávnosť v našom srdci také dôležité miesto! w24.01 2:1-3

Čím viac premýšľame o tom, akú obrovskú cenu za nás Jehova a Ježiš zaplatili, tým viac chápeme, ako veľmi majú každého z nás radi. (Gal. 2:20) Výkupné je dar z lásky. Jehova nám ju dokázal tak, že obetoval to najcennejšie, čo mal – svojho Syna Ježiša. Kvôli nám Jehova dovolil, aby trpel a zomrel. Jehova lásku nielen cíti, ale prostredníctvom svojho Slova nám aj hovorí, ako veľmi nás miluje. (Jer. 31:3) Keďže nás má rád, pritiahol nás k sebe. (Porovnaj 5. Mojžišovu 7:7, 8.) Nikto a nič nás od jeho lásky nedokáže oddeliť. (Rim. 8:38, 39) Aké pocity to v tebe vyvoláva? w24.01 4:10-11

Pomazaní kresťania si svoju nebeskú nádej veľmi cenia. Jeden z nich bol brat Frederick Franz. V roku 1991 povedal: „Naša nádej je niečo isté a splní sa každému zostávajúcemu zo 144 000 členov malého stáda v miere presahujúcej všetko, čo si len vieme predstaviť.“ A dodal: „Neprestali sme si uvedomovať hodnotu tejto nádeje... Ceníme si ju tým viac, čím dlhšie na ňu čakáme. Je to niečo hodné čakania... Cením si našu nádej viac ako kedykoľvek predtým.“ Z našej krásnej nádeje máme obrovskú radosť, či už je to nádej na večný život v nebi, alebo na zemi. A táto naša nádej môže byť ešte istejšia. w23.12 51:6, 8

Pred vchodom do starovekého svätostánku stál medený oltár, na ktorom sa obetovali Jehovovi zvieracie obete. (2. Mojž. 27:1, 2; 40:29) No tieto obete, ktoré sa pravidelne predkladali, nemohli ľudí úplne očistiť od hriechov. (Hebr. 10:1–3) Poukazovali na inú, oveľa dôležitejšiu obeť, ktorá mala ľudí od hriechu očistiť raz a navždy. Ježiš vedel, že Jehova ho poslal na zem, aby dal svoj život ako výkupné. (Mat. 20:28) Svojím krstom dal jasne najavo, že bude robiť to, čo od neho Jehova chce. (Ján 6:38; Gal. 1:4) Obetoval svoj život „raz navždy“. Vďaka tomu môžu byť každému, kto v neho verí, natrvalo odpustené hriechy. (Hebr. 10:5–7, 10) w23.10 45:10-11

Sami by sme sa z hriechu a smrti nikdy nedokázali vykúpiť. (Žalm 49:7, 8) Preto Jehova poslal na zem svojho Syna. Keď za nás Ježiš zomrel, pre oboch to bola obrovská obeť. Čím viac budeme uvažovať o tom, čo ich to stálo, tým viac si budeme túto obeť ceniť. Keď Adam zhrešil, stratil možnosť žiť večne. A to sa netýkalo len jeho, ale aj všetkých jeho detí. No Ježiš kúpil späť to, čo Adam stratil, tak, že obetoval svoj dokonalý život. Po celý čas, čo žil na zemi, „nezhrešil a z jeho úst nikdy nevyšlo klamstvo“. (1. Petra 2:22) Keď zomieral, jeho dokonalý život presne zodpovedal tomu, čo Adam stratil. (1. Kor. 15:45; 1. Tim. 2:6) w24.01 2:5-6

Keď bol Ježiš vzkriesený, vošiel do Najsvätejšej v duchovnom chráme. Čisté uctievanie v Jehovovom duchovnom chráme, v ktorom slúži Ježiš ako veľkňaz a je založené na jeho výkupnej obeti, je oveľa lepšie ako to, ktoré bolo pod Mojžišovým Zákonom. Veľkňaz v Izraeli vstupoval s krvou zvierat do Najsvätejšej, ktorá bola vytvorená ľudskými rukami. Ale Ježiš vstúpil „do samého neba“, do najsvätejšieho miesta zo všetkých, aby predstúpil priamo pred Jehovu. Tam za ľudí predložil hodnotu svojho dokonalého ľudského života, „aby odstránil hriech“. (Hebr. 9:24–26) Či už máme nádej na život na zemi, alebo v nebi, všetci môžeme uctievať Jehovu v jeho duchovnom chráme. w23.10 45:13-14

Zamysli sa nad tým, čo pre nás robí Ježiš ako nebeský Kráľ a súcitný Veľkňaz. Prostredníctvom neho môžeme v modlitbe pristupovať k Božiemu „trónu nezaslúženej láskavosti“ a prosiť Jehovu, aby nám pomohol a prejavil milosrdenstvo. (Hebr. 4:14, 15) Každý deň premýšľajme nad tým, čo pre nás Jehova a Ježiš urobili a stále robia. Vďaka tomu si ešte viac uvedomíme, ako nás milujú, a to nás podnieti, aby sme boli horliví a slúžili Jehovovi z celého srdca. (2. Kor. 5:14, 15) Jeden z najlepších spôsobov, ako môžeme dať najavo svoju vďačnosť, je ten, že pomáhame ľuďom, aby sa stali Jehovovými svedkami a učeníkmi Ježiša. (Mat. 28:19, 20) Aj apoštol Pavol ľuďom zvestoval. Vedel, že Jehova si praje, aby boli „ľudia každého druhu zachránení a dospeli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:3, 4) w23.10 44:13-14

Mnohí radi čítame tieto krásne slová o raji ľuďom v službe. Ako môžeme druhých a aj seba uistiť, že slová zapísané v Zjavení 21:3, 4 sa určite splnia? Jehova nám dal nielen tento nádherný sľub, ale aj presvedčivé dôvody, prečo tomu môžeme veriť. Dôvody, prečo môžeme veriť Jehovovmu sľubu o raji, sú hneď v nasledujúcich veršoch. Píše sa tam: „Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: ‚Všetko robím nové.‘ A dodal: ‚Napíš tieto slová, lebo sú spoľahlivé a pravdivé.‘ Povedal mi: ‚Splnili sa! Ja som Alfa a Omega, začiatok a koniec.‘“ (Zjav. 21:5, 6a) w23.11 46:3-5

Mladí bratia môžu ukázať, že sú rozvážni, tým, ako sa obliekajú a aké účesy nosia. Módne trendy často tvoria a propagujú ľudia, ktorí nemajú Jehovu v úcte a žijú nemorálne. To sa potom odráža na oblečení, ktoré je veľmi obtiahnuté alebo v ktorom muži vyzerajú ako ženy. Mladý brat, ktorý sa chce stať zrelým kresťanom, sa pri výbere oblečenia riadi biblickými zásadami a dobrými vzormi v zbore. Môže si položiť otázky: Vidno z toho, ako sa obliekam, že som rozumný a beriem ohľad na druhých? Povedali by o mne druhí, že slúžim Bohu? (1. Kor. 10:31–33) Brata, ktorý je rozvážny, si nevážia iba bratia a sestry, ale aj jeho nebeský Otec. w23.12 53:7

V minulosti „kráľ juhu“ prenasledoval Jehovových služobníkov. (Dan. 11:40) V prvej polovici 20. storočia boli napríklad mnohí bratia uväznení za svoju kresťanskú neutralitu. A niektoré deti svedkov boli z toho istého dôvodu vylúčené zo škôl. Hoci v posledných desaťročiach už bratia a sestry, ktorí žijú na území „kráľa juhu“, nečelia priamemu prenasledovaniu, ich viera je skúšaná inými, menej nápadnými spôsobmi. Napríklad počas volebných kampaní by kresťan mohol sympatizovať s nejakou politickou stranou alebo kandidátom. Aj keď by určite nešiel voliť, mohlo by sa stať, že vo svojej mysli alebo v srdci by sa postavil na nejakú stranu. Preto je veľmi dôležité, aby sme zostali politicky neutrálni nielen navonok, ale aj vo svojom vnútri, čiže vo svojich myšlienkach a pocitoch. (Ján 15:18, 19) w23.08 34:17

V pretekoch o život musíme bežať tak, aby sme získali cenu. (1. Kor. 9:24) Ježiš napríklad povedal, „aby [naše] srdce nebolo zaťažené prejedaním, nadmerným pitím a starosťami o to, čo [potrebujeme] k životu“. (Luk. 21:34) Tento a ďalšie verše ti pomôžu zistiť, čo by si mal robiť, aby sa ti v pretekoch o život bežalo ľahšie. Môžeme si byť istí, že preteky o život vyhráme, lebo Jehova nám na to dá silu. (Iz. 40:29–31) Preto nespomaľuj! Tak ako apoštol Pavol, aj ty sa zo všetkých síl snaž získať cenu. (Fil. 3:13, 14) V týchto pretekoch nemôže nikto bežať za teba. Ale s Jehovovou pomocou to zvládneš. Pomôže ti niesť tvoj náklad a zbaviť sa zbytočnej príťaže. S jeho podporou dokážeš vytrvať a dobehnúť až do cieľa! w23.08 36:16-17

Keď mal Ježiš 12 rokov, Jozef a Mária ho nechali v Jeruzaleme. (Luk. 2:46–52) Keď ho konečne našli, Mária ho obvinila z toho, aké starosti im urobil. Ježiš mohol reagovať, že také obvinenie je nespravodlivé. Bola to v prvom rade ich zodpovednosť, aby dohliadli na to, že všetky ich deti sa s nimi zo sviatku vrátia domov. No Ježiš nič také neurobil a odpovedal im úctivo. „Ale oni nepochopili, čo tým myslel.“ Ježiš ich napriek tomu „ďalej poslúchal“. Čo ti pomôže, aby si poslúchal rodičov, aj keď niekedy urobia chybu alebo máš pocit, že ti nerozumejú? Mysli na to, ako to vníma Jehova. V Biblii sa píše, že keď poslúchaš svojich rodičov, „páči sa to Pánovi“. (Kol. 3:20) Jehova vie, že rodičia ti niekedy nerozumejú alebo určia pravidlá, ktoré nie sú ani zďaleka dokonalé. Ale keď rodičov aj tak poslúchaš, robíš Jehovovi radosť. w23.10 42:5-6

Napríklad spolužiak ti povie, že Jehovovi svedkovia by mali zmeniť svoj názor na homosexualitu. Môžeš ho uistiť, že rešpektujeme to, že každý človek má právo vybrať si, ako bude žiť. (1. Petra 2:17) Potom mu možno budeš môcť povedať, čo sa v Biblii píše o tejto téme a ako nám to, že sa ňou riadime, zlepšuje život. Ak má niekto úplne opačný názor ako my, nemali by sme si hneď myslieť, že presne vieme, čomu verí. Alebo čo ak ti spolužiak povie, že je smiešne veriť v Boha? Mal by si dospieť k záveru, že verí v evolúciu a má o nej veľa naštudované? Možno len opakuje to, čo počul od niekoho iného. Môžeš mu poslať link na nejaký článok alebo video o stvorení na stránke jw.org. Neskôr sa o tom možno bude chcieť s tebou porozprávať. Takýmto úctivým spôsobom môžeš dosiahnuť, že zmení svoj názor a o Biblii sa bude chcieť dozvedieť viac. w23.09 39:12-13

Môžeme byť istí, že keď sa budeme zo všetkých síl snažiť napraviť svoju chybu a spoliehať sa na Jehovu, bude nás ďalej používať a odmení nás. (Prísl. 28:13) Samson nebol dokonalý. Napríklad jeho vzťah s Dalilou bola chyba, ale nevzdal sa a ďalej slúžil Jehovovi. A ani Jehova to s ním nevzdal. Znova ho výnimočným spôsobom použil. Stále sa naňho pozeral ako na muža so silnou vierou a zahrnul ho do zoznamu verných mužov a žien, o ktorých sa píše v 11. kapitole Hebrejom. Sme veľmi radi, že môžeme slúžiť takému milujúcemu nebeskému Otcovi, ktorý nás chce posilňovať, a to najmä vtedy, keď sme slabí. Preto sa k nemu tak ako Samson modlime: „Spomeň si na mňa, prosím, a... posilni ma.“ (Sud. 16:28) w23.09 37:18-19

Keď máme stále na mysli Jehovov deň, motivuje nás to robiť v službe čo najviac. Ale v niektorých situáciách sa možno zdráhame hovoriť o pravde. Prečo? Možno dostaneme strach, čo by si potom o nás niekto pomyslel alebo ako by sa k nám správal. Stalo sa to aj Petrovi. Keď bol Ježiš zatknutý, bál sa priznať, že je jeho učeníkom, a niekoľkokrát dokonca zaprel, že ho pozná. (Mat. 26:69–75) No neskôr svoj strach z ľudí prekonal a s istotou povedal: „Nebojte sa toho, čoho sa boja oni, ani sa neznepokojujte.“ (1. Petra 3:14) Tieto Petrove slová nás uisťujú, že aj my môžeme strach z ľudí prekonať. Ako? Peter nám hovorí: „Majte v srdci posvätnú úctu ku Kristovi ako Pánovi.“ (1. Petra 3:15) Môžeme myslieť na to, že Ježiš Kristus má obrovskú moc a je naším Kráľom. w23.09 41:6-8

Musíme tvrdo bojovať, aby sme sa nezaplietli do „neplodných skutkov tmy“. (Ef. 5:11) Skúsenosti ukazujú, že čím viac sa človek pozerá na niečo nečisté a nemravné, počúva to a hovorí o tom, tým skôr sa dopustí niečoho nesprávneho. (1. Mojž. 3:6; Jak. 1:14, 15) Satanov svet sa nás snaží oklamať. Chce, aby sme si mysleli, že to, čo Jehova považuje za nemravné a nečisté, nie je vôbec zlé. (2. Petra 2:19) Túto taktiku Satan používa už dlho. Chce nás zmiasť, aby sme nemali jasno v tom, čo je dobré a čo zlé. (Iz. 5:20; 2. Kor. 4:4) Preto sú mnohé filmy, televízne relácie a webové stránky plné názorov, ktoré idú proti tomu, čo nám hovorí Jehova. Satan sa nás snaží oklamať, že nečisté správanie a nemravný životný štýl je neškodný. (Ef. 5:6) w24.03 12:8-10

Svätostánok bol v podstate stan, ktorý Izraeliti spočiatku nosili so sebou, keď sa presúvali z miesta na miesto. Tento „stan stretávania“ bol miestom, kde uctievali Boha a prinášali obete. (2. Mojž. 29:43–46) Používal sa takmer 500 rokov, až kým v Jeruzaleme nebol postavený chrám. (2. Mojž. 25:8, 9; 4. Mojž. 9:22) No svätostánok predstavoval niečo oveľa významnejšie. Bol „tieňom nebeských vecí“ a predstavoval Jehovov veľký duchovný chrám. Apoštol Pavol povedal, že „tento svätostánok predstavuje to, čo existuje dnes“. (Hebr. 9:9) Teda v čase, keď písal svoj list Hebrejom, duchovný chrám bol pre kresťanov už skutočnosťou. Začal existovať v roku 29 n. l. V tom roku sa dal Ježiš pokrstiť a v duchovnom chráme začal slúžiť ako Jehovov „vznešený veľkňaz“. (Hebr. 4:14; Sk. 10:37, 38) w23.10 45:6-7

Chceme slúžiť Jehovovi s radosťou. Preto musíme byť pružní. To znamená, že musíme byť rozumní, teda prispôsobiť sa novým okolnostiam a rešpektovať názory a rozhodnutia druhých. Okrem toho, že chceme byť rozumní, chceme byť aj pokorní a súcitní. Jehova je pevný a neochvejný, a preto je v Biblii opísaný ako „Skala“. (5. Mojž. 32:4) No je aj rozumný. Ako to vieme? Dokáže sa prispôsobiť meniacim sa okolnostiam, aby splnil svoje sľuby. A keďže nás vytvoril na svoj obraz, dokážeme to aj my. Vo svojom Slove nám dal zásady, aby sme sa vedeli dobre rozhodovať v rôznych situáciách, ktoré život prinesie. Teda z toho, že Jehova je prispôsobivý a že nám dal biblické zásady, vidíme, že hoci je „Skala“, je aj rozumný. w23.07 32:1-3

V Biblii sa Jehova prirovnáva k milujúcej matke. (Iz. 66:12, 13) Predstav si mamičku, s akou láskou sa stará o svoje dieťatko a hneď reaguje na jeho potreby. Tak je to aj s Jehovom. Keď nás niečo veľmi trápi, môžeme si byť istí, že nám s láskou príde na pomoc. Aj keď robíme chyby, nevzdáva to s nami. (Žalm 103:8) Izraeliti Jehovu veľakrát sklamali. Ale keď oľutovali, čo urobili, uistil ich, že ich má stále rád. Svojmu ľudu povedal: „Si drahocenný v mojich očiach, vážim si ťa a milujem ťa.“ (Iz. 43:4, 5) Jehova rovnako miluje aj teba. Aj keby si urobil nejakú vážnu chybu, keď to oľutuješ a vrátiš sa k nemu, zistíš, že ťa má stále rovnako rád. Každého z nás uisťuje, že „odpúšťa veľkoryso“. (Iz. 55:7) A ten, komu odpustí, potom zažije „časy osvieženia od Jehovu“. (Sk. 3:19) w24.01 4:4-5

Keď si v náročnej situácii, Jehova ti môže pomôcť. Ako mu môžeš dať príležitosť, aby ti ukázal, že je s tebou? Napríklad keď si od zamestnávateľa pýtaš voľno na zjazd alebo si chceš upraviť pracovný čas, aby si mohol byť na všetkých zhromaždeniach. Možno budeš milo prekvapený, ako to dopadne, a tvoja dôvera v Jehovu bude ešte väčšia. Ezdráš pokorne prosil Jehovu, aby mu pomáhal. Vždy, keď ho niečo veľmi trápilo, pokorne sa modlil k Jehovovi a spoliehal sa naňho. (Ezdr. 8:21–23; 9:3–5) Tento jeho postoj druhých podnietil, aby ho podporili a aby aj oni prejavili vieru, akú mal on. (Ezdr. 10:1–4) Keď máme obavy, či vyjdeme s peniazmi alebo o bezpečnosť svojej rodiny, aj my sa spoliehajme na Jehovu a prosme ho o pomoc. w23.11 48:15-17

Jehova nepovedal, že nás bude považovať za spravodlivých iba vtedy, keď budeme robiť presne to čo Abrahám. Je veľa spôsobov, ako môžeme prejaviť svoju vieru skutkami. Napríklad môžeme privítať tých, čo sú v zbore noví, pomáhať bratom a sestrám, ktorí sú v núdzi, a starať sa o svoju rodinu. Keď tieto veci robíme, Bohu sa to páči a odmení nás za to. (Rim. 15:7; 1. Tim. 5:4, 8; 1. Jána 3:18) A jeden z najdôležitejších spôsobov, ako môžeme prejaviť svoju vieru, je horlivo zvestovať dobrú správu. (1. Tim. 4:16) Každý z nás môže svojimi skutkami ukázať, že verí, že Jehova splní svoje sľuby a že to, čo robí, je to najlepšie. Potom si môžeme byť úplne istí, že Boh nás bude považovať za spravodlivých a budeme jeho priateľmi. w23.12 50:3, 15

Kráľ Dávid krátko pred svojou smrťou povedal svojmu synovi Šalamúnovi vyššie uvedené slová. (1. Kráľ. 2:1, 3) To je dobrá rada pre všetkých bratov. Čo im pomôže, aby sa im to podarilo? To, keď sa budú vo všetkom riadiť Božími zákonmi a zásadami. (Luk. 2:52) Ak si mladý, prečo je dôležité, aby sa z teba stal duchovne zrelý kresťan? Bratia majú v zbore a v rodine veľa dôležitých úloh. Mladí bratia, určite premýšľate o tom, čo by ste mohli v budúcnosti robiť. Napríklad možno máš cieľ stať sa priekopníkom, služobným pomocníkom a neskôr zborovým starším. A možno sa chceš aj oženiť a mať deti. (Ef. 6:4; 1. Tim. 3:1) To všetko sa ti môže podariť, keď budeš pracovať na tom, aby si bol zrelým kresťanom. w23.12 53:1-2

Zboroví starší dostali od Jehovu zodpovednú úlohu starať sa o jeho cenné ovečky. Veľmi si vážia, že Jehova im takto dôveruje, a robia všetko, čo môžu, aby boli pastiermi, ktorí sa dobre starajú o Boží ľud. (Jer. 23:4; 1. Petra 5:2) Sme radi, že ich máme! Starší sa môžu veľa naučiť od sudcu Gedeona. (Hebr. 6:12; 11:32) Gedeon chránil a viedol Boží ľud. (Sud. 2:16; 1. Kron. 17:6) Bol skromný, pokorný a poslušný a vytrvalo si spĺňal svoje úlohy. Pre starších je dobrým príkladom, lebo podobne ako on sa starajú o Boží ľud vo veľmi náročných časoch. (Sk. 20:28; 2. Tim. 3:1) Či už slúžime ako starší, alebo nie, môžeme si týchto bratov ešte viac vážiť za to všetko, čo pre nás robia, a podporovať ich. (Hebr. 13:17) w23.06 25:1, 3