December

Má Jehova moc vzkriesiť tých, čo zomreli? Určite áno. Veď je „Všemohúci“. (Zjav. 1:8) Preto dokáže poraziť akéhokoľvek nepriateľa, aj smrť. (1. Kor. 15:26) Ďalší dôvod, ktorý nás presviedča o tom, že Boh dokáže vzkriesiť mŕtvych, je ten, že má neobmedzenú pamäť. Pozná meno každej hviezdy. (Iz. 40:26) A pamätá si aj všetkých, ktorí zomreli. (Jób 14:13; Luk. 20:38) Nie je preňho žiaden problém spomenúť si ani na tie najmenšie detaily o tých, ktorých chce vzkriesiť, vrátane ich genetického kódu, spomienok a všetkého, čo v živote zažili. Jehova túži vzkriesiť mŕtvych a má na to aj moc. Preto sme si istí, že svoje sľuby splní. Ale je tu aj ďalší dôvod, prečo tomu veríme. Jehova to už totiž viackrát urobil. Niekoľkým svojim verným služobníkom v minulosti vrátane svojho Syna Ježiša dal moc na to, aby niekoho vzkriesili. w23.04 16:7-9

Ak budeme pri rozhovoroch s druhými mierni a taktní, budú nás počúvať ochotnejšie a rozhovor bude pokračovať. Ale ak niekomu ide len o to, aby sa s nami hádal alebo sa nám posmieval, môžeme takýto rozhovor ukončiť. (Prísl. 26:4) No takíto ľudia sú skôr výnimkou; s mnohými sa dá dobre porozprávať. Keď sa naučíme byť mierni, prinesie to veľa dobrého. Pros Jehovu, aby ti dal silu zostať mierny, aj keď ti niekto dá nepríjemnú otázku alebo ťa začne nespravodlivo obviňovať. Pamätaj, že ak zostaneš mierny, môžeš zabrániť tomu, aby vaše rozdielne názory skončili hádkou. Keď budeš mierny a úctivý, niektorí, s ktorými sa rozprávaš, môžu zmeniť svoj názor na nás a na biblickú pravdu. Buď vždy pripravený obhájiť to, čomu veríš, a to „s miernosťou a hlbokou úctou“. (1. Petra 3:15) Nech sa miernosť stane tvojou silnou stránkou! w23.09 39:18-19

Pouvažujme o štyroch spôsoboch, ako sa trpezlivosť prejavuje. Po prvé, trpezlivý človek sa len tak ľahko nenahnevá. Snaží sa zostať pokojný a neodplácať sa, keď ho niekto niečím nahnevá alebo je v strese. (2. Mojž. 34:6, pozn. pod čiarou) Po druhé, trpezlivý človek dokáže pokojne čakať. Keď niečo trvá dlhšie než očakával, snaží sa, aby ho to nerozhodilo. (Mat. 18:26, 27) Po tretie, trpezlivý človek nie je unáhlený. Keď trpezlivý človek dostane dôležitú úlohu, nevrhne sa do nej bezhlavo ani sa ju nesnaží len tak narýchlo odbaviť. Vyhradí si dosť času na to, aby si ju premyslel, a aj na to, aby ju vykonal. Po štvrté, trpezlivý človek sa nesťažuje, keď zažíva niečo náročné. Aj v ťažkostiach sa zo všetkých síl snaží slúžiť Jehovovi s radosťou. (Kol. 1:11) Potrebujeme prejavovať všetky stránky trpezlivosti, o ktorých sme hovorili. w23.08 35:3-6

Jeden z hlavných dôvodov, prečo si chceme chrániť svoje obrazné srdce, je ten, že ho Jehova skúma. To znamená, že vidí oveľa viac ako druhí. Vidí, akí skutočne sme vo svojom vnútri. Dáva nám múdre rady, vďaka ktorým budeme môcť žiť večne. (Ján 4:14) Ak si nimi budeme napĺňať myseľ, bude nás milovať. Okrem toho nám v nej už nezostane miesto na skazené názory, ktorými nás chce Satan a jeho svet otráviť. (1. Jána 5:18, 19) Čím bližší vzťah budeme k Jehovovi mať, tým viac ho budeme milovať a vážiť si ho. A keďže ho nebudeme chcieť ničím zraniť, bude nám odporná už len predstava, že by sme zhrešili. Marta, ktorá žije v Chorvátsku, sa ocitla v pokušení dopustiť sa sexuálnej nemravnosti. Napísala: „Bolo pre mňa ťažké jasne uvažovať a neurobiť to, čo ma lákalo, aj keď som vedela, že je to zlé. Ale bázeň pred Jehovom ma ochránila.“ Ako? Marta povedala, že premýšľala o tom, k čomu by jej zlé rozhodnutie mohlo viesť. To môžeme robiť aj my. w23.06 28:3-4

Ježiš vedel, že Jehovovým zámerom je posvätiť svoje meno a očistiť ho od všetkých klamstiev. Preto svojich nasledovníkov učil modliť sa: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno.“ (Mat. 6:9) Ježiš chápal, že to je to najdôležitejšie v celom vesmíre. Nikto neurobil pre posvätenie Božieho mena viac ako Ježiš. No z čoho ho jeho nepriatelia obvinili, keď ho zatkli? Z rúhania! Ježiš si dobre uvedomoval, že znesvätiť Božie meno a priniesť naň pohanu je tým najhorším hriechom. To, že ho odsúdili práve za to, ho veľmi trápilo. Možno to bol hlavný dôvod, prečo krátko predtým, ako ho zatkli, cítil „smrteľnú úzkosť“. (Luk. 22:41–44) w24.02 6:11

V pretekoch o život je dôležité, aby sme milovali viac Jehovu a Ježiša ako svoju rodinu. (Mat. 10:37) To ale neznamená, že ju môžeme zanedbávať, akoby bola prekážkou v tom, aby sme Jehovovi a Ježišovi robili radosť. Naopak, ak sa chceme Jehovovi a Ježišovi páčiť, je potrebné, aby sme si plnili povinnosti, ktoré v rodine máme. (1. Tim. 5:4, 8) Budeme tak šťastnejší. Prečo? Jehova vytvoril rodinu tak, že bude šťastná vtedy, keď sa manžel a manželka budú k sebe správať s láskou a úctou, keď rodičia budú milovať a vychovávať svoje deti, a keď deti budú poslúchať svojich rodičov. (Ef. 5:33; 6:1, 4) Nech už je tvoja úloha v rodine akákoľvek, riaď sa múdrymi biblickými radami, a nie svojimi pocitmi, kultúrou alebo radami od takzvaných odborníkov. Dobre využívaj naše publikácie, kde nájdeš výborné tipy, ako uplatňovať biblické zásady. w23.08 36:6-7

Každá sestra potrebuje vedieť nejaké praktické veci. Niektoré schopnosti a zručnosti, ktoré sa naučíš už v detstve, sa ti zídu po celý život. Napríklad sa nauč dobre čítať a písať. V niektorých kultúrach sa nepovažuje za dôležité, aby sa ženy naučili čítať a písať. Ale pre kresťanov je to nesmierne dôležité. (1. Tim. 4:13) A tak urob všetko pre to, aby si sa to naučila. Na čo to bude dobré? Môže ti to pomôcť nájsť si prácu a udržať si ju. Budeš si môcť lepšie študovať Bibliu a učiť z nej druhých. A čo je najdôležitejšie, keď si ju budeš čítať a premýšľať o tom, budeš mať ešte bližší vzťah k Jehovovi. (1. Tim. 4:15) w23.12 52:10-11

Pros Jehovu, aby ti pomáhal odolávať pokušeniu. Keďže sme nedokonalí, musíme neustále bojovať s pokušením urobiť niečo zlé. A Satan robí všetko pre to, aby nám tento boj ešte sťažil. Využíva na to napríklad nevhodnú zábavu. Chce, aby sme mali plnú hlavu nečistých myšlienok, ktoré by nás skazili a mohli by viesť k vážnemu hriechu. (Mar. 7:21–23; Jak. 1:14, 15) Bez Jehovovej pomoci by sme pokušeniam nedokázali odolávať. Preto Ježiš zahrnul do vzorovej modlitby aj túto prosbu: „Nedovoľ, aby sme podľahli pokušeniu, ale osloboď nás od toho zlého.“ (Mat. 6:13) Jehova nám rád pomôže, ale musíme ho o to poprosiť. A musíme aj konať podľa toho, o čo prosíme. w23.05 20:15-17

Ak manželskému páru záleží na vzťahu k Jehovovi, chcú sa riadiť jeho radami. A ak to tak robia, pomáha im to vyhnúť sa problémom, ktoré by mohli ohroziť ich lásku. Alebo ak aj nejaké prídu, dokážu ich prekonať. Duchovní ľudia sa tiež snažia napodobňovať Jehovu a byť láskaví, trpezliví a ochotní odpustiť. (Ef. 4:32–5:1) V manželstvách, v ktorých sa tieto vlastnosti prejavujú, láska kvitne. Lena, ktorá je vydatá už viac ako 25 rokov, povedala: „Je ľahké milovať a vážiť si duchovného človeka.“ Pouvažujme o jednej manželskej dvojici, o ktorej sa píše v Biblii. Keď Jehova vyberal rodičov pre budúceho Mesiáša, spomedzi všetkých Dávidových potomkov vybral Jozefa a Máriu. Prečo? Lebo obaja k nemu mali blízky vzťah a Jehova vedel, že v ich manželstve bude vždy na prvom mieste. w23.05 23:3-4

Hoci náš Vodca Ježiš je dokonalý, bratia, ktorých používa, aby nás viedli tu na zemi, dokonalí nie sú. Preto nemusí byť ľahké ich poslúchať, najmä keď od nás chcú niečo, do čoho sa nám veľmi nechce. Aj apoštol Peter mal raz problém poslúchnuť jeden pokyn. Anjel mu povedal, aby jedol zvieratá, ktoré boli podľa Mojžišovho Zákona nečisté. No Peter to odmietol, a to nielen raz, ale až trikrát. (Sk. 10:9–16) Prečo? Prišlo mu to veľmi zvláštne, pretože mal urobiť niečo, čo dovtedy ešte nikdy neurobil. Na druhej strane, apoštol Pavol poslúchal starších mužov v Jeruzaleme, ktorí boli kresťanmi, keď mu povedali, aby vzal so sebou štyroch mužov a v chráme sa s nimi obradne očistil. Mal tým dať najavo, že žije podľa Zákona. Pavol vedel, že kresťania už Mojžišov Zákon nemusia dodržiavať. Navyše neurobil nič z toho, čo sa o ňom hovorilo. Napriek tomu hneď „na druhý deň vzal so sebou tých mužov a obradne sa s nimi očistil“. (Sk. 21:23, 24, 26) Vďaka tomu, že bol poslušný, zachoval medzi bratmi jednotu. (Rim. 14:19, 21) w23.10 42:15-16

Asi by ti ani nenapadlo, že v priateľstve je dôležitý strach. Ale ak chceme byť Jehovovými blízkymi priateľmi, musíme sa ho báť. Takýto zdravý strach musíme mať všetci, bez ohľadu na to, ako dlho Jehovovi slúžime. No čo to znamená báť sa Boha? Báť sa Boha znamená milovať ho a nechcieť urobiť nič, čím by sme si vzťah k nemu narušili. Aj Ježiš mal pred Bohom takúto „hlbokú bázeň“. (Hebr. 5:7) No nemal z neho hrôzu. (Iz. 11:2, 3) Naopak, veľmi ho miloval a chcel ho poslúchať. (Ján 14:21, 31) Tak ako on, aj my máme k Jehovovi hlbokú úctu a bázeň, lebo je milujúci, múdry, spravodlivý a mocný. A keďže nás miluje, nie je mu jedno, ako reagujeme na jeho rady. Môžeme mu spôsobiť bolesť alebo urobiť radosť. (Žalm 78:41; Prísl. 27:11) w23.06 27:1-2, 5

Z Uzzijaha sa stal mocný kráľ, ktorému sa dobre darilo. No zabudol, že za to všetko vďačí Jehovovi. Čo sa z toho učíme? Je dobré si pripomínať, že je to Jehova, komu vďačíme za všetko, čo máme a čo sme dokázali. Preto nechceme vyvyšovať seba, ale všetku chválu pripisovať Jehovovi. (1. Kor. 4:7) Musíme byť pokorní a uvedomovať si, že sme nedokonalí a že niekedy potrebujeme usmerniť. Jeden brat, ktorý má okolo 60 rokov, napísal: „Naučil som sa nebrať sa tak vážne. Keď ma niekto upozorní na nejakú chybu, ktorú urobím, snažím sa to napraviť a ísť ďalej.“ Pravda je taká, že keď budeme mať bázeň pred Jehovom a budeme pokorní, v živote sa nám bude dariť. (Prísl. 22:4) w23.09 38:10-11

Kresťania v prvom storočí potrebovali vytrvalosť. Prečo? Okrem bežných problémov zažívali aj iné ťažkosti. Mnohí boli prenasledovaní, a to nielen židovskými náboženskými vodcami a rímskou vládou, ale aj vlastnou rodinou. (Mat. 10:21) A aj v zbore museli niekedy čeliť odpadlíkom, ktorí šírili falošné náuky a chceli ho rozdeliť. (Sk. 20:29, 30) No aj napriek tomu títo kresťania vytrvávali. (Zjav. 2:3) Čo im pomáhalo? Premýšľali o Božích služobníkoch z minulosti, ktorí vytrvali, napríklad o Jóbovi. (Jak. 5:10, 11) Modlili sa, aby im Jehova dával silu. (Sk. 4:29–31) A mysleli na to, čo dobré ich vytrvalosť prinesie. (Sk. 5:41) Aj nám pomôže vytrvávať to, keď budeme premýšľať o príkladoch vytrvalosti, o ktorých sa píše v Biblii a v našich publikáciách. w23.07 29:5-6

Jehova a Ježiš to s nami nikdy nevzdajú. Keď apoštol Peter zaprel Ježiša, ocitol sa vo svojom živote akoby na rázcestí. Bude ďalej Kristovým nasledovníkom alebo nie? Ježiš Jehovu prosil, aby Petrova viera nezoslabla. O tejto modlitbe Petrovi povedal a z jeho slov, že neskôr bude svojich bratov posilňovať, vidno, že mu dôveroval. (Luk. 22:31, 32) Vždy, keď si Peter na tieto Ježišove slová spomenul, určite ho to veľmi povzbudilo. Keď sa aj my v živote ocitneme na rázcestí, Jehova nás môže cez starostlivých pastierov povzbudiť, aby sme zostali verní. (Ef. 4:8, 11) Tak ako sa Jehova postaral o Petra a ďalších apoštolov, aby mali všetko, čo potrebujú, postará sa aj o nás, keď dáme službu na prvé miesto. w23.09 40:14-15

Jehova vie aj o tom najmenšom láskavom skutku, ktorý pre niekoho urobíš. Vníma to ako cennú obeť, ako dlh, ktorý ti splatí. Ak si kedysi slúžil ako starší alebo služobný pomocník, buď si istý, že Jehova nezabudol na tvoju prácu a lásku, z ktorej si to robil. (1. Kor. 15:58) Ale tvoju lásku k druhým vidí aj teraz. Jehova si praje, aby naša láska k nemu a k druhým stále rástla. Lásku k Jehovovi si posilníme, keď si budeme čítať jeho Slovo a premýšľať o tom a keď sa k nemu budeme často modliť. A lásku k bratom a sestrám si posilníme, keď im budeme pomáhať s tým, čo potrebujú. K čomu to všetko povedie? Budeme mať ešte bližší vzťah k Jehovovi a k našej duchovnej rodine. A z týchto priateľstiev sa budeme tešiť navždy! w23.07 30:11, 13, 18

Každý sa musí sám rozhodnúť, ako sa bude starať o svoje zdravie. V Biblii je len niekoľko konkrétnych zákonov, ktorých by sme sa mali držať, keď si vyberáme liečbu, napríklad úplne sa vyhýbať krvi a špiritizmu. (Sk. 15:20; Gal. 5:19, 20) Ostatné veci sú otázkou osobnej voľby. Aj keď máme na určitý druh liečby jasný názor, mali by sme rešpektovať, že naši bratia a sestry majú právo urobiť vlastné rozhodnutie. Mali by sme pamätať na tieto štyri dôležité body: (1) Všetky choroby úplne a natrvalo odstráni len Božie Kráľovstvo. (Iz. 33:24) (2) Každý kresťan sa musí sám presvedčiť, čo je preňho najlepšie. (Rim. 14:5) (3) Nechceme druhých súdiť ani robiť nič, čo by bolo pre nich kameňom úrazu. (Rim. 14:13) (4) Milujeme druhých, a preto si uvedomujeme, že jednota v zbore je dôležitejšia ako naše právo slobodne sa rozhodovať. (Rim. 14:15, 19, 20) w23.07 32:15

Určite máš Jehovu veľmi rád. Aj veľa Božích služobníkov v minulosti malo k Bohu blízky vzťah. (Žalm 104:33, 34) A mnohí aj niečo obetovali, aby ho mohli uctievať. V starovekom Izraeli k nim patrili napríklad nazirejci alebo zasvätení. Tento výraz výstižne opisuje Izraelitov, ktorí boli ochotní sa niečoho vzdať, aby mohli výnimočným spôsobom slúžiť Jehovovi. Podľa Mojžišovho Zákona sa mohli muži aj ženy rozhodnúť, že budú nejaký čas slúžiť ako nazirejci. (4. Mojž. 6:1, 2) Keď zložili slávnostný sľub, znamenalo to, že budú dodržiavať určité požiadavky, ktoré pre ostatných Izraelitov neplatili. Prečo sa nejaký Izraelita rozhodol stať sa nazirejcom? Pravdepodobne preto, že veľmi miloval Jehovu a bol mu vďačný za všetko, čo preňho robí. (5. Mojž. 6:5; 16:17) w24.02 7:1-2

V Biblii sa hebrejské slovo pre „vernosť“ alebo „vernú lásku“ často používa na opis vrúcnych a hlbokých citov. Takúto vernú lásku má k svojim služobníkom Boh, ale aj Boží služobníci medzi sebou. (2. Sam. 9:6, 7) Vernosť si môžeme stále posilňovať. Pozrime sa, ako to bolo v Danielovom prípade. Daniel sa v živote dostal do mnohých situácií, v ktorých musel dokázať, že je verný Bohu. Ale jednu z najväčších skúšok zažil, keď mal okolo 90 rokov. Kráľovskí úradníci nemali Daniela radi a už vôbec si nevážili Boha, ktorého uctieval. A tak vymysleli plán, ako sa Daniela zbaviť. Dali kráľovi podpísať výnos, v ktorom stálo, že počas 30 dní nemá nikto predložiť nijakú prosbu žiadnemu bohu alebo človeku okrem kráľa. Čo urobí Daniel? Bude verný Bohu alebo kráľovi? Stačilo, aby sa prestať modliť k Jehovovi. Ale on to neurobil. (Dan. 6:12–15, 20–22) w23.08 33:10-12

Jehova chce, aby sme bratov a sestry neprestali milovať. Keď niekto z nich povie alebo urobí niečo, čo nám ublíži, veríme, že to neurobil schválne a že chce veci robiť tak, ako si to praje Jehova. (Prísl. 12:18) Boh nás má rád, aj keď robíme chyby. Neodpíše nás ani na nás nie je stále nahnevaný. (Žalm 103:9) Sme veľmi radi, že nám odpúšťa, a je dôležité, aby sme ho v tom napodobňovali. (Ef. 4:32–5:1) Pamätajme tiež, že koniec tohto sveta sa blíži, a tak musíme mať s bratmi a sestrami blízke vzťahy. Môžeme očakávať, že prenasledovanie sa bude zintenzívňovať a možno nás dokonca uväznia. Potom budeme potrebovať bratov a sestry viac ako kedykoľvek predtým. (Prísl. 17:17) w24.03 11:6-7

V Biblii sa píše o mladých ľuďoch, ktorí mali s Jehovom blízky vzťah a vďaka tomu mali zmysluplný a šťastný život. Jedným z nich bol Dávid. Už ako mladý sa postavil na Jehovovu stranu a neskôr sa z neho stal dobrý kráľ. (1. Kráľ. 3:6; 9:4, 5; 14:8) Čo keby si si o ňom preštudoval viac? Jeho príklad ťa povzbudí, aby si aj ty Jehovovi verne slúžil. Alebo by si si mohol niečo preštudovať o Markovi či Timotejovi. Jehovovi začali slúžiť už v mladosti a boli mu verní po celý život. Jehova z nich mal radosť. To, kam bude tvoj život smerovať, závisí od toho, čo robíš už teraz. Keď sa budeš spoliehať na Jehovu a nie na seba, pomôže ti robiť dobré rozhodnutia. Potom budeš v živote šťastný a spokojný. Nezabudni, že Jehova si veľmi cení všetko, čo preňho robíš. Môže byť niečo lepšie než slúžiť nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi? w23.09 38:18-19

O nedokonalosti svojich bratov a sestier by mohol veľa rozprávať apoštol Pavol. Napríklad keď prišiel do Jeruzalema, niektorí zo zboru mu neverili a báli sa ho. (Sk. 9:26) Neskôr o ňom ďalší hovorili za jeho chrbtom, aby mu pokazili povesť. (2. Kor. 10:10) Pavol tiež videl, ako zle sa zachoval jeden brat, ktorý mal zodpovedné postavenie a ktorého správanie mohlo mať negatívny vplyv na druhých. (Gal. 2:11, 12) A okrem toho ho veľmi sklamal jeho blízky spolupracovník Marek. (Sk. 15:37, 38) Pavol si mohol povedať, že všetkým, ktorí mu nejako ublížili, sa bude radšej vyhýbať. Ale neurobil to. Ďalej sa na nich pozeral pozitívne a verne slúžil Jehovovi. Čo mu pomohlo? Pavol mal bratov a sestry veľmi rád, a preto sa nezameriaval na ich chyby, ale na ich dobré stránky. Láska mu tiež pomáhala robiť to, o čom sa píše vo verši na dnešný deň. w24.03 11:4-5

V Biblii je viacero správ, z ktorých vidieť, aká je miernosť dôležitá. Ako príklad si zoberme Izáka. Keď sa usadil v Geráre na území Filištíncov, jeho susedia mu zo závisti zasypali studne, ktoré kedysi vykopali sluhovia jeho otca Abraháma. Izák sa s nimi nezačal hádať. Odišiel na iné miesto a vykopal nové studne. (1. Mojž. 26:12–18) No Filištínci tvrdili, že aj tá voda patrí im. Izák aj v tejto situácii zachoval pokoj. (1. Mojž. 26:19–25) Vďaka čomu zostal mierny, hoci ho druhí provokovali? Určite mu pomohol príklad jeho rodičov. Abrahám dokázal riešiť situácie s pokojom a Sára bola „tichého a mierneho ducha“. (1. Petra 3:4–6; 1. Mojž. 21:22–34) w23.09 39:4

V určenom čase poslal na zem svojho prvorodeného Syna, aby o tomto Kráľovstve učil druhých a aby dal za nás svoj život a tak nás vykúpil z hriechu a smrti. Potom Ježiša vzkriesil a on sa vrátil späť do neba, aby vládol ako Kráľ Božieho Kráľovstva. Hlavnou témou Biblie je posvätenie Jehovovho mena. Jehova svoje meno posvätí, keď splní svoj zámer so zemou prostredníctvom svojho Kráľovstva na čele s Kristom. Tento zámer nikto a nič nezmení. Jehova sľúbil, že ho uskutoční. (Iz. 46:10, poznámky pod čiarou; Hebr. 6:17, 18) Celá zem sa časom premení na raj, kde budú „žiť večne“ dokonalí, spravodliví potomkovia Adama a Evy. (Žalm 22:26) Ale to nebude všetko. Jehova svoj zámer dovŕši, keď zjednotí všetky bytosti v nebi a na zemi. Potom ho budú všetci anjeli a ľudia uznávať ako svojho Zvrchovaného Vládcu. (Ef. 1:8–11) Nie je úžasné, ako Jehova napĺňa svoj zámer? w23.10 44:7-8

Keď Židia, ktorí žili v Babylone, prišli do Jeruzalema, museli sa vyrovnávať so zlou ekonomickou a politickou situáciou a odporom. Preto bolo pre niektorých ťažké sa naplno venovať obnove Jehovovho chrámu. Strácali nadšenie, a tak k nim Jehova poslal dvoch prorokov, Aggea a Zachariáša, aby ich povzbudil, čo zabralo. (Ag. 1:1; Zach. 1:1) Ale o necelých 50 rokov na tom boli znova tak ako predtým. A tak za nimi z Babylona do Jeruzalema prišiel Ezdráš, zručný odpisovač Zákona, a povzbudil ich, aby dávali uctievanie Jehovu na prvé miesto vo svojom živote. (Ezdr. 7:1, 6) Proroctvá Aggea a Zachariáša veľmi pomohli Božiemu ľudu, aby sa napriek odporu spoliehali na Jehovu. A rovnako môžu v tejto nestabilnej dobe uistiť aj nás, že Jehova nám rád pomôže. (Prísl. 22:19) w23.11 48:2-3

Ako môžeme dať spoluveriacim najavo, že ich máme radi? Napríklad tak, že ich utešujeme, keď to potrebujú. A k tomu nás motivuje súcit. (1. Tes. 4:18) Čo môžeme robiť, aby sme mali druhých stále rovnako radi? Zo všetkých síl sa im snažiť odpúšťať. A prečo je dnes láska potrebná viac ako kedykoľvek predtým? Peter napísal: „Koniec všetkého je blízko. Preto... majte jeden k druhému vrúcnu lásku.“ (1. Petra 4:7, 8) Čo môžeme očakávať, keď sa blíži koniec tohto zlého sveta? Ježiš predpovedal: „Všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno.“ (Mat. 24:9) Aby sme napriek tejto nenávisti vytrvali, musíme zostať jednotní. Potom sa Satanovi nikdy nepodarí nás rozdeliť. Budeme totiž zjednotení láskou. (Fil. 2:1, 2) w23.11 47:18-19

Pravdy z Božieho Slova majú obrovskú silu. Keď druhých učíme o Jehovovi a jeho krásnych vlastnostiach, stávame sa svedkami niečoho úžasného. Vidíme, ako sa im postupne otvárajú oči a už nie sú zaslepení Satanovými klamstvami. Začínajú Jehovu vnímať tak ako my – ako nášho milujúceho nebeského Otca. Žasnú nad jeho neobmedzenou mocou. (Iz. 40:26) Učia sa mu dôverovať, lebo všetko, čo robí, je spravodlivé. (5. Mojž. 32:4) Majú úžitok z jeho nesmiernej múdrosti. (Iz. 55:9; Rim. 11:33) A uteší ich, keď sa dozvedia, že Boh je zosobnením lásky. (1. Jána 4:8) Čím viac spoznávajú svojho nebeského Otca, tým je ich nádej na večný život istejšia. Nie je to obrovská česť, že im v tom môžeme pomáhať? Jehova nás potom dokonca považuje za svojich „spolupracovníkov“. (1. Kor. 3:5) w24.02 6:15

Ak študuješ Bibliu alebo vyrastáš v rodine Jehovových svedkov, premýšľal si už o krste? Ak áno, dal si si ten najlepší cieľ! Ale ešte predtým musíš Jehovovi zasvätiť svoj život. Ako to urobíš? Tak, že mu v modlitbe sľúbiš, že budeš uctievať iba jeho a že robiť to, čo si praje, bude pre teba to najdôležitejšie. To znamená, že ho budeš milovať „celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou“. (Mar. 12:30) Jehovovi sa zasvätíš v súkromí, je to iba medzi tebou a ním. Ale krst prebieha verejne, a tak všetci vidia, že si sa Jehovovi zasvätil. Zasvätenie je slávnostný sľub. Určite si praješ podľa neho žiť a to očakáva aj Jehova. (Kaz. 5:4) w24.03 9:2, 5

Žiadne manželstvo nie je bezproblémové. Biblia otvorene hovorí, že keď sa dvaja ľudia zoberú, „budú prežívať trápenie“. (1. Kor. 7:28) Prečo? Pretože manželstvo je spojenie dvoch nedokonalých ľudí, ktorí majú rozdielne vlastnosti. Každému z nich sa môže páčiť niečo iné. Môžu pochádzať z rôzneho prostredia alebo kultúry. A niekedy až v manželstve vyplávajú na povrch veci, ktoré predtým neboli viditeľné. To všetko môže spôsobovať napätie. Namiesto toho, aby si obaja priznali svoju časť viny a problém spoločne riešili, obviňujú jeden druhého. Niektorí si dokonca myslia, že najlepšie bude, keď budú žiť oddelene alebo sa dokonca rozvedú. Ale je to správne riešenie? Nie. Jehova chce, aby manžel a manželka zostali spolu, aj keď život s tým druhým nemusí byť jednoduchý. w24.03 11:8, 11

Po krste si ďalej spoznával Jehovu a mal si k nemu ešte bližší vzťah. Vďaka tomu si si bol ešte istejší, že tvoja nádej na večný život v raji na zemi sa splní. (Hebr. 5:13–6:1) Zrejme si zažil to, o čom sa píše v Rimanom 5:2–4. Keď prišli nejaké ťažkosti, verne si vytrvával. Cítil si, že máš Božie schválenie a že Jehova má z teba radosť. Vďaka tomu si ešte viac presvedčený, že uvidíš, ako Jehova splní svoje sľuby. Tvoja nádej je pevnejšia, ako bola na začiatku. Je pre teba oveľa skutočnejšia a ešte viac si ju ceníš. Ovplyvňuje každú oblasť tvojho života, to, ako sa správaš k svojej rodine, ako sa rozhoduješ a ako využívaš čas. Apoštol Pavol sa v súvislosti s nádejou zmienil ešte o niečom veľmi dôležitom. Uisťuje nás, že to, v čo dúfame, sa určite splní. (Rim. 15:13) w23.12 51:16-19

Keď sme v nejakej ťažkej situácii, môžeme mať úplne iné pocity, myšlienky a reakcie, aké mávame bežne. Tak ako je loď v búrke zmietaná sem a tam, aj nami môžu zmietať rôzne pocity. Ako nám Jehova v takejto situácii pomáha? Ubezpečuje nás, že bude našou istotou. Keď sa loď dostane do búrky, môže sa začať nebezpečne kývať zo strany na stranu. Preto majú mnohé lode po oboch stranách stabilizátory, ktoré výrazne znižujú kolísanie lode. Cestovanie je tak bezpečnejšie a pohodlnejšie. No mnohé stabilizátory fungujú najlepšie vtedy, keď je loď v pohybe. Podobne aj tebe Jehova pomôže, aby si nestratil stabilitu, keď v skúške nezastaneš, ale budeš mu ďalej verne slúžiť. w24.01 3:7-8

Keď máš z niečoho strach, popremýšľaj o tom, čo už Jehova urobil. Zamysli sa, čo vytvoril. Všímaj si napríklad, ako sa stará o vtáky a kvety, ktoré ani nestvoril na svoj obraz a ktoré ho nedokážu uctievať. Posilní to tvoju dôveru, že sa určite postará aj o teba. (Mat. 6:25–32) Spomeň si tiež na to, čo Jehova už urobil pre svojich služobníkov. Prečítaj si o niekom z Biblie, kto bol známy svojou výnimočnou vierou. Alebo si prečítaj príbeh nejakého brata alebo sestry zo súčasnosti. A pripomínaj si aj to, čo Jehova už urobil pre teba. Ako si ťa k sebe pritiahol? (Ján 6:44) Ako odpovedal na tvoje modlitby? (1. Jána 5:14) A ako ti každý deň pomáha to, že dal za teba svojho milovaného syna? (Ef. 1:7; Hebr. 4:14–16) w24.01 1:6, 17