„Dôveruj Jehovovi a konaj dobro“

1. Aké pozoruhodné schopnosti nám dal Jehova?

JEHOVA vytvoril človeka s pozoruhodnými schopnosťami. Dal nám schopnosť premýšľať, vďaka čomu dokážeme riešiť problémy a plánovať do budúcnosti. (Prísl. 2:11) Dal nám tiež silu, aby sme mohli uskutočniť svoje plány a dosiahnuť ciele, ktoré sme si stanovili. (Fil. 2:13) A dostali sme od neho aj svedomie — vrodený zmysel pre to, čo je správne a čo je nesprávne. Vďaka tomu sa môžeme vyhnúť zlému konaniu a napraviť chyby, ktoré sme urobili. (Rim. 2:15)

2. Čo Jehova od nás očakáva, pokiaľ ide o naše schopnosti?

² Jehova očakáva, že budeme svoje schopnosti využívať správne. Prečo? Pretože nás miluje a vie, že ak tieto dary budeme používať na správny účel, budeme šťastní. Vo svojom Slove nás k tomu opakovane vyzýva. Napríklad v Hebrejských Písmach čítame: „Plány usilovného vedú určite k výhode“ a „všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou“. (Prísl. 21:5; Kaz. 9:10) A v Kresťanských gréckych Písmach sa hovorí: „Kým máme na to príhodný čas, robme dobro všetkým.“ Alebo: „Podľa toho, aký dar kto dostal, používajte ho tak, že si navzájom slúžite.“ ​(Gal. 6:10; 1. Petra 4:10) Jehova teda od nás chce, aby sme sa zo všetkých síl snažili využívať svoje schopnosti na úžitok druhých i nás samých.

3. V čom sú naše možnosti obmedzené?

³ Jehova si však uvedomuje, že naše možnosti sú obmedzené. Sami by sme nikdy nedokázali odstrániť nedokonalosť, hriech a smrť. (1. Kráľ. 8:46) Takisto nemôžeme rozhodovať za druhých, lebo majú slobodnú vôľu. A bez ohľadu na to, koľko toho vieme alebo aké máme skúsenosti, vždy budeme v porovnaní s Jehovom ako deti. (Iz. 55:9)

4. Čo budeme rozoberať v tomto článku?

⁴ V každej situácii musíme dôverovať Jehovovi, že nás povedie, bude nám pomáhať a urobí pre nás to, čo sami nedokážeme. No na druhej strane by sme mali robiť, čo je v našich možnostiach, aby sme vyriešili svoje problémy a pomáhali druhým. (Prečítajte Žalm 37:3.) Stručne povedané, musíme „dôverovať Jehovovi a konať dobro“ a musíme si „počínať s vernosťou“. Pouvažujme v tejto súvislosti o tom, čo sa môžeme naučiť z príkladu Noacha, Dávida a iných Božích služobníkov, ktorí sa spoliehali na Jehovu a súčasne robili, čo v danej situácii mohli. No zároveň si uvedomovali, čo nemôžu robiť a čo môžu, a podľa toho konali.

KEĎ SME OBKLOPENÍ SKAZENOSŤOU

5. Opíš Noachovu situáciu.

⁵ V Noachových dňoch bola zem „naplnená násilím“ a nemravnosťou. (1. Mojž. 6:4, 9–13) Hoci Noach vedel, že Jehova so zlým svetom skoncuje, určite v tom bezbožnom prostredí veľmi trpel. Jasne si uvedomoval, čo v tejto situácii nemôže robiť a čo môže.

6., 7. a) Čo nemohol Noach robiť? b) V čom sa naša situácia podobá Noachovej?

⁶ Čo Noach nemohol robiť: Noach verne zvestoval posolstvo výstrahy od Jehovu, ale nemohol zlých ľudí donútiť, aby toto posolstvo prijali, ani nemohol urýchliť príchod potopy. Musel sa spoliehať na Jehovu, že splní svoj sľub a ukončí zlo a že to urobí v tom správnom čase. (1. Mojž. 6:17)

⁷ Aj my žijeme vo svete, ktorý je presiaknutý skazenosťou, a poznáme Jehovov sľub, že ho zničí. (1. Jána 2:17) No kým to urobí, nemôžeme ľudí donútiť, aby prijali „dobré posolstvo o Kráľovstve“. A ani nemôžeme urýchliť príchod „veľkého súženia“. (Mat. 24:14, 21) Tak ako Noach musíme mať pevnú vieru, že Boh čoskoro odstráni všetko zlo. (Žalm 37:10, 11) Sme presvedčení, že Jehova nepripustí, aby tento skazený svet trval čo i len o jeden deň dlhšie, ako to určil. (Hab. 2:3)

8. Na čo sa Noach zameral? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁸ Čo Noach mohol robiť: Aj keď Noach niektoré veci nemohol robiť, neodradilo ho to, aby sa zameral na veci, ktoré mohol robiť. Stal sa „zvestovateľom spravodlivosti“ a verne oznamoval varovné posolstvo od Jehovu. (2. Petra 2:5) Vďaka tejto činnosti si určite zachoval pevnú vieru. Okrem toho využíval svoje fyzické i duševné schopnosti, aby splnil úlohu, ktorú dostal od Boha, a postavil koráb. (Prečítajte Hebrejom 11:7.)

9. Ako môžeme napodobňovať Noacha?

⁹ Podobne ako Noach, aj my chceme mať „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58) Možno sme zapojení do výstavby a údržby budov, v ktorých uctievame Jehovu, pomáhame ako dobrovoľníci na zjazdoch alebo slúžime v niektorej z pobočiek či vysunutých prekladateľských kancelárií. A čo je najdôležitejšie, horlivo sa zúčastňujeme na zvestovateľskej službe, lebo vieme, že si tak posilňujeme nádej do budúcnosti. Istá verná sestra sa vyjadrila: „Keď sa rozprávate s inými o požehnaniach Božieho Kráľovstva, vidíte, že vaši poslucháči nemajú vôbec žiadnu nádej a považujú svoje problémy za trvalé.“ Keď chodíme do služby, udržiavame si pozitívny pohľad do budúcnosti a posilňujeme si odhodlanie nevzdať sa v pretekoch o život. (1. Kor. 9:24)

KEĎ SA DOPUSTÍME HRIECHU

10. Opíš Dávidovu situáciu.

¹⁰ Jehova sa o kráľovi Dávidovi vyjadril, že je to „muž príjemný jeho srdcu“. (Sk. 13:22) Dávidov život sa vyznačoval výnimočnou vernosťou. Raz sa však dopustil vážneho hriechu, keď scudzoložil s Bat-šebou. Svoj hriech sa pokúsil zatajiť. Zariadil, aby jej manžel Urijah padol v boji. To situáciu ešte zhoršilo. Dokonca poslal po Urijahovi list, v ktorom si niesol svoj vlastný rozsudok smrti! (2. Sam. 11:1–21) No Dávidove hriechy museli skôr či neskôr vyjsť najavo. (Mar. 4:22) A to sa aj stalo. Ako na to Dávid zareagoval?

11., 12. a) Čo nemohol Dávid urobiť, keď zhrešil? b) V čo môžeme dôverovať, keď sa zo svojho hriechu kajáme?

¹¹ Čo Dávid nemohol robiť: Dávid nemohol odčiniť svoj hriech ani nemohol uniknúť jeho následkom. Niektoré z nich musel znášať do konca života. (2. Sam. 12:10–12, 14) Preto potreboval vieru. Musel dôverovať, že keď sa bude úprimne kajať, Jehova mu odpustí a pomôže mu znášať ťažkosti, ktoré si spôsobil svojím konaním.

¹² Pretože sme nedokonalí, všetci hrešíme. Niekedy sa dopustíme menších, inokedy väčších chýb. V niektorých prípadoch nemôžeme svoje chyby odčiniť. Musíme jednoducho znášať ich následky. (Gal. 6:7) Môžeme však dôverovať Božiemu sľubu, že ak svoj hriech úprimne oľutujeme, Jehova nám pomôže zvládať naše ťažkosti, a to i vtedy, keď sme si ich zavinili sami. (Prečítajte Izaiáša 1:18; Skutky 3:19.)

13. Ako sa Dávid duchovne uzdravil?

¹³ Čo Dávid mohol robiť: Dávid chcel, aby mu Jehova pomohol duchovne sa uzdraviť. Preto prijal nápravu od Jehovovho proroka Nátana. (2. Sam. 12:13) Okrem toho v modlitbe vyznal svoj hriech a vyjadril úprimnú túžbu, aby mu Jehova opäť prejavil priazeň. (Žalm 51:1–17) Nedovolil, aby ho pocit viny ochromil, ale zo svojich chýb sa poučil a už nikdy sa nedopustil takých závažných hriechov. Zomrel vo vernosti a práve pre svoju vernosť zostal nezmazateľne zapísaný v Jehovovej pamäti. (Hebr. 11:32–34)

14. Čo sa môžeme naučiť z Dávidovej skúsenosti?

¹⁴ Čo sa môžeme od Dávida naučiť? Ak sa dopustíme závažného hriechu, musíme sa úprimne kajať, vyznať svoj hriech Jehovovi a prosiť ho o odpustenie. (1. Jána 1:9) Musíme tiež ísť za staršími, ktorí nám poskytnú duchovnú pomoc. (Prečítajte Jakuba 5:14, 15.) Keď využijeme tieto opatrenia od Jehovu, dáme najavo, že dôverujeme jeho sľubu, že nám odpustí a pomôže nám duchovne sa uzdraviť. Okrem toho sa poučme z vlastných chýb, ďalej slúžme Jehovovi a pozerajme sa do budúcnosti s dôverou. (Hebr. 12:12, 13)

V INÝCH SITUÁCIÁCH

15. Čo sa môžeme naučiť od Anny?

¹⁵ Pravdepodobne si vieš spomenúť aj na iných verných služobníkov zo staroveku, ktorí dôverovali Jehovovi a súčasne robili, čo v danej situácii mohli. Pouvažujme napríklad o Anne, ktorá nemohla mať deti. Sama svoju situáciu nemohla zmeniť. Ale s dôverou sa obracala na Jehovu a hľadala uňho útechu. Vytrvalo chodila uctievať Jehovu do svätostánku a vylievala si pred ním svoj žiaľ. (1. Sam. 1:9–11) Dala nám vynikajúci príklad! Keď máme zdravotné ťažkosti alebo iné problémy, ktoré nemôžeme ovplyvniť, uvrhnime svoju úzkostlivú starosť na Jehovu s dôverou, že sa o nás postará. (1. Petra 5:6, 7) V rámci svojich možností sa snažme vyťažiť maximum z našich zhromaždení a z iných duchovných opatrení od Jehovu. (Hebr. 10:24, 25)

16. Čo sa rodičia môžu naučiť od Samuela?

¹⁶ A čo rodičia, ktorí verne slúžia Jehovovi, ale ich deti opustili pravdu? Zostarnutý Samuel nemohol donútiť svojich dospelých synov, aby sa pridržiavali spravodlivých noriem, ktoré im vštepoval od detstva. (1. Sam. 8:1–3) Musel túto vec ponechať v Jehovových rukách. Ale snažil sa o to, aby sám zostal verný a robil radosť svojmu nebeskému Otcovi. (Prísl. 27:11) Dnes sú mnohí rodičia v podobnej situácii. Dôverujú Jehovovi, že tak ako otec v podobenstve o márnotratnom synovi je pripravený privítať kajúcnych previnilcov, keď sa k nemu rozhodnú vrátiť. (Luk. 15:20) Dovtedy sa usilujú o to, aby zostali verní Jehovovi, a dúfajú, že ich príklad podnieti deti vrátiť sa do zboru.

17. Prečo je príklad chudobnej vdovy pre nás povzbudením?

¹⁷ Zamysli sa aj nad chudobnou vdovou, ktorá žila v čase Ježiša. (Prečítajte Lukáša 21:1–4.) Ťažko mohla niečo urobiť proti korupcii, ktorá bola v chráme rozšírená. (Mat. 21:12, 13) A pravdepodobne nemohla zlepšiť ani svoju finančnú situáciu. Napriek tomu ochotne darovala „dve malé mince“, ktoré predstavovali „všetky prostriedky na živobytie, ktoré mala“. Táto verná žena sa úplne spoľahla na Jehovu, lebo vedela, že ak bude dávať duchovné veci na prvé miesto, Jehova sa o ňu postará. S touto dôverou podporovala pravé uctievanie. Podobne aj my sa spoliehame na Jehovu, že ak budeme hľadať najprv Kráľovstvo, postará sa, aby sme mali všetko, čo potrebujeme. (Mat. 6:33)

18. Uveď príklad spolukresťana, ktorý si zachoval správny postoj.

¹⁸ Mnohí naši bratia a sestry prejavili rovnakú dôveru v Jehovu a robili, čo v danej situácii mohli. Vezmime si príklad Malcolma, ktorý verne slúžil Jehovovi až do svojej smrti v roku 2015. Spolu s manželkou celé desaťročia slúžili Jehovovi a nemali to v živote vždy jednoduché. Malcolm povedal: „Život býva nepredvídateľný a neistý a niekedy je ťažké vyrovnať sa s tým, čo prinesie. No tých, ktorí sa spoliehajú na Jehovu, Jehova odmeňuje.“ Čo radil? „Modli sa o to, aby si dokázal slúžiť Jehovovi čo najlepšie. Sústreď sa na to, čo môžeš robiť, nie na to, čo nemôžeš.“

19. a) Prečo môžeme povedať, že ročný text na rok 2017 je dobrou voľbou? b) Ako chceš uplatniť povzbudenie v ročnom texte na rok 2017?

¹⁹ Tento svet postupuje „od zlého k horšiemu“, a preto môžeme očakávať stále väčšie ťažkosti. (2. Tim. 3:1, 13) Dnes je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sme sa týmito ťažkosťami nedali ochromiť. Musíme si posilňovať dôveru v Jehovu a súčasne robiť, čo v danej situácii môžeme. A práve k tomu nás povzbudzuje ročný text na rok 2017: „Dôveruj Jehovovi a konaj dobro.“ ​(Žalm 37:3)