Upieraš svoj zrak na Jehovu?

1., 2. Čo znamená upierať zrak na Jehovu?

ŽIJEME v „kritických časoch“, s ktorými sa dá „ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) A kým príde nový svet a na zemi zavládne pokoj, situácia sa bude ešte zhoršovať. Preto je dobré, keď si položíme otázku: Na koho sa obraciam, keď potrebujem radu? Možno okamžite povieme, že na Jehovu. A to je tá najlepšia odpoveď.

² Ale čo znamená upierať zrak na Jehovu? A čo môžeme robiť, aby sme sa naňho stále zameriavali, a to aj v náročných situáciách? Žalmista pred mnohými storočiami napísal, že keď potrebujeme pomoc, je veľmi dôležité vzhliadať k Jehovovi. (Žalm 123:1–4) To, ako „sú naše oči obrátené k Jehovovi“, prirovnal k tomu, ako sú oči sluhov obrátené „k ruke ich pána“. Čo tým žalmista myslel? Sluha sa pozerá na svojho pána nielen preto, že mu dáva jedlo a ochraňuje ho, ale aj preto, aby vyhovel každému jeho prianiu. Podobne aj my musíme denne skúmať Božie Slovo, aby sme sa uistili, čo Jehova od nás očakáva, a potom podľa toho aj konali. Iba tak si môžeme byť istí, že Jehova nám pomôže, keď to budeme potrebovať. (Ef. 5:17)

3. Čo by mohlo spôsobiť, že by sme prestali upierať svoj zrak na Jehovu?

³ Aj keď vieme, že je dôležité neprestajne upierať zrak na Jehovu, z času na čas by nás mohlo niečo rozptýliť. Stalo sa to aj Marte, ktorá patrila medzi Ježišových blízkych priateľov. V Biblii čítame, že sa „rozptyľovala starostlivosťou o mnohé povinnosti“. (Luk. 10:40–42) Ak sa niečo také stalo Marte, ktorá mala silnú vieru a v tej chvíli bola osobne s Ježišom, nepochybne by sa to mohlo stať aj nám. Čo by mohlo spôsobiť, že by sme prestali upierať svoj zrak na Jehovu? V tomto článku sa zamyslíme nad tým, ako by našu pozornosť mohli od Jehovu odviesť chyby druhých. Pouvažujeme tiež, ako môžeme mať Jehovu stále pred očami.

VERNÝ MUŽ PRICHÁDZA O JEDINEČNÚ PRÍLEŽITOSŤ

4. Prečo nás možno prekvapuje, že Mojžiš stratil výnimočnú príležitosť vstúpiť do Zasľúbenej krajiny?

⁴ Jedným z Božích služobníkov, ktorí upierali svoj zrak na Jehovu a nechávali sa ním viesť, je nepochybne Mojžiš. V Biblii sa o ňom píše, že „zostal pevný, akoby videl Toho, ktorý je neviditeľný“. (Hebrejom 11:24–27) Čítame tiež, že „už nikdy nepovstal v Izraeli prorok ako Mojžiš, ktorého poznal Jehova tvárou v tvár“. (5. Mojž. 34:10) Ale aj keď mal veľmi blízky vzťah k Jehovovi, stratil výnimočnú príležitosť vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 20:12) Prečo?

5. – 7. Čo sa stalo krátko po odchode Izraelitov z Egypta a ako na to Mojžiš zareagoval?

⁵ Neprešli ani dva mesiace odvtedy, čo Izraeliti vyšli z Egypta, a ešte boli len na ceste k vrchu Sinaj, keď nastal vážny problém. Ľud sa začal sťažovať, že nemá vodu, a reptal proti Mojžišovi. Situácia sa natoľko vyhrotila, že Mojžiš volal k Jehovovi: „Čo mám robiť s týmto ľudom? Ešte chvíľu a budú ma kameňovať!“ ​(2. Mojž. 17:4) Jehova mu potom dal jasné pokyny. Mal si zobrať palicu a udrieť do skaly v Chorebe, z ktorej mala vytrysknúť voda. V Biblii čítame: „Mojžiš tak urobil pred očami starších mužov Izraela.“ Izraeliti uhasili svoj smäd a problém bol vyriešený. (2. Mojž. 17:5, 6)

⁶ V biblickej správe sa ďalej uvádza, že Mojžiš „pomenoval to miesto Massa a Meriba, lebo sa synovia Izraela hádali a skúšali Jehovu, keď hovorili: ‚Je Jehova v našom strede, alebo nie?‘“ ​(2. Mojž. 17:7) Tieto názvy sú výstižné, pretože ich význam je „skúšanie“ a „hádanie sa“.

⁷ Ako sa Jehova pozeral na to, čo sa stalo v Meribe? Vnímal to ako vzburu nielen proti Mojžišovi, ale hlavne proti sebe samému. (Žalm 95:8, 9) To, čo urobili, bolo veľmi zlé. Pri tejto príležitosti sa Mojžiš zachoval správne, pretože upieral zrak na Jehovu a svedomito sa riadil jeho pokynmi.

8. Čo sa stalo krátko pred koncom 40-ročného putovania po pustatine?

⁸ Čo sa stalo asi o 40 rokov, keď vznikol podobný problém? Putovanie Izraelitov po pustatine sa chýlilo ku koncu. Nachádzali sa neďaleko Kádeša pri hraniciach so Zasľúbenou krajinou. Prvá Meriba sa nachádzala blízko Refidimu a označovala sa aj ako Massa. Druhá Meriba bola blízko Kádeša. Obe miesta však boli pomenované Meriba, pretože tam Izraeliti reptali. (Pozri Pomôcku na štúdium Božieho slova, časť 7, mapu „Cesta z Egypta do Zasľúbenej krajiny“.) I tu sa Izraeliti začali sťažovať, že nemajú vodu. (4. Mojž. 20:1–5) Preto sa aj toto miesto neskôr začalo nazývať Meriba. Pri tejto príležitosti sa však Mojžiš zachoval inak. Urobil vážnu chybu.

9. Aké pokyny dostal Mojžiš a čo urobil? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁹ Ako Mojžiš zareagoval na túto vzburu? Aj v tomto prípade uprel svoje oči na Jehovu a prosil ho o radu. Ale tentoraz mu Jehova nepovedal, aby udrel do skaly. Mojžiš si mal zobrať palicu, zhromaždiť ľud pred skalným útesom a prehovoriť ku skale. (4. Mojž. 20:6–8) Poslúchol? Nie. Bol taký znechutený správaním Izraelitov, že namiesto toho, aby prehovoril ku skale, začal kričať na ľud: „Počujte teraz, vy buriči! Máme vám vyviesť vodu z tohto skalného útesu?“ Potom udrel do útesu nielen raz, ale až dvakrát. (4. Mojž. 20:10, 11)

10. Ako Jehova zareagoval na to, čo Mojžiš urobil?

¹⁰ Jehova sa na Mojžiša rozhneval, dokonca sa naňho rozzúril. (5. Mojž. 1:37; 3:26) Prečo tak zareagoval? Úlohu v tom mohlo zohrať niekoľko faktorov. Jedným z dôvodov, prečo sa Jehova rozhneval, bolo možno to, že Mojžiš neposlúchol nové pokyny, ktoré od neho dostal.

11. Prečo si mohli Izraeliti myslieť, že vodu vyviedol zo skaly Mojžiš, a nie Jehova?

¹¹ Jehova sa rozhneval možno aj z ďalšieho dôvodu. Skaly v blízkosti prvej Meriby sú zo žuly. Bez ohľadu na to, ako silno človek udrie do takejto skaly, nikto nečaká, že z nej vytryskne voda. Ale skalné útesy v okolí druhej Meriby sú úplne iné, tvorí ich hlavne vápenec, ktorý je podstatne mäkší ako žula. Pre pórovitú štruktúru takýchto skál sa v nich často nachádzajú zásoby podzemnej vody. Tá sa dá načerpať tak, že sa do skaly prerazí otvor. Nemohlo to u Izraelitov vyvolať podozrenie, že keď Mojžiš dvakrát udrel do takejto pórovitej skaly, voda z nej začala vytekať v dôsledku ľudského, a nie Jehovovho zásahu? Neubral Jehovovi zásluhu na tomto zázraku, keď udrel do skaly, namiesto toho, aby k nej prehovoril? Profesor John A. Beck o tejto biblickej pasáži napísal: „Podľa jednej židovskej tradície buriči kritizovali Mojžiša slovami: ‚Mojžiš vie, aká je to skala! Ak nám chce dokázať, že má zázračné schopnosti, nech vyvedie vodu aj z inej skaly.‘“ Samozrejme, je to iba tradícia. To presne nevieme.

MOJŽIŠ SA VZBÚRIL PROTI JEHOVOVI

12. Možno z akého iného dôvodu sa Jehova rozhneval na Mojžiša a Árona?

¹² Existuje aj ďalší možný dôvod, prečo sa Jehova rozhneval na Mojžiša i na Árona. Všimnime si, čo Mojžiš povedal ľudu: „Máme vám vyviesť vodu z tohto skalného útesu?“ Slovom „máme“ Mojžiš pravdepodobne myslel seba a Árona. Tieto slová boli prejavom hrubej neúcty voči Jehovovi, pretože iba on mal zásluhu na tomto zázraku. Zdá sa, že tento záver potvrdzujú slová v Žalme 106:32, 33: „Popudzovali ho pri vodách Meriby, takže sa pre nich zle viedlo Mojžišovi. Lebo roztrpčili jeho ducha a prehovoril prenáhlene svojimi rtami.“ (4. Mojž. 27:14) Nech už to bolo akokoľvek, Mojžiš svojím skutkom zameral pozornosť Izraelitov na seba a nevzdal chválu Jehovovi. Preto Jehova povedal Mojžišovi a Áronovi: „Vzbúrili ste sa proti môjmu nariadeniu.“ ​(4. Mojž. 20:24) To bol skutočne vážny hriech!

13. Prečo môžeme povedať, že Jehovov rozsudok nad Mojžišom bol primeraný i spravodlivý?

¹³ Mojžiš a Áron boli vodcami Jehovovho ľudu, a preto mali pred Jehovom väčšiu zodpovednosť. (Luk. 12:48) Jehova už v minulosti rozhodol, že celá generácia Izraelitov, ktorá sa proti nemu vzbúrila, nevstúpi do Kanaánu. (4. Mojž. 14:26–30, 34) Preto keď Jehova vyniesol rovnaký rozsudok za vzburu aj nad Mojžišom, bolo to primerané i spravodlivé. Tak ako ostatní buriči, ani on nemohol vstúpiť do Zasľúbenej krajiny.

PRÍČINA PROBLÉMU

14., 15. Prečo sa Mojžiš vzbúril proti Jehovovi?

¹⁴ Prečo sa Mojžiš vzbúril proti Jehovovi? Znova si všimnime slová v Žalme 106:32, 33: „Popudzovali ho pri vodách Meriby, takže sa pre nich zle viedlo Mojžišovi. Lebo roztrpčili jeho ducha a prehovoril prenáhlene svojimi rtami.“ Hoci Izraeliti skúšali Jehovu, bol to Mojžiš, kto sa rozhneval. Prestal sa ovládať a začal hovoriť bez toho, aby zvážil, aké to bude mať následky.

¹⁵ Mojžiša znepokojilo konanie druhých do tej miery, že prestal upierať zrak na Jehovu. Keď sa Izraeliti sťažovali na nedostatok vody prvý raz, zachoval sa správne. (2. Mojž. 7:6) Ale je možné, že po desaťročiach strávených so spurnými Izraelitmi bol unavený a znechutený. Začal sa viac zameriavať na svoje pocity než na to, ako osláviť Jehovu?

16. Prečo by sme sa mali zamyslieť nad tým, čo urobil Mojžiš?

¹⁶ Ak verný prorok Mojžiš stratil zo zreteľa Jehovu a dopustil sa chyby, mohlo by sa to ľahko stať aj nám. Tak ako Mojžiš stál tesne pred vstupom do Zasľúbenej krajiny, aj my stojíme na prahu nového sveta. (2. Petra 3:13) Určite nikto z nás nechce prísť o úžasnú príležitosť žiť na očistenej zemi. Aby sa nám to nestalo, musíme upierať svoj zrak na Jehovu a vždy konať to, čo sa mu páči. (1. Jána 2:17) Ako sa teda môžeme poučiť z Mojžišovej chyby?

NEDOVOĽ DRUHÝM, ABY ODVRÁTILI TVOJ ZRAK OD JEHOVU

17. Čo nám pomôže, aby sme sa nedali znechutiť?

¹⁷ Nedaj sa znechutiť. Aj keď sa s niektorými problémami stretávame znova a znova, „nevzdávajme sa... v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme“. (Gal. 6:9; 2. Tes. 3:13) Polož si otázku: Prejavujem sebaovládanie v reči a konaní, aj keď ma niečo dlhodobo znepokojuje alebo ma niekto opakovane dráždi svojím správaním? (Prísl. 10:19; 17:27; Mat. 5:22) Keď nás druhí rozčuľujú, snažme sa riadiť biblickou radou „nechať miesto hnevu“. Čiemu hnevu? Jehovovmu. (Rimanom 12:17–21) Ako môžeme uplatniť túto radu? Tak, že sa nebudeme rozčuľovať, ale z úcty k Jehovovi prenecháme situáciu v jeho rukách a budeme trpezlivo čakať, kým vo vhodnom čase nezasiahne. Ak by sme vzali záležitosť do vlastných rúk a sami sa pomstili, bol by to prejav neúcty k Jehovovi.

18. Aký postoj by sme mali mať k pokynom od Jehovu?

¹⁸ Svedomito sa riaď najnovšími pokynmi. Poslúchame svedomito najnovšie pokyny od Jehovu? Ak áno, nebudeme sa kŕčovito držať toho, ako sa veci robili v minulosti. Naopak, budeme pohotovo uplatňovať všetky nové pokyny, ktoré nám Jehova dáva prostredníctvom svojej organizácie. (Hebr. 13:17) Zároveň by sme si mali dávať pozor, aby sme „nešli nad to, čo je napísané“. (1. Kor. 4:6) Keď sa svedomito riadime najnovšími pokynmi, upierame svoj zrak na Jehovu.

19. Ako si napriek chybám druhých udržíme blízky vzťah k Jehovovi?

¹⁹ Nedaj sa pre chyby druhých pripraviť o vzťah k Jehovovi. Ak budeme mať Jehovu stále pred očami, nedovolíme, aby nás správanie druhých rozčuľovalo alebo poškodilo náš vzťah k Jehovovi. To je zvlášť dôležité vtedy, ak nám podobne ako Mojžišovi bola zverená určitá autorita v Božej organizácii. Je pravda, že každý z nás musí „pracovať na svojej záchrane s bázňou a chvením“. (Fil. 2:12) Pamätajme však, že Jehova nás nehodnotí podľa rovnakého metra. Čím väčšia autorita nám bola zverená, tým viac od nás Jehova očakáva. (Luk. 12:48) Ale ak z celého srdca milujeme Jehovu, nedovolíme, aby niečo oslabilo našu duchovnosť alebo nás oddelilo od jeho lásky. (Žalm 119:165; Rim. 8:37–39)

20. Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

²⁰ Žijeme v ťažkých časoch, a preto je dôležité, aby sme nespúšťali zrak z toho, „ktorý býva v nebesiach“. Vďaka tomu budeme vedieť, čo od nás očakáva. Nikdy nedovoľme, aby náš vzťah k Jehovovi negatívne ovplyvnilo správanie druhých. Poučme sa z Mojžišovho varovného príkladu. Nereagujme prehnane na nedokonalosť druhých. Buďme rozhodnutí mať „oči obrátené k Jehovovi, nášmu Bohu, kým nám neprejaví priazeň“. (Žalm 123:1, 2)