Jednoduchá slávnosť nám pomáha spoznať nebeského Kráľa

1., 2. a) Prečo nás neprekvapuje, že Ježiš zaviedol takú jednoduchú slávnosť na pripomienku svojej smrti? b) O akých Ježišových vlastnostiach budeme uvažovať v tomto článku?

VEDEL by si opísať, ako prebieha výročná Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti? Takmer každý z nás to vie úplne presne. Prečo? Lebo priebeh tejto slávnosti aj symboly, ktoré sa na nej používajú, sú veľmi jednoduché. Napriek tomu je to významná udalosť. Preto vzniká otázka: Prečo je táto slávnosť taká jednoduchá?

² Ježiš počas svojej služby na zemi vyučoval dôležité pravdy jednoducho, jasne a zrozumiteľne. (Mat. 7:28, 29) Rovnako postupoval aj vtedy, keď ustanovil jednoduchú, no významnú slávnosť, na ktorej si pripomínameb jeho smrť. Zamyslime sa teraz hlbšie, aké symboly Ježiš použil a čo pri tej príležitosti povedal a urobil. Vďaka tomu si ešte viac uvedomíme, aký je Ježiš pokorný a odvážny a ako nás miluje. Zároveň sa naučíme, ako ho môžeme ešte viac napodobňovať.

JEŽIŠ JE POKORNÝ

3. a) Čo použil Ježiš pri zavedení Pamätnej slávnosti podľa slov v Matúšovi 26:26–28? b) Čo symbolizovali chlieb a víno?

³ Ježiš zaviedol jednoduchú slávnosť na pripomienku svojej smrti, keď bol so svojimi 11 vernými apoštolmi. Použil pri tom jedlo, ktoré zostalo zo slávnosti Pesach. (Mat. 26:26–28) Vzal len nekvasený chlieb a víno. Apoštolom povedal, že tieto dve bežné potraviny symbolizujú jeho dokonalé telo a krv, ktoré zakrátko za nich obetuje. Apoštoli pravdepodobne neboli prekvapení, že táto nová a významná slávnosť je taká jednoduchá. Prečo?

4. Prečo Ježiš chcel, aby bola Pamätná slávnosť jednoduchá?

⁴ Spomeňme si, čo sa stalo niekoľko mesiacov predtým, ako Ježiš zomrel, v treťom roku jeho služby. Bol na návšteve u svojich priateľov Lazara, Marty a Márie a v príjemnej atmosfére začal vyučovať. Marta sa však rozptyľovala prípravou zložitého jedla, lebo si chcela uctiť významného hosťa. Keď to Ježiš videl, dal jej láskavú radu, aby jej pomohol pochopiť, že nie je vždy potrebné pripravovať zložité jedlo. (Luk. 10:40–42) Neskôr, len pár hodín pred svojou obetnou smrťou, sa sám riadil touto zásadou. Chcel, aby bola Pamätná slávnosť jednoduchá. Čo sa z toho o ňom učíme?

5. Čo sa učíme o Ježišovi z toho, aké jednoduché symboly použil a ako to potvrdzujú slová vo Filipanom 2:5–8?

⁵ Zo všetkého, čo Ježiš hovoril a robil, vidno, že je pokorný. Preto neprekvapuje, že aj v posledný večer svojho života na zemi prejavil veľkú pokoru. (Mat. 11:29) Vedel, že zakrátko prinesie tú najväčšiu obeť v histórii a že Jehova mu po vzkriesení dá významné postavenie v nebesiach. Napriek tomu nevyžadoval, aby si jeho nasledovníci pripomínali jeho smrť nejakým komplikovaným obradom, čím by na seba obrátil neprimeranú pozornosť. Naopak, povedal im, aby si túto udalosť pripomínali raz za rok jednoduchou slávnosťou. (Ján 13:15; 1. Kor. 11:23–25) Z toho, aké jednoduché, ale vhodné symboly Ježiš použil, môžeme vidieť, že nebol pyšný. Sme šťastní, že pokora je jednou z vynikajúcich vlastností nášho nebeského Kráľa. (Prečítajte Filipanom 2:5–8.)

6. Ako môžeme v skúškach napodobňovať Ježišov príklad pokory?

⁶ Ako môžeme napodobňovať Ježišov príklad pokory? Tak, že budeme klásť záujmy druhých pred svoje vlastné. (Fil. 2:3, 4) Spomeň si na poslednú noc Ježišovho života na zemi. Vedel, že zanedlho zomrie bolestivou smrťou. Napriek tomu myslel na svojich verných apoštolov, ktorí budú za ním smútiť, a robil si o nich starosti. Preto využil poslednú noc na to, aby ich poučoval, povzbudzoval a posilňoval. (Ján 14:25–31) Bol pokorný a viac sa zaujímal o druhých než o seba. Dal nám vynikajúci príklad!

JEŽIŠ JE ODVÁŽNY

7. Ako Ježiš prejavil mimoriadnu odvahu krátko po ustanovení Pamätnej slávnosti?

⁷ Hneď po ustanovení Pamätnej slávnosti prejavil Ježiš mimoriadnu odvahu. Ako? Podriadil sa Otcovej vôli, hoci vedel, že ľudia ho falošne obvinia z rúhania a že zomrie potupnou smrťou. (Mat. 26:65, 66; Luk. 22:41, 42) Ježiš zostal verný Jehovovi, čím oslávil jeho meno, zastal sa Božieho práva vládnuť a otvoril kajúcnym ľuďom cestu k večnému životu. Zároveň pripravil svojich nasledovníkov na to, čo mali zakrátko zažiť.

8. a) Čo Ježiš povedal svojim verným apoštolom? b) Ako raní kresťania nasledovali Ježišov príklad odvahy?

⁸ Ježiš prejavil odvahu aj v tom, že sa nezameriaval na svoje starosti, ale na to, čo potrebovali jeho verní apoštoli. Po odchode Judáša zaviedol jednoduchú slávnosť, ktorá mala pripomínať jeho pomazaným nasledovníkom, aký úžitok majú z jeho preliatej krvi a z toho, že sú účastníkmi novej zmluvy. (1. Kor. 10:16, 17) Ježiš im chcel pomôcť, aby zostali verní a mohli s ním byť v nebi, a preto im povedal, čo od nich jeho Otec i on sám očakáva. (Ján 15:12–15) Povedal im aj o skúškach, ktoré ich čakajú. Potom ich povzbudil, aby nasledovali jeho príklad a boli tiež odvážni. (Ján 16:1–4a, 33) Aj po mnohých rokoch sa riadili jeho príkladom obetavosti a prejavovali odvahu. Zažívali rôzne skúšky, ale verne sa navzájom povzbudzovali, a to aj vtedy, keď im to prinieslo ťažkosti. (Hebr. 10:33, 34)

9. Ako môžeme napodobňovať Ježiša a prejavovať odvahu?

⁹ Aj my by sme mali napodobňovať Ježiša a prejavovať odvahu. Odvahu potrebujeme napríklad vtedy, keď pomáhame našim bratom, ktorí sú prenasledovaní za svoju vieru. Možno sú nespravodlivo uväznení. V takej situácii by sme mali pre nich robiť všetko, čo je v našich silách, vrátane toho, že sa ich zastaneme. (Fil. 1:14; Hebr. 13:19) Odvahu prejavujeme aj vtedy, keď vytrvávame vo zvestovateľskej službe. (Sk. 14:3) Tak ako Ježiš sme rozhodnutí oznamovať posolstvo o Kráľovstve, aj keď nám ľudia odporujú a prenasledujú nás. Niekedy nám však odvaha môže chýbať. Čo by sme mali robiť?

10. Čo by sme mali robiť v týždňoch pred Pamätnou slávnosťou a prečo?

¹⁰ Odvahu si posilňujeme, keď uvažujeme o nádeji, ktorú sme získali vďaka Kristovej výkupnej obeti. (Ján 3:16; Ef. 1:7) V týždňoch pred Pamätnou slávnosťou máme mimoriadnu príležitosť čítať si v Biblii o udalostiach súvisiacich s Ježišovou smrťou a rozjímať o nich. Potom budeme na Pamätnej slávnosti lepšie chápať význam symbolov a drahocennej obete, ktorú predstavujú, a budeme si výkupné ešte viac ceniť. Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomovali, čo pre nás Ježiš i Jehova urobili, a rozumeli, aký úžitok to prináša nám i našim blízkym. Vďaka tomu si posilňujeme nádej a odhodlanie odvážne vytrvať až do konca. (Hebr. 12:3)

11., 12. Čo sme sa doteraz naučili?

¹¹ Doteraz sme hovorili o tom, že na Pamätnej slávnosti si pripomíname nielen vzácnu výkupnú obeť, ale aj Ježišove krásne vlastnosti, ako je pokora a odvaha. Sme veľmi vďační, že Ježiš prejavuje tieto vlastnosti aj teraz, keď slúži ako náš Veľkňaz v nebesiach a stále nám pomáha. (Hebr. 7:24, 25) Svoju úprimnú vďačnosť prejavujeme tak, že sa verne riadime jeho príkazom, aby sme si pripomínali jeho smrť. (Luk. 22:19, 20) Robíme to v deň, ktorý zodpovedá 14. nisanu. To je pre nás najdôležitejší dátum v roku.

¹² Jednoduchý priebeh Pánovej večere nám pripomína ešte ďalšiu Ježišovu vlastnosť. Táto vlastnosť ho podnietila, aby za nás zomrel. Prejavoval ju aj počas svojho života na zemi. Aká je to vlastnosť?

JEŽIŠ NÁS MILUJE

13. Ako slová v Jánovi 15:9 a v 1. Jána 4:8–10 opisujú lásku, ktorú nám prejavil Jehova a Ježiš, a kto má úžitok z ich lásky?

¹³ Ježiš dokonale napodobňoval Jehovu a miloval ľudí rovnako ako on. Bolo to vidno zo všetkého, čo robil. (Ján 15:9; 1. Jána 4:8–10) To, že nás miluje, dokázal predovšetkým tak, že za nás ochotne položil svoj život. Bez ohľadu na to, či patríme k pomazaným alebo k „iným ovciam“, všetci máme úžitok z výkupnej obete, ktorú z lásky k nám zaobstarali Jehova a jeho Syn. (Ján 10:16; 1. Jána 2:2) Teraz sa znovu zamyslime nad jednoduchým priebehom Pamätnej slávnosti a nad tým, ako z neho vidieť, že Ježiš svojich nasledovníkov miluje a je k nim ohľaduplný.

14. Ako Ježiš dokázal, že miluje svojich nasledovníkov?

¹⁴ Ježiš od svojich pomazaných nasledovníkov nežiadal, aby si jeho smrť pripomínali nejakým komplikovaným obradom, ale iba jednoduchou slávnosťou. Aj z toho vidno, že ich miluje. Títo pomazaní mali sláviť Pánovu večeru rok čo rok, a to za rôznych okolností, možno i vo väzení. (Zjav. 2:10) Dokázali poslúchať Ježišov príkaz? Áno.

15., 16. Ako sa niektorým podarilo sláviť Pánovu večeru aj za náročných okolností?

¹⁵ Od prvého storočia až dodnes vynakladajú praví kresťania úsilie, aby si pripomínali Ježišovu smrť. Snažili sa riadiť ustanoveným postupom, ako za daných okolností najlepšie vedeli, aj keď to bolo niekedy náročné. Pozrime sa na niekoľko príkladov. Brat Harold King bol v samoväzbe v čínskom väzení. Keď si chcel pripraviť symboly na Pamätnú slávnosť, musel byť vynachádzavý. Tajne si ich vyrobil z potravín, ktoré mal k dispozícii. Čo najpozornejšie si vypočítal aj dátum slávnosti. Keď nastal ten deň, sám si vo svojej väzenskej cele zaspieval, pomodlil sa a predniesol biblickú prednášku.

¹⁶ Uveďme si iný príklad. Počas druhej svetovej vojny bola v jednom koncentračnom tábore uväznená skupina našich sestier. Chceli si pripomenúť Ježišovu smrť, ale riskovali pritom život. No keďže na túto slávnosť sú potrebné len jednoduché symboly, dokázali si ich pripraviť a tak sláviť Pánovu večeru. Neskôr o tom podali správu: „Stáli sme tesne vedľa seba v kruhu, uprostred stolček prikrytý bielou látkou a na ňom symboly. Miestnosť osvetľovala sviečka, lebo elektrické svetlo by nás mohlo prezradiť... Opäť sme nášmu Otcovi vrúcne sľúbili, že budeme používať všetky svoje sily na ospravedlnenie jeho svätého mena.“ Tieto sestry mali mimoriadnu vieru! A Ježiš nám zasa prejavil veľkú lásku, keď ustanovil takú jednoduchú slávnosť, ktorú môžeme sláviť aj za náročných okolností.

17. Aké otázky by sme si mali položiť?

¹⁷ Pred Pamätnou slávnosťou by si mal každý z nás položiť otázky: Ako sa môžem ešte viac riadiť Ježišovým príkladom lásky? Zameriavam sa viac na potreby spolukresťanov než na svoje vlastné? Neočakávam od bratov a sestier viac, ako dokážu urobiť? Uvedomujem si ich obmedzené možnosti? Snažme sa vždy napodobňovať Ježiša a byť jeden k druhému súcitní. (1. Petra 3:8)

NAPODOBŇUJ JEŽIŠOVU POKORU, ODVAHU A LÁSKU

18., 19. a) Čím si môžeme byť istí? b) Čo si odhodlaný robiť?

¹⁸ Požiadavka pripomínať si Kristovu smrť už nebude platiť dlho. Keď Ježiš „príde“ počas veľkého súženia a zhromaždí svojich „vyvolených“ do neba, Pánova večera sa prestane sláviť. (1. Kor. 11:26; Mat. 24:31)

¹⁹ Môžeme si byť istí, že aj potom, keď sa už nebude sláviť Pánova večera, budú Jehovovi služobníci radi spomínať na túto jednoduchú slávnosť, pri ktorej vystupovali do popredia Ježišove vlastnosti, ako je pokora, odvaha a láska. Nikto z ľudí sa mu v týchto vlastnostiach nevyrovná. Tí, ktorí slávili túto výnimočnú slávnosť, budú o nej rozprávať všetkým ľuďom, aby sa z toho poučili. Ale ak z nej chceme mať úžitok už dnes, musíme byť odhodlaní napodobňovať Ježiša v tom, aký bol pokorný, odvážny a ako nás miloval. Len tak si môžeme byť istí, že Jehova nás odmení. (2. Petra 1:10, 11)