Láska a spravodlivosť v starovekom Izraeli (Prvý zo série štyroch článkov)

1., 2. a) Po čom túži každý z nás? b) Čím si môžeme byť istí?

KAŽDÝ z nás túži byť milovaný a chce, aby s ním druhí zaobchádzali spravodlivo. Ak to tak nie je, cítime sa bezcenní a podliehame beznádeji.

² Jehova vie, že túžime po láske a spravodlivosti. (Žalm 33:5) Môžeme si byť istí, že nás miluje a praje si, aby druhí s nami zaobchádzali spravodlivo. Dôkazom toho je Zákon, ktorý dal izraelskému národu prostredníctvom Mojžiša. Ak sa trápiš, pretože zažívaš neláskavé a nespravodlivé zaobchádzanie, všimni si, ako z mojžišovského Zákonab vyplýva, že Jehova sa zaujíma o svojich služobníkov.

3. a) Čo zistíme podľa slov v Rimanom 13:8–10 pri štúdiu mojžišovského Zákona? b) Aké otázky si zodpovieme v tomto článku?

³ Pri štúdiu mojžišovského Zákona zistíme, že náš milujúci Boh, Jehova, prejavuje vrúcne city. (Rimanom 13:8–10) V tomto článku preskúmame niekoľko zákonov daných Izraelitom a zodpovieme si tieto otázky: Prečo sa dá povedať, že tento Zákon je založený na láske a že zabezpečoval spravodlivosť? Ako mali tí, ktorým bola zverená autorita, dbať na to, aby sa dodržiaval? Najmä koho Zákon chránil? Odpovede na tieto otázky nás môžu utešiť, dať nám nádej a posilniť vzťah k nášmu láskavému Otcovi. (Sk. 17:27; Rim. 15:4)

ZÁKON ZALOŽENÝ NA LÁSKE

4. a) Prečo môžeme povedať, že mojžišovský Zákon je založený na láske? b) Ktoré prikázania sú najdôležitejšie podľa Ježišových slov v Matúšovi 22:36–40?

⁴ Základom mojžišovského Zákona je láska, pretože všetko, čo Jehova robí, robí z lásky. (1. Jána 4:8) Celú zbierku zákonov založil na dvoch hlavných prikázaniach – na láske k Bohu a k blížnemu. (3. Mojž. 19:18; 5. Mojž. 6:5; Matúš 22:36–40) A tak sa dá očakávať, že v každom z viac ako 600 prikázaní, ktoré tvoria Zákon, sa odzrkadľuje Jehovova láska. Uveďme si niekoľko príkladov.

5., 6. Čo Jehova očakáva od manželských dvojíc a čo neunikne jeho pozornosti? Uveď príklad.

⁵ Buď verný manželskému partnerovi a dobre sa staraj o svoje deti. Jehova chce, aby si manžel a manželka vypestovali jeden k druhému lásku, ktorá pretrvá celý život. (1. Mojž. 2:24; Mat. 19:3–6) Cudzoložstvo je jedným z najhorších previnení proti manželskému partnerovi. Preto je opodstatnené, že v siedmom prikázaní Jehova zakazuje cudzoložstvo. (5. Mojž. 5:18) Je to hriech „proti Bohu“ a krutá rana pre nevinného manželského partnera. (1. Mojž. 39:7–9) Bolesť zo zrady, ktorú pociťuje, môže pretrvávať celé desaťročia.

⁶ Jehova sa veľmi zaujíma o to, ako sa k sebe manželia správajú. Napríklad obzvlášť mu záležalo na tom, aby izraelskí muži zaobchádzali dobre so svojimi manželkami. Manžel, ktorý rešpektoval Zákon, miloval svoju manželku a nerozviedol sa s ňou z nejakého nepodstatného dôvodu. (5. Mojž. 24:1–4; Mat. 19:3, 8) Ale ak vznikol závažný problém a chcel sa s ňou rozviesť, musel jej dať potvrdenie o rozvode. Toto potvrdenie poskytovalo žene ochranu pred falošným obvinením z nemravnosti. Predtým, ako dal manžel manželke potvrdenie o rozvode, zjavne sa o tom musel porozprávať so staršími mesta. Tak mali starší príležitosť pomôcť dvojici zachrániť ich manželstvo. Niekedy sa Izraelita rozviedol s manželkou zo sebeckých dôvodov. Hoci Jehova vždy nezasiahol, videl manželkino trápenie a vnímal jej bolesť. (Mal. 2:13–16)

7., 8. a) Čo Jehova prikázal rodičom? (Pozri obrázok na titulnej strane.) b) Aké poučenie môžu načerpať zo Zákona manželia a rodičia?

⁷ Zo Zákona tiež vyplýva, že Jehovovi veľmi záleží na tom, aby deti boli šťastné a cítili sa v bezpečí. Jehova prikázal rodičom, aby sa starali nielen o ich telesné potreby, ale aby im pomáhali aj vytvárať si dobrý vzťah k Bohu. Pri každej príležitosti mali učiť deti, aby si vážili Jehovov Zákon a aby si ho zamilovali. (5. Mojž. 6:6–9; 7:13) Jeden z dôvodov, prečo Jehova potrestal Izraelitov, bol, že so svojimi deťmi zaobchádzali strašným spôsobom. (Jer. 7:31, 33) Rodičia sa nemali pozerať na svoje deti ako na nejaký majetok, ktorý môžu zanedbávať alebo zneužívať, ale ako na dedičstvo a dar od Jehovu, ktorý si majú veľmi ceniť. (Žalm 127:3)

⁸ Poučenie: Jehova si pozorne všíma, ako sa manželia správajú jeden k druhému. Chce, aby rodičia milovali svoje deti, a berie ich na zodpovednosť za to, ako s nimi zaobchádzajú.

9. – 11. Prečo Jehovov zákon zakazoval žiadostivosť?

⁹ Nebuď žiadostivý. Posledné z desiatich prikázaní zakazovalo žiadostivosť, čiže nesprávnu túžbu po niečom, čo patrí niekomu inému. (5. Mojž. 5:21; Rim. 7:7) Jehova dal Izraelitom tento zákon preto, aby sa naučili niečo dôležité. Mali si chrániť srdce, to znamená myšlienky a túžby. Vie, že nesprávne skutky pramenia z nesprávnych myšlienok a túžob. (Prísl. 4:23) Ak Izraelita dovolil, aby sa v jeho srdci rozvinuli nesprávne túžby, mohlo to viesť k tomu, že zaobchádzal s druhými neláskavo. Do tejto pasce padol aj kráľ Dávid. Hoci to bol dobrý človek, pri jednej príležitosti zatúžil po manželke iného muža. Jeho žiadosť viedla k tomu, že sa dopustil hriechu. (Jak. 1:14, 15) Dopustil sa s ňou cudzoložstva, snažil sa oklamať jej manžela a potom ho dal zabiť. (2. Sam. 11:2–4; 12:7–11)

¹⁰ Jehova vedel, keď niektorý Izraelita prestúpil prikázanie o žiadostivosti, lebo vidí do srdca. (1. Par. 28:9) Zákon, ktorý zakazoval nesprávne túžby, pomáhal Izraelitom, aby sa vyhýbali myšlienkam, ktoré vedú k nesprávnym skutkom. Vidno z neho, akým je Jehova múdrym a láskavým Otcom.

¹¹ Poučenie: Jehova nás neposudzuje len podľa vonkajšieho zdania. Vidí do nášho srdca, vie, akí sme v skutočnosti. (1. Sam. 16:7) Žiadnu myšlienku, túžbu ani skutok pred ním neskryjeme. Zameriava sa na naše dobré stránky a pomáha nám, aby sme si ich rozvíjali. Ale chce, aby sme rozpoznali nesprávne myšlienky a prestali sa nimi zaoberať skôr, ako sa dopustíme niečoho zlého. (2. Par. 16:9; Mat. 5:27–30)

ZÁKON ZABEZPEČOVAL SPRAVODLIVOSŤ

12. Čo dôležité sa dozvedáme z mojžišovského Zákona?

¹² Z mojžišovského Zákona vidno aj to, že Jehova miluje spravodlivosť. (Žalm 37:28; Iz. 61:8) Dáva nám dokonalý príklad, ako zaobchádzať s druhými spravodlivo. Keď Izraeliti poslúchali jeho zákony, dobre sa im darilo. Ale keď nedbali na jeho spravodlivé normy, zažívali ťažkosti. Pouvažujme o ďalších dvoch z desiatich prikázaní.

13., 14. a) Čo vyžadovali prvé dve prikázania? b) Ako sa darilo Izraelitom, keď ich poslúchali?

¹³ Uctievaj výlučne Jehovu. Prvé dve z desiatich prikázaní zakazovali uctievanie modiel a vyžadovali, aby Izraeliti uctievali výlučne Jehovu. (2. Mojž. 20:3–6) Tieto prikázania im Jehova nedal preto, že by z toho mal nejaké výhody. Boli na ich úžitok. Keď mu boli verní, darilo sa im. Ale keď uctievali bohov iných národov, trpeli.

¹⁴ Zamysli sa nad Kanaáncami. Na rozdiel od Izraelitov, ktorí uctievali pravého a živého Boha, Kanaánci uctievali neživé modly. Takéto uctievanie viedlo k ich morálnemu úpadku. (Žalm 115:4–8) Jeho súčasťou boli odporné sexuálne praktiky a hrozný rituál obetovania detí. Aj Izraeliti podľahli morálnemu úpadku a ubližovali svojim rodinám, keď ignorovali Jehovove zákony a uctievali modly. (2. Par. 28:1–4) Tí, ktorým Jehova zveril autoritu, sa neriadili jeho normami spravodlivosti. Zneužívali svoju moc a utláčali slabých a bezbranných. (Ezech. 34:1–4) Jehova varoval Izraelitov, že vykoná rozsudok nad tými, ktorí zle zaobchádzajú s bezbrannými ženami a deťmi. (5. Mojž. 10:17, 18; 27:19) Ale keď mu boli verní a správali sa jeden k druhému v súlade s jeho spravodlivými normami, tešili sa z jeho požehnania. (1. Kráľ. 10:4–9)

15. Čo sa učíme o Jehovovi?

¹⁵ Poučenie: Jehovu nemožno obviňovať z toho, keď tí, ktorí tvrdia, že mu slúžia, porušujú jeho normy a ubližujú jeho ľudu. Jehova nás miluje a vidí, keď znášame nespravodlivosť. Keď trpíme, súcití s nami oveľa viac než matka so svojím dieťaťom. (Iz. 49:15) Hoci niekedy nezasiahne okamžite, v určenom čase potrestá nekajúcnych hriešnikov, ktorí zaobchádzali s druhými nespravodlivo.

AKO SA MAL ZÁKON UPLATŇOVAŤ

16. – 18. Akých oblastí života sa týkal mojžišovský Zákon a čo sa z toho učíme?

¹⁶ Mojžišovský Zákon sa týkal mnohých oblastí života Izraelitov. Preto bolo dôležité, aby ustanovení starší súdili Jehovov ľud spravodlivo. Mali na starosti nielen záležitosti týkajúce sa uctievania, ale riešili aj prípady týkajúce sa občianskeho a trestného práva. Pouvažujme o nasledujúcich príkladoch.

¹⁷ Keď Izraelita niekoho zabil, nebol automaticky odsúdený na smrť. Starší jeho mesta museli najprv preskúmať všetky okolnosti a až potom mali rozhodnúť, či si zasluhuje trest smrti. (5. Mojž. 19:2–7, 11–13) Starší riešili aj rôzne stránky každodenného života, od majetkových sporov až po manželské nezhody. (2. Mojž. 21:35; 5. Mojž. 22:13–19) Keď starší súdili spravodlivo a Izraeliti poslúchali Zákon, každý mal z toho úžitok a národ prinášal česť Jehovovi. (3. Mojž. 20:7, 8; Iz. 48:17, 18)

¹⁸ Poučenie: Jehova sa zaujíma o naše správanie v každej oblasti života. Chce, aby sme s druhými zaobchádzali spravodlivo a láskavo. A všíma si, čo hovoríme a robíme aj v súkromí. (Hebr. 4:13)

19. – 21. a) Ako mali starší a sudcovia zaobchádzať s Božím ľudom? b) Ako Zákon chránil jednotlivcov pred nespravodlivým zaobchádzaním a čo sa z toho učíme?

¹⁹ Jehova chcel uchrániť svoj ľud od skazeného vplyvu okolitých národov, kde sudcovia prekrúcali právo. Preto vyžadoval, aby starší a sudcovia uplatňovali Zákon nezaujato. Avšak títo muži nemali zaobchádzať s jeho ľudom necitlivo ani bezohľadne. Naopak, mali milovať spravodlivosť. (5. Mojž. 1:13–17; 16:18–20)

²⁰ Jehova súcití so svojím ľudom, a preto stanovil zákony na ochranu jednotlivcov pred nespravodlivým zaobchádzaním. Napríklad Zákon minimalizoval možnosť, že niekto bude falošne obvinený zo zločinu. Obvinený mal právo vedieť, kto ho obvinil. (5. Mojž. 19:16–19; 25:1) A predtým ako bol usvedčený, museli jeho vinu potvrdiť aspoň dvaja svedkovia. (5. Mojž. 17:6; 19:15) Čo v prípade, keď sa Izraelita dopustil zločinu, ale existoval len jeden svedok? Vinník si nemal myslieť, že unikne trestu, lebo Jehova videl, čo urobil. V rodine bol autoritou poverený otec, ale aj jeho autorita mala hranice. Niektoré rodinné nezhody mali riešiť starší mesta a mali vyniesť aj konečný rozsudok. (5. Mojž. 21:18–21)

²¹ Poučenie: Jehova nám dáva dokonalý príklad, lebo všetko, čo robí, je spravodlivé. (Žalm 89:14) Odmeňuje tých, ktorí žijú v súlade s jeho zásadami, a trestá tých, ktorí zneužívajú svoju moc. (2. Sam. 22:21–23; Ezech. 9:9, 10) Niektorí možno páchajú zlo a zdá sa, že unikajú trestu, ale Jehova ich vo svojom stanovenom čase postaví pred súd. (Prísl. 28:13) A ak nebudú robiť pokánie, čoskoro spoznajú, že „je hrozné upadnúť do rúk živého Boha“. (Hebr. 10:30, 31)

NAJMÄ KOHO ZÁKON CHRÁNIL?

22. – 24. a) Najmä koho Zákon chránil a čo sa z toho učíme o Jehovovi? b) Pred čím Jehova varoval Izraelitov v 2. Mojžišovej 22:22–24?

²² Zákon chránil najmä tých, ktorí sa nemohli brániť, napríklad siroty, vdovy a cudzích usadlíkov. Sudcovia v Izraeli dostali tento príkaz: „Neprevrátiš súd cudzieho usadlíka ani chlapca bez otca a nezmocníš sa odevu vdovy ako zálohu.“ ​(5. Mojž. 24:17) Jehova prejavoval osobný láskyplný záujem o tých, ktorí boli najzraniteľnejší. A tých, ktorí im ubližovali, bral na zodpovednosť. (2. Mojžišova 22:22–24)

²³ Zákon chránil členov rodiny aj pred sexuálnymi zločinmi, lebo zakazoval všetky formy krvismilstva. (3. Mojž. 18:6–30) Na rozdiel od okolitých národov, ktoré tolerovali alebo dokonca schvaľovali takéto skutky, Jehovov ľud sa mal na ne pozerať tak ako Jehova – ako na niečo odporné.

²⁴ Poučenie: Jehova chce, aby sa tí, ktorých poveril autoritou, láskavo starali o všetkých, ktorých im zveril do starostlivosti. Nenávidí sexuálne zločiny a chce, aby bolo zaistené, že všetci, najmä tí najzraniteľnejší, sa budú tešiť z ochrany a spravodlivosti.

ZÁKON JE „TIEŇOM BUDÚCICH DOBRÝCH VECÍ“

25., 26. a) V akom zmysle je láska a spravodlivosť ako dýchanie a život? b) O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku tejto série?

²⁵ Láska a spravodlivosť sú ako dýchanie a život. Jedno bez druhého proste nemôže existovať. Keď sme si istí, že Jehova zaobchádza s nami spravodlivo, milujeme ho ešte viac. A keď milujeme Boha i jeho spravodlivé zákony, podnecuje nás to, aby sme milovali aj druhých a aby sme s nimi zaobchádzali spravodlivo.

²⁶ Dá sa povedať, že zmluva mojžišovského Zákona vdýchla život do vzťahu medzi Jehovom a Izraelitmi. Ale keď Ježiš naplnil Zákon, Boží služobníci sa ním už nemuseli riadiť. Bol nahradený niečím lepším. (Rim. 10:4) Apoštol Pavol napísal, že Zákon je „tieňom budúcich dobrých vecí“. (Hebr. 10:1) V nasledujúcom článku tejto série sa budeme zaoberať niektorými z týchto „dobrých vecí“ a povieme si, akú úlohu má láska a spravodlivosť v kresťanskom zbore.