Šťastní sú tí, ktorí sú verní Jehovovi

1., 2. a) Ako niektoré vlády zaobchádzajú s Jehovovými svedkami a ako na to reagujú oni? b) Prečo sú Jehovovi služobníci, ktorí sú prenasledovaní, šťastní? (Komentuj aj obrázok na titulnej strane.)

V SÚČASNOSTI je naša činnosť obmedzená alebo zakázaná vo viac ako 30 krajinách. V niektorých z nich štátne orgány väznia našich bratov a sestry. Spáchali nejaký zločin? Z Jehovovho pohľadu nie. Iba si čítali a študovali Bibliu, hovorili o svojej viere s inými a chodili na zhromaždenia. Okrem toho sa v politických otázkach nepostavili na žiadnu stranu. Napriek silnému odporu zostali Bohu verní, a preto sú šťastní.

² Určite si už videl na fotkách týchto odvážnych Jehovových svedkov a všimol si si, že sa usmievajú. Sú šťastní, lebo vedia, že Jehovovi sa ich vernosť páči. (Žalm 4:3) Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí sú prenasledovaní za to, že konajú, čo je správne… Tešte sa a veľmi sa radujte, pretože máte… veľkú odmenu.“ (Mat. 5:10–12)

PRÍKLAD PRE NÁS

3. Ako apoštoli v prvom storočí zareagovali na prenasledovanie a prečo?

³ Naši bratia a sestry zažívajú to čo apoštoli v prvom storočí, ktorí boli prenasledovaní za to, že hovorili o Ježišovi. Sudcovia židovského najvyššieho súdu im viackrát „prikázali, aby už nehovorili v Ježišovom mene“. (Sk. 4:18; 5:27, 28, 40) Ako na to apoštoli zareagovali? (Prečítajte Skutky 4:19, 20.) Uvedomovali si, že niekto s ešte vyšším postavením im prikázal, aby „zvestovali ľudu a vydávali dôkladné svedectvo“ o Kristovi. (Sk. 10:42) A tak Peter a Ján, ktorí apoštolov na súde zastupovali, smelo vyhlásili, že Boha budú poslúchať viac ako týchto sudcov a že neprestanú hovoriť o Ježišovi. V podstate sa ich opýtali: Myslíte si, že vaše príkazy sú dôležitejšie ako Božie?

4. Aký príklad dali apoštoli pravým kresťanom a ako ich môžeme napodobňovať?

⁴ Apoštoli povedali: „Boha musíme poslúchať viac ako ľudí.“ (Prečítajte Skutky 5:27–29.) Sudcovia dali apoštolov za ich pevný postoj zbičovať. Ale oni „sa radovali, že mali tú česť znášať potupu pre Ježišovo meno“, a neprestali zvestovať dobrú správu. (Sk. 5:40–42) Dali vynikajúci príklad, ktorým sa praví kresťania riadia až dodnes.

5. Aké otázky vznikajú?

⁵ To, čo apoštoli urobili, vyvoláva niekoľko otázok. Napríklad bolo ich rozhodnutie poslúchať Boha viac ako ľudí v súlade s biblickým príkazom „podriaďovať sa vládnucej moci“? (Rim. 13:1) Ako sa môžeme podľa Pavlových slov „podriaďovať vládam a ich predstaviteľom“ a pritom byť verní Bohu ako najvyššiemu Vládcovi? (Tít. 3:1)

„VLÁDNUCA MOC“

6. a) Na koho sa vzťahuje výraz „vládnuca moc“ z Rimanom 13:1 a aké povinnosti voči nej máme? b) Čo platí o všetkých ľudských vládach?

⁶ Prečítajte Rimanom 13:1. V tomto verši sa výraz „vládnuca moc“, alebo podľa poznámky pod čiarou „nadriadené autority“, vzťahuje na ľudské vlády, ktoré majú nad druhými moc. Kresťania ich musia poslúchať. Vlády udržiavajú verejný poriadok, dbajú na dodržiavanie zákona a niekedy sa dokonca zastávajú Jehovovho ľudu. (Zjav. 12:16) Preto by sme mali mať pred nimi bázeň, prejavovať im česť a platiť dane a poplatky. (Rim. 13:7) Ale tieto vlády majú určitú právomoc iba preto, lebo im to dovolil Jehova. Jasne to povedal Ježiš, keď ho vypočúval rímsky miestodržiteľ Pontský Pilát. Keď sa Pilát zmienil, že má právomoc ho prepustiť alebo dať popraviť, Ježiš mu na to povedal: „Nemal by si nado mnou žiadnu právomoc, keby ti nebola daná zhora.“ (Ján 19:11) Podobne aj dnes je právomoc všetkých ľudských vlád obmedzená.

7. V akých situáciách nemôžeme poslúchať vlády a čo by si tieto vlády mali uvedomovať?

⁷ Kresťania poslúchajú zákony miestnych vlád, ak nie sú v rozpore s Božími zákonmi. Ale keď od nás vlády vyžadujú niečo, čo Boh zakazuje, alebo nám zakazujú niečo, čo Boh vyžaduje, nemôžeme ich poslúchať. Napríklad od mladých mužov možno vyžadujú, aby slúžili v armáde. Alebo možno zakážu náš preklad Biblie, naše publikácie alebo nám zakážu zvestovať a zhromažďovať sa. Keď vlády zneužívajú svoju autoritu napríklad tak, že prenasledujú Kristových nasledovníkov, musia sa za to zodpovedať Bohu. Jehova ich pozoruje! (Kaz. 5:8)

8. Aký je rozdiel medzi „nadriadenými autoritami“ a Jehovom?

⁸ Slovom „nadriadený“ sa označuje niekto, kto má „vyššie postavenie“, ale nie najvyššie. Hoci sú ľudské vlády označené ako „nadriadené autority“, existuje niekto, kto má najvyššiu autoritu. Titul „Najvyšší“ sa v Biblii vyskytuje veľakrát a vždy sa vzťahuje na Jehovu. (Dan. 7:18, 22, 25, 27)

„NAJVYŠŠÍ“

9. Čo videl vo videniach prorok Daniel?

⁹ Prorok Daniel dostal videnia, z ktorých jasne vyplýva, že Jehova má vyššie postavenie než všetci ostatní vládcovia. Najprv videl štyri ozrutné zvieratá, ktoré predstavujú svetové veľmoci, ktoré vládli v minulosti – Babylon, Médo-Perziu, Grécko a Rím. Ďalej videl anglo-americkú veľmoc, ktorá vládne dnes. (Dan. 7:1–3, 17) A potom videl Jehovu, ktorý sedel na tróne ako Sudca nebeského súdu. (Dan. 7:9, 10) To, čo videl ďalej, by malo byť pre dnešné vlády varovaním.

10. Komu Jehova zverí vládu nad zemou podľa Daniela 7:14, 27 a čo to o ňom dokazuje?

¹⁰ Prečítajte Daniela 7:13, 14, 27. Boh zoberie ľudským vládam všetku moc a dá ju niekomu, kto si to zaslúži viac a kto je mocnejší. Komu? Dostane ju „niekto podobný synovi človeka“, Ježiš Kristus, a „svätí Najvyššieho“, čiže 144 000, ktorí budú vládnuť „po celú večnosť“. (Dan. 7:18) Niečo také môže urobiť iba Jehova, a preto iba on je právom označený ako „Najvyšší“.

11. Z ktorých ďalších Danielových slov vidno, že Jehova je Najvyšší?

¹¹ To, čo Daniel videl, je v súlade s tým, čo povedal už predtým: „Boh nebies… zosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov.“ Okrem toho napísal, že „v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší a že dáva vládu tomu, komu chce“. (Dan. 2:19–21; 4:17) Stalo sa niekedy, že Jehova nejakých vládcov zosadil alebo ustanovil? O tom niet pochýb!

12. Uveď príklad, ako Jehova v minulosti zosadil kráľov z ich trónu. (Pozri obrázok.)

¹² Jehova neraz dokázal, že je nadradený „vládnucej moci“. Uveďme si tri príklady. Faraón držal Jehovov ľud v otroctve a odmietal ich prepustiť. Ale Boh ich oslobodil a faraóna zničil v Červenom mori. (2. Mojž. 14:26–28; Žalm 136:15) Babylonský kráľ Balsazár usporiadal hostinu, na ktorej „sa vyvyšoval nad Pána nebies“ a namiesto Jehovu „chválil… bohov zo striebra a zlata“. (Dan. 5:22, 23) Ale Boh ho pokoril. „Ešte v tú noc“ bol tento pyšný kráľ zabitý a jeho kráľovstvo bolo dané Médom a Peržanom. (Dan. 5:28, 30, 31) Kráľ Herodes Agrippa I. dal popraviť apoštola Jakuba a uväznil apoštola Petra, ktorého sa chcel tiež zbaviť. Ale Jehova mu v tom zabránil. „Ranil ho Jehovov anjel“ a on zomrel. (Sk. 12:1–5, 21–23)

13. Uveď príklad, ako Jehova porazil celé spojenectvá kráľov.

¹³ Jehova dokázal svoju nadradenosť aj nad kráľmi, ktorí vytvorili spojenectvá. Bojoval za Izrael a pomohol im zvíťaziť nad 31 kanaánskymi kráľmi a dobyť veľkú časť Zasľúbenej krajiny. (Joz. 11:4–6, 20; 12:1, 7, 24) Pomohol Izraelitom poraziť aj kráľa Ben-Hadada a ďalších 32 sýrskych kráľov, ktorí bojovali proti Izraelu. (1. Kráľ. 20:1, 26–29)

14., 15. a) Čo povedali o Jehovovej zvrchovanosti králi Nabuchodonozor a Dárius? b) Ako sa žalmista vyjadril o Jehovovi a jeho ľude?

¹⁴ Jehova veľakrát dokázal, že je Najvyšší. Babylonský kráľ Nabuchodonozor sa pýšil „vlastnou silou a mocou“ a „slávou svojho majestátu“. Neuznal, že ten, kto si zaslúži chválu, je Jehova, a tak ho Boh postihol šialenstvom. Keď sa mu vrátil zdravý rozum, „chválil… Najvyššieho“ a uznal, že „jeho vláda je večná“. Povedal: „Neexistuje nikto, kto by mu mohol v niečom zabrániť.“ (Dan. 4:30, 33–35) Aj kráľ Dárius uznal Jehovovu zvrchovanosť. Po tom, ako Daniel zostal verný Bohu a on ho zachránil z jamy levov, tento kráľ vyhlásil: „Ľudia sa majú báť Danielovho Boha, pretože je to živý Boh a existuje večne. Jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené a jeho zvrchovanosť potrvá navždy.“ (Dan. 6:7–10, 19–22, 26, 27, pozn. pod čiarou)

¹⁵ Žalmista napísal: „Jehova zmaril úklady národov, prekazil ľudské plány.“ A dodal: „Šťastný je národ, ktorého Bohom je Jehova, ľud, ktorý si vybral za svoj.“ (Žalm 33:10, 12) Preto máme dobrý dôvod, aby sme boli nášmu Bohu Jehovovi verní.

ROZHODUJÚCI BOJ

16. S čím môžeme počítať vo „veľkom súžení“ a prečo? (Pozri obrázok.)

¹⁶ Povedali sme si, čo Jehova urobil v minulosti. Ale čo môžeme čakať v blízkej budúcnosti? Môžeme si byť istí, že vo „veľkom súžení“ svojich verných služobníkov zachráni. (Mat. 24:21; Dan. 12:1) Urobí to, keď Góg z Magógu, čiže koalícia národov, podnikne zlomyseľný celosvetový útok na tých, ktorí sú verní Jehovovi. Aj keby túto koalíciu tvorilo všetkých 193 členov Organizácie Spojených národov, proti Najvyššiemu a jeho nebeským vojskám nebudú mať žiadnu šancu! Jehova vyhlasuje: „Tak ukážem svoju veľkosť a svätosť a dám sa spoznať mnohým národom. Vtedy spoznajú, že som Jehova.“ (Ezech. 38:14–16, 23; Žalm 46:10)

17. Čo čaká podľa Biblie kráľov zeme a tých, ktorí zostanú verní Jehovovi?

¹⁷ Gógov útok povedie k rozhodujúcemu boju v Armagedone, v ktorom Jehova zničí „kráľov celej obývanej zeme“. (Zjav. 16:14, 16; 19:19–21) Naproti tomu „chráni život svojich verných“ a iba oni zostanú žiť na zemi. (Žalm 97:10)

MUSÍME ZOSTAŤ VERNÍ

18. Čo boli ochotní urobiť mnohí praví kresťania a prečo?

¹⁸ V priebehu dejín mnohí praví kresťania riskovali svoju slobodu a dokonca aj život, lebo milovali Jehovu a uznávali ho ako najvyššieho Vládcu. Podobali sa trom Hebrejom, ktorí boli hodení do rozpálenej pece, lebo boli rozhodnutí zostať Bohu verní. Ale Jehova ich zachránil. (Prečítajte Daniela 3:28.)

19. Na čo bude Jehova pamätať, keď nás bude súdiť, a čo musíme robiť už dnes?

¹⁹ O tom, aké dôležité je zostať Bohu verný, žalmista napísal: „Predvoláva nebo i zem, aby súdil svoj ľud: ‚Zhromaždite ku mne mojich verných, ktorí zmluvu so mnou spečaťujú obeťou.‘“ (Žalm 50:4, 5) V inom žalme Dávid napísal: „Jehova miluje spravodlivosť a neopustí svojich verných. Vždy ich bude chrániť.“ (Žalm 37:28) To najlepšie, čo môžeme robiť, je zostať Jehovovi verní za každých okolností. Potom to budeme cítiť rovnako ako žalmista, ktorý napísal: „Šťastní sú tí, čo žijú bezúhonne, tí, čo poslúchajú Jehovov zákon.“ (Žalm 119:1)