Ako starší prejavujú lásku a milosrdenstvo tomu, kto vážne zhrešil

1. Čo sa môže stať, keď niekto vážne zhreší?

V PREDCHÁDZAJÚCOM článku sme hovorili o tom, aké pokyny dal apoštol Pavol zboru v Korinte, keď jeden brat vážne zhrešil. Keďže sa nekajal, musel byť od zboru oddelený. Ale ako vyplýva zo záhlavného verša, niektorých, ktorí vážne zhrešili, môže Boh priviesť k pokániu. (Rim. 2:4) Ako im v tom môžu pomôcť starší?

2., 3. Čo by sme mali urobiť, keď sa dozvieme, že niekto zo zboru vážne zhrešil, a prečo?

² Aby starší mohli pomôcť niekomu, kto vážne zhrešil, musia o tom vedieť. Takže čo keď sa o niekom dozvieme, že urobil niečo veľmi zlé a mohol by byť od zboru oddelený? Mali by sme ho povzbudiť, aby šiel za staršími a poprosil ich o pomoc. (Iz. 1:18; Sk. 20:28; 1. Petra 5:2)

³ Ale čo ak to nechce urobiť? V takom prípade by sme mali za staršími ísť my, aby dostal potrebnú pomoc. Je to prejav lásky, pretože nášho brata alebo sestru nechceme stratiť. Keby vo svojom zlom konaní pokračovali, prišli by o priateľstvo s Jehovom. Okrem toho by mohli zboru urobiť zlé meno. Takže aj keď to môže byť ťažké, starším to povieme, pretože milujeme Jehovu a bratov a sestry. (Žalm 27:14)

AKO STARŠÍ POMÁHAJÚ TÝM, KTORÍ VÁŽNE ZHREŠILI

4. Aký cieľ majú starší, keď sa stretnú s niekým, kto vážne zhrešil?

⁴ Keď niekto v zbore vážne zhreší, rada starších spomedzi seba vyberie troch bratov, ktorí budú slúžiť vo výbore.a Mali by byť pokorní a skromní. Uvedomujú si, že aj keď sa niekomu snažia pomôcť, nemôžu ho prinútiť, aby sa zmenil. (5. Mojž. 30:19) Chápu, že nie každý zareaguje pozitívne ako kráľ Dávid. (2. Sam. 12:13) Niekto sa rozhodne, že aj keď ho Jehova napráva, nebude ho poslúchať. (1. Mojž. 4:6–8) Nech už je to akokoľvek, cieľom starších je priviesť toho človeka k pokániu, ak je to len trochu možné. Akými zásadami sa riadia, keď sa stretnú s niekým, kto vážne zhrešil?

5. Čo by mali mať starší na mysli, keď sa stretnú s niekým, kto zhrešil? (2. Timotejovi 2:24, 25) (Pozri aj obrázok.)

⁵ Starší sa na toho, kto zhrešil, pozerajú ako na vzácnu stratenú ovečku. (Luk. 15:4, 6) Preto keď sa s ním stretnú, nie sú k nemu drsní, ale rozprávajú sa s ním láskavo. Nepovažujú to za obyčajnú rutinu, pri ktorej sa riadia určitým postupom. Naopak, prejavujú vlastnosti, o ktorých sa píše v 2. Timotejovi 2:24–26. (Prečítajte.) Títo starší sú mierni, milí a láskaví, pretože chcú zapôsobiť na srdce toho, kto zhrešil.

6. Ako si starší pripravia srdce predtým, než sa stretnú s niekým, kto zhrešil? (Rimanom 2:4)

⁶ Starší si pripravia srdce. Pamätajú na Pavlove slová, že Boh chce tých, čo zhrešili, „vo svojej láskavosti... priviesť k pokániu“. (Prečítajte Rimanom 2:4.) A tak sa k nim snažia byť láskaví ako Jehova. Musia si uvedomiť, že sú hlavne pastiermi a že ich vedie Ježiš. Preto ho musia poslúchať a brať si z neho príklad v tom, ako sa starať o zbor. (Iz. 11:3, 4; Mat. 18:18–20) Predtým než sa s človekom, ktorý zhrešil, stretnú, na modlitbách uvažujú, čo je ich cieľom – priviesť ho k pokániu. Študujú si Bibliu a naše publikácie, aby sa na tú situáciu dokázali pozerať ako Jehova. Modlia sa, aby mali dobrý úsudok. A premýšľajú, čo o tom človeku potrebujú vedieť. Chcú totiž pochopiť, ako asi uvažoval a prečo to urobil. (Prísl. 20:5)

7., 8. Ako môžu byť starší trpezliví podobne ako Jehova, keď sa stretnú s niekým, kto zhrešil?

⁷ Starší sa snažia byť trpezliví podobne ako Jehova. Premýšľajú o tom, ako sa správal k hriešnikom v minulosti. Napríklad mal trpezlivosť s Kainom. Varoval ho, čo sa stane, keď sa nezmení, a povedal mu, čo dobré to prinesie, keď ho bude poslúchať. (1. Mojž. 4:6, 7) Dávida zase napomenul cez proroka Nátana. Ten mu vyrozprával príbeh, ktorý zapôsobil na jeho srdce. (2. Sam. 12:1–7) A k neposlušným Izraelitom Jehova „znovu a znovu“ posielal prorokov. (Jer. 7:24, 25) Nepomáhal im až po tom, čo sa začali kajať. K tomu, aby sa kajali, ich povzbudzoval, ešte kým hrešili.

⁸ Keď starší pomáhajú niekomu, kto vážne zhrešil, berú si príklad z Jehovu. Správajú sa k nemu „so všetkou trpezlivosťou“, ako sa píše v 2. Timotejovi 4:2. Teda musia byť vždy pokojní a trpezliví. Tak môžu dosiahnuť, že ten človek bude chcieť robiť, čo je správne. Keby boli nahnevaní alebo frustrovaní, mohlo by sa stať, že si ich slová nevezme k srdcu alebo že sa nebude chcieť kajať.

9., 10. Ako starší pomáhajú tomu, kto zhrešil, aby sa zamyslel nad tým, čo urobil?

⁹ Starší sa snažia zistiť, čo k hriechu viedlo. Napríklad čo spôsobilo, že ten kresťan duchovne zoslabol? Prestal si pravidelne študovať Bibliu alebo chodiť do služby? Menej sa modlil alebo boli jeho modlitby iba povrchné? Nechal sa ovládať nesprávnymi túžbami? S kým trávil čas a akú zábavu si vyberal? Ako ho tieto rozhodnutia ovplyvnili? Uvedomuje si, čo svojimi rozhodnutiami spôsobil svojmu Otcovi Jehovovi?

¹⁰ Starší sa snažia premyslenými otázkami pomôcť tomu kresťanovi, aby sa zamyslel nad tým, čo oslabilo jeho vzťah s Jehovom a viedlo ho k hriechu. (Prísl. 20:5) Robia to láskavo a nezachádzajú do detailov, ktoré nepotrebujú vedieť. Podobne ako Nátan môžu použiť nejaké prirovnanie, aby si ten človek uvedomil, čo urobil a prečo to bolo nesprávne. Možno už pri prvom stretnutí mu príde skutočne ľúto, akým smerom sa vybral, a dokonca sa začne aj kajať.

11. Ako sa Ježiš správal k hriešnikom?

¹¹ Starší sa snažia brať si príklad z Ježiša. Ježiš dal po svojom vzkriesení Saulovi z Tarzu dobrú otázku: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“ Pomohol mu tým uvedomiť si, že to, čo robí, je nesprávne. (Sk. 9:3–6) A o „žene Jezábel“ Ježiš povedal: „Dal som jej čas, aby robila pokánie.“ (Zjav. 2:20, 21)

12., 13. Ako môžu starší dať niekomu čas, aby robil pokánie? (Pozri aj obrázok.)

¹² Tak ako Ježiš, ani starší nechcú rýchlo usúdiť, že človek, ktorý zhrešil, nebude robiť pokánie. Niektorí sa možno začnú kajať už na prvom stretnutí s výborom starších, zatiaľ čo iní potrebujú viac času. Starší sa preto môžu rozhodnúť, že sa s niekým stretnú aj viackrát. Po prvom stretnutí sa ten človek možno vážne zamyslí nad tým, čo mu starší povedali. Možno sa bude k Jehovovi pokorne modliť, aby mu jeho hriechy odpustil. (Žalm 32:5; 38:18) A tak sa môže stať, že na ďalšom stretnutí bude mať iný postoj ako na tom prvom.

¹³ Aby sa starším takého človeka podarilo priviesť k pokániu, sú empatickí a láskaví. Modlia sa, aby Jehova požehnal ich úsilie, a dúfajú, že sa ten kresťan spamätá a začne sa kajať. (2. Tim. 2:25, 26)

14. Kto má zásluhy na tom, že sa hriešnik kajá, a prečo?

¹⁴ Keď sa hriešnik kajá, máme z toho veľkú radosť. (Luk. 15:7, 10) Komu za to patria zásluhy? Starším? Pripomeňme si, čo Pavol povedal o tých, čo zhrešili: „Možno im Boh dovolí, aby robili pokánie.“ (2. Tim. 2:25) Takže je to Jehova, a nie nejaký človek, kto pomôže kresťanovi zmeniť svoje zmýšľanie a postoj. A k čomu dobrému to vedie, keď sa človek kajá? Pavol vysvetlil, že taký človek príde k presnému poznaniu pravdy, spamätá sa a unikne zo Satanovej pasce. (2. Tim. 2:26)

15. Ako by mali starší ďalej pomáhať niekomu, kto robí pokánie?

¹⁵ Keď niekto robí pokánie, výbor zariadi, aby sa s ním niektorí starší ďalej stretávali na pastierskych návštevách. Budú mu pomáhať posilňovať si vieru, vyhýbať sa Satanovým pasciam a robiť, čo je správne. (Hebr. 12:12, 13) Samozrejme, starší nikomu nepovedia, čo ten človek urobil. Ale o čom by mali zbor informovať?

„KARHAJ PRED VŠETKÝMI“

16. Kto sú tí „všetci“, o ktorých hovoril Pavol v 1. Timotejovi 5:20?

¹⁶ Prečítajte 1. Timotejovi 5:20. Pavol povedal Timotejovi, ktorý bol tiež starším, aby tých, čo hrešia, „karhal pred všetkými“. Myslel tým, že ten, čo hreší, má byť vždy pokarhaný pred celým zborom? Nie. Myslel tým všetkých, ktorí vedeli, čo sa stalo, čo v niektorých prípadoch mohlo byť len pár ľudí. Napríklad očití svedkovia alebo tí, ktorým sa ten človek zveril. Starší im v takom prípade v súkromí povedia, že sa tou vecou zaoberali a dôrazne ho napomenuli.

17. Aký oznam má v zbore zaznieť, keď o hriechu vie už veľa ľudí alebo je pravdepodobné, že sa o ňom dozvedia, a prečo?

¹⁷ Niekedy vedia o tom, čo sa stalo, už mnohí v zbore alebo je pravdepodobné, že sa o tom dozvedia. V takom prípade sú tí „všetci“ celý zbor. Vtedy niektorý zo starších oznámi zboru, že brat alebo sestra boli pokarhaní. Prečo? Pavol povedal: „Aby to ostatným slúžilo ako varovanie“, aby aj oni nezhrešili.

18. Ako majú starší riešiť prípad, keď vážne zhreší pokrstené dieťa? (Pozri aj obrázok.)

¹⁸ Čo ak vážne zhreší pokrstené dieťa, ktoré ešte nemá 18 rokov? Rada starších zariadi, aby sa dvaja starší stretli s ním a s jeho rodičmi, ktorí sú Jehovovými svedkami.b Starší sa budú snažiť zistiť, čo už rodičia urobili pre to, aby svojmu dieťaťu pomohli kajať sa. Keď má dieťa dobrý postoj a rodičom sa darí pomáhať mu, aby sa zmenilo, títo dvaja starší sa možno rozhodnú, že už nie je potrebné robiť ďalšie kroky. Koniec koncov, Jehova dal zodpovednosť rodičom, aby svoje deti s láskou naprávali. (5. Mojž. 6:6, 7; Prísl. 6:20; 22:6; Ef. 6:2–4) No z času na čas sa títo starší rodičov opýtajú, či sa im darí svojmu dieťaťu pomáhať. Ale čo majú starší robiť, ak sa pokrstené dieťa nechce zmeniť? V takom prípade sa s ním a s jeho pokrstenými rodičmi stretne výbor starších.

„JEHOVA JE VEĽMI SÚCITNÝ A MILOSRDNÝ“

19. V čom si starší berú z Jehovu príklad, keď sa stretnú s niekým, kto zhrešil?

¹⁹ Starší, ktorí slúžia v takýchto výboroch, majú od Jehovu zodpovednosť chrániť zbory, aby zostali čisté. (1. Kor. 5:7) No zároveň zo všetkých síl pomáhajú tým, čo zhrešili, kajať sa. Aby sa im to podarilo, musia sa na nich pozerať pozitívne a veriť, že sa zmenia. Prečo? Pretože starší chcú byť ako Jehova, ktorý je „veľmi súcitný a milosrdný“. (Jak. 5:11) Všimni si, že takýto postoj mal aj zostarnutý apoštol Ján. Napísal: „Moje dieťatká, píšem vám to, aby ste nezhrešili. Ak niekto predsa zhreší, máme u Otca pomocníka, Ježiša Krista, ktorý je spravodlivý.“ (1. Jána 2:1)

20. O čom bude posledný článok tejto série?

²⁰ Žiaľ, niekedy sa stane, že sa kresťan nechce kajať. V takom prípade musí byť od zboru oddelený. Ako to vtedy starší riešia? To sa dozvieme v poslednom článku tejto série.