Ako starší pomáhajú tým, ktorí boli od zboru oddelení

1., 2. a) Ako sa Jehova pozerá na tých, čo vážne zhrešili a nechcú robiť pokánie? b) Čo si Jehova praje?

JEHOVA nie je benevolentný Boh. Hriech nenávidí. (Žalm 5:4–6) Do Biblie dal zapísať svoje spravodlivé normy a očakáva, že podľa nich budeme žiť. Samozrejme, od nedokonalých ľudí neočakáva dokonalosť. (Žalm 130:3, 4) No zároveň netoleruje „bezbožných ľudí, ktorí nezaslúženú láskavosť nášho Boha zneužívajú na ospravedlnenie bezočivého správania“. (Júda 4) V Biblii sa dokonca píše, že takíto ľudia budú zničení v Armagedone. (2. Petra 3:7; Zjav. 16:16)

² No Jehova nechce, aby bol niekto zničený. Ako sme hovorili v predchádzajúcich článkoch, v Biblii sa jasne píše, že „chce, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Zboroví starší si v tom z neho berú príklad. Trpezlivo pomáhajú tým, ktorí zhrešili, aby sa kajali a mali s Jehovom opäť blízky vzťah. No nie všetci na to reagujú pozitívne. (Iz. 6:9) Niektorí ďalej robia zlé veci, napriek tomu, že sa im starší opakovane snažia pomôcť. Čo by mali vtedy starší robiť?

„ODSTRÁŇTE TOHO HRIEŠNIKA“

3. a) Čo podľa Biblie majú starší urobiť, keď sa niekto nekajá? b) Prečo môžeme povedať, že ten, kto bol od zboru oddelený, sa pre to v podstate rozhodol sám?

³ Keď sa človek, ktorý zhrešil, nekajá, starší nemajú inú možnosť, než poslúchnuť pokyn z 1. Korinťanom 5:13: „Odstráňte toho hriešnika spomedzi seba.“ V podstate sa pre to ten človek rozhodol sám. Žne to, čo sám rozsieval. (Gal. 6:7) Prečo to môžeme povedať? Pretože sa nechce zmeniť napriek tomu, že sa mu starší už veľakrát snažili pomôcť. (2. Kráľ. 17:12–15) Tým, čo robí, dáva najavo, že Jehovove zákony nechce poslúchať. (5. Mojž. 30:19, 20)

4. Prečo sa má na zhromaždení oznámiť, keď je niekto od zboru oddelený?

⁴ Keď sa niekto nekajá a je od zboru oddelený, na zhromaždení zaznie oznam, že už nie je Jehovovým svedkom. Nerobí sa to s cieľom ponížiť ho, ale preto, aby sa bratia a sestry mohli riadiť biblickým príkazom, že s takým človekom sa nemajú stýkať ani jesť. (1. Kor. 5:9–11) Má to svoje opodstatnenie. Apoštol Pavol napísal: „Trochu kvasu nakvasí celé cesto.“ (1. Kor. 5:6) Keby ten, kto sa nekajá, nebol od zboru oddelený, iní by si mohli myslieť, že žiť podľa Jehovových noriem nie je až také dôležité. (Prísl. 13:20; 1. Kor. 15:33)

5. Ako by sme sa mali pozerať na niekoho, kto bol od zboru oddelený, a prečo?

⁵ Ako by sme sa teda mali pozerať na brata alebo sestru, ktorí boli od zboru oddelení? Hoci sa s nimi nestretávame, nemali by sme sa na nich pozerať ako na stratený prípad, ale ako na stratenú ovečku. Keď sa ovečka zatúla, stále sa môže k stádu vrátiť. Pamätaj, že ten človek zasvätil Jehovovi svoj život. Žiaľ, teraz podľa svojho sľubu nežije, a to by ho mohlo pripraviť o možnosť žiť večne. (Ezech. 18:31) No kým je Jehova ochotný byť k nemu milosrdný, stále je nádej, že sa ten človek vráti. Ako k nemu môžu starší s takouto nádejou pristupovať?

AKO STARŠÍ POMÁHAJÚ TÝM, KTORÍ BOLI OD ZBORU ODDELENÍ

6. Čo starší robia, aby pomohli tomu, kto bol od zboru oddelený?

⁶ Zostane človek, ktorý je od zboru oddelený, odkázaný len sám na seba, aby našiel k Jehovovi cestu späť? Určite nie! Keď výbor starších oznámi niekomu, kto sa nekajá, že bude od zboru oddelený, vysvetlí mu, čo má robiť, aby sa mohol vrátiť. Ale starší nezostanú len pri tom. Vo väčšine prípadov mu povedia, že o niekoľko mesiacov by sa s ním znovu radi stretli. Budú chcieť zistiť, či nezmenil svoj postoj. Ak so stretnutím bude súhlasiť, starší ho na ňom s láskou povzbudia, aby sa kajal a vrátil. A aj keby svoj postoj nezmenil, opakovane sa s ním budú snažiť stretnúť, aby mu pomohli.

7. Ako sa starší snažia byť podobne ako Jehova súcitní k tým, ktorí sú od zboru oddelení? (Jeremiáš 3:12)

⁷ K tým, ktorí sú od zboru oddelení, sa starší snažia byť súcitní tak ako Jehova. Napríklad Jehova nezačal Izraelitom pomáhať až po tom, keď sa začali kajať. Naopak, on urobil prvý krok a posielal k nim prorokov, aj keď u nich nevidel ešte ani náznak pokánia. A ako sme hovorili v druhom článku tejto série, Jehova ukázal, aký je súcitný, na príklade proroka Ozeáša. Ten mal svoju manželku prijať späť v čase, keď ešte stále hrešila. (Oz. 3:1; Mal. 3:7) Podobne ako Jehova, aj starší si z celého srdca prajú, aby sa ten, kto zhrešil, vrátil späť do zboru a nechcú mu to nijako sťažovať. (Prečítajte Jeremiáša 3:12.)

8. Ako vďaka podobenstvu o márnotratnom synovi môžeme lepšie pochopiť, aký je Jehova súcitný a milosrdný? (Lukáš 15:7)

⁸ Spomeňme si, ako reagoval otec z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi. Keď zbadal, ako sa jeho syn vracia domov, „utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal“. (Luk. 15:20) Všimnime si, že nečakal, kým jeho syn bude prosiť o odpustenie. Naopak, on spravil prvý krok, tak ako by to urobil každý milujúci otec. Starší sa snažia mať podobný postoj k tým, ktorí sa od Jehovu vzdialili. Chcú, aby sa každá stratená ovečka vrátila späť domov. (Luk. 15:22–24, 32) Keď sa niekto vráti k Jehovovi, v nebi je obrovská radosť. A rovnako tak aj na zemi. (Prečítajte Lukáša 15:7.)

9. K čomu Jehova povzbudzuje tých, čo zhrešili?

⁹ Z toho, čo sme sa doteraz dozvedeli, je jasné, že Jehova neprehliada, keď niekto vážne zhreší a nekajá sa. Ale takému človeku sa ani neobracia chrbtom. Chce, aby sa vrátil. A čo Jehova cíti k tým, ktorí sa kajajú? V Ozeášovi 14:4 sa píše: „Uzdravím ich z nevernosti. Budem ich milovať celým srdcom, pretože sa na nich už nehnevám.“ Tento Jehovov postoj by mal starších motivovať, aby reagovali na akúkoľvek známku pokánia. A tých, ktorí Jehovu opustili, by to malo zase motivovať, aby sa k nemu vrátili čo najskôr.

10., 11. Ako sa starší budú snažiť pomáhať tým, ktorí boli v minulosti od zboru oddelení?

¹⁰ Čo ak niekto nie je súčasťou zboru už veľa rokov? Možno už prestal robiť to, kvôli čomu nemohol v zbore zostať. Niektorí si už možno ani nepamätajú, prečo boli vlastne od zboru oddelení. Nech už je to akokoľvek, starší sa ich budú snažiť nájsť a navštíviť. Keď sa stretnú, navrhnú im, že sa s nimi pomodlia a s láskou ich povzbudia, aby sa vrátili späť do zboru. Samozrejme, keď bol niekto oddelený od zboru dlhé roky, určite bude duchovne veľmi slabý. A preto keď sa bude chcieť vrátiť, starší môžu zariadiť, aby s ním niekto študoval Bibliu, a to ešte predtým, než bude prijatý. Toho, kto s ním bude študovať, vyberú vždy starší.

¹¹ Starší chcú byť rovnako súcitní ako Jehova. Takže sa budú snažiť nájsť všetkých, ktorí ho opustili, a povzbudzovať ich, aby sa k nemu vrátili. Hneď ako sa niekto, kto zhrešil, začne kajať a zmení svoje zmýšľanie a správanie, môže byť do zboru prijatý. (2. Kor. 2:6–8)

12. a) V akých prípadoch by mali byť starší zvlášť opatrní? b) Prečo by sme si nemali myslieť, že niektorým ľuďom Jehova nikdy neodpustí? (Pozri aj poznámku.)

¹² V niektorých prípadoch si starší musia dávať veľký pozor, keď chcú niekoho prijať späť do zboru. Zvlášť kedy by si mali byť istí, že sa niekto skutočne kajá? Napríklad keď ide o týranie či zneužitie dieťaťa, odpadlíctvo alebo úmyselný rozvrat manželstva. (Mal. 2:14; 2. Tim. 3:6) Je to preto, lebo bratov a sestry v zbore musia chrániť. Zároveň si však uvedomujú, že Jehova prijme späť kohokoľvek, kto sa úprimne kajá a so zlými vecami, ktoré robil, prestane. Hoci sú starší v prípadoch, keď niekto konal zradne, opatrní, nikdy by nemali zájsť tak ďaleko, že by si povedali, že takému človeku Jehova nikdy neodpustí.a (1. Petra 2:10)

ČO MÔŽE ROBIŤ ZBOR

13. Aký je rozdiel v tom, ako sa správame k niekomu, kto bol pokarhaný, a k niekomu, kto bol od zboru oddelený?

¹³ Ako sme rozoberali v predchádzajúcom článku, keď v zbore zaznie oznam, že bol niekto pokarhaný, znamená to, že sa kajal a zmenil svoje správanie. V takom prípade sa s ním môžeme ďalej stretávať. (1. Tim. 5:20) Stále je súčasťou zboru a potrebuje tráviť čas s bratmi a sestrami, aby mal silu robiť, čo je správne. (Hebr. 10:24, 25) Ale keď bol niekto od zboru oddelený, je to iná situácia. Pavol povedal, aby sme sa s ním už „nestýkali“, a dodal: „S takým ani nejedzte.“ (1. Kor. 5:11)

14. Ako sa kresťan môže rozhodnúť, pokiaľ ide o tých, ktorí boli od zboru oddelení? (Pozri aj obrázok.)

¹⁴ Znamená to, že keď bol niekto oddelený od zboru, nemáme si ho vôbec všímať? Nie. Určite s ním nebudeme tráviť čas. Ale na základe svojho biblicky školeného svedomia sa môžeme rozhodnúť, že ho pozveme na zhromaždenie. Môže to byť napríklad niekto z rodiny alebo náš kamarát. A čo ak príde? Doteraz to bolo tak, že sme tých, čo už neboli súčasťou zboru, nezdravili. Ale aj v tomto prípade sa každý kresťan môže riadiť svojím biblicky školeným svedomím. Určite by sme sa s tým človekom nepustili do nejakého dlhého rozhovoru ani s ním netrávili čas. No niektorí sa možno rozhodnú, že ho pozdravia a privítajú.

15. Koho sa týkajú slová z 2. Jána 10, 11? (Pozri aj rámček „Hovorili Ján a Pavol o rovnakom type hriechu?“)

¹⁵ Niekomu možno napadne: Nepíše sa v Biblii, že keď kresťan zdraví takého človeka, stáva sa jeho spoluvinníkom? (Prečítajte 2. Jána 9–11.) Z kontextu vyplýva, že tieto verše sa vzťahujú na odpadlíkov a ďalších, ktorí propagujú nesprávne konanie. (Zjav. 2:20) Preto ak niekto propaguje odpadlícke názory alebo iné nesprávne konanie, starší ho nebudú navštevovať. Samozrejme, stále existuje nádej, že si uvedomí, čo robí, a zmení sa. No dovtedy ho nebudeme zdraviť ani pozývať na zhromaždenie.

BUĎME SÚCITNÍ A MILOSRDNÍ AKO JEHOVA

16., 17. a) Čo si Jehova praje podľa Ezechiela 18:32? b) Ako môžu starší spolupracovať s Jehovom?

¹⁶ Čo sme sa dozvedeli z týchto piatich článkov? Jehova nechce, aby bol niekto zničený. (Prečítajte Ezechiela 18:32.) Chce, aby sa s ním tí, ktorí zhrešili, zmierili. (2. Kor. 5:20) Preto svoj ľud, ako aj jednotlivcov, ktorí ho neposlúchali, opakovane nabádal, aby sa kajali a vrátili sa k nemu. Pre zborových starších je veľká česť s ním spolupracovať a pomáhať tým, ktorí zhrešili, aby robili pokánie. (Rim. 2:4; 1. Kor. 3:9)

¹⁷ Vieš si predstaviť, aká radosť je v nebi, keď nejaký hriešnik robí pokánie? Náš nebeský Otec Jehova má takúto radosť zakaždým, keď sa jeho stratená ovečka vráti do zboru. Keď premýšľame o tom, aký je Jehova súcitný, milosrdný a ako láskavo sa k nám správa, aj keď si to nezaslúžime, milujeme ho čoraz viac. (Luk. 1:78)