Štvrtok 10. júla
Proste Boha o pomoc v modlitbe a úpenlivej prosbe. (Fil. 4:6)
Na vytrvalosti môžeme pracovať tak, že budeme Jehovovi hovoriť o všetkom, čo nás trápi. (1. Tes. 5:17) Možno momentálne neriešiš žiadny vážny problém. Ale čo urobíš, keď si nahnevaný, nevieš, ako ďalej, alebo je toho na teba priveľa? Obrátiš sa na Jehovu? Ak už dnes hovoríš s Jehovom o svojich každodenných problémoch, určite sa naňho obrátiš aj v budúcnosti, keď príde niečo ťažšie. Budeš si istý, že on presne vie, kedy a ako ti pomôcť. (Žalm 27:1, 3) Keď už dnes vytrvávame aj napriek skúškam, je veľmi pravdepodobné, že sa nevzdáme ani vo veľkom súžení. (Rim. 5:3) Prečo to môžeme povedať? Veľa bratov a sestier povedalo, že keď v nejakej skúške vytrvali, posilnilo to ich vieru, že Jehova je ochotný a pripravený im pomôcť. A táto viera im zase pomohla vytrvať v ďalšej skúške. (Jak. 1:2–4) w23.07 29:7-8
Piatok 11. júla
Vyhoviem ti. (1. Mojž. 19:21)
Čo Jehovu vedie k tomu, že je rozumný? Je to pokora a súcit. Pokoru prejavil napríklad vtedy, keď sa rozhodol zničiť skazených ľudí v Sodome. Poslal svojich anjelov, aby Lótovi povedali, nech utečie do hôr. No Lót sa tam bál ísť, a tak prosil, aby aj s rodinou mohol utiecť do malého mestečka Coár. Jehova mohol trvať na tom, aby Lót urobil presne to, čo mu povedal. No dovolil mu, aby šiel do Coáru, ktorý chcel pôvodne zničiť. (1. Mojž. 19:18–22) A súcit Jehova prejavil o niekoľko storočí neskôr, keď ušetril obyvateľov Ninive. Do tohto mesta poslal proroka Jonáša, ktorý mal oznámiť skazeným obyvateľom, že oni aj ich mesto budú zničení. Ale keď sa kajali, Jehovovi mu ich prišlo ľúto a nezničil ich. (Jon. 3:1, 10; 4:10, 11) w23.07 32:5
Sobota 12. júla
Zabili [Joáša]... ale [nepochovali ho] na pohrebisku kráľov. (2. Kron. 24:25)
Aké ponaučenie plynie z toho, čo sa stalo Joášovi? Bol ako strom s plytkými koreňmi, ktorý stojí len vďaka tomu, že má oporu. Ale keď Jehojada zomrel, o túto oporu prišiel. A keď sa doňho oprel vietor odpadlíctva, vyvrátil sa. To je silná myšlienka. Jehovu by sme sa nemali báť len preto, že to robia iní bratia a sestry alebo naša rodina. Ak chceme zostať duchovne silní, musíme ho milovať a mať pred ním bázeň. A v tom nám pomôže pravidelné štúdium Biblie, rozjímanie a modlitba. (Jer. 17:7, 8; Kol. 2:6, 7) Jehova od nás nechce príliš veľa. To, čo od nás očakáva, je zhrnuté v Kazateľovi 12:13: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania, lebo to je celá povinnosť človeka.“ Keď sa bojíme Boha, zostaneme mu verní bez ohľadu na to, čo príde. O priateľstvo s Jehovom nás nič nepripraví. w23.06 27:17-19