Júl

Vo všetkom, čo Ježiš povedal a urobil – vrátane zázrakov –, sa dokonale odrážalo to, čo cíti a ako premýšľa jeho Otec. (Ján 14:9) Čo sa môžeme z Ježišových zázrakov naučiť? Ježiš a Jehova nás veľmi milujú. Ježiš svoju lásku k ľuďom ukázal tak, že svoju zázračnú moc používal na to, aby im pomáhal. Všimni si, ako reagoval, keď naňho raz volali dvaja slepí muži. (Matúša 20:30–34) Ježišovi ich „prišlo ľúto“ a uzdravil ich. Grécke sloveso, ktoré je tu preložené ako „prišlo mu ľúto“, vyjadruje silný súcit, ktorý človek cíti hlboko vnútri. A práve tento súcit, za ktorým je láska, Ježiša viedol aj k tomu, aby sýtil hladných a uzdravoval chorých. (Mat. 15:32; Mar. 1:41) Preto si môžeme byť istí, že Ježiš a Jehova, Boh „nežného súcitu“, nás veľmi milujú a bolí ich to, keď trpíme. (Luk. 1:78; 1. Petra 5:7) Veľmi túžia odstrániť všetko trápenie, ktoré dnes ľudia zažívajú. w23.04 15:4-5

Dôležité je urobiť konkrétne kroky, aby sme sa čo najviac vyhli myšlienkam a postojom, ktoré sú populárne v Satanovom svete. Čo nám ešte pomôže odolávať pokušeniam? To, že si svoju myseľ budeme napĺňať správnymi myšlienkami, napríklad tak, že si budeme čítať a študovať Bibliu a chodiť na zhromaždenia a do služby. Keď to budeme robiť, Jehova nám sľubuje, že na nás nedopustí skúšku, ktorá by bola nad naše sily. (1. Kor. 10:12, 13) Ak chceme zostať Jehovovi verní, musíme sa v týchto náročných posledných dňoch modliť viac ako kedykoľvek predtým. Jehova chce, aby sme si pred ním vylievali srdce. (Žalm 62:8) Chváľ ho a ďakuj mu za všetko, čo robí. Pros ho, aby si mal v službe odvahu a aby ti pomáhal zvládať problémy a odolávať pokušeniam. Ničomu a nikomu nedovoľ, aby ti zabránil pravidelne sa modliť. w23.05 20:17-18

Prečo chodíme na zhromaždenia? V prvom rade preto, aby sme chválili Jehovu. (Žalm 26:12; 111:1) A tiež preto, aby sme sa navzájom povzbudili, a to zvlášť v tejto náročnej dobe. (1. Tes. 5:11) Keď sa prihlásime a dáme komentár, podarí sa nám jedno aj druhé. Ale dávať komentáre nemusí byť vždy jednoduché – jednak preto, že môžeme mať strach, alebo aj preto, že ich dávame radi, ale nevyvolávajú nás tak často, ako by sme chceli. Čo nám v oboch prípadoch môže pomôcť? Apoštol Pavol povedal, aby sme sa navzájom povzbudzovali. Keď budeme myslieť na to, že aj jednoduchým komentárom môžeme niekoho povzbudiť, ľahšie prekonáme strach a prihlásime sa. A keď nás nevyvolajú, tešme sa z toho, že komentár môže dať niekto iný. (1. Petra 3:8) w23.04 18:1-3

Bola to úžasná správa! Židia, ktorí boli 70 rokov v zajatí v Babylone, sa mohli vrátiť domov do Izraela. (Ezdr. 1:2–4) Za niečím takým mohol byť len Jehova. Lebo Babylon svojich zajatcov zvyčajne neprepúšťal. (Iz. 14:4, 17) No Babylon bol porazený a nový kráľ dovolil Židom odísť. Všetci Židia, najmä hlavy rodín, sa museli rozhodnúť, či zostanú v Babylone alebo odídu. Toto rozhodnutie muselo byť pre niektorých veľmi ťažké. Mnohí mali vysoký vek, a tak sa na túto cestu už necítili. A keďže väčšina Židov sa narodila v Babylone, to bol ich domov, iný nepoznali. Izrael bol pre nich len krajinou ich predkov. Okrem toho niektorým Židom sa v Babylone možno dobre darilo, mali pekné domy, obchody im išli, a tak nemuselo byť vôbec ľahké to všetko zanechať a usadiť sa v neznámej krajine. w23.05 22:1-2

Božie Slovo nás povzbudzuje k vytrvalosti, súcitu a láske. V Lukášovi 21:19 sa píše: „Keď vytrváte, zachránite si život.“ V Kolosanom 3:12 sa hovorí: „Oblečte si... súcit.“ A v 1. Tesaloničanom 4:9, 10 čítame: „Boh vás učí, aby ste milovali jeden druhého... Nabádame vás však, bratia, aby ste v tom ďalej rástli.“ Všetky tieto slová boli určené pre kresťanov, ktorí už boli vytrvalí, súcitní a milovali druhých. No bolo potrebné, aby na tom ďalej pracovali. A to isté musíme robiť aj my. Preto si najprv ukážeme, ako tieto vlastnosti prejavovali kresťania v prvom storočí, a potom si povieme, ako ich v tom môžeš napodobňovať. Vďaka tomu budeš na veľké súženie dobre pripravení. Keď sa potom začne veľké súženie, dokážeš vytrvať i tentokrát, pretože si sa už naučil, ako zvládať náročné situácie. w23.07 29:4, 8

Či už patríme k pomazaným, alebo k „iným ovciam“, musíme zostať na „Svätej ceste“. (Ján 10:16) Už dnes nás vedie duchovným rajom a dovedie nás k úžasným požehnaniam pod vládou Božieho Kráľovstva. V roku 1919 milióny mužov, žien a detí vyšli z Veľkého Babylona, ktorý symbolizuje všetky falošné náboženstvá, a začali kráčať po tejto obraznej ceste. Keď Židia odišli z Babylona, Jehova im odstránil z cesty všetky prekážky. (Iz. 57:14) Ako to bolo s novodobou „Svätou cestou“? Mnoho storočí pred rokom 1919 začal Jehova používať mužov, ktorí mali k nemu veľkú úctu, aby vyčistili cestu z Veľkého Babylona. (Porovnaj Izaiáša 40:3.) Urobili potrebné prípravné práce, vďaka čomu mohli neskôr úprimní ľudia vyjsť z Veľkého Babylona a vojsť do duchovného raja, kde bolo obnovené čisté uctievanie Jehovu. w23.05 22:8-9

Jehova chce, aby sme mu slúžili ochotne a s radosťou. (2. Kor. 9:7) Preto vzniká otázka: Mali by sme na svojom cieli pracovať, aj keď to tak necítime? Všimni si, čo povedal apoštol Pavol: „Tvrdo zaobchádzam so svojím telom a vediem ho ako otroka.“ (1. Kor. 9:25–27, pozn. pod čiarou) Pavol sa niekedy musel nútiť, aby robil to, čo je správne. Mal z Pavlovej služby Jehova radosť? Určite áno! A za jeho prácu ho odmenil. (2. Tim. 4:7, 8) Jehova sa teší aj z nás, keď pracujeme na svojom cieli, hoci nám možno chýba motivácia. Teší sa, lebo vie, že aj keď to nerobíme z lásky k tej činnosti, robíme to z lásky k nemu. Tak ako Pavla odmení aj nás. (Žalm 126:5) A keď pocítime, ako nás Jehova podporuje a pomáha nám, je možné, že začneme cítiť motiváciu. w23.05 24:9-10

Apoštol Pavol prirovnal tých, ktorí neprežijú Jehovov deň, k ľuďom, ktorí spia. Spiaci človek si neuvedomuje, čo sa okolo neho deje, ani to, ako plynie čas. Preto nevie, keď sa stane niečo dôležité, a nevie na to ani zareagovať. Väčšina ľudí dnes spí v duchovnom zmysle. (Rim. 11:8) Nevšímajú si dôkazy toho, že žijeme v „posledných dňoch“ a že čoskoro sa začne veľké súženie. (2. Petra 3:3, 4) Ale my si uvedomujeme, že nabádanie, aby sme zostali bdelí, je deň za dňom naliehavejšie. (1. Tes. 5:6) Prečo musíme byť pokojní a vyrovnaní? Aby sme sa nedali vtiahnuť do nejakých politických alebo sociálnych otázok. Čím bližšie bude Jehovov deň, tým väčší tlak budeme zažívať, aby sme sa postavili na niečiu stranu. No nemusíme si robiť starosti, ako zareagujeme alebo čo povieme. Boží duch nám pomôže, aby sme zostali pokojní a vyrovnaní a vedeli sa správne rozhodnúť. (Luk. 12:11, 12) w23.06 26:6-7

Čo ti napadne, keď počuješ meno Samson? Zrejme si predstavíš muža, ktorý mal výnimočnú silu. A je to tak. Ale Samson urobil jedno zlé rozhodnutie, za ktoré draho zaplatil. Jehova ho napriek tomu považoval za svojho verného služobníka a z jeho príbehu, ktorý dal zapísať do Biblie, sa môžeme veľa naučiť. Jehova použil Samsona, aby mimoriadnym spôsobom pomohol svojmu ľudu Izraelu. Stáročia po Samsonovej smrti viedol apoštola Pavla, aby zahrnul jeho meno do zoznamu mužov, ktorí mali výnimočnú vieru. (Hebr. 11:32–34) Jeho príklad nás môže veľmi povzbudiť, lebo aj za náročných okolností sa spoliehal na Jehovu. Môžeme sa od neho naučiť aj ďalšie veci. w23.09 37:1-2

Na vytrvalosti môžeme pracovať tak, že budeme Jehovovi hovoriť o všetkom, čo nás trápi. (1. Tes. 5:17) Možno momentálne neriešiš žiadny vážny problém. Ale čo urobíš, keď si nahnevaný, nevieš, ako ďalej, alebo je toho na teba priveľa? Obrátiš sa na Jehovu? Ak už dnes hovoríš s Jehovom o svojich každodenných problémoch, určite sa naňho obrátiš aj v budúcnosti, keď príde niečo ťažšie. Budeš si istý, že on presne vie, kedy a ako ti pomôcť. (Žalm 27:1, 3) Keď už dnes vytrvávame aj napriek skúškam, je veľmi pravdepodobné, že sa nevzdáme ani vo veľkom súžení. (Rim. 5:3) Prečo to môžeme povedať? Veľa bratov a sestier povedalo, že keď v nejakej skúške vytrvali, posilnilo to ich vieru, že Jehova je ochotný a pripravený im pomôcť. A táto viera im zase pomohla vytrvať v ďalšej skúške. (Jak. 1:2–4) w23.07 29:7-8

Čo Jehovu vedie k tomu, že je rozumný? Je to pokora a súcit. Pokoru prejavil napríklad vtedy, keď sa rozhodol zničiť skazených ľudí v Sodome. Poslal svojich anjelov, aby Lótovi povedali, nech utečie do hôr. No Lót sa tam bál ísť, a tak prosil, aby aj s rodinou mohol utiecť do malého mestečka Coár. Jehova mohol trvať na tom, aby Lót urobil presne to, čo mu povedal. No dovolil mu, aby šiel do Coáru, ktorý chcel pôvodne zničiť. (1. Mojž. 19:18–22) A súcit Jehova prejavil o niekoľko storočí neskôr, keď ušetril obyvateľov Ninive. Do tohto mesta poslal proroka Jonáša, ktorý mal oznámiť skazeným obyvateľom, že oni aj ich mesto budú zničení. Ale keď sa kajali, Jehovovi mu ich prišlo ľúto a nezničil ich. (Jon. 3:1, 10; 4:10, 11) w23.07 32:5

Aké ponaučenie plynie z toho, čo sa stalo Joášovi? Bol ako strom s plytkými koreňmi, ktorý stojí len vďaka tomu, že má oporu. Ale keď Jehojada zomrel, o túto oporu prišiel. A keď sa doňho oprel vietor odpadlíctva, vyvrátil sa. To je silná myšlienka. Jehovu by sme sa nemali báť len preto, že to robia iní bratia a sestry alebo naša rodina. Ak chceme zostať duchovne silní, musíme ho milovať a mať pred ním bázeň. A v tom nám pomôže pravidelné štúdium Biblie, rozjímanie a modlitba. (Jer. 17:7, 8; Kol. 2:6, 7) Jehova od nás nechce príliš veľa. To, čo od nás očakáva, je zhrnuté v Kazateľovi 12:13: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania, lebo to je celá povinnosť človeka.“ Keď sa bojíme Boha, zostaneme mu verní bez ohľadu na to, čo príde. O priateľstvo s Jehovom nás nič nepripraví. w23.06 27:17-19

Záruka, ktorú nám Boh dáva, sa začína slovami: „Ten, ktorý sedel na tróne, povedal.“ (Zjav. 21:5a) V celej knihe Zjavenie hovorí sám Jehova iba na troch miestach a toto je jedno z nich. Takže táto záruka nie je od nejakého mocného anjela a nie je ani od vzkrieseného Ježiša. Dáva ju sám Jehova! A keďže on „nemôže klamať“, môžeme tomu, čo hovorí ďalej, úplne veriť. (Tít. 1:2) Teda to, čo sa píše v Zjavení 21:5, 6, sa určite splní. Pozrime sa bližšie na slová „všetko robím nové“. V gréčtine je na začiatku tejto vety výraz, ktorý sa v Zjavení vyskytuje opakovane a dá sa preložiť ako „pozri“. A čo nasleduje za týmto výrazom? Božie slová: „Všetko robím nové.“ Vieme, že Jehova tieto zmeny urobí až v budúcnosti. Ale keďže si je taký istý, že svoj sľub splní, hovorí o nich tak, akoby ich už robil. (Iz. 46:10) w23.11 46:7-8

Apoštol Peter musel bojovať so svojimi slabosťami. Napríklad keď im Ježiš povedal, že ako bolo predpovedané, bude musieť trpieť a zomrieť, Peter mu začal dohovárať. (Mar. 8:31–33) Opakovane sa spolu s ďalšími apoštolmi hádali, kto z nich je najväčší. (Mar. 9:33, 34) Poslednú noc pred Ježišovou smrťou reagoval impulzívne a odsekol jednému mužovi ucho. (Ján 18:10) A ešte v tú istú noc zo strachu trikrát zaprel svojho priateľa Ježiša. (Mar. 14:66–72) Potom si však uvedomil, čo urobil, a veľmi sa rozplakal. Petra to veľmi trápilo, no Ježiš to s ním nevzdal. Po svojom vzkriesení mu dal možnosť, aby mu dokázal, že ho má stále rád. Ježiš mu dal dôležitú úlohu – mal pokorne pásť jeho ovečky. (Ján 21:15–17) Peter to s radosťou prijal. A bol medzi prvými, ktorí boli na Letnice v Jeruzaleme pomazaní svätým duchom. w23.09 40:6-7

Apoštol Peter adresoval starším tieto slová: „Paste Božie stádo.“ (1. Petra 5:1–4) Sme si istí, že ako starší máš rád bratov a sestry a chceš im pomáhať, aby sa im duchovne darilo. No niekedy sa ti môže zdať, že je toho na teba priveľa alebo že si taký unavený, že to už nezvládneš. Čo môžeš v takom prípade robiť ? Povedz o tom, čo ťa trápi, Jehovovi. Peter napísal: „Ak niekto slúži, nech sa spolieha na silu, ktorú dáva Boh.“ (1. Petra 4:11) Niektoré problémy, s ktorými zápasia bratia a sestry, sa v tomto svete nedajú úplne vyriešiť. Pamätaj, že „hlavný pastier“, Ježiš Kristus, im dokáže pomôcť lepšie ako ktokoľvek iný, a to dnes aj v novom svete. Jehova chce od starších hlavne to, aby mali bratov a sestry radi, duchovne sa o nich starali a boli „stádu príkladom“. w23.09 41:13-14

Nesmieme prijímať názory tohto sveta. Keby sme premýšľali tak ako ľudia okolo nás, mohlo by sa stať, že by sme prestali dbať na Jehovu a jeho zákony. (1. Kor. 3:19) „Múdrosť tohto sveta“ často vedie ľudí k tomu, aby neposlúchali Boha. Niektorí kresťania v zbore v Pergame a Tyatíre boli ovplyvnení názormi ľudí okolo seba, ktorí žili nemravne a uctievali modly. Viedlo to k tomu, že začali tolerovať sexuálnu nemravnosť, a preto ich Ježiš prísne napomenul. (Zjav. 2:14, 20) Aj dnes si musíme dávať pozor, aby sme sa nedali ovplyvniť uvažovaním ľudí okolo nás. Naša rodina a známi sa nás možno snažia presvedčiť, že nemusíme brať všetko až tak vážne a že sa nič nestane, keď nejaký Boží zákon porušíme. Napríklad môžu hovoriť, že na tom nie je nič zlé, keď občas podľahneme nejakej túžbe, a že biblické mravné normy už neplatia. Niekedy by sme mohli mať pocit, že pokyny od Jehovu nie sú dostatočné. Dokonca by sme mohli byť v pokušení ísť „nad to, čo je napísané“. (1. Kor. 4:6) w23.07 31:10-11

Ježišova matka Mária potrebovala silu. Hoci ešte nebola vydatá, mala otehotnieť. Nemala žiadne skúsenosti s výchovou detí, no mala vychovávať dieťa, z ktorého sa mal stať Mesiáš. A určite si robila starosti aj o to, ako to vysvetlí svojmu snúbencovi Jozefovi, keďže ešte nikdy nemala styk s mužom. (Luk. 1:26–33) Odkiaľ Mária zobrala silu? Hľadala pomoc u druhých. Napríklad anjela Gabriela poprosila, aby jej povedal viac. (Luk. 1:34) Krátko nato sa vybrala „do jedného judského mesta v hornatom kraji“ za svojou príbuznou Alžbetou. Alžbeta jej vzdala chválu a pod pôsobením Božieho svätého ducha vyslovila krásne proroctvo o jej nenarodenom synovi. (Luk. 1:39–45) Mária povedala, že Jehova „dokázal, že jeho ruka je silná“. (Luk. 1:46–51) Jehova ju teda posilnil prostredníctvom Gabriela a Alžbety. w23.10 43:10-12

Len určitý počet kresťanov, 144 000, je pomazaných svätým duchom a tešia sa z výnimočného vzťahu s Jehovom. Spolu s Ježišom majú slúžiť v nebi ako kňazi. (Zjav. 14:1) Svätá vo svätostánku predstavuje to, že Boh prijal pomazaných kresťanov za svojich duchovných synov, ešte kým boli na zemi. (Rim. 8:15–17) Najsvätejšia predstavuje nebesia, v ktorých prebýva Jehova. „Opona“, ktorá oddeľovala Svätú od Najsvätejšej, predstavuje Ježišovo ľudské telo, ktoré mu bránilo vstúpiť do neba ako veľkňazovi duchovného chrámu. Keď svoje telo dal ako výkupné za ľudí, otvoril tým cestu do neba všetkým pomazaným kresťanom. Aj oni sa musia vzdať svojho ľudského tela, aby mohli dostať nebeskú odmenu. (Hebr. 10:19, 20; 1. Kor. 15:50) w23.10 45:13

Keď Efraimovci Gedeonovi niečo vyčítali, reagoval mierne. (Sud. 8:1–3) Pokorne si vypočul všetko, čo mu hovoria, a tým, ako pokojne reagoval, zmiernil napätú situáciu. To je pekný návod pre starších, keď sa stretnú s kritikou. (Jak. 3:13) Vďaka tomu budú v zbore pokojné vzťahy. Keď Gedeona chválili za víťazstvo nad Madiancami, upriamil pozornosť na Jehovu. (Sud. 8:22, 23) Zboroví starší ho môžu napodobniť tak, že za všetko, čo sa im podarí, pripíšu chválu Jehovovi. (1. Kor. 4:6, 7) Napríklad ak staršieho pochvália za to, aký je vynikajúci rečník, môže povedať, že je to vďaka školeniu, ktoré dostávame od Jehovovej organizácie, a že tie myšlienky nie sú jeho, ale sú z Božieho Slova. Z času na čas sa môžu starší zamyslieť, či pri vyučovaní na seba nepútajú príliš veľkú pozornosť. w23.06 25:7-8

Ak odpoveď na našu modlitbu neprichádza, mali by sme si položiť otázky. Modlím sa o správnu vec? Často si myslíme, že vieme, čo je pre nás to najlepšie. Ale z dlhodobého hľadiska to tak nemusí byť. Možno máme nejaký problém a prosíme Jehovu, aby nám ho určitým spôsobom pomohol vyriešiť. Ale možno existuje lepší spôsob. Alebo ho prosíme o niečo, čo nie je v súlade s jeho vôľou. (1. Jána 5:14) Ukážme si to na príklade rodičov, ktorí sa modlia, aby ich syn zostal v pravde. Takáto modlitba sa môže zdať úplne v poriadku. Ale Jehova nikoho z nás nenúti, aby mu slúžil. Chce, aby sa pre to rozhodol každý sám, teda aj naše deti. (5. Mojž. 10:12, 13; 30:19, 20) Preto by sa rodičia mohli radšej modliť, aby im Jehova pomohol zapôsobiť na srdce ich syna, aby ho začal milovať a vnímať ho ako svojho priateľa. (Prísl. 22:6; Ef. 6:4) w23.11 49:5, 12

Prečo je útecha dôležitý spôsob, ako druhým ukážeme, že ich máme radi? Slovo „utešiť“, ktoré Pavol na tomto mieste použil, podľa jednej biblickej príručky znamená „stáť pri niekom v ťažkých chvíľach a povzbudzovať ho“. Teda keď niekoho utešíme, pomôžeme mu, aby dokázal vstať a ďalej kráčať po ceste, ktorá vedie k životu. Vždy, keď sme tu pre druhých a oni vedia, že sa nám môžu kedykoľvek vyplakať na pleci, ukážeme im, že ich máme radi. (2. Kor. 7:6, 7, 13) S útechou veľmi úzko súvisí súcit. V akom zmysle? Keď vidíme niekoho, kto trpí, súcitíme s ním. A to nás motivuje, aby sme ho utešili a nejako mu pomohli. Takže najprv je súcit a potom útecha. Túto súvislosť vidíme aj z toho, ako Pavol opísal Jehovu. Povedal, že je „súcitný a milosrdný Otec a Boh všetkej útechy“. (2. Kor. 1:3) w23.11 47:8-10

Všetci Kristovi nasledovníci budú zažívať problémy. Zažil to aj apoštol Pavol. Kresťanom v Tesalonike napísal: „Ešte keď sme boli s vami, predpovedali sme, že nás čakajú ťažkosti, a tie aj prišli, ako viete.“ (1. Tes. 3:4) A Korinťanom napísal: „Chceme, bratia, aby ste vedeli, čím sme si prešli... Už sme strácali nádej, že to prežijeme.“ (2. Kor. 1:8; 11:23–27) Aj dnes môžu kresťania očakávať, že sa stretnú s rôznymi ťažkosťami. (2. Tim. 3:12) Tvoji priatelia a príbuzní sa k tebe možno správajú nepriateľsky preto, že veríš v Ježiša a nasleduješ ho. Máš to ťažké v práci, lebo chceš byť vo všetkom poctivý? (Hebr. 13:18) Robia ti problémy úrady alebo vláda kvôli tomu, že zvestuješ dobrú správu? Bez ohľadu na to, aké ťažkosti máme, Pavol hovorí, že by sme sa mali radovať. w23.12 51:9-10

Jakob mal veľa problémov. Dvaja Jakobovi synovia, Simeon a Lévi, pokazili povesť jeho rodiny a priniesli hanbu na Jehovovo meno. Navyše Jakobova milovaná manželka Ráchel pri pôrode ich druhého syna zomrela. A keďže nastal hlad, musel sa na staré kolená presťahovať do Egypta. (1. Mojž. 35:16–19; 37:28; 45:9–11, 28) Napriek tomu všetkému Jakob nikdy neprestal dôverovať Jehovovi a jeho sľubom. A Jehova po celý čas dokazoval, že je s ním. Po hmotnej stránke sa mu darilo, lebo ho Jehova žehnal. A aký vďačný musel byť Jehovovi, keď sa po rokoch stretol so svojím milovaným synom Jozefom, o ktorom si po celý čas myslel, že je mŕtvy! Všetky tieto náročné situácie zvládol vďaka tomu, že mal blízky vzťah s Jehovom. (1. Mojž. 30:43; 32:9, 10; 46:28–30) Keď aj my budeme mať s Jehovom blízky vzťah, nečakané problémy dokážeme zvládnuť. w23.04 17:6-7

Dvadsiaty tretí žalm je pieseň, v ktorej Dávid opisuje, ako sa oňho Jehova s láskou stará. Nazýva ho svojím Pastierom, z čoho vidno, aký blízky vzťah bol medzi nimi. Keď dovolil Jehovovi, aby ho viedol, cítil sa v bezpečí a úplne sa naňho spoliehal. Bol si istý, že Jehovova láska ho bude sprevádzať po všetky dni jeho života. Prečo si tým bol taký istý? Dávid to mohol povedať, lebo Jehova mu vždy dal to, čo potreboval. Vedel tiež, že je jeho priateľom a že má jeho priazeň. Preto si bol istý, že bez ohľadu na to, čo ešte zažije, Jehova sa oňho vždy postará. A tak si nerobil starosti o to, čo prinesie budúcnosť, ale bol šťastný a spokojný. (Žalm 16:11) w24.01 4:12-13

Od druhej svetovej vojny sa Boží služobníci v mnohých krajinách tešia z pokoja a slobody, vďaka čomu môžu horlivo zvestovať. A tak sa dobrá správa šíri po celej zemi. Dnes sa členovia vedúceho zboru nechávajú viesť Ježišom Kristom. Chcú, aby pokyny, ktoré dávajú, boli v súlade s tým, ako sa na veci pozerá Boh a Ježiš. A používajú krajských starších a zborových starších, aby tieto pokyny odovzdali zborom. Starší, ktorí patria k pomazaným, a v podstate aj všetci starší sú v Kristovej „pravej ruke“. (Zjav. 2:1) Sú však nedokonalí, a tak, samozrejme, robia chyby. Tie niekedy robili aj takí Boží služobníci ako Mojžiš, Jozua či apoštoli. (4. Mojž. 20:12; Joz. 9:14, 15; Rim. 3:23) Napriek tomu jasne vidíme, že Ježiš vedie verného a rozvážneho otroka a starších vymenovaných svätým duchom a bude v tom pokračovať. Preto môžeme úplne dôverovať tým, ktorých vybral, aby nás viedli. w24.02 8:13-14

Ako môžeme Jehovovi robiť radosť? Tak, že z našich slov bude vidieť, akí sme mu vďační a ako ho máme radi. Keď sme v službe, naším hlavným cieľom je pomôcť ľuďom spoznať Jehovu, aby ho aj oni vnímali ako svojho milujúceho Otca. (Jak. 4:8) Sme šťastní, keď im môžeme z Biblie ukázať, aký je Jehova, a povedať im o jeho krásnych vlastnostiach, ako je láska, spravodlivosť, múdrosť, moc a ďalšie. A ako môžeme Jehovu chváliť v každodennom živote? Tak, že sa snažíme čo najlepšie prejavovať vlastnosti, aké má on. Niektorí si potom možno všimnú, že sme iní ako ľudia v tomto zlom svete, a môže ich zaujímať prečo. (Mat. 5:14–16) Možno budeme mať príležitosť im to vysvetliť. A tak niektorí úprimní ľudia budú chcieť Boha lepšie spoznať. Keď takto chválime Jehovu, má z nás radosť. (1. Tim. 2:3, 4) w24.02 6:7

Na to, aby sa z teba stal zrelý kresťan, potrebuješ získať rôzne schopnosti a zručnosti. Vďaka tomu zvládneš rôzne úlohy v zbore, ľahšie si nájdeš prácu a dokážeš sa postarať o seba a o svoju rodinu. Pomôže ti to mať tiež dobré vzťahy s druhými. Napríklad sa nauč dobre čítať a písať. V Biblii sa píše, že muž, ktorý je šťastný a dobre sa mu darí, si každý deň číta Božie Slovo a premýšľa nad ním. (Žalm 1:1–3) Vďaka tomu vie, ako Jehova uvažuje, takže má vo veciach jasno a vie uplatňovať biblické zásady. (Prísl. 1:3, 4) V zbore potrebujeme zrelých bratov, ktorí nás budú vyučovať z Biblie a na ktorých sa môžeme obrátiť, keď potrebujeme nejakú radu. Ak vieš dobre čítať a písať, môžeš si pripraviť komentáre a prejavy, ktoré druhých obohatia a posilnia ich vieru. Okrem toho si budeš vedieť robiť dobré poznámky, ktoré ti pomôžu posilniť si svoju vieru a povzbudiť aj druhých. w23.12 53:9-11

Keď máš z niečoho obavy, premýšľaj, čo urobí Jehova v budúcnosti, keď tu už Satan nebude. Na regionálnom zjazde v roku 2014 bola jedna scénka. Otec s rodinou si v nej rozoberali verše z 2. Timotejovi 3:1–5. Uvažovali, ako by mohli znieť, keby opisovali život v raji: „V novom svete nastanú tie najkrajšie časy, lebo ľudia budú milovať druhých, budú milovať duchovné pravdy, budú skromní, pokorní, budú chváliť Boha, budú poslušní rodičom, vďační, verní, budú milovať svoju rodinu, budú prístupní dohode, vždy budú hovoriť o druhých v dobrom, budú sa vedieť ovládať, budú pokojní, budú milovať dobro, budú dôveryhodní, poddajní, nebudú povýšeneckí, budú milovať Boha, a nie pôžitky, budú zo srdca oddaní Bohu. A týchto ľudí sa drž.“ Rozprávaš sa doma alebo s bratmi a sestrami o tom, aké to bude v novom svete? w24.01 1:13-14

Je krásne vedieť, že Jehova má zo svojho ľudu radosť. V Biblii sa píše: „Jehova sa teší zo svojho ľudu.“ (Žalm 149:4) Ale niekedy môžeme pochybovať, či sa teší aj z nás osobne. Takéto pocity mali viacerí Jehovovi verní služobníci, o ktorých sa píše v Biblii. (1. Sam. 1:6–10; Jób 29:2, 4; Žalm 51:11) Z tejto knihy jasne vidieť, že aj nedokonalí ľudia môžu získať Jehovovu priazeň. Ako? Musíme prejavovať vieru v Ježiša Krista a dať sa pokrstiť. (Ján 3:16) Tak dáme všetkým najavo, že sme oľutovali svoje hriechy a sľúbili sme Bohu, že budeme robiť, čo si praje. (Sk. 2:38; 3:19) Jehovu to teší, lebo z toho vidno, že chceme byť jeho blízkymi priateľmi. A keď sa zo všetkých síl snažíme žiť podľa sľubu, ktorý sme mu pri zasvätení dali, má z nás radosť a považuje nás za svojich priateľov. (Žalm 25:14) w24.03 13:1-2

Učeníci nám dali dobrý príklad v tom, že máme ďalej zvestovať, aj keď nám to vlády zakážu. Môžeme sa modliť o odvahu a múdrosť a môžeme si byť istí, že Jehova nám bude v službe pomáhať. Pros Jehovu, aby ti pomáhal zvládať problémy. Možno ťa trápia zdravotné problémy, či už fyzické, alebo psychické, možno ti zomrel niekto blízky, máš problémy v rodine, zažívaš prenasledovanie alebo niečo iné. To všetko môže byť ešte ťažšie počas pandémie alebo vojny. Čo ti vtedy môže pomôcť? Vylej svoje srdce pred Jehovom. Povedz mu, čo prežívaš, tak ako by si to povedal svojmu blízkemu priateľovi. „Spoľahni sa naňho a on bude konať.“ (Žalm 37:3, 5) Keď sa vytrvalo modlíme, pomáha nám to „znášať ťažkosti“. (Rim. 12:12) Jehova vie, čím všetkým si prechádzajú jeho služobníci. „Počuje, keď volajú o pomoc.“ (Žalm 145:18, 19) w23.05 20:12-15

Keď stojíme pred nejakým dôležitým rozhodnutím, musíme zistiť, „aká je Jehovova vôľa“, a potom podľa toho konať. (Ef. 5:17) Ako môžeme zistiť, ako sa na nejakú vec Jehova pozerá? Tak, že si v Biblii nájdeme zásady, ktoré sa hodia na našu situáciu. Keď ich potom uplatníme, dokážeme urobiť dobré rozhodnutie. Náš nepriateľ Satan by bol najradšej, keby sme boli takí zamestnaní rôznymi vecami, že by sme nemali vôbec čas na službu Bohu. (1. Jána 5:19) Ľahko by sa mohlo stať, že by sme kvôli peniazom, vzdelaniu alebo práci odsunuli Jehovu na vedľajšie miesto. Bolo by z toho vidno, že sme ovplyvnení týmto svetom. Samozrejme, na týchto veciach nie je nič zlé, ale nikdy by v našom živote nemali byť na prvom mieste. w24.03 12:16-17