Poučenie do života z Jakobových slov pred smrťou (2. časť)

1. O čom budeme uvažovať v tomto článku?

OKOLO Jakoba sú všetci jeho synovia a pozorne počúvajú, čo každému z nich hovorí. Ako sme si ukázali v predchádzajúcom článku, to, čo povedal Rúbenovi, Simeonovi, Lévimu a Júdovi, ich možno dosť prekvapilo. A tak sú určite veľmi zvedaví, čo povie zvyšným ôsmim synom: Zebulúnovi, Isacharovi, Dánovi, Gádovi, Ašerovi, Naftalimu, Jozefovi a Benjamínovi.a Pozrime sa teda, čo im povedal a čo sa z toho učíme.

ZEBULÚN

2. Čo povedal Jakob Zebulúnovi a ako sa to splnilo? (1. Mojžišova 49:13)

² Prečítajte 1. Mojžišovu 49:13. Jakob povedal, že Zebulúnovi potomkovia budú bývať pri morskom pobreží na severe Zasľúbenej krajiny. O viac ako 200 rokov tento kmeň dostal svoje územie. Nachádzalo sa medzi Galilejským a Stredozemným morom, hoci s nimi priamo nehraničilo. No aj tak mali Zebulúnovci dôvod na radosť. Prečo? Keďže sa ich územie nachádzalo medzi dvoma morami, mohli sa ľahko dostať na pobrežie a obchodovať s ľuďmi z iných miest. Možno preto Mojžiš prorokoval: „Raduj sa, Zebulún, na svojich výpravách.“ (5. Mojž. 33:18)

3. Čo nám pomôže, aby sme boli spokojní?

³ Čo sa z toho učíme? Šťastní môžeme byť bez ohľadu na to, kde žijeme alebo aké máme okolnosti. Ale aby sme šťastní aj zostali, musíme byť spokojní s tým, čo máme. (Žalm 16:6; 24:5) Niekedy si skôr všímame to, čo nemáme, než to dobré, čo máme. Preto sa vo svojom živote snaž vidieť pozitíva a teš sa z nich. (Gal. 6:4)

ISACHAR

4. Čo povedal Jakob Isacharovi a ako sa to splnilo? (1. Mojžišova 49:14, 15)

⁴ Prečítajte 1. Mojžišovu 49:14, 15. Jakob pochválil Isachara za to, že je pracovitý. Povedal, že je ako mocný osol, ktorý dokáže niesť ťažký náklad. Povedal mu aj to, že bude bývať v peknej krajine. Ako sa to splnilo? Potomkovia Isachara dostali úrodnú pôdu pri rieke Jordán. (Joz. 19:22) Určite tvrdo pracovali, keď obrábali svoju pôdu. No boli takí, aj keď bolo treba pomôcť druhým. (1. Kráľ. 4:7, 17) Napríklad keď sudca Barák a prorokyňa Debora prosili Izraelitov, aby im pomohli bojovať proti Siserovi, kmeň Isachar sa ochotne ponúkol. A nebolo to poslednýkrát. (Sud. 5:15)

5. V čom by sme si mali zobrať príklad z Isacharovcov a prečo?

⁵ Čo sa z toho učíme? Tak ako si Jehova cenil tvrdú prácu Isacharovcov, cení si aj tú našu, ktorú preňho robíme. (Kaz. 2:24) Vezmime si ako príklad bratov, ktorí sa usilovne starajú o zbor. (1. Tim. 3:1) Aj keď nemusia bojovať doslovne, zo všetkých síl sa nás snažia ochrániť pred tým, čo by nám mohlo ublížiť duchovne. (1. Kor. 5:1, 5; Júda 17–23) Veľa energie venujú aj tomu, aby si pripravili a predniesli prejavy, ktoré nás povzbudia. (1. Tim. 5:17)

DÁN

6. Akú úlohu dostal kmeň Dán? (1. Mojžišova 49:17, 18)

⁶ Prečítajte 1. Mojžišovu 49:17, 18. Jakob prirovnáva Dána k hadovi, ktorý si trúfne aj na oveľa väčšieho protivníka, ako je on sám, napríklad na bojového koňa a jeho jazdca. Tento kmeň mal byť pre nepriateľov Izraela hrozbou. Počas putovania do Zasľúbenej krajiny chránili národ tak, že tvorili „zadný voj“. (4. Mojž. 10:25) To bola veľmi dôležitá úloha, aj keď neboli druhým veľmi na očiach.

7. Čo platí o akejkoľvek práci, ktorú pre Jehovu robíme?

⁷ Čo sa z toho učíme? Stalo sa ti už niekedy, že si pracoval na nejakej úlohe a nikto si to ani nevšimol? Možno si pomáhal s upratovaním a údržbou sály Kráľovstva, s niečím na zjazde alebo s čímkoľvek iným. Ak áno, zaslúžiš si za to pochvalu! Nikdy nezabúdaj, že Jehova vidí všetko, čo preňho robíš, a veľmi si to cení. Cení si najmä to, že mu slúžiš nie preto, aby ťa druhí chválili, ale preto, že mu chceš ukázať, ako veľmi ho máš rád. (Mat. 6:1–4)

GÁD

8. Prečo bol kmeň Gád ľahkým terčom pre nepriateľov? (1. Mojžišova 49:19)

⁸ Prečítajte 1. Mojžišovu 49:19. Jakob predpovedal, že Gáda prepadne banda lupičov. O viac ako 200 rokov sa kmeň Gád usadil na východ od rieky Jordán. Toto územie hraničilo s nepriateľmi, a tak sa pre nich mohli stať ľahkým terčom. Ale oni tam chceli zostať, pretože tam boli dobré pastviny pre ich stáda. (4. Mojž. 32:1, 5) Gádovci boli zjavne veľmi odvážni. No predovšetkým dôverovali Jehovovi, že im pomôže brániť krajinu, ktorú im dal. Dokonca na mnohé roky poslali svojich vojakov, aby pomohli iným kmeňom dobýjať Zasľúbenú krajinu západne od Jordánu. (4. Mojž. 32:16–19) Spoliehali sa na Jehovu, že ochráni ich manželky a deti, kým sú muži preč. A Jehova ich za ich odvahu a obetavosť odmenil. (Joz. 22:1–4)

9. Ako môžeme ukázať, že Jehovovi dôverujeme?

⁹ Čo sa z toho učíme? Jehovovi chceme slúžiť napriek ťažkostiam a na to je potrebné, aby sme mu dôverovali. (Žalm 37:3) Ako mnohí ukazujú, že mu dôverujú? Tak, že sú ochotní niečo obetovať, aby mohli pomáhať na stavebných projektoch, slúžiť tam, kde je to viac potrebné, alebo nejako inak podporovať Božiu organizáciu. Idú do toho, lebo sú úplne presvedčení, že Jehova sa o nich vždy postará. (Žalm 23:1)

AŠER

10. Ako sa splnilo proroctvo o kmeni Ašer a v čom tento kmeň zlyhal? (1. Mojžišova 49:20)

¹⁰ Prečítajte 1. Mojžišovu 49:20. Jakob predpovedal, že kmeň Ašer bude bohatý, a presne to sa aj stalo. Dostal časť najúrodnejšej pôdy v celom Izraeli. (5. Mojž. 33:24) Okrem toho ich územie hraničilo so Stredozemným morom a zahŕňalo bohatý fenický obchodný prístav Sidón. No Ašerovci z krajiny nevyhnali Kanaáncov. (Sud. 1:31, 32) Ich bohatstvo a zlý vplyv Kanaáncov sa možno podpísali pod to, že neboli až takí horliví pre čisté uctievanie Jehovu. Napríklad neprišli na pomoc, keď sudca Barák hľadal dobrovoľníkov, ktorí by šli bojovať proti kanaánskym vojskám. A tak sa pripravili o možnosť byť pri zázračnom víťazstve, ktoré dal Jehova Izraelitom „pri megiddských vodách“. (Sud. 5:19–21) Určite ich to muselo zahanbiť, keď Barák a Debora vo víťaznej piesni spievali: „Ašer sedel nečinne na morskom brehu.“ (Sud. 5:17)

11. Prečo by sme sa teraz nemali snažiť zabezpečiť sa?

¹¹ Čo sa z toho učíme? Jehovovi chceme dať to najlepšie. Preto si musíme dávať pozor, aby sme neboli ako ľudia v tomto svete. Tí si myslia, že v živote nie je nič dôležitejšie ako peniaze a to, čo si za ne môžu kúpiť. (Prísl. 18:11) No my chceme mať na peniaze vyrovnaný pohľad. (Kaz. 7:12; Hebr. 13:5) Nechceme mrhať naším časom a energiou, aby sme získali veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme. Namiesto toho chceme robiť maximum pre Jehovu. Vieme, že ak mu zostaneme verní, odmení nás životom v raji, kde nám nebude nič chýbať. (Žalm 4:8)

NAFTALI

12. Ako sa možno splnili Jakobove slová, ktoré povedal Naftalimu? (1. Mojžišova 49:21)

¹² Prečítajte 1. Mojžišovu 49:21. Jakob povedal, že Naftaliho „slová lahodia uchu“. Je možné, že sa to vzťahuje na to, ako vyučoval Ježiš. Bol známy ako skvelý učiteľ a mesto Kafarnaum, kde sa usadil, bolo na území Naftaliho. (Mat. 4:13; 9:1; Ján 7:46) Izaiáš o ňom prorokoval, že obyvatelia Zebulúna a Naftaliho uvidia „veľké svetlo“. (Iz. 9:1, 2) A vďaka tomu, čo učil, sa naozaj stal „pravým svetlom, ktoré osvecuje ľudí každého druhu“. (Ján 1:9)

13. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme svojimi slovami robili Jehovovi radosť?

¹³ Čo sa z toho učíme? Jehovovi veľmi záleží na tom, čo hovoríme a ako to hovoríme. Ako teda môžeme používať slová, ktoré „lahodia uchu“, aby sme mu urobili radosť? Napríklad tak, že hovoríme pravdu. (Žalm 15:1, 2) Okrem toho chceme druhých povzbudiť a to znamená viac ich chváliť a menej kritizovať alebo sa sťažovať. (Ef. 4:29) A môžeme si tiež dať za cieľ zlepšiť sa v tom, ako sa prihovárame ľuďom, aby sme im potom mohli povedať niečo o Jehovovi.

JOZEF

14. Ako sa splnilo proroctvo o Jozefovi? (1. Mojžišova 49:22, 26)

¹⁴ Prečítajte 1. Mojžišovu 49:22, 26. Jakob musel byť na Jozefa veľmi hrdý – bol „vyčlenený spomedzi svojich bratov“. Nazval ho „výhonkom stromu... ktorý prináša veľa ovocia“. Jakob bol tým stromom a Jozef výhonkom. Jozef bol prvorodeným synom Jakobovej milovanej manželky Ráchel. No právo prvorodeného mal Rúben, ktorého Jakobovi porodila jeho manželka Lea. Jakob však predpovedal, že namiesto neho dostane dvojitý podiel z dedičstva Jozef. (1. Mojž. 48:5, 6; 1. Kron. 5:1, 2) Táto časť proroctva sa splnila tak, že potomkovia Jozefových synov Efraima a Manaššeho dostali vlastné územie ako dva samostatné kmene. (1. Mojž. 49:25; Joz. 14:4)

15. Ako Jozef reagoval na nespravodlivosť?

¹⁵ Jakob spomenul aj lukostrelcov, ktorí Jozefa „nenávideli, napádali ho a strieľali naňho“. (1. Mojž. 49:23) Boli to jeho bratia, ktorí naňho žiarlili a boli zodpovední za mnohé krivdy, ktoré zažil. No napriek tomu nemal ťažké srdce ani na nich, ani na Jehovu. Jakob povedal: „[Jozefov] luk bol po celý čas napnutý a jeho ruky zostali silné a pružné.“ (1. Mojž. 49:24) Jozef sa svojim bratom neodplatil nepriateľstvom, ale milosrdenstvom a láskavosťou. Tieto vlastnosti boli ako šípy, ktoré zničili ich nenávisť. V skúškach sa spoliehal na Jehovu a svojim bratom nielenže odpustil, ale bol k nim aj láskavý. (1. Mojž. 47:11, 12) Dovolil, aby ho ťažkosti prečistili a vycibrili jeho osobnosť. (Žalm 105:17–19) Vďaka tomu ho mohol Jehova úžasným spôsobom používať.

16. Ako nám môže pomôcť Jozefov príklad, keď prežívame niečo náročné?

¹⁶ Čo sa z toho učíme? Nikdy nedovoľme, aby nás skúšky vzdialili od Jehovu a od bratov a sestier. Jehova môže skúšky pripustiť, lebo sú súčasťou nášho školenia. (Hebr. 12:7, pozn. pod čiarou) Môžeme si zlepšiť kresťanské vlastnosti, napríklad byť milosrdnejší a ochotní odpúšťať. (Hebr. 12:11) A podobne ako Jozefa, aj nás Jehova za našu vytrvalosť odmení.

BENJAMÍN

17. Ako sa splnilo proroctvo o Benjamínovi? (1. Mojžišova 49:27)

¹⁷ Prečítajte 1. Mojžišovu 49:27. Jakob predpovedal, že Benjamínovci budú ako vlk, teda budú dobrými bojovníkmi. (Sud. 20:15, 16; 1. Kron. 12:2) Keď ešte bolo „ráno“ izraelského kráľovstva, kmeň Benjamín dal Izraelu prvého kráľa, Saula. Ako sa ukázalo, odvážne bojoval proti Filištíncom. (1. Sam. 9:15–17, 21) A keď nastal „večer“ izraelského národa, kráľovná Ester a ministerský predseda Mardochej, obaja z kmeňa Benjamín, zachránili svoj národ pred vyhladením. (Ester 2:5–7; 8:3; 10:3)

18. V čom si môžeme z Benjamínovcov vziať príklad?

¹⁸ Čo sa z toho učíme? Benjamínovci boli určite veľmi hrdí, že kráľom sa stal jeden z nich. No potom Jehova vybral za kráľa Dávida, ktorý bol z kmeňa Júda. Benjamínovci túto zmenu nakoniec podporili. (2. Sam. 3:17–19) Neskôr, keď sa desať kmeňov vzbúrilo proti kmeňu Júda, Benjamínovci zostali verní kmeňu Júda a kráľovi, ktorého vybral Jehova. (1. Kráľ. 11:31, 32; 12:19, 21) A to je pekný príklad aj pre nás, aby sme verne podporovali tých, ktorých Jehova určil, aby nás viedli. (1. Tes. 5:12)

19. Prečo sú Jakobove prorocké slová dôležité aj pre nás?

¹⁹ Prečo sú Jakobove prorocké slová, ktoré vyslovil na smrteľnej posteli, dôležité aj pre nás? Keď vidíme, ako sa splnili, posilňuje to našu vieru, že sa splnia aj všetky ostatné biblické proroctvá. Okrem toho nám pomáhajú lepšie chápať, čo musíme robiť, aby z nás mal Jehova radosť.