ARTÍCULO RÍ MU’NIGAJMAA 42
AJMÚÚ 44 Aratájkáan ngíná
Gajmañaaʼ maratakáñíí Jeobá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkia̱a̱nʼ
“ Nandxa̱ʼwa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱nʼ Jeobá, atriʼñuʼ” (SAL. 119:145).
EDXU̱U̱
Ma̱ndoo majmañulú náa rí nitajkháan xa̱bi̱i̱ Jeobá dí nigumarámáʼ náa Biblia mu muʼtájkáan itháan májánʼ.
1, 2. a) Ndiéjunʼ eʼni rí muʼtájkáan kikháá o rí xágájnuu asndu náa a̱jkiu̱lú rá. b) Xú káʼnii eʼyáá dí Jeobá nagíʼ edxu̱u̱ maʼdxawuun xúgíʼ rí nuʼtháánlú rá.
LÁ NAKU̱MA̱A̱ʼ dí índo̱ naratájkáan kikháá dí naratá o mbáa asndu na̱nguá egájnuu náa a̱jkia̱a̱nʼ ráʼ. Xúgiáánʼlú nuguaʼníí xúʼko̱ kaʼnii. Numuu rí kuaʼdáá mbaʼa rí muʼnilú, ikha jngóo tséjyúlú índo̱ nuʼtajkháan. O mbáa naʼniulú gakhi̱i̱ muʼthán Jeobá dí phú gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú, numuu rí nakumulú dí rakáʼyulú muʼtájmíná gajmiúlú ikhaa.
2 Náa Biblia naʼthí dí Jeobá ndaʼyoo dí itháan gíʼdoo numuu dí muʼthán rí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ dí manindxu̱lú xa̱bu̱ guabáanʼ índo̱ gúʼtákáñíí. Tséyóoʼ má majmañulú muʼthá májánʼ o majmulú ajngáa rí gakhi̱i̱. Jeobá naʼdxawuun ‹rí nutajkháan xa̱bu̱ guabiinʼ› (Sal. 10:17). Nagíʼ edxu̱u̱ maʼdxawuun xúgíʼ rí nuʼtháán, numuu rí ikhaa gajkhun naxmiéjuunʼ kaʼyulú (Sal. 139:1-3).
3. Ndiéjunʼ grajxe̱ gúriʼña̱a̱ náa artículo rígi̱ rá.
3 Náa artículo rígi̱ muriʼña̱a̱ grajxe̱: Ndíjkha dí ragíʼmaa mamiñulúʼ muʼthán Jeobá rí nundxa̱ʼwa̱míjna̱ ga̱jma̱a̱ rí nakumulú rá. Ndiéjunʼ gándoo mu̱ʼni̱ mu magajnúu asndu náa a̱jkiu̱lú rí gúʼthán Jeobá índo̱ gúʼtakáñíí rá. Ndiéjunʼ ejmañulúʼ xóo nitajkháan xa̱bi̱i̱ Jeobá bi̱ naʼthí ga̱jma̱a̱ numún náa Biblia mu muʼtájkáan itháan májánʼ rá. Ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gándoo mu̱ʼni̱ á mu naxmiéjunlú wéñuuʼ dí asndu na̱nguá egri̱ya̱ʼ ajngáa dí muʼthá xóo kumulúʼ rá.
XÁMÍÑÁAʼ MARATAKÁÑÍÍ JEOBÁ
4. Ndiéjunʼ gámbáyulú mu muʼthán Jeobá dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú rá. (Salmo 119:145.)
4 Á mu nduʼyáá Jeobá xóo mbáa bi̱ nambájxulú gajmiúlú, bi̱ nandoo rí makuwáánʼ májánʼ, rígi̱ gámbáyulú mu xáʼniulú gakhi̱i̱ muʼthán dí nundxa̱ʼwa̱míjna̱ ga̱jma̱a̱ dí nakumulú. Gundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numuu bi̱ niʼnirámáʼ Salmo 119, ikhaa niraʼnuu mbaʼa xkujndu. Mbá xkri̱da, nithi rí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ numuu (Sal. 119:23, 69, 78). Ma̱ngaa nirígá mbiʼi dí nixtáa ngíná numuu dí nakiéʼkúun (Sal. 119:5). Mú ikhaa niʼniminaʼ mambajxúu ga̱jma̱a̱ Dios, ikha jngóo támíñúu maʼthúu̱n xúgíʼ dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱u̱n (atraxnuu Salmo 119:145).a
5. Ndíjkha dí ragíʼmaa muniʼñááʼ rí nimbá marikulú dí muʼtájkáan rá. Atagíʼ mbá xkri̱da.
5 Jeobá nandoo dí asndu bi̱ nixudami̱jna̱ aʼkhá mbiiʼ mutakáñíí (Is. 55:6, 7). Ikha jngóo ragíʼmaa muniʼñááʼ rí nimbá marikulú dí muʼtákáñíí Jeobá. Mu makru̱ʼu̱lú májánʼ, atatsaʼwáminaʼ dí ikháán nadxuʼ náa mbá xuajin dí na̱nguá etaya ga̱jma̱a̱ nandáti̱ga̱a̱n, mú nataxkamaa mbáa xa̱bu̱ bi̱ xuajñuu ikhí ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo mambáyáaʼ. Lá xáratha̱a̱n mambáyáaʼ i̱ndó numuu rí nati̱ya̱a̱ʼ dí nindáti̱ga̱a̱n ráʼ. ¡Na̱nguá! Ikha̱á má kayuuʼ maski ajndu nixuʼdámíjná aʼkhá o tséʼyáá dí gúʼni, ragíʼmaa mamiñúlúʼ o matiyulú muʼtákáñíí Jeobá (Sal. 119:25, 176).
ARATHÁN JEOBÁ DÍ NAGÁJNUU NÁA A̱JKIA̱A̱Nʼ
6, 7. Ndiéjunʼ gámbáyulú mu muʼthán Jeobá dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú rá. Atagíʼ mbá xkri̱da (atayáá ma̱ngaa nota.)
6 Índo̱ nuʼtákáñíí Jeobá nuʼtháán dí nakumulú, rí nundxaʼwamíjna̱lú, rúʼko̱ naʼni rí mambájxulú itháan májánʼ gajmiúlú ikhaa. Guʼyáá ndiéjunʼ gámbáyúlú mu muʼthán xúgíʼ dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú.
7 Gundxa̱ʼwámi̱jna̱ xú káʼnii nindxu̱u̱ Jeobá.b Índo̱ nundxaʼwámíjna̱ itháan xóo nindxu̱u̱ Jeobá xáʼniulú gakhi̱i̱ muʼthán dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú (Sal. 145:8, 9, 18). Rúʼko̱ niʼni Kristine, mbá ndxájulú bi̱ nigiʼdaa mbáa anu̱u̱ bi̱ najmangu̱u̱ʼ. Ikhaa naʼthí: “Niʼniuʼ gakhi̱i̱ mba̱yo̱o̱ Jeobá xóo mbáa anu̱ʼ. Niku̱mu̱ʼ rí gúʼdoo wéñuuʼ aʼkhúnʼ ga̱jma̱a̱ dí Jeobá maniñuuʼ randoo kaʼyoʼ”. Ndiéjunʼ nimbáyúu xá. Ikhaa naʼthí: “Nindxa̱ʼwa̱mínáʼ rí Jeobá nandoo kaʼyoʼ ga̱jma̱a̱ dí xániñuʼ maski ajndu nakiéʼkunʼ, ikhaa maʼndoo kaʼyoʼ ga̱jma̱a̱ mambáyuʼ. Índo̱ nandxa̱ʼwa̱mínáʼ dí Jeobá nandoo kaʼyoʼ tséʼniuʼ gakhi̱i̱ mathu̱u̱n dí naʼni maxtáá gagi, dí naʼni maxtáá ngíná ga̱jma̱a̱ dí naʼni maxmiéjunʼ”.
8, 9. Xú káʼnii embáyulú dí mundxa̱ʼwa̱míjna̱ wapháá dí gúʼthán Jeobá rá. Atagíʼ mbá xkri̱da.
8 Gundxaʼwamíjna̱ nákha wapháá ndiéjunʼ gúʼthán Jeobá. Nákha xóó tséʼtájkáan ma̱ndoo murajximíjna̱: “Ndiéjunʼ xkujndu xtáá raraʼnuu xúgi̱ rá. Lá xtáa mbáa bi̱ xóó tséni mba̱a̱ a̱jkiu̱nʼ ka̱yo̱o̱ ráʼ. Lá rígá mbá náa rí ma̱ndoo mambáyuʼ Jeobá ráʼ.” (2 Rey. 19:15-19.) Ma̱ngaa ma̱ndoo mbuʼyaridáá Jesús ga̱jma̱a̱ munda̱ʼa̱ rí kaʼyoo ga̱jma̱a̱ numuu mbiʼyuu Jeobá, Xa̱bu̱ Ñajunʼ ndrígóo ga̱jma̱a̱ rí maguma dí nandoo ikhaa (Mat. 6:9, 10).
9 Mbáa ndxájulú bi̱ mbiʼyuu Aliska niʼniuu gakhi̱i̱ maʼtákáñuu Jeobá índo̱ nitháán dí ajmbio̱o̱ ni xáxtáa mba̱yu̱u̱ʼ, numuu rí nigiʼdoo mbá nandii mbiiʼ náa gañúunʼ. Ikhaa naʼthí: “Ra̱ʼkhá tháán nixmiéjunʼ dí asndu tséʼngo̱ʼ gándxa̱ʼwa̱mínáʼ májánʼ ga̱jma̱a̱ na̱nguá e̱yo̱o̱ dí ma̱ta̱”. Ndiéjunʼ nimbáyúu xá. Ikhaa naʼthí: “Nákha xóó tsétajkáan, ginii nandxa̱ʼwa̱mínáʼ ndiéjunʼ gáthúu̱n Jeobá mu xáta i̱ndó ga̱jma̱a̱ numuʼ ikhúún o ga̱jma̱a̱ numuu nandii dí gíʼdoo a̱jmbio̱ʼ, índo̱ na̱ni̱ rígi̱ nambáyuʼ mu maxtáá tsímáá, ma̱ngaa nandoo natakáñuu Jeobá ga̱jma̱a̱ numuu mbaʼa enii”.
10. Ndíjkha dí ragíʼmaa muʼtájkáan mbá nacha̱ rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)
10 Xáratajkáan mbá nacha̱. Gajkhun má dí índo̱ nuʼtajkháan mbá xngaa Jeobá nadxawunʼlú, mú á mu ndajyúlú índo̱ nuʼtákáñíí mbáa muʼthán itháan májánʼ xóo kumulúʼ.c Elijah, ajmbio̱o̱ Aliska naʼthí: “Naniminaʼ matajkáan mbaʼa nuthu dí mbá mbiʼi, ga̱jma̱a̱ nda̱yo̱o̱ dí índo̱ ndajyúʼ mu matamíjná ga̱jmu̱ʼ Jeobá naxtáá itháan mijngii náa ikhaa. Ikhaa na̱nguá gíʼthu̱u̱n dí matakáñuu mbá nacha̱, ikha jngóo ma̱ndoo mbajyúuʼ asndu nguáthá má mba̱yu̱u̱ʼ eyoʼ ikhúún”. Ikháán mangáán ma̱ndoo matani̱ xúʼko̱. Atayáá nguáná ga̱jma̱a̱ náá mina̱a̱ʼ ma̱ndoo maratakáñíí Jeobá, náa ma̱ndoo maraxtaa mbáwíín ga̱jma̱a̱ ma̱ndoo maratajkáan asndu nguáthá má eyaaʼ, mbáa ma̱ndoo maratajkáan gakhi̱i̱, ga̱jma̱a̱ gaguʼwaanʼ matani̱ xúgíʼ rígi̱.
Atayáá nguáná ga̱jma̱a̱ náá mina̱a̱ʼ ma̱ndoo maratakáñíí Jeobá, náa ma̱ndoo mbajyáaʼ asndu nguáthá má eyaaʼ. (Atayáá kutriga̱ 10).
ATATSAʼWÁMINAʼ XÓO NITAJKHÁAN XA̱BI̱I̱ JEOBÁ BI̱ NIKÚWÁ NÁKHA WAJYÚUʼ
11. Xú káʼnii embáyulú rí mundxaʼwámi̱jna̱ ga̱jma̱a̱ numuu xóo nitajkháan tikhuun xa̱bi̱i̱ Jeobá bi̱ nikúwá nákha wajyúuʼ rá. (Atayáá ma̱ngaa kúgumaʼá “Lá naku̱ma̱a̱ʼ xó má nikumu̱ún ikhiin xáʼ.”)
11 Ma̱ndoo mambáyáaʼ dí matatsaʼwamínáʼ ndiéjunʼ nithi xa̱bi̱i̱ Jeobá bi̱ nikúwá nákha wajyúuʼ índo̱ nitajkháan ga̱jma̱a̱ índo̱ nini̱ ajmúú. Atayáá xóo ni̱tha̱ rí nikumu̱ún mu xúʼko̱ gátani̱ mangáán. Mbáa ma̱ndoo majmaaʼ ajngáa dí nijmún mu matani̱ mba̱a̱ Jeobá. Ma̱ngaa ma̱ndoo mataxkamaa tikhuu oración dí nini̱ xa̱bi̱i̱ Jeobá rí nambríguii ga̱jma̱a̱ xóo xtaa o xóo eku̱ma̱a̱ʼ.
12. Ndiéjunʼ gándoo murajximíjna̱ índo̱ gúraxnuu mbá oración dí na̱ʼkha̱ náa Biblia rá.
12 Índo̱ gátraxnuu mbá oración dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, atrajxi̱mínáʼ: “Tsáá niʼthí ajngáa rígi̱ rá. Xú káʼnii nixtáa ga̱jma̱a̱ náá numuu niʼtájkáan xígi̱ kaʼnii xá. Lá xúʼko̱ má xtáá raraʼnuu mangúún ráʼ. Ndiéjunʼ ejmañuʼ rá.” Mu ma̱ndoo matriʼña̱a̱ grajxe̱ rígi̱, mbáa mbaʼyóoʼ matanigajma̱a̱ itháan ga̱jma̱a̱ numuu, rúʼko̱ mambáyáaʼ má ikháán. Guʼyáá tikhuu xkri̱da.
13. Ndiéjunʼ ejmañulúʼ rí xóo niʼtájkháan Ana rá. (1 Samuel 1:10, 11; atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)
13 (Atraxnuu 1 Samuel 1:10, 11). Índo̱ Ana niʼtákáñuu Jeobá, nigiʼdoo a̱jma̱ xkujndu dí niʼni maxtáa ngíná: Timbá, dí na̱nguá xóo magiʼdiin e̱ji̱n, raga̱jma̱, dí i̱mba̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ Elcaná tsíyoo gáʼyoo, natsíjmaa má xúʼko̱ (1 Sam. 1:4-7). Á mu xtaʼdáá mbá xkujndu dí naʼni matamíniiʼ má xúʼko̱, ndiéjunʼ gándoo gájmañaaʼ xóo niʼtájkháan Ana rá. Ikhaa niríyaʼ mbiʼi maʼthúu̱n Jeobá xúgíʼ rí niʼni maxmiéjuunʼ, ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n (1 Sam. 1:12, 18). Atani̱ xó má niʼni Ana ga̱jma̱a̱ “atatsíñááʼ náa Jeobá xkujndu ndrígáaʼ”, xóo muʼthá aratháán xúgíʼ dí naʼni maxmiéjuanʼ ga̱jma̱a̱ aratháán xú káʼnii eʼni maku̱ma̱a̱ʼ (Sal. 55:22).
Ana niʼthúu̱n Jeobá dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱u̱n, niʼthúu̱n dí xtáa ramínúuʼ numuu dí tségiʼdiin e̱ji̱n ga̱jma̱a̱ dí i̱mba̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ Elcaná natsíjmaa má xúʼko̱. (Atayáá kutriga̱ 13).
14. a) Ndiéjunʼ ma̱ngaa ejmañulúʼ náa xkridoo Ana rá. b) Xú káʼnii gámbáyulú dí muraxnuu ga̱jma̱a̱ mundxa̱ʼwa̱míjna̱ dí na̱ʼkha̱ náa Biblia mu mbuʼyáá ndiéjunʼ gúʼtakáñíí Jeobá rá. (Atayáá ma̱ngaa nota.)
14 Nguáthá tsiguʼ nda̱wa̱á dí nigumaa Samuel, Ana ni̱jkha̱ kayáa náa ndxajkun Elí (1 Sam. 1:24-28). Ikhaa niʼtákáñuu Jeobá mu maxnáa númaaʼ, numuu rí ndiʼyoo dí ikhaa nañewu̱u̱n xa̱bi̱i̱ bi̱ naguájun jmbu (1 Sam. 2:1, 8, 9).d Mbáa táguámbá xkujndu dí nigiʼdoo, mú ikhaa ndiʼyoo xóo Jeobá niʼni tsajkurámaaʼ. Ndiéjunʼ ejmañulúʼ rá. Maʼngulú muraʼníí xkujndu á mu nduʼyáá xóo embáyulú Jeobá.
15. Ndiéjunʼ ejmañulúʼ rí xóo niʼtájkháan Jeremías rá. (Jeremías 12:1.)
15 (Atraxnuu Jeremías 12:1). Ni̱jkha̱nú mbóo mbiʼi dí Jeremías nixtáa ngíná, numuu rí ndiʼyoo dí xa̱bu̱ bi̱ nuni̱ dí ra̱májánʼ nakúwá itháan májánʼ ma̱ngaa israelitas nitsijmaa (Jer. 20:7, 8). Nakru̱ʼu̱lú xóo nikumu̱u̱ Jeremías, numuu dí mangáanʼ nunduʼwajmáánʼ ga̱jma̱a̱ nakujmaa dí xa̱bu̱ bi̱ nuni̱ dí ra̱májánʼ nakúwá gagi. Maski ajndu Jeremías niʼthí ndiéjunʼ dí tánigu̱u̱ʼ, mú táʼthí dí Dios naʼni dí ra̱májánʼ. Ikhaa ndiʼyoo rí Jeobá naʼni rí jmbu, numuu dí naxprígún bi̱ nuni̱ dí ra̱májánʼ (Jer. 32:19). Mangáánʼlú ma̱ndoo mu̱ʼni̱ xó má niʼni Jeremías, guʼtháán Jeobá xúgíʼ dí naʼni maxmiéjunlú, numuu dí ikhaa má gáʼnimbánuu xúgíʼ dí ra̱májánʼ dí narígá náa mbiʼi rí kaʼyoo.
16. Ndiéjunʼ ejmañulúʼ rí xóo niʼtájkháan mbáa levita rá. (Salmo 42:1-4; atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)
16 (Atraxnuu Salmo 42:1-4).e Náa ajmúú rígi̱, mbáa levita niʼthí xóo nikumu̱u̱ índo̱ ni̱jkha̱ kiʼyáa i̱mba̱ níʼkhá ga̱jma̱a̱ nánguá xóo mbaʼyamajkuu Dios gajmíi̱n a̱ngui̱i̱n bi̱ nindxu̱ún israelitas. Mbáa mangáánʼlú nakumulú xóo nikumu̱u̱ ikhaa, numuu dí na̱nguá xóo magajnúlu ga̱jma̱a̱ numuu mbá nandii o numuu rí kuwáánʼ náa guʼwá e̱jua̱nʼ ga̱jma̱a̱ numuu rí nduʼyamajkuíí Jeobá. Mbáa ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ nguáná nakumulú dí kuwáánʼlú májánʼ, mú nguáná nakumulú dí kuwáánʼlú ngíná, tséʼniuu má xóo kuwáánʼlú itháan májánʼ gáʼni dí muʼthán Jeobá xóo kumulúʼ. Rígi̱ gámbáyulú makru̱ʼu̱lú ndíjkha rí nakumulú xúʼko̱ kaʼnii ga̱jma̱a̱ marmáʼáan a̱jkiu̱lú ndiéjunʼ dí itháan gíʼdoo numuu. Mbá xkri̱da, levita ndiʼyoo dí rígá i̱ʼwáʼ rí ma̱ndoo maʼni mu maʼni mba̱a̱ Dios (Sal. 42:5). Ma̱ngaa nindxa̱ʼwa̱mínáʼ xóo Jeobá xtáa rañewu̱u̱n (Sal. 42:8). Índo̱ nuʼtháán Jeobá dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú nambáyulú makru̱ʼu̱lú xóo kumulúʼ ga̱jma̱a̱ nakuwáánʼlú tsímáá, ma̱ngaa nambáyulú muguaʼdáá tsiaki̱i̱ mu maʼngulú.
Levita bi̱ niʼnirámáʼ Salmo 42, niʼthúu̱n Jeobá dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱u̱n. Á mu nuʼtháán Jeobá xóo ekumulú, marmáʼáan a̱jkiu̱lú ndiéjunʼ dí itháan gíʼdoo numuu. (Atayáá kutriga̱ 16).
17. a) Ndiéjunʼ ejmañulúʼ rí xóo niʼtájkháan Jonás rá. (Jonás 2:1, 2.) b) Xú káʼnii gándoo gámbáyulú ajngáa dí na̱ʼkha̱ náa Salmo índo̱ gúraʼníí gamiéjunʼ rá. (Atayáá ma̱ngaa nota.)
17 (Atraxnuu Jonás 2:1, 2). Profeta Jonás niʼtákáñuu Dios asndu náa awúu̱n e̱gi̱ʼ. Maski ajndu táʼnimbo̱o̱ kaʼyoo Jeobá, mú ikhaa ndiʼyoo gajkhun rí maʼdxawuun rí gáʼtájkáan. Índo̱ niʼtákáñuu Jeobá, nijmuu ajngáa dí nuxkamaa náa Salmo, rígi̱ naʼni mbuʼyáá rí ikhaa naʼninuuʼ májánʼ dí naʼthí ikhí.f Dí marmáʼáan a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ rí mandxa̱ʼwa̱mínáʼ, niʼni mbaʼyoo dí Jeobá má gámbáyúu. Ikha̱á má kayuuʼ, á mu ikháanʼlú nu̱ʼni̱ marmáʼáan a̱jkiu̱lú tikhuu textos dí na̱ʼkha̱ náa Biblia, mbáa rígi̱ gáʼnii dí marmáʼáan a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú índo̱ gúʼtakáñíí Dios numuu dí nuraʼníí gamiéjunʼ.
ARATAKÁÑÍÍ MÁ XÚʼKO̱ JEOBÁ MU MI̱DXU̱ʼ KANUU ITHÁAN NÁA IKHAA
18, 19. Xú káʼnii embáyulú dí naʼthí náa Romanos 8:26, 27 á mu tségri̱ya̱ʼ ajngáa rí muʼthán Jeobá xóo kumulúʼ rá. Atagíʼ mbá xkri̱da.
18 (Atraxnuu Romanos 8:26, 27). Mbáa nguáná narígá mbiʼi dí ra̱ʼkhá tháán exmiéjunlú rí asndu tségri̱ya̱ʼ ajngáa rí muʼthá xóo kumulúʼ. Mú espíritu santo ma̱ndoo mambáyúlú mu “manda̱ʼa̱” ga̱jma̱a̱ numulú. Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rúʼko̱ rá. Jeobá nijmuu espíritu santo ndrígóo mu magumarámáʼ náa Biblia mbaʼa oración dí nini̱ xa̱bi̱i̱. Ikha jngóo, índo̱ tségri̱ya̱ʼ muʼthá xóo kumulúʼ, Jeobá ma̱ndoo mbaʼyoo dí nithi tikhuun xa̱bi̱i̱ nákha wajyúuʼ ga̱jma̱a̱ mbaʼyoo dí xóo ikháanʼ nindulú gúʼthá ajngáa rúʼko̱ ga̱jma̱a̱ mariʼña̱a̱.
19 Rígi̱ nimbáyúu ndxájulú Elena bi̱ xtáa náa rusia. Ikhaa nirugua̱a̱ numuu rí naʼtájkháan ga̱jma̱a̱ naguxnuu Biblia, ra̱ʼkhá tháán nixmiéjuunʼ rí niʼniuu gakhi̱i̱ maʼtájkháan. Ikhaa naʼthí: “Nirmáʼáan a̱jkiu̱nʼ dí á mu naraʼnuu mbá xkujndu gakhi̱i̱ ga̱jma̱a̱ tséyóo dí gátakáñuu Jeobá, ikhúún ma̱ndoo mathu̱u̱n mbá oración dí na̱ʼkha̱ náa Biblia ga̱jma̱a̱ ikhaa maʼdxawunʼ”. Ikhaa niʼthí xóó: “Rígi̱ niʼni̱i̱ a̱jkiu̱nʼ índo̱ niraʼnuu mbá xkujndu dí ra̱ʼkhá tháán niʼniuʼ gakhi̱i̱”.
20. Ndiéjunʼ gámbáyulú mu muʼniratamijná nákha xóó tséʼtájkáan índo̱ rígá mbaʼa rí naʼni maxmiéjunlú rá.
20 Índo̱ rígá mbaʼa rí naʼni maxmiéjunlú, mbáa nguáná naʼniulú gakhi̱i̱ muʼtájkáan, numuu rí índo̱ kuwáánʼ ruʼtájkáan imbo̱o̱ rí endxaʼwamíjna̱. Mu ma̱ndoo mu̱ʼni̱ ratamijnálú ma̱ndoo muʼdxawíín audio ndrígóo Salmo o mu̱ʼni̱ xóo niʼni rey David, muʼnirámáʼ dí nakumulú (Sal. 18, 34, 142 ga̱jma̱a̱ edxu̱u̱). Gajkhun má dí mixtiʼkuáánʼlú, mú mámbáa dí ikháanʼlú ma̱ndoo mbayáʼ dí maʼni mu maʼnirataminaʼ nákha xóó tséʼtájkáan (Sal. 141:2). Ndiéjunʼ rí nambáyaaʼ ikháán rá.
21. Ndíjkha ma̱ndoo muʼthán Jeobá dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú rá.
21 Naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú índo̱ nduʼyáá rí Jeobá nakro̱ʼo̱o̱ xóo kumulúʼ asndu nákha xóó tséʼtháánʼlú (Sal. 139:4). Mú, ikhaa nanigu̱u̱ʼ maʼdxawunʼlú ga̱jma̱a̱ nanigu̱u̱ʼ índo̱ ndaʼyoo dí nakumulú kuʼyáá. Ikha jngóo xáʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú dí muʼtákáñíí Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí. Gajmulú ajngáa dí nijmún xa̱bi̱i̱ nákha wajyúuʼ dí na̱ʼkha̱ náa Ajngá rawuunʼ. Guʼtháán dí gíwánʼ náa a̱jkiu̱lú, dí naʼni makuwáánʼ gagi ga̱jma̱a̱ rí naʼni maxmiéjunlú. Jeobá nindxu̱u̱ bi̱ nambájxulú gajmiúlú ga̱jma̱a̱ ikhaa maxtáa má xúʼko̱ ga̱jma̱á nindxu̱lú.
AJMÚÚ 45 “Dí nandxa̱ʼwa̱mínáʼ náa a̱jkiu̱nʼ”
a Salmo 119:145: “Nandxa̱ʼwa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkiu̱nʼ Jeobá, atriʼñuʼ. Manimbánuu ikha ndrígáaʼ”.
b Atayáá i̱yi̱i̱ʼ, Textos bíblicos para la vida cristiana, náa naʼthí “Jeobá” ga̱jma̱a̱ ayuʼ náa naʼthí, “Algunas cualidades sobresalientes de Jehová”.
c Índo̱ najuiʼtájkáanʼ náa congregación ragíʼmaa mbajyúuʼ mba̱yu̱u̱ʼ.
d Nakujmaa kaʼwu dí Ana nindxa̱ʼwa̱mínáʼ dí naʼthí náa Kiʼnirámáʼ, numuu dí índo̱ niʼtájkháan nijmuu ajngáa dí niʼnirámáʼ Moisés (Deut. 4:35; 8:18; 32:4, 39; 1 Sam. 2:2, 6, 7). Mba̱yu̱u̱ʼ tsiguʼ nda̱wa̱á, María ru̱dúu̱ Jesús nijmuu ajngáa dí nambríguii ga̱jma̱a̱ ajngáa dí niʼthí Ana mu maʼni mba̱a̱ Jeobá (Luc. 1:46-55).
e Salmo 42:1-4: “Xóo mbáa aña̱ʼ e̱ʼgú bi̱ nandoo maga̱a̱n iyaʼ dí na̱jkha̱ kuʼwúun, xúʼko̱ kaʼnii eyoʼ ma̱ni̱ ñajuaanʼ ikháán Dios ndrígóʼ. 2 Náá mbiʼi gándoo gátangu̱ún ga̱jma̱a̱ maxnáximinaʼ náa inuu Dios rá. A̱jkiu̱nʼ ndayáaʼ Dios, Dios bi̱ ndaʼya xó mbáa xa̱bu̱ ndayáʼ iyaʼ maga̱a̱n. 3 Nánguá ekuíʼtsú, mbiʼí mbruʼun i̱ndó nambi̱ya̱ʼ, xúgíʼ mbiʼi xa̱bu̱ nutsijmúún, nuthu̱nʼ ‹Náá xtáa Dios ndrígáaʼ rá.› 4 Ra̱ʼkhá tháán nagáwíinʼ a̱jkiu̱nʼ, índo̱ narmáʼáan a̱jkiu̱nʼ rígi̱, numuu dí nirígá mbá tiempo rí ikhúún ni̱jkhá gajmíʼ xa̱bu̱ mbaʼin, gi̱núún frúwan ra̱jkhá náa inún ikhiin mu maxnu̱u̱n ikha magún náa goʼwóo Dios nindxaʼwaxu̱ gagi ga̱jma̱a̱ nixna̱a̱ʼxu núma̱aʼ Dios, ra̱ʼkhá tháán mbaʼáanʼxu̱ niniri̱ya̱ʼxu̱ ndxa̱a̱”.
f Mbá xkri̱da, atani̱ mbríguii dí naʼthí náa Jonás 2:3-9 ga̱jma̱a̱ dí naʼthí náa Salmo 69:1; 16:10; 30:3; 142:2, 3; 143:4, 5; 18:6 ga̱jma̱a̱ 3:8 (versículos dí tima gi̱i̱ nindxu̱u̱ xó má ni̱jkha̱ raʼthí Jonás).