BIBLIOTECA NÁA INTERNET Watchtower
Watchtower
BIBLIOTECA NÁA INTERNET
me̱ʼpha̱a̱
a̱
  • ʼ
  • a̱
  • e̱
  • i̱
  • o̱
  • u̱
  • ŋ
  • BIBLIA
  • MBAʼA I̱YI̱I̱ʼ
  • REUNIÓN
  • w24 diciembre mbaʼa ináa 20-25
  • Jeobá narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n xúgíʼ dí natambi̱ya̱ʼ

Nda̱a̱ video gi̱i̱ náa nitaxújmbi̱i̱

Atani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱nʼ, tsíyoo gákujmaa video.

  • Jeobá narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n xúgíʼ dí natambi̱ya̱ʼ
  • Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2024
  • Subtítulos
  • Náa na̱ʼkha̱ i̱ʼwáʼ
  • NUMBI̱YA̱ʼ NUMUU DÍ KUWÁÁNLÚ NGÍNÁ
  • ÍNDO̱ NUMBIYAʼ GA̱JMA̱A̱ NUMUU DÍ NIGUMA NDUWÁÁNʼ
  • ÍNDO̱ NUMBIYAʼ NUMUU DÍ NÁNGUÁ EʼYÁÁ DÍ MUʼNI
  • Jeobá “naʼni thanún bi̱ kúwá ngíná”
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2024
  • Jeobá gámbáyáaʼ náa mbiʼi mingíjyúuʼ
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2024
  • Na̱nguá kúwáanʼ ndajkuáanʼ
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
  • Guniʼñáánʼ rí Jeobá maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2020
Atayáá itháan
Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2024
w24 diciembre mbaʼa ináa 20-25

ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 51

AJMÚÚ 3 Ikháánʼ naraxnúʼ tsiakii, jma̱a̱ natani rí xamíñuʼ

Jeobá narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n xúgíʼ dí natambi̱ya̱ʼ

“Atiéxi̱i̱ iyoʼ iduʼ náa kulambra ndrígáʼ. Lá na̱nguá rígá náa libro ndrígáʼ ráʼ.” (SAL. 56:8.)

EDXU̱U̱

Jeobá ndaʼyoo xóo kumulúʼ índo̱ numíniiʼ, nakro̱ʼo̱o̱ kaʼyulú ga̱jma̱a̱ naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú.

1, 2. Ndiéjunʼ eʼniulú mumbi̱ya̱ʼ rá.

LÁ XTÁA mbáa bi̱ nditháan támbi̱ya̱ʼ mbá miʼtsú ráʼ. Nguáná ma̱ndoo mumbi̱ya̱ʼ dí nadxuu a̱jkiu̱lú numuu dí nuguaʼníí mbá dí májánʼ, xóo índo̱ naxtáa mbáa ada̱. Ma̱ngaa numbi̱ya̱ʼlú índo̱ narmáʼáan a̱jkiu̱lú mbá dí mitsaanʼ o índo̱ nuxkama̱a̱ʼ mbáa bi̱ nambájxulú gajmiúlú bi̱ nánguá eʼyáá mba̱yu̱u̱ʼ tsiguʼ.

2 Mú mbaʼa nuthu numbi̱ya̱ʼlú numuu dí numíniiʼ. Mbáa xtáa bi̱ niʼni gawúnlú wéñuuʼ o numíniiʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbá nandii mbiiʼ dí kuaʼdáálú o numuu dí nikháñuu mbáa bi̱ kuʼyáálú. Mbáa náa mbiʼi rúʼko̱ makumulú xó má nikumu̱u̱ profeta Jeremías índo̱ xa̱bu̱ babilonios nini̱ gámbáa Jerusalén. Ikhaa niʼthí: “Iyooʼ iduʼ nindxu̱u̱ xóo iya mata [...]. Xáwi̱ji̱i̱ rambi̱ya̱ʼ iduʼ ga̱jma̱a̱ nditháan xáyáa jxu̱u̱ʼ” (Lam. 3:​48, 49).

3. Xú káʼnii ku̱mu̱u̱ Jeobá índo̱ ndaʼyoo dí numíniiʼ xa̱bi̱i̱ rá. (Isaías 63:9.)

3 Jeobá ndaʼyoo nguáthá nuthu embi̱ya̱ʼlú náa xúgíʼ mbiʼi dí kuwáánʼ. Náa Biblia naʼthí dí ikhaa nakro̱ʼo̱o̱ xúgíʼ dí naʼni mumíniiʼlú ga̱jma̱a̱ naʼdxawuun índo̱ nunda̱ʼa̱a̱ dí mambáyulúʼ (Sal. 34:15). Mú raʼkháa i̱ndó ndaʼyoo ga̱jma̱a̱ naʼdxawuun, rígá i̱mba̱ dí naʼni. Ikhaa nindxu̱u̱ Anu̱lú ga̱jma̱a̱ nandoo kaʼyulú wéñuuʼ, ikhaa naxtáa ngíná índo̱ ndaʼyoo dí e̱ji̱i̱n kúwá rumbi̱ya̱ʼ. Mbá nacha̱ eyáʼ xóo maʼni mu mambáñún (atraxnuu Isaías 63:9).a

4. Tsíin xkri̱da ndrígu̱ún gajmañulú, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gájmañulú ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá rá.

4 Náa Ajngá rawuunʼ nandoo nduʼyáá ndiéjunʼ niʼni Jeobá índo̱ ndiʼyoo dí numbi̱ya̱ʼ xa̱bi̱i̱. Gundxaʼwamíjna̱ náa xkri̱da ndrígóo Ana, David ga̱jma̱a̱ rey Ezequías. Ndiéjunʼ niʼni dí mumbi̱ya̱ʼ ikhiin xá. Ndiéjunʼ niʼni Jeobá mu mambáñún xá. Ga̱jma̱a̱, xú káʼnii eʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú xkri̱da ndrígu̱ún índo̱ numbi̱ya̱ʼ numuu dí kuwáánʼlú ngíná, índo̱ niguma nduwáánʼ o índo̱ nánguá eʼyáá dí mu̱ʼni̱ rá.

NUMBI̱YA̱ʼ NUMUU DÍ KUWÁÁNLÚ NGÍNÁ

5. Xú káʼnii nikumu̱u̱ Ana rá.

5 Ana niraʼnuu mbaʼa xkujndu dí niʼni maxtáa ngíná, ikha jngóo mbaʼa nuthu nimbi̱ya̱ʼ. Raʼkháa i̱ndó ikhaa ndiyáa Elcaná, ma̱ngaa ndiyáa i̱mba̱a̱ a̱ʼgu̱ bi̱ mbiʼyuu Peniná, ikhaa nditháan tsíyoo gáʼyoo Ana ga̱jma̱a̱ naʼniuu dí raʼkhí. Ana na̱nguá xóo magiʼdiin e̱ji̱i̱n, mú Peniná gíʼdiin mbaʼin e̱ji̱i̱n (1 Sam. 1:​1, 2). Ga̱jma̱a̱ numuu rígi̱ dí natsíjmaa má xúʼko̱ Ana. Xú káʼnii gákuma̱a̱ʼ á mu ikháán xtaa xóo ikhaa xá. Ana “ra̱ʼkhá tháán najmúu”, dí asndu ‹naʼniuu mambi̱ya̱ʼ ga̱jma̱a̱ dí xákuiʼtsu› (1 Sam. 1:​6, 7, 10).

6. Ndiéjunʼ niʼni Ana mu maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n rá.

6 Ndiéjunʼ niʼni Ana mu maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n rá. Ginii kayuuʼ ikhaa ni̱jkha̱ náa guʼwá xtíin, náa phú nduyamajkuíí Jeobá nákha ikhú. Índo̱ xtáa náa mijngii rexo̱o̱ guʼwá xtíin, “nigíʼdu̱u̱ niʼtákáñuu Jeobá ga̱jma̱a̱ tséwi̱ji̱i̱ rambi̱ya̱ʼ”. Niʼtákáñuu Jeobá dí marmáʼáan a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo ga̱jma̱a̱ niʼthúu̱n: “Atayáá xóo xtáá ramínúuʼ” (1 Sam. 1:10b, 11). Ikhaa niʼthúu̱n Jeobá xúgíʼ dí naku̱mu̱u̱. Lá naʼngo̱o̱ natatsaʼwáminaʼ xóo ngíná nixtáa Jeobá índo̱ ndiʼyoo dí nambi̱ya̱ʼ Ana ráʼ.

7. Xú káʼnii nikumu̱u̱ Ana nda̱wa̱á dí niʼthúu̱n Jeobá xúgíʼ dí niʼni maxmiéjuunʼ rá.

7 Xú káʼnii nikumu̱u̱ Ana nda̱wa̱á dí niʼthúu̱n Jeobá xúgíʼ dí naʼni maxmiéjuunʼ ga̱jma̱a̱ índo̱ niʼdxawuun ajngáa dí niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n dí niʼthí Elí xá. Náa Biblia naʼthí dí: “Ni̱jkha̱a̱ náa kambo̱o̱ ga̱jma̱a̱ nikuiʼtsu, ga̱jma̱a̱ nánguá nisngájma rí nixmiéjunʼ” (1 Sam. 1:​17, 18). Maski ajndu Ana kaʼníí gíʼdoo xkujndu, mú niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n numuu dí niniñuuʼ xúgíʼ náa ñawúunʼ Jeobá. Ikhaa ndiʼyoo dí niʼni mamínuuʼ, niʼdxawuun dí niʼtájkáan ikha jngóo niʼni tsajkurámaaʼ, niniñuuʼ dí ma̱ndoo magiʼdiin e̱ji̱i̱n (1 Sam. 1:​19, 20; 2:21).

8, 9. Xó má eʼthí náa Hebreos 10:​24, 25, ndíjkha dí gíʼmaa muʼni xúgíʼ xó má eʼngo̱o̱ muʼgua reunión rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)

8 Ndiéjuunʼ ejmañulúʼ rá. Lá xtaa ratraʼníí mbá xkujndu dí naʼniaaʼ matambi̱ya̱ʼ ráʼ. Mbáa xtaa ngíná numuu dí nikháñúu mbáa bi̱ nandaaʼ xtayáá o mbáa bi̱ nambájxa̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱. Nguáná índo̱ xtaa xúʼko̱ mbáa tsíyaaʼ maratha̱a̱n nimbáa. Mú garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ xkri̱da ndrígóo Ana, ikhaa ni̱jkha̱ náa guʼwá xtíin dí ndiyamajkuíí Dios ga̱jma̱a̱ ikhí Jeobá niʼni dí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n. Xúʼko̱ má, ikhaa ma̱ndoo mambáyáaʼ maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ á mu nadxuʼ reunión, maski ajndu naku̱ma̱a̱ʼ dí xtaa ngíná ga̱jma̱a̱ na̱nguá xtaʼdáá tsiaki̱i̱ (atraxnuu Hebreos 10:​24, 25). Ikhí nuʼdxawíín mbaʼa dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia dí naxnúlú tsiaki̱i̱. Xúʼko̱ kaʼnii Jeobá nambáyulúʼ muniʼñááʼ rundxaʼwámi̱jna̱ dí naʼni makuwáánʼ ngíná. Ikhaa rúʼko̱ gambáyulúʼ maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú.

9 Índo̱ najkua reunión, a̱ngiu̱lú nuni̱i̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ nusngajma dí nandún kuyulú wéñuuʼ ga̱jma̱a̱ rúʼko̱ nambáyulú muʼda̱a̱ tsiaki̱i̱ (1 Tes. 5:​11, 14). Guʼyáá dí niʼthí mbáa precursor especial bi̱ nikháñúu a̱ʼgiu̱u̱: “Ra̱ʼkhá tháán eʼyáaʼ a̱ʼgiu̱ʼ dí tséʼngo̱ʼ gániʼñúʼ rambiyaʼ... Mú índo̱ na̱jkhá reunión, ikhí nakhánáaʼ tsiaki̱i̱ dí ndayóoʼ mu manimina̱ʼ má xúʼko̱. Comentario dí nuxna a̱ngiu̱lú ga̱jma̱a̱ ajngáa mitsaanʼ dí nuthu̱nʼ naʼni̱i̱ a̱jkiu̱nʼ. Xtáá ngíná índo̱ na̱jkhánú náa guʼwá nagimbáanʼ, mú índo̱ xtáá ikhí naʼni̱i̱ a̱jkiu̱nʼ”. Índo̱ na̱jkua̱ náa reunión, Jeobá ma̱ndoo majmiuu a̱ngiu̱lú xa̱bekha ga̱jma̱a̱ gu̱ʼu̱ mu mumbayulúʼ.

Náa guʼwá nagimbáanʼ, nguéjmi̱i̱n a̱ngiu̱lú xa̱bekha ga̱jma̱a̱ gu̱ʼu̱ kúwá rutháán dí maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n mbáa ndxájulú nikhi̱i̱ bi̱ xtáa ngíná wéñuuʼ.

A̱ngiu̱lú nuni̱i̱ a̱jkiu̱lú. (Atayáá kutriga̱ 8 ga̱jma̱a̱ 9).


10. Xú káʼnii gándoo guʼyaridáá Ana índo̱ kuwáánʼ ngíná wéñuuʼ rá.

10 Ana nixtáa itháan májánʼ índo̱ niʼthúu̱n xúgíʼ Jeobá xóo eku̱mu̱u̱. Ikháán ma̱ngaa ma̱ndoo matani̱ xó má eʼthí náa 1 Pedro 5:7 ga̱jma̱a̱ maratha̱a̱n xúgíʼ Jeobá dí naʼni maxmiéjuanʼ ma̱ngaa dí makumaaʼ dí ikhaa gajkhun maʼdxawaan. Mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ niʼthí xú káʼnii nikumu̱u̱ índo̱ xa̱bu̱ kuʼwáʼ nixiyáa ajmbio̱o̱: “Ra̱ʼkhá tháán nixtáá ngíná dí asndu nijkhánú nindxa̱ʼwa̱mínáʼ dí nditháan xátangaán maxtáá gagi”. Ndiéjunʼ nimbáyúu xá. Ikhaa naʼthí: “Nitakáñuu Anu̱ʼ bi̱ xtáa mekhuíí, niku̱mu̱ʼ xú káʼnii eʼni̱i̱ a̱jkiu̱nʼ índo̱ natakáñuu. Nguáná na̱nguá eyoo xú káʼnii gáthu̱u̱n xóo ku̱mu̱ʼ, mú ikhaa nakro̱ʼo̱o̱ kaʼyoʼ. Índo̱ xtáá ngíná wéñuuʼ ga̱jma̱a̱ nánguá e̱yo̱o̱ dí ma̱ni̱, na̱ndo̱ʼo̱o̱ dí maʼni maxtáá tsímáá. Núkhu naku̱mu̱ʼ náa a̱jkiu̱nʼ ga̱jma̱a̱ náa edxu̱ʼ dí naʼni maxtáá tsímáá, ga̱jma̱a̱ nagúʼdoʼ tsiaki̱i̱ maniminaʼ má xúʼko̱”. Índo̱ naratháán Jeobá xúgíʼ dí naʼni maxmiéjuanʼ, ikhaa nakro̱ʼo̱o̱ dí naʼni matamíniiʼ ga̱jma̱a̱ nakro̱ʼo̱o̱ xú káʼnii ku̱ma̱a̱ʼ. Maski ajndu xkujndu xáguma gámbáa, mú Jeobá ma̱ndoo maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ ga̱jma̱a̱ mambáyáaʼ maraxtaa tsímáá (Sal. 94:19; Filip. 4:​6, 7). Ma̱ngaa, ikhaa maʼni tsajkurámááʼ á mu dí naʼnga̱a̱ʼ má xúʼko̱ (Heb. 11:6).

ÍNDO̱ NUMBIYAʼ GA̱JMA̱A̱ NUMUU DÍ NIGUMA NDUWÁÁNʼ

11. Xú káʼnii nikumu̱u̱ David índo̱ eʼwíinʼ nini̱i̱ dí raʼkhí rá.

11 Náa xúgíʼ mbiʼi dí David nixtáa niraʼnuu mbaʼa xkujndu dí niʼniuu mambi̱ya̱ʼ. Mbaʼin xa̱bu̱ niwiñu̱u̱nʼ kuyáá, asndu bi̱ kuyáá ga̱jma̱a̱ bi̱ nimbájxu̱u̱ gajmíi̱n táguájun jmbu náa ikhaa, ga̱jma̱a̱ nindúún muni̱i̱ dí ra̱májánʼ (1 Sam. 19:​10, 11; 2 Sam. 15:​10-14, 30). Ikhaa niʼnirámáʼ: “Niʼni néʼngo̱ʼ rí natsi̱ná wéñuuʼ, xúgíʼ mbruʼun narmajaan xia̱woʼ ga̱jma̱a̱ iyooʼ iduʼ, najnííʼ iyooʼ iduʼ náa xíliúʼ rí mitsaanʼ”. Náá numuu dí xúʼko̱ nikumu̱u̱ xá. Ikhaa má niʼthí “ga̱jma̱a̱ numún xúgíinʼ xa̱bu̱ sia̱nʼ ndrígóʼ” (Sal. 6:​6, 7). Xa̱bu̱ ra̱ʼkhá tháán nini̱i̱ dí raʼkhí David dí nimbiyaʼ má xúʼko̱.

12. Xó má eʼthí náa Salmo 56:​8, ndiéjunʼ dí ni̱jkha̱nú ndiʼyoo David rá.

12 Maski ajndu David niraʼnuu mbaʼa dí mingíjyúuʼ, mú ikhaa ni̱jkha̱nú ndiʼyoo dí Jeobá nindoo kaʼyoo. Ikhaa niʼnirámáʼ: “Jeobá maʼdxawunʼ rí nambi̱ya̱ʼ” (Sal. 6:8). Imbo̱ʼ aʼphu̱ niʼnirámáʼ ajngáa mitsaanʼ dí nuxkamaa náa Salmo 56:8 (atraxnuu).b Ajngáa rígi̱ naʼni mbuʼyáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ dí naxmiéjuunʼ xóo ku̱mu̱lúʼ. David niʼthí dí nindxu̱u̱ asndu xóo Jeobá xtáa ragujxi̱i̱ mámbá iyooʼ iduu náa mbá kulambra ga̱jma̱a̱ dí naʼnirámáʼ náa mbá libro. Ikhaa ni̱jkha̱nú ndiʼyoo dí Anu̱u̱ bi̱ xtáa mekhuíí ndaʼyoo xúgíʼ dí xtáa ramínúuʼ ga̱jma̱a̱ dí narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n. Ma̱ngaa dí raʼkháa i̱ndó ndaʼyoo káʼnii xkujndu gíʼdoo, ndaʼyoo xú káʼnii eʼni maku̱mu̱u̱.

13. Ndiéjunʼ gámbáyáaʼ maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ á mu mbáa niʼni gawáanʼ o niʼni nduwáánʼ rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhu.)

13 Ndiéjuunʼ ejmañulúʼ rá. Lá xtáa mbáa bi̱ niʼni gawáanʼ o niʼni nduwáánʼ rá. Lá xtaa ngíná wéñuuʼ numuu dí nitatsíñaaʼ bi̱ ndiyáa o nitatsíñáaʼ novio o novia ndrígáaʼ ráʼ. Lá xtaa ngíná numuu dí mbáa bi̱ nandaaʼ xtayáá niniñuuʼ Jeobá ráʼ. Mbáa ndxájulú niʼthí xu káʼnii niku̱mu̱u̱ índo̱ a̱ʼgiu̱u̱ niʼni nduwaaʼ ga̱jma̱a̱ niniñuuʼ: “Na̱nguá nindoo gánimboʼ dí rúʼko̱ nigíʼnuʼ ikhúún, nixtáá ngíná wéñuuʼ, nikiʼnún kayamínaʼ ga̱jma̱a̱ asndu niku̱mu̱ʼ dí nánguá gúʼdoʼ numuʼ”. Ndiéjunʼ gámbáyáaʼ maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ á mu mbáa niʼni gawáanʼ o niʼni nduwáánʼ rá. Gíʼmaa ma̱ta̱ya̱a̱ dí Jeobá nditháan xániñáánʼ. Ndxájulú niʼthí: “Ni̱jkhánú ndi̱yo̱o̱ dí xa̱bu̱ ma̱ndoo muniña̱a̱ʼ mú Jeobá nditháan xániñáánʼ. Garigá má dí garigá, ikhaa maxtáa má a̱ʼkhu̱ ga̱jma̱á nindxa̱a̱ʼ. Ikhaa nditháan xániñúún bi̱ naguájun jmbu náa ikhaa” (Sal. 37:28). Garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí nda̱wa̱a̱ imba̱a̱ bi̱ itháan maʼndoo kaʼyaaʼ ki xóo Jeobá. Mbáa ninigawáanʼ wéñuuʼ, mú xátatsiʼñááʼ dí rúʼko̱ marikhaaʼ ma̱ta̱ya̱a̱ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ wéñuuʼ (Rom. 8:​38, 39). Maski ajndu mbáa naʼniaaʼ dí raʼkhí, mú ¡Jeobá nandoo kaʼyaaʼ!

Mbáa ndxájulú naxkajma anillo ndrígóo dí nákha ninigúnʼ, nakujmaa dí naxmiéjuunʼ ga̱jma̱a̱ nandxa̱ʼwáminaʼ xú káʼnii nixtáa David.

Náa libro ndrígóo Salmo naʼthúlú dí Jeobá xtáa mijngii ga̱jma̱á nindxu̱ún bi̱ nagawúunʼ a̱jkiu̱ún. (Atayáá kutriga̱ 13).


14. Ndiéjunʼ eʼthúlú náa Salmo 34:18 rá.

14 Á mu mbáa niʼni nduwáánʼ, ma̱ngaa mambáyáaʼ maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ ajngáa dí niʼnirámáʼ David náa Salmo 34:18 (atraxnuu).c Náa mbá diccionario naʼthí dí ajngáa “bi̱ nagawúunʼ a̱jkiu̱ún” ma̱ngaa ma̱ndoo majuiʼtájuíi xóo “bi̱ nánguá guáʼthi̱i̱n mbá dí májánʼ”. Xú káʼnii embáñún Jeobá bi̱ nakumu̱ún xúʼko̱ kaʼnii rá. Náa texto má rúʼko̱ naʼthí dí “xtáa mijngii” gajmíi̱n bi̱ nagawúunʼ a̱jkiu̱ún mbáa ga̱jma̱a̱ numuu dí niguma nduwiinʼ o ga̱jma̱a̱ numuu dí niguma gawúúnʼ. Nindxu̱u̱ asndu xóo índo̱ mbáa xa̱bu̱ nikhi̱i̱ ndaʼyoo dí nambiyaaʼ a̱ʼdióo na̱jkha̱ gáyaraʼaa mu maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n. Ikhaa má kayuuʼ índo̱ Jeobá ndaʼyoo dí numíniiʼlú mbá nacha̱ ndayáʼ xóo mambáyulú, numuu dí gajkhun nandoo maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú. Ma̱ngaa, naxnúlú mbaʼa dí májánʼ dí muguaʼthi̱i̱n nda̱wa̱á mu xúʼko̱ mambáyulúʼ maʼngulú ga̱jma̱a̱ xkujndu dí kuaʼdáá xúgi̱ (Is. 65:17).

ÍNDO̱ NUMBIYAʼ NUMUU DÍ NÁNGUÁ EʼYÁÁ DÍ MUʼNI

15. Ndiéjunʼ niʼni dí rey Ezequías mambi̱ya̱ʼ wéñuuʼ rá.

15 Índo̱ rey Ezequías bi̱ nixtáa náa Judá gíʼdoo 39 tsiguuʼ, ikhú niʼniuu mbá nandii mbiiʼ. Jeobá nijmiuu profeta Isaías mu maʼthúu̱n dí ikhaa makhañúu ga̱jma̱a̱ numuu nandii dí gíʼdoo (2 Rey. 20:1). Nikujmaa dí nándáa dí májánʼ gíʼthu̱u̱n Ezequías. Dí nijuiʼtháán niʼni dí mambi̱ya̱ʼ wéñuuʼ, ikha jngóo niʼtákáñuu Jeobá dí mambáyúu (2 Rey. 20:​2, 3).

16. Índo̱ Jeobá niʼdxawuun dí niʼtájkáan Ezequías ga̱jma̱a̱ dí nimbi̱ya̱ʼ, xú káʼnii nikumu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ niʼni ga̱jma̱á nindxu̱u̱ xá.

16 Índo̱ Jeobá niʼdxawuun dí niʼtájkáan Ezequías ga̱jma̱a̱ ndiʼyoo dí nimbi̱ya̱ʼ, nigáwi̱i̱nʼ wéñuuʼ a̱jkiu̱u̱n ikha jngóo niʼthúu̱n Isaías maʼthúu̱n: “Nidxawuun dí naratájkáan, ndi̱yo̱o̱ xóo natambi̱ya̱ʼ ga̱jma̱a̱ ma̱ni̱ rí maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ”. Nisngájma dí nigáwi̱i̱nʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo, ga̱jma̱a̱ nikudaminaʼ dí maniñuuʼ maxtáa xóó mbayuuʼ ga̱jma̱a̱ dí maʼni kríyaaʼ Jerusalén náa ñawúúnʼ xa̱bu̱ asirios (2 Rey. 20:​4-6).

17. Xú káʼnii embáyulú Jeobá índo̱ guaʼdáá mbá nandii mbiiʼ rá. (Salmo 41:3; atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)

17 Ndiéjunʼ ejmañulúʼ rá. Ndiéjunʼ gándoo matani̱ á mu xtaʼdáá mbá nandii dí nándáa thanuu rá. Ma̱ndoo maratha̱a̱n Jeobá xóo ku̱ma̱a̱ʼ maski ajndu natambi̱ya̱ʼ índo̱ narathá. Náa Biblia naʼthí: “Anu̱lú bi̱ nagáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú ga̱jma̱a̱ Dios bi̱ naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú náa xúgíʼ” maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú náa xúgíʼ xkujndu dí kuaʼdáá (2 Cor. 1:​3, 4). Gajkhun má, xándoo muguaʼthi̱i̱n dí Jeobá maʼnigámbáa mbá kayuuʼ xúgíʼ xkujndu ndrígúlú mbiʼi xúgi̱. Mú ma̱ndoo mbuʼyáá gajkhun dí ikhaa mambáyulúʼ maʼngulú muraʼníí xkujndu (atraxnuu Salmo 41:3).d Mbá xkri̱da, naxnúlú xi̱ʼ kaʼwu, dí nambáyulú maxnúlú tsiaki̱i̱, ku̱ma̱ ga̱jma̱a̱ tsímáá dí ndayúlú (Prov. 18:14; Filip. 4:13). Ma̱ngaa naʼthúlú dí nda̱wa̱á maguma gámbáa xúgíʼ nandii (Is. 33:24).

Mbaʼa xtiʼkhuu: 1. Mbáa ndxájulú naʼtájkáan índo̱ xtáa ragruigú quimioterapia. 2. Rey Ezequías naʼtákáñuu Jeobá índo̱ kaʼmáaʼ náa xiewoo naʼniuu nandii.

Jeobá nariʼña̱a̱ dí nuʼtájkáan índo̱ naxnúlú, tsiaki̱i̱, ku̱ma̱ ga̱jma̱a̱ índo̱ naʼni tsímáá a̱jkiu̱lú. (Atayáá kutriga̱ 17).


18. Xú káʼnii texto nimbáyaʼ ikháán índo̱ nitraʼníí mbá xkujndu dí mingíjyúuʼ rá. (Atayáá kúgumaʼá náa naʼthí “Ajngáa dí najmuu Jeobá mu maʼnigujndo̱o̱ʼ iyooʼ idulú”.)

18 Ezequías niʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ ajngáa dí niʼthí Jeobá. Xúʼko̱ ma̱ndoo maʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú mangáánʼ ajngóo Dios dí naʼthúlú náa Biblia. Jeobá niʼni dí magumarámáʼ náa Biblia ajngóo dí naxnúlú tsiaki̱i̱ índo̱ nuraʼníí mbá xkujndu dí mingíjyúuʼ (Rom. 15:4). Guʼyáá xkri̱da ndrígóo mbáa ndxájulú bi̱ na̱ʼkha̱ náa África Occidental bi̱ nambi̱ya̱ʼ má xúʼko̱ numuu dí nitháán dí gíʼdoo cáncer. Ikhaa naʼthí: “Mbá texto dí naxnúʼ wéñuuʼ tsiaki̱i̱ nindxu̱u̱ dí na̱ʼkha̱ náa Isaías 26:3. Maski ajndu ikháanʼ xáʼngulú gurikháá dí magíʼnulúʼ, mú texto rígi̱ nasngájmulú dí Jeobá ma̱ndoo maxnúlú tsímáá dí mambáyulúʼ mbuʼyáá awáán xóo gúʼni índo̱ nuraʼníí mbá xkujndu”. Lá na̱ʼkha̱ edxa̱a̱ʼ tikhu texto dí mambáyáaʼ maxnáaʼ tsiaki̱i̱ índo̱ natraʼníí mbá dí mingíjyúuʼ o índo̱ nánguá tayáá dí matani̱ ráʼ.

Ajngáa dí najmuu Jeobá mu maʼnigujndo̱o̱ʼ iyooʼ idulú

Náa Biblia kagu̱ mbaʼa texto dí naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ naʼni marmáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jeobá naxmiéjunʼ kaʼyulú ma̱ngaa dí narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n xúgíʼ iyooʼ idulú. Rígi̱ nindxu̱u̱ tikhu:

  • Éxodo 3:7

  • Salmo 39:12

  • Isaías 57:15

  • Jeremías 31:16

    [Notas]

    a Isaías 63:9: “Índo̱ ikhiin nikuwa náa awúu̱n gaʼkhu, ikhaa ma̱ngaa nixmiéjuunʼ kaʼñún. Ga̱jma̱a̱ bi̱ na̱jkha̱ kayóo ajngóo niʼni káwíin. Numuu rí ikhaa nindoo kaʼñún ga̱jma̱a̱ nigáwiinʼ a̱jkiu̱u̱n ikha jngó niʼtsiwíin, ga̱jma̱a̱ nikuxi̱i̱n ga̱jma̱a̱ ni̱jkha̱ kagu̱u̱n xúgíʼ tsiguʼ rí ninújngoo”.

    b Salmo 56:8: “Ikháánʼ má niratá rí ikhúúnʼ narkaʼwuminaʼ. Atiéxi̱i̱ iyoʼ iduʼ náa kulambra ndrígáʼ. Lá na̱nguá rígá náa libro ndrígáʼ ráʼ.”

    c Salmo 34:18: “Jeobá xtáa mijngii náa bi̱ nagawúunʼ a̱jkiu̱ún, naʼni káwíin bi̱ nakáguabiinʼ”.

    d Salmo 41:3: “Jeobá má gámbáyúu índo̱ kaʼmáaʼ náa xia̱wuu naʼñuu nandii, matriʼkhui̱i̱ mbá kayuuʼ xia̱wuu índo̱ xtáa raʼñuu nandii”.

19. Xú káʼnii gáguma tsajkurámáaʼlú nda̱wa̱á rá.

19 Na̱jkha̱ ratu̱mu̱u̱ itháan mbiʼi dí kuwáánʼ, ikha jngóo dí nuraʼníí mbaʼa xkujndu dí naʼni mumbi̱ya̱ʼ. Mú, xó má ndiʼyáá náa xkri̱da ndrígóo Ana, David ga̱jma̱a̱ rey Ezequías. Jeobá ndaʼyoo índo̱ numbiyaʼlú ga̱jma̱a̱ ikhaa ma̱ngaa nagawúunʼ. Ikhaa narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo xúgíʼ iyooʼ idulú. Ikha jngóo, índo̱ natraʼníí mbá xkujndu dí mingíjyúuʼ, aratháán Jeobá xúgíʼ xóo eʼni makumaaʼ. Xátani tsínguminaʼ náa a̱ngiu̱lú bi̱ kúwá náa congregación bi̱ nandún kuyaaʼ wéñuuʼ. Atayáʼ má xúʼko̱ náa Biblia dí Jeobá maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ. Ma̱ndoo ma̱ta̱ya̱a̱ gajkhun á mu nariejún má xúʼko̱ jmbu ikhaa maʼni tsajkurámááʼ. Nánguá má mbayuuʼ tígo̱o̱ dí Jeobá maʼni gujndoo xúgíʼ iyooʼ idulú (Apoc. 21:4). ¡Náa numbaaʼ nuxi̱ʼ i̱ndó mumbi̱ʼya̱ʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí kuwáánʼ gagi!

XÚ KÁʼNII NIʼNI̱I̱ A̱JKIU̱ÚN JEOBÁ XA̱BI̱I̱ BUGI̱ RÁ.

  • Ana

  • David

  • Rey Ezequías

AJMÚÚ 4 “Jeobá nindxu̱u̱ Báxtúu ndrígóʼ”

    I̱yi̱i̱ʼ náa ajngáa me̱ʼpha̱a̱ (2007-2025)
    Atrugua̱a̱
    Atambáʼtaa
    • me̱ʼpha̱a̱
    • Náa mataxuʼmá
    • Xóo nandaʼ ma̱ta̱ya̱a̱
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Xtángoo náa naʼthí rí xú káʼnii majmaaʼ
    • Xtángoo náa naʼthí rí nañewu̱u̱n dato ndrígáʼ
    • Configuración de privacidad
    • JW.ORG
    • Atambáʼtaa
    Náa mataxuʼmá