BIBLIOTECA NÁA INTERNET Watchtower
Watchtower
BIBLIOTECA NÁA INTERNET
me̱ʼpha̱a̱
a̱
  • ʼ
  • a̱
  • e̱
  • i̱
  • o̱
  • u̱
  • ŋ
  • BIBLIA
  • MBAʼA I̱YI̱I̱ʼ
  • REUNIÓN
  • w25 agosto mbaʼa ináa 8-13
  • Jeobá gajkhun nandoo kaʼyaaʼ

Nda̱a̱ video gi̱i̱ náa nitaxújmbi̱i̱

Atani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱nʼ, tsíyoo gákujmaa video.

  • Jeobá gajkhun nandoo kaʼyaaʼ
  • Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
  • Subtítulos
  • Náa na̱ʼkha̱ i̱ʼwáʼ
  • NDÍJKHA GÍʼDOO NUMUU MATANIMBA̱A̱ʼ DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ RÁ.
  • NDIÉJUNʼ GÁMBÁYÁAʼ MATAYAA GAJKHUN DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ RÁ.
  • JESÚS NIʼSNGÁA DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ
  • ATANI̱ TSIAKIMÍNÁʼ MU MATAYAA DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ
  • Jeobá májánʼ wéñuuʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ nandoo kaʼyulú
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2024
  • Ndiéjunʼ ejmañulúʼ náa nijuiʼtsiwáánʼ rá.
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
  • Jeobá maʼndoo kaʼyulú asndu kámuu
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
  • Ganindxu̱lú xa̱bu̱ guabaaʼ á mu rígá dí tsékru̱ʼu̱lú
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
Atayáá itháan
Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
w25 agosto mbaʼa ináa 8-13

ARTÍCULO RÍ MU’NIGAJMAA 33

AJMÚÚ 4 “Jeobá nindxu̱u̱ Báxtúu ndrígóʼ”

Jeobá gajkhun nandoo kaʼyaaʼ

“Ni̱ʼkhá ka̱ña̱a̱n náa ikhúún ga̱jma̱a̱ mbá ngajua rí tsétumuu” (JER. 31:3).

EDXU̱U̱

Ndíjkha gíʼdoo wéñuuʼ numuu mbuʼyáá dí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gambáyulúʼ mu muʼnimbulú rígi̱ rá.

1. Náá numuu dí niraxnájximi̱na̱ʼ matani̱ ñajuunʼ Jeobá rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)

LÁ NARMÁʼÁAN a̱jkia̱a̱nʼ nákha niraxnájximi̱na̱ʼ matani̱ ñajuunʼ Jeobá ráʼ. Nitraʼwíí matani̱ rígi̱ numuu dí nitatsiniiʼ májánʼ ga̱jma̱a̱ nindaaʼ xtayáá wéñuuʼ, ikha jngóo niraxná ajngáa dí matani ñajuunʼ, magiʼdoo itháan numuu náa vida ndrígáaʼ ga̱jma̱a̱ dí maʼndaaʼ xtayáá ga̱jma̱a̱ xúgíʼ a̱jkia̱a̱nʼ, xúgíʼ xóo nindxa̱a̱ʼ, ku̱ma̱ ma̱ngaa tsiaki̱i̱ ndrígáaʼ (Mar. 12:30). Asndu nákha ikhú ni̱dxu̱ʼnú nindaaʼ xtayáá itháan. Dí á mú mbáa narajxa̱a̱ʼ: “Lá gajkhun nandaaʼ xtayáá Jeobá ráʼ.” Mbá nacha̱ gátriʼña̱a̱: “Ndawa̱a̱ i̱mba̱a̱ bi̱ nandoʼ kayoo xóo ikhaa”.

Mbaʼa xtiʼkhuu: Mbáa ndxájulú dxáʼgú narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n nákha nixnáximinaʼ náa Jeobá ga̱jma̱a̱ nijngúun iyááʼ. 1. Gíʼ raʼtájkháan náa agoo ixi̱. 2. Najngúun iyááʼ.

Gármáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí ra̱ʼkhá tháán nindaaʼ xtayáá Jeobá nákha niraxnájximi̱na̱ʼ ga̱jma̱a̱ nijnguáanʼ iyááʼ. (Atayáá kutriga̱ 1).


2, 3. Ndiéjunʼ dí nandoo Jeobá rá. (Jeremías 31:3.) Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

2 Mú, ndiéjunʼ gátriʼña̱a̱ á mu mbáa gárajxa̱a̱ʼ: “Lá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ ikháánʼ ráʼ.” Maski ajndu natayáá má dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ, mú tsétayáá á mu gajkhun. Mbáa natatsaʼwáminaʼ dí na̱nguá kaʼyaaʼ ngajua ndrígóo. Mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ bi̱ nimínuuʼ nákha chíʼgíiʼ, niʼthí: “Nda̱yo̱o̱ gajkhun dí nandoʼ kayoo Jeobá, mú narajximínáʼ má xúʼko̱ á mu ikhaa nandoo kaʼyoʼ”. Ikháánʼ rá. Ndiéjunʼ gámbáyáaʼ mu matayaa dí Jeobá gajkhun nandoo kaʼyaaʼ rá.

3 Jeobá nandoo matanimba̱a̱ʼ dí ikhaa nandoo kaʼyaaʼ (atraxnuu Jeremías 31:3). Jeobá nindoo dí mambájxa̱a̱ʼ gajmaaʼ, ikha jngóo ni̱ʼkha̱ kañáán náa ikhaa. Índo̱ ikháánʼ niraxnájximi̱na̱ʼ mu matani̱ ñajuunʼ ga̱jma̱a̱ nijnguáanʼ iyááʼ, ikhaa nixnáaʼ mbá dí gíʼdoo wéñuuʼ numuu: Ngajua ndrígóo rí tsétumuu. Rígi̱ nandoo gáʼthúu̱n dí ikhaa nandoo kaʼñún xúgíinʼ xa̱bi̱i̱, asndu ikháánʼ ma̱ngaa. Jeobá nandoo kaʼyaaʼ numuu dí ndaʼyoo rí xtaʼdáá wéñuuʼ numaaʼ (Mal. 3:​17, nota). Jeobá tsíyoo dí matani̱ a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ, nandoo dí maku̱ma̱a̱ʼ xóo apóstol Pablo, índo̱ niʼthí: “Nda̱yo̱o̱ gajkhun rí ni makhañúlúʼ, ni rí mbuʼya, ni ángeles, ni xa̱bu̱ ñajunʼ, ni má dí rígá xúgi̱, ni má dí marigá nda̱wa̱á, ni tsiakii, ni rí mitsídánʼ, ni rí mi̱jnu̱ʼ, ni i̱mba̱ rí nigumawíi ma̱ndoo matsíngúlú náa ngajua rí gíʼdáánʼ Dios” (Rom. 8:​38, 39). Náa artículo rígi̱ majmañulú ndíjkha gíʼdoo wéñuuʼ numuu mbuʼyáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá ndiéjunʼ gámbáyulú muʼnimbulú rígi̱.

NDÍJKHA GÍʼDOO NUMUU MATANIMBA̱A̱ʼ DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ RÁ.

4. Ndiéjunʼ tsáʼkhá ejmuu Gixa̱a̱, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gámbáyulú muraʼníí rá.

4 Á mu natayáá dí Jeobá gajkhun nandoo kaʼyaaʼ, ma̱ndoo mañajunʼ jmbu, mu xúʼko̱ xáxpatríguíín náa tsáʼkhá dí nagrui̱ga̱ Gixa̱a̱ (Efes. 6:11). Ndiéjunʼ tsáʼkhá ejmuu xá. Ikhaa xtáa xawii maʼni dí muʼnimbulú rí Jeobá tsíyoo gáyulú. Náa Biblia naʼthí dí ikhaa nindxu̱u̱ xóo mbáa león (1 Ped. 5:​8, 9). Rí nuni̱ león nindxu̱u̱ dí nurugui̱i̱n xujkhú bi̱ itháan guabiinʼ o bi̱ ndajkuíin, xúʼko̱ má kayuuʼ eʼni Gixa̱a̱, nagrui̱ga̱ tsáʼkhá náa bi̱ nakáwabiinʼ ga̱jma̱a̱ numuu xóo nikúwá, ga̱jma̱a̱ numuu xkujndu rí guáʼdáá o naxmiéjunʼ xóo gakuwá nda̱wa̱á (Prov. 24:10). Á mu nduʼyáá májánʼ dí Jeobá nandoo kaʼyulú, rígi̱ mambáyulú mu maʼngulú muraʼníí tsáʼkhá dí nagrui̱ga̱ Gixa̱a̱ (Sant. 4:7).

5. Ndíjkha gíʼdoo numuu makumulú dí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ nangajo̱o̱ kaʼyulú rá.

5 Á mu nduʼyáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyulú makuwáanʼ itháan mijngii náa ikhaa. Náá numuu nuʼthá rígi̱ rá. Jeobá niʼniáanʼ mu maʼndulú kuʼñúún eʼwíinʼ ga̱jma̱a̱ dí maʼndún kuyulú. Índo̱ mbáa nasngájmulú dí nandoo kaʼyulú, naʼni dí mangáanʼ maʼndulú kuʼyáá. Ikha jngóo índo̱ nakumulú dí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ nangajo̱o̱ kaʼyulú, itháan má endulúʼ kuʼyáá (1 Juan 4:19). Ma̱ngaa índo̱ itháan gaʼndulúʼ kuʼyáá, ikhaa itháan má gáʼndoo kaʼyulú, numuu dí náa Biblia naʼthí: “Aʼgua kanuu náa Dios ga̱jma̱a̱ ikhaa ma̱ʼkha̱ kanuu náa ikháanʼla” (Sant. 4:8). Rí xúgi̱ guʼyáá ndiéjunʼ gámbáyúu mámbáa dí ikháanʼ mu mbuʼyáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyulú.

NDIÉJUNʼ GÁMBÁYÁAʼ MATAYAA GAJKHUN DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ RÁ.

6. Ndiéjunʼ gándoo gátanda̱ʼa̱a̱ Jeobá á mu naʼniaaʼ gakhi̱i̱ matanimba̱a̱ʼ dí nandoo kaʼyaaʼ rá.

6 Atanda̱ʼa̱a̱ má xúʼko̱ Jeobá dí mambáyáaʼ makrua̱ʼa̱ʼ náá numuu dí nandoo kaʼyaaʼ (Luc. 18:1; Rom. 12:12). Mbáa mbaʼa nuthu mbaʼyóoʼ matanda̱ʼa̱a̱ mambáyáaʼ matayaminaʼ xó má eʼyaaʼ ikhaa. Mbáa nguáná naʼniaaʼ gakhi̱i̱ matanimba̱a̱ʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ, mú xámbumaaʼ dí ikhaa nindxu̱u̱ itháan mba̱a̱ ki xóo a̱jkia̱a̱nʼ (1 Juan 3:​19, 20). Ikhaa naninííʼ itháan májánʼ ga̱jma̱a̱ naʼngo̱o̱ ndaʼyoo xóo xa̱bu̱ nindxa̱a̱ʼ (1 Sam. 16:7; 2 Crón. 6:30). Ikha jngóo aratháán xúgíʼ xóo eku̱ma̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ atanda̱ʼa̱a̱ dí mambáyáaʼ matayaa dí gajkhun nandoo kaʼyaaʼ (Sal. 62:8). Atayáá tikhu dí ma̱ndoo matani̱ nda̱wa̱á dí gáratajkáan.

7, 8. Xú káʼnii embáyulú tikhu Salmo mbuʼyáá dí Jeobá gajkhun nandoo kaʼyulú rá.

7 Atanimba̱a̱ʼ dí naʼthí Jeobá. Dios nijmuu xi̱ʼ kaʼwu mu xa̱bi̱i̱ muniraʼmáʼ náa Biblia xóo phú nindxu̱u̱ ikhaa. Mbá xkri̱da, atayáá dí niʼnirámáʼ David ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá: “Jeobá xtáa mijngii náa bi̱ nagawúunʼ a̱jkiu̱ún, naʼni káwíin bi̱ nakáguabiinʼ” (Sal. 34:18). Índo̱ xtaa ngíná, mbáa naku̱ma̱a̱ʼ dí nimbáa xáʼngo̱o̱ gámbáyáaʼ ni má tsékru̱ʼu̱u̱n kuya̱a̱. Mú Jeobá nakudaminaʼ dí maxtáa níjniáaʼ numuu dí ndaʼyoo rí mbiʼi rúʼko̱ itháan má ndayáa dí mbáa mambáyaaʼ. Náa imbo̱o̱ salmo David niʼthí: “Mataxíñáʼ iyooʼ iduʼ náa kulámbra ndrígáaʼ” (Sal. 56:8). Jeobá ndaʼyoo índo̱ ikháán natamíniiʼ, ikhaa naxmiéjunʼ kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ ndaʼyoo dí xtaa ratagíʼníí, xó má mbáa xa̱bu̱ bi̱ na̱jkha̱ mitsínguánʼ nangajo̱o̱ i̱ya̱ dí ka̱jnu̱ʼ náa kulámbra. Xúʼko̱ eʼni Jeobá, nayéjxi̱i̱ iyooʼ idaaʼ náa kulámbra mu masngájma dí ra̱ʼkhá tháan naxmiéjuunʼ kaʼyaaʼ. David ma̱ngaa niʼthúu̱n Jeobá: “Natatsinuuʼ májánʼ xúgíʼ kambo̱ʼ” (Sal. 139:3). Jeobá ndaʼyoo xúgíʼ kamba̱a̱ʼ, xóo muʼthá ndaʼyoo xúgíʼ dí natani̱ ga̱jma̱a̱ nagíʼ ndaʼyoo náa dí májánʼ etani̱ (Heb. 6:10). Náá numuu rá. Numuu dí nangajo̱o̱ xúgíʼ dí natani̱ mu maʼdxuu a̱jkiu̱u̱n.a

8 Versículo rí ndiʼyáá nángii nindxu̱u̱ asndu xóo Jeobá naʼtáa̱n: “Nandoʼ matayaa dí ra̱ʼkhá tháan eyoʼ kayaaʼ ga̱jma̱a̱ naxmiéjunʼ tani̱”. Mú xó má ndiʼyáá, Gixa̱a̱ nandoo matanimba̱a̱ʼ dí Jeobá tsíyoo kaʼyaaʼ. Ikha jngóo á mu naʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ rí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ, atatsaʼwáminaʼ: “Tsáá lá gánimboʼ ka̱yo̱o̱ rá. Anu̱ún bi̱ nuni̱ nduwaʼ o Dios bi̱ gajkhun dxe̱ʼ.” (Juan 8:44; Sal. 31:5.)

9. Ndiéjunʼ ekudaminaʼ Jeobá náa bi̱ nandún kuyáá rá. (Éxodo 20:6.)

9 Atatsaʼwáminaʼ rí eku̱mu̱u̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ numún bi̱ nandún kuyáá. Atatsaʼwáminaʼ rí niʼthúu̱n Moisés ga̱jma̱a̱ dí niʼthún israelitas (atraxnuu Éxodo 20:6). Dios nakudaminaʼ dí masngájmún ngajua dí tsétumuu bi̱ nandún kuyáá, ga̱jma̱a̱ numuu dí ikhaa nindxu̱u̱ jmbii, maʼndoo kaʼñún má xúʼko̱ (Neh. 1:5). Á mu na̱jkha̱nú mbá mbiʼi dí naʼniaaʼ gakhi̱i̱ matanimba̱a̱ʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ, atrajxi̱mínáʼ: “Nandoʼ kaʼyoo Jeobá ikhúún ráʼ.” Ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á atatsaʼwáminaʼ rígi̱: Á mu ikháán nandaaʼ xtayáá ga̱jma̱a̱ natani̱ tsiakimínáʼ matani̱ dí nanigu̱u̱ʼ, ikhaa ma̱ngaa nandoo kaʼyaaʼ wéñuuʼ (Dan. 9:4; 1 Cor. 8:3). Xóo muʼthá á mu ikháán natayáá májánʼ dí nandaaʼ xtayáá Jeobá, ma̱ndoo matayaa gajkhun rí ikhaa ma̱ngaa nandoo kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ nimbá míʼtsú xániñati̱ga̱a̱n.

10, 11. Ndiéjunʼ eyoo Jeobá marmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí nijuiʼtsiwáanʼ rá. (Gálatas 2:20.)

10 Atatsaʼwáminaʼ náa dí nijuiʼtsiwáanʼ. Dí Jesús nixnáximinaʼ makhañúu nindxu̱u̱ regalo dí itháan mba̱a̱ dí Jeobá nixnún xa̱bu̱ numbaaʼ (Juan 3:16). Jeobá nikungua̱a̱nʼ A̱ʼdióo mu makhañúu ga̱jma̱a̱ numaaʼ, raʼkháa i̱ndó ga̱jma̱a̱ numún xúgíinʼ xa̱bu̱. Atatsaʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numuu apóstol Pablo, nákha xóó tsénindxu̱u̱ cristiano, ikhaa niʼni mbaʼa dí ra̱májánʼ. Mú, nda̱wa̱á ndiyóoʼ maʼni tsiakimínáʼ má xúʼko̱ mu maʼni rí májánʼ (Rom. 7:​24, 25; 1 Tim. 1:​12-14). Maski ajndu xúʼko̱, nijkha̱nú ndiʼyoo dí nijuiʼtsiwáanʼ xóo mbá regalo dí Jeobá nixnúu ikhaa (atraxnuu Gálatas 2:20). Garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí Dios niʼni dí Pablo maʼnirámáʼ ajngáa rígi̱, numuu dí rígá dí eyoo maʼsngulúʼ (Rom. 15:4). Jeobá ma̱ngaa nandoo dí matayaa rí ikháán nixnáa regalo dí nijuiʼtsiwáanʼ, numuu dí xúʼko̱ mi̱dxu̱ʼnú matayaa gajkhun dí Jeobá ra̱ʼkhá tháan eyoo kaʼyaaʼ.

11 Nuxnáa wéñuuʼ núma̱aʼ Jeobá numuu dí nikungua̱a̱nʼ A̱ʼdióo mu makhañúu ga̱jma̱a̱ numulú. Mú, Jesús ma̱ngaa ni̱ʼkha̱ mu maʼthúún xa̱bu̱ rí gajkhun ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá, ma̱ngaa dí Jeobá nandoo kaʼñún wéñuuʼ e̱ji̱i̱n (Juan 18:37).

JESÚS NIʼSNGÁA DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ

12. Ndíjkha dí ma̱ndoo muʼnimbulú dí Jesús niʼsngáa ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá rá.

12 Índo̱ Jesús nixtáa náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ, ninigu̱u̱ʼ maʼsngúún eʼwíinʼ xóo nindxu̱u̱ Jeobá (Luc. 10:22). Ma̱ndoo muʼnimbulú dí xúgíʼ dí niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Anu̱u̱, nindxu̱u̱ gajkhun. Numuu dí mba̱yu̱u̱ʼ tsiguʼ nixtáa ga̱jma̱a̱, ikha jngóo naniniiʼ májánʼ (Col. 1:15). Jesús ndiʼyoo dí Jeobá nandoo kaʼyoo wéñuuʼ, ma̱ngaa dí nasngájma dí nandoo kaʼñún ángeles bi̱ naguájun jmbu ga̱jma̱a̱ xúgíinʼ e̱ji̱i̱n bi̱ kúwá náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ bi̱ nuni̱ dí nandoo ikhaa. Xú káʼnii embáyulú dí Jesús niʼsngáa mu mbuʼyáá dí Jeobá gajkhun nandoo kaʼyulú rá.

13. Xú káʼnii eyoo Jesús dí mbuʼyáá Jeobá rá.

13 Jesús nandoo dí mbuʼyáá Jeobá xó má eʼyoo ikhaa, xóo mbáa Anu̱lú bi̱ nandoo kaʼyulú wéñuuʼ. Náa Evangelios, Jesús niʼthí dí Jeobá nindxu̱u̱: “Anu̱ʼ, Ana̱la, Anu̱lú, Anu̱xu, Anu̱ún, Anu̱u̱”, itháan dí 160 nuthu. Ga̱jma̱a̱ índo̱ niʼthúu̱n xa̱bi̱i̱, niʼthí “Ana̱la” ga̱jma̱a̱ “Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí” (Mat. 5:16; 6:26). Nákha Jesús xóó tséʼkha̱ náa tsu̱du̱u̱ Ku̱ba̱ʼ, xa̱bi̱i̱ Jeobá bi̱ niguájun jmbu, nixná mbiʼíí xóo “bi̱ gíʼdoo xúgíʼ tsiaki̱i̱, bi̱ phú Mba̱a̱, bi̱ Niʼniwíi” ga̱jma̱a̱ nijmún i̱ʼwáʼ título mu muthán. Mú Jesús mbaʼa nuthu nijmuu ajngáa “Anu̱xu” ga̱jma̱a̱ “Anu̱lú” mu maʼthúu̱n Jeobá. Ajngáa rígi̱ nasngájma dí Jeobá nandoo dí xa̱bi̱i̱ maku̱mu̱ún dí nambájxu̱u̱ májánʼ gajmíi̱n xó má mbáa xa̱bu̱ nikhi̱i̱ ga̱jma̱a̱ a̱ʼdióo. Guʼyáá a̱jma̱ nuthu dí Jesús nijmuu ajngáa rígi̱ mu maʼthí ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá.

14. Xú káʼnii nisngájma Jesús dí mámbáa dí ikháanʼ gíʼdoo wéñuuʼ numuu náa Jeobá rá. (Mateo 10:​29-31; atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)

14 Ginii guʼyáá ajngáa dí niʼthí Jesús náa Mateo 10:​29-31 (atraxnuu). Ikhí Jesús niʼthí dí Anu̱lú ndaʼyoo índo̱ mbáa ñu̱ʼu̱ naxpátríguíi mbayíʼ. Á mu Jeobá ndaʼyoo dí ñu̱ʼu̱ gíʼdoo wéñuuʼ numuu, ma̱ndoo mbuʼyáá gajkhun dí ikhaa naxmiéjuunʼ kaʼyoo mámbáa dí ikháanʼlú numuu dí nandulúʼ kuʼyáá ga̱jma̱a̱ nduyamajkuíí. Ma̱ngaa Jesús niʼthí dí Anu̱lú asndu kíxnuu gíʼdoo xtátsúun edxu̱lúʼ, rígi̱ nasngájma dí Jeobá naxmiéjuunʼ kaʼyoo mámbáa xa̱bi̱i̱. Gi̱i̱ nakujmaa kaʼwu dí Jesús nandoo mbuʼyáá rí kuáʼdáá wéñuuʼ numulú náa Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí.

Jesús nasngájmúún xa̱bi̱i̱ mbáa ñu̱ʼu̱ bi̱ nagi̱ʼi̱ mbayíʼ, ikhiin nugíʼ májánʼ edxu̱ún mudxawíín dí naʼthí.

Á mu Jeobá ndaʼyoo dí gíʼdoo numuu mbáa ñu̱ʼu̱, xúʼko̱ má ma̱ndoo matayaa gajkhun dí naxmiéjuunʼ kaʼyaaʼ ikháán numuu dí nandaaʼ xtayáá ga̱jma̱a̱ natayamajkuíí. (Atayáá kutriga̱ 14).


15. Ndiéjunʼ eʼsngáa ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá dí naʼthí náa Juan 6:44 rá.

15 I̱mba̱ aʼphu̱ dí Jesús niʼthí dí Jeobá nindxu̱u̱ Anu̱u̱, nuxkamaa náa Juan 6:44 (atraxnuu). Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí ni̱ʼkha̱ kañáán náa ikhaa numuu dí ndiʼyoo rí nindxa̱a̱ʼ mbáa májáanʼ xa̱bu̱ (Hech. 13:48). Índo̱ Jesús niʼthí ajngáa rí na̱ʼkha̱ náa Juan 6:​44, mbáa niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu dí Jeobá niʼthí náa Jeremías 31:​3, ikhí Jeobá niʼthúún xa̱bu̱ xuajñuu: “Ni̱ʼkhá ka̱ña̱a̱n náa ikhúún ga̱jma̱a̱ mbá ngajua rí tsétumuu” (Jer. 31:3; atanimbríguii ga̱jma̱a̱ Oseas 11:4). Atatsaʼwáminaʼ rígi̱: Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí, nandoo kaʼyaaʼ numuu dí ndaʼyoo má xúʼko̱ rí májánʼ dí natani̱, maski ajndu ikháán tséʼngo̱o̱ gátayaa.

16. a) Ndiéjunʼ xtáa raʼthúlú Jesús ga̱jma̱a̱ ndíjkha dí ma̱ndoo muʼnimbulú dí ikhaa naʼthí xá. b) Ndiéjunʼ gámbáyulú mbuʼyáá dí Jeobá nindxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ xúgiáanʼ nandulúʼ muguaʼdaa rá. (Atayáá kúgumaʼá “Jeobá nindxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ xúgiáanʼ nandulúʼ maguaʼdaa”.)

16 Nindxu̱u̱ xóo Jesús xtáa raʼtháa̱nʼ: “Jeobá raʼkháa i̱ndó nindxu̱u̱ Anu̱ʼ ma̱ngaa nindxu̱u̱ Ana̱a̱ʼ ikháánʼ. Ikha jngóo natha̱a̱nʼ gajkhun dí nandoo kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ naxmiéjuunʼ etani̱”. Ikha jngóo á mu mbóo mbiʼi natani̱ a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ, gármáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí niʼthí Jesús ga̱jma̱a̱ atanimba̱a̱ʼ xtayáá numuu dí ikhaa naʼthí rí gajkhun ga̱jma̱a̱ ikhaa naniniiʼ májánʼ Anu̱lú (1 Ped. 2:22).

Jeobá nindxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ xúgiáanʼ nandulúʼ maguaʼdaa

Anu̱lú Jeobá gíʼdoo tsiaki̱i̱, naʼni rí jmbu, najmañuu ga̱jma̱a̱ nandoo kaʼyulú. Ikhaa nditháan xániñuuʼ rañewu̱u̱n e̱ji̱i̱n bi̱ nandún kuyáá.

Mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ bi̱ nigiʼdaa mbáa anu̱u̱ bi̱ naʼni gínáa, naʼthí xú káʼnii nimbáyúu dí maʼniga̱jma̱a̱ xóo nindxu̱u̱ Jeobá: “Nákhá chíʼgiúúnʼ namíñúʼ eʼni anu̱ʼ, mú xúgi̱ dí nijmañuʼ xóo nindxu̱u̱ Jeobá, nda̱yo̱o̱ dí ikhaa májáanʼ a̱jkiu̱u̱n, dí nandoo kaʼyoʼ ga̱jma̱a̱ ikhúún nandoʼ ka̱yo̱o̱ Anu̱ʼ Jeobá”. I̱mba̱a̱ ndxájulú a̱ʼgu̱, naʼthí rígi̱: “Nda̱wa̱á dí nijmañuʼ xóo nindxu̱u̱ Jeobá nijkhánú ndiʼyoo dí ndawa̱a̱ imba̱a̱ xóo ikhaa, ikhaa nindxu̱u̱ Anu̱lú bi̱ xúgiáanʼ nandulúʼ maguaʼdaa”.

Á mu nandaaʼ matayaa dí Jeobá gajkhun ma̱ndoo mani̱ndxu̱u̱ Ana̱a̱ʼ. Atagíminaʼ matanigajma̱a̱ i̱yi̱i̱ʼ ndrígulú náa naʼthí dí Jeobá ra̱ʼkhá tháán májánʼ a̱jkiu̱u̱n.

ATANI̱ TSIAKIMÍNÁʼ MU MATAYAA DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ

17. Ndíjkha rí tsejtsí mbiʼi ndayóoʼ mbuʼyáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyulú rá.

17 Gixa̱a̱ naʼni xúgíʼ xó má eʼngo̱o̱ mu ikháanʼ muniʼñááʼ ru̱ʼni̱ ñajuunʼ Jeobá. Ikhaa nandoo makumulú dí Jeobá tsíyoo gáʼyulúʼ, mú xúʼnimbulú dí ikhaa naʼthúlú (Job 27:5). Ikha jngóo tsejtsí mbiʼi ndayóoʼ mu̱ʼni̱ tsiakimíjna̱ mu mbuʼyáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyulú.

18. Ndiéjunʼ gámbáyáaʼ mu matayaa gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ rá.

18 Náa artículo rígi̱ nijmañulúʼ tikhu dí ma̱ndoo mambáyáaʼ mu matayaa gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ. Ma̱ngaa atatsaʼwáminaʼ dí naʼthí náa texto ndrígóo Biblia náa nasngájma dí Jeobá nandoo kaʼñúún xa̱bi̱i̱. Xámbumaaʼ dí ikhaa masngájma dí nandoo kaʼñúún bi̱ nandún kuyáá. Garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí nixnájxi̱i̱ makhañúu A̱ʼdióo ga̱jma̱a̱ numaaʼ ikháán. Ma̱ngaa xó má niʼthí Jesús: Jeobá nindxu̱u̱ Ana̱a̱ʼ, ikha jngóo á mu mbáa gárajxa̱a̱ʼ: “Lá natayáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ ráʼ.” Matriʼña̱a̱ mbá nacha̱. “Nda̱yo̱o̱ gajkhun dí nandoo kaʼyoʼ ga̱jma̱a̱ xúgíʼ mbiʼi nani tsiakimínáʼ masngajmúu dí ikhúún mangúún nandoʼ ka̱yo̱o̱”.

NDIÉJUNʼ GÁTRIʼÑA̱A̱ RÁ.

  • Ndíjkha gíʼdoo numuu matanimba̱a̱ʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ rá.

  • Ndiéjunʼ gámbáyáaʼ matayaa gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ rá.

  • Ndiéjunʼ niʼni Jesús mu mambáyáaʼ matayaa gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ rá.

AJMÚÚ 154 Ngajua nditháan xámbáa

a Náa libro dí mbiʼyuuʼ Textos bíblicos para la vida cristiana, náa kayá edxu̱u̱ “Dudas” mataxkamaa textos dí maxnáaʼ tsiaki̱i̱ ga̱jma̱a̱ mambáyáaʼ matayaa dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ.

    I̱yi̱i̱ʼ náa ajngáa me̱ʼpha̱a̱ (2007-2025)
    Atrugua̱a̱
    Atambáʼtaa
    • me̱ʼpha̱a̱
    • Náa mataxuʼmá
    • Xóo nandaʼ ma̱ta̱ya̱a̱
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Xtángoo náa naʼthí rí xú káʼnii majmaaʼ
    • Xtángoo náa naʼthí rí nañewu̱u̱n dato ndrígáʼ
    • Configuración de privacidad
    • JW.ORG
    • Atambáʼtaa
    Náa mataxuʼmá