ARTÍCULO RÍ MUʼNIGAJMAA 41
AJMÚÚ 108 Ngajua ndrígóo Jeobá nindxu̱u̱ jmbu
Jeobá maʼndoo kaʼyulú asndu kámuu
“ Guxna̱a̱ núma̱aʼ Jeobá numuu rí májánʼ a̱jkiu̱u̱n, ngajua rí tsétumuu rí ikhaa gíʼdoo ndajyúuʼ asndu kámuu” (SAL. 136:1).
EDXU̱U̱
Garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí náa Biblia naʼthí dí Jeobá nandoo kaʼyulú numuu dí rígi̱ mambáyulú índo̱ gákuwáanʼ ngíná.
1, 2. Xú káʼnii ekumu̱ún mbaʼin a̱ngiu̱lú índo̱ nuraʼníí xkujndu rá.
ATATSAʼWÁMINAʼ ga̱jma̱a̱ numuu mbá barco dí na̱jkha̱ náa lamáa índo̱ naxnúu ruʼwambiʼ xó má kujmaa náa ináa 13. Giñánʼ ga̱jma̱a̱ iyaʼ rí nambujxu̱u̱ na̱jkha̱ kayáa gi̱i̱ ñúʼún barco, ikha jngóo bi̱ na̱jkha̱ kayóo ndayóoʼ madama̱ʼa̱n mbá ancla náa lamáa mu barco xápatújxi̱i̱.
2 Lá xtaa ratraʼníí mbá xkujndu ráʼ. Á mu xúʼko̱, mbáa naku̱ma̱a̱ʼ dí nindxa̱a̱ʼ xóo barco. Mbóoʼ mbiʼi naku̱ma̱a̱ʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ dí nambáyaaʼ mú índo̱ natraʼníí mbá xkujndu naxtiʼkhuu xóo eku̱ma̱a̱ʼ. Mbáa naku̱ma̱a̱ʼ dí xtaa mbáwíín ga̱jma̱a̱ dí Jeobá tséʼyoo dí xtaa ratraʼníí (Sal. 10:1; 13:1). Índo̱ mbáa bi̱ nambájxaaʼ ga̱jma̱a̱ʼ naxnáaʼ tsiaki̱i̱ mú nguáná kááʼ mbáxngaa eʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ (Prov. 17:17; 25:11). Ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á naʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ. Mbáa asndu naku̱ma̱a̱ʼ dí Jeobá tséxmiéjuunʼ kaʼyaaʼ. Á mu xúʼko̱ eku̱ma̱a̱ʼ, ndiéjunʼ gámbáyáaʼ mu xáʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ mu xámbumaaʼ rí Jeobá má gámbáyáaʼ rá.
3. a) Ndiéjunʼ nindxu̱u̱ ngajua rí tsétumuu rá. (Salmo 31:7; 136:1.) b) Ndíjkha nuʼthá dí Jeobá nindxu̱u̱ bi̱ itháán májánʼ nasngájma ngajua rí tsétumuu rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)
3 Mbá rí mambáyulú mu xáʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú índo̱ nuraʼníí xkujndu nindxu̱u̱ dí marmáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jeobá nandoo kaʼyulú, ikhaa gíʼdoo ngajua rí tsétumuu (atraxnuu Salmo 31:7;a 136:1).b Ajngáa rígi̱ nandoo gáʼthúu̱n dí índo̱ mbáa xa̱bu̱ nasngájmaa “ngajua rí tsétumuu”, ikhaa mambajxúu má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ mbáa, ga̱jma̱a̱ nditháan xániñuuʼ. Jeobá nindxu̱u̱ bi̱ itháán májánʼ nasngájmaa ngajua rí tsétumuu. Náa Biblia naʼthí dí ra̱ʼkhá tháán nandoo kaʼñúún xa̱bi̱i̱, ikhaa ra̱ʼkhá tháán mba̱a̱ ngajua gíʼdoo (Éx. 34:6, 7; Sal. 86:5). Atatsaʼwáminaʼ ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rígi̱: ¡Jeobá nditháan tséniñati̱gi̱i̱n xa̱bi̱i̱ bi̱ naguájun jmbu! Á mu tsémbumaaʼ rígi̱ mambáyáaʼ mu xáʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ índo̱ gátraʼníí mbá xkujndu (Sal. 23:4).
Xó má mbá ancla nambáyúu barco mu xáʼga̱ gi̱i̱, ñúʼún índo̱ naxnúu ruʼwambiʼ, ikháá má kayuʼ á mu nduʼyáá dí Jeobá nandoo kaʼyulú, mambáyulú mu xáʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú índo̱ gúraʼníí mbá xkujndu. (Atayáá kutriga̱ 3).
GARMÁʼÁAN A̱JKIA̱A̱Nʼ DÍ NÁA BIBLIA NAʼTHÍ DÍ JEOBÁ NANDOO KAʼYAAʼ
4. a) Ndiéjunʼ nindxu̱u̱ tikhuu dí gíʼdoo numuu nijmañaaʼ náa Biblia rá. b) Ndíjkha tsétatsíñánʼ dí nimbáa mariʼkhuu dí natanimbaaʼ rá.
4 I̱mba̱ rí ma̱ndoo mambáyulú mú xáʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú índo̱ nuraʼníí mbá xkujndu nindxu̱u̱ dí marmáʼáan a̱jkiu̱lú dí náa Biblia naʼthí dí Jeobá nandoo kaʼyulú. Atatsaʼwáminaʼ dí nijmañaaʼ índo̱ nitagíʼdi̱i̱ nitanigajmaa. Nijmañaaʼ dí Jeobá mbiʼyuu Dios, dí Jesús nindxu̱u̱ A̱ʼdióo bi̱ mbáwíí, dí bi̱ nikháñún nda̱a̱ kayuuʼ rí eyáá, dí Ku̱ba̱ʼ maʼni̱i̱ mitsaanʼ ga̱jma̱a̱ ikhíʼ xa̱bu̱ makuwá asndu kámuu (Sal. 83:18; Ecl. 9:5; Juan 3:16; Apoc. 21:3, 4). Índo̱ nijmañaaʼ xúgíʼ rígi̱, tátatsíʼñáánʼ dí nimbáa mariʼkhu̱u̱ dí etanimbaaʼ numuu dí rígi̱ nindxu̱u̱ kiʼsngáa dí na̱ʼkha̱ náa Biblia. Ikháá má kayuuʼ, ma̱ndoo matanimbaaʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ naxmiéjuunʼ tani̱ numuu dí rúʼko̱ eʼsngáa náa Biblia. Guʼyáálú xóó itháan.
5. Xú káʼnii eʼni mbáa xa̱bu̱ mu maniñuuʼ raʼnimboo mbá kiʼsngáa nduwaʼ rá.
5 Índo̱ nitagíʼdi̱i̱ nitanigajma̱a̱ Biblia, ndiéjunʼ nimbáyáaʼ mu xátangaán matanimbaaʼ dí nijmañaaʼ nákhá niʼníí ga̱jma̱a̱ matani gaʼduunʼ rá. Mbáa nitani mbríguíiʼ dí nijuiʼsngáaʼ náa religión rí niraxtaa ga̱jma̱a̱ dí na̱ʼkha̱ raʼthí náa Biblia. Mbá xkri̱da, mbáa nákhá niʼníí nikumaaʼ dí Jesús nindxu̱u̱ Dios, mú índo̱ nidxuuʼ ratanigajmaa dí eʼthí náa Biblia, nitrajximínaʼ: “Lá gajkhun ráʼ.” Ikhú nidxuʼ ratayáá dí eʼthí náa Biblia, ikha jngóo nitatsíñán ratanimbaaʼ numuu rí nákhá ginii nijuiʼsngáaʼ rí nduwaʼ ga̱jma̱a̱ nitayáá ndiéjunʼ phú nindxu̱u̱ gajkhun: Jesús nindxu̱u̱ “bi̱ nigumaa ginii kayuuʼ náa xúgíʼ dí nigumawíi” ma̱ngaa dí ikhaa nindxu̱u̱ “A̱ʼdióo Dios bi̱ mbáwíí” (Col. 1:15; Juan 3:18). Nduwaʼ dí nijuiʼsngáaʼ nindxu̱u̱ “xóo mbá muro dí wíji̱ májánʼ” dí mbaʼyóoʼ maguma gámbáa (2 Cor. 10:4, 5). Ga̱jma̱a̱, índo̱ nijmañaaʼ dí gajkhun ní tátangaánʼ matanimbaaʼ kiʼsngáa rí nduwaʼ (Filip. 3:13).
6. Náá numuu dí náa Salmo 136 mbaʼa nuthu naʼthí ‹ngajua rí tsétumuu rí Jeobá gíʼdoo ndajyúuʼ asndu kámuu› rá.
6 Ma̱ndoo matani̱ ikháá má kayuʼ índo̱ gátraʼníí mbá xkujndu ga̱jma̱a̱ natagíʼdi̱i̱ natatsaʼwáminaʼ dí Jeobá na̱nguá eyoo kaʼyaaʼ. Atrajxi̱mínáʼ: “Lá gajkhun ráʼ.” Nda̱wa̱á atani̱ mbríguíiʼ dí naʼni maʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ ga̱jma̱a̱ dí eʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu rí Jeobá nandoo kaʼyulú, náa Salmo 136:1 rí nindxu̱u̱ texto dí kayá edxu̱u̱ artículo rígi̱. Náá numuu dí Jeobá naʼthí dí “ngajua rí gíʼdoo tsétumuu” rá. Ga̱jma̱a̱ náá numuu dí natanga̱a̱ naʼthí mbá 26 nuthu, “ngajua rí tsétumuu rí ikhaa gíʼdoo ndajyúuʼ asndu kámuu” rá. Xó má eʼyáá, Jeobá nasngájmúún xa̱bi̱i̱ rí nandoo kaʼñún, ga̱jma̱a̱ rígi̱ nindxu̱u̱ mbá kiʼsngáa dí gíʼdoo numuu xó má i̱ʼwáʼ kiʼsngáa dí nijmañaaʼ. Ragájkhun dí Jeobá tséxmiéjuunʼ kaʼyaaʼ, ikhaa jngóo xátatsaʼwamínáʼ rígi̱ ga̱jma̱a̱ xátanimbaaʼ xó má etani̱ ga̱jma̱a̱ kiʼsngáa rí nduwaʼ.
7. Ndiéjunʼ nindxu̱u̱ tikhu textos dí nambáyulú mbuʼyáá dí Jeobá gajkhun nandoo kaʼyulú rá.
7 Náa Biblia nuxkamaa mbaʼa texto náa na̱ʼkha̱ raʼthí dí Jeobá nandoo kaʼyulú. Guʼyáá a̱jma̱ xkri̱da. Jesús niʼthún xa̱bi̱i̱: “Ikháanʼ kuaʼdáá itháan numala ki xóo mbaʼin ñu̱ʼu̱” (Mat. 10:31). Ikhaa na̱nguá niʼthún: “Mbáa ikháanʼla kuaʼdáá itháan numala ki xóo mbaʼin ñu̱ʼu̱”. Ga̱jma̱a̱ mínaaʼ Jeobá niʼthún xa̱bi̱i̱: “Ikhúún maxna̱a̱ʼ tsiaki̱i̱. Xúʼko̱, ikhúún mambáyaaʼ. Majngutúwíín ga̱jma̱a̱ ñawún mújúnʼ dí naʼni rí májánʼ” (Is. 41:10). Ikhaa na̱nguá niʼthí: “Mbáa ikhúún mambáyáaʼ”. Xó má eʼyáá mbá nájma texto rígi̱ na̱ʼkha̱ raʼthí mbájmbu, dí gajkhun marigá, raʼkháa dí mbáa marigá. Ikha jngóo, índo̱ gátraʼníí mbá xkujndu ga̱jma̱a̱ naʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ, texto xóo rígi̱ ma̱ndoo mambáyáaʼ mu maʼni̱i̱ a̱jkia̱a̱nʼ mú ma̱ngaa mambáyáaʼ ma̱ta̱ya̱a̱ rí Jeobá gajkhun nandoo kaʼyaaʼ. Atatsaʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ numuu texto ga̱jma̱a̱ aratháán Jeobá ndiéjunʼ eʼni maʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ. Á mu natani̱ xígi̱ kaʼnii ma̱ndoo marata xóo nithi cristianos bi̱ nikúwá nákhá timbá siglo: “Ikháánʼ nijkuánúlú niniʼnuuʼ ngajua dí gíʼdáánʼlú Dios ga̱jma̱a̱ nduʼyáá dí gajkhun nandoo kaʼyulú” (1 Juan 4:16).c
8. Ndiéjunʼ ma̱ndoo muʼni á mu naʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú má xúʼko̱ dí Jeobá nandoo kaʼyulú rá.
8 Á mu naʼni a̱jma̱ a̱jkia̱a̱nʼ má xúʼko̱ dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ rá. Atani̱ mbríguíiʼ xóo eku̱ma̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ rí nijmañaaʼ. Maski ajndu naku̱ma̱a̱ʼ dí Jeobá na̱nguá eyoo kaʼyaaʼ mú minduwaʼ rúʼko̱, numuu rí náa Biblia naʼthí dí ikhaa nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ ikhí na̱ʼkha̱ dí gajkhun. Á mu tséʼnimbulú dí Jeobá nandoo kaʼyulú, musngajmá dí tséʼnimbulú dí náa Biblia naʼthí rí “Dios nindxu̱u̱ ngajua” (1 Juan 4:8).
GUNDXAʼWAMÍJNA̱ DÍ ANU̱LÚ NANDOO KAʼYULÚ
9, 10. Ndiéjunʼ nixtáa raʼthí Jesús índo̱ niʼthí “Anu̱ʼ nandoo kaʼyala má ikháanʼ” rá. (Juan 16:26, 27; atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)
9 I̱mbo̱ʼ rí ma̱ndoo mambáyulú rí Jeobá gajkhun nandoo kaʼyulú nindxu̱u̱ rí mundxaʼwamíjna̱ rí Jesús niʼthún xa̱bi̱i̱: “Anu̱ʼ nandoo kaʼyala má ikháanʼ” (atraxnuu Juan 16:26, 27). Ndíjkha xígi̱ kaʼnii niʼthún xá. Lá i̱ndó nindoo maxnún tsiaki̱i̱ xáʼ. Na̱nguá, numuu rí náa versículos dí na̱ʼkha̱ wapháá nduʼyáá dí Jesús xtáa raʼthún ga̱jma̱a̱ numuu rí mutajkáan.
10 Jesús niʼthún xa̱bi̱i̱ rí índo̱ gútajkáan gíʼmaa majmúún mbiʼyuu, raʼkháa dí ikhaa mutakáñíí (Juan 16:23, 24). Ndiyóoʼ rí makru̱ʼu̱u̱n májánʼ rígi̱, numuu rí ikhiin nimbájxu̱u̱n májánʼ gajmiún, ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á dí Jesús gágabi̱i̱ mbáa maʼndún mutakáñíí ikhaa. Ma̱ndoo mundxaʼwamíjna̱ dí ga̱jma̱a̱ numuu rí Jesús nandoo kaʼñúún, mbáa ikhaa maʼndoo maʼdxuun dí nutajkáan xa̱bi̱i̱ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á maʼthúu̱n Anu̱u̱. Mú Jesús niʼthí: “Anu̱ʼ nandoo kaʼyala má ikháanʼ”. Jeobá nandoo kaʼyulú wéñuuʼ dí ikhaa mínaaʼ naʼdxawunlú índo̱ nuʼtájkáan, ga̱jma̱a̱ rígi̱ nindxu̱u̱ mbá kiʼsngáa dí gíʼdoo numuu dí nijmañulúʼ nákhá niguáʼdi̱i̱ niʼniga̱jma̱a̱. Atatsaʼwáminaʼ ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n ajngáa rígi̱. Índo̱ nidxuʼ rajmañaʼ dí eʼthí náa Biblia mangán nitatsiniiʼ ga̱jma̱a̱ nindaaʼ xtayáá Jesús (Juan 14:21). Mú, xó má discípulos bi̱ nikúwá nákhá timbá siglo, ikháán ma̱ndoo maratakáñíí Jeobá ga̱jma̱a̱ matayaa gajkhun dí ikhaa maʼdxawaanʼ ma̱ngaa dí nandoo kaʼyaaʼ. Mámbá índo̱ naratájkáan natasngájma dí xtaʼdáá fe dí Anu̱lú nandoo kaʼyaaʼ (1 Juan 5:14).
Ma̱ndoo maratakáñíí Anu̱lú Jeobá, numuu rí natayáá dí ikhaa mínaaʼ nandoo kaʼyaaʼ. (Atayáá kutriga̱ 9 ga̱jma̱a̱ 10).d
GUʼYÁÁ NDIÉJUNʼ EʼNI DÍ MAʼNI A̱JMA̱ A̱JKIU̱LÚ
11. Ndíjkha rí Gixa̱a̱ nadxuu índo̱ ikháanʼ naʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú dí Jeobá nandoo kaʼyulú rá.
11 Tsáá eʼni rí mundxaʼwamíjna̱ dí Jeobá na̱nguá eyoo kaʼyulú rá. Mbáa ikháán matriʼña̱a̱ rí Gixa̱a̱ eʼni, ga̱jma̱a̱ gajkhun má rúʼko̱, numuu dí ikhaa ndayáʼ mi̱khu̱lú ma̱ngaa nandoo rí mundxa̱ʼwa̱míjna̱lú dí Jeobá tsíyoo kaʼyulú (1 Ped. 5:8). Garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jeobá niʼtsiwáanʼ numuu rí nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ Gixa̱a̱ nandoo rí makumulú dí ra̱ʼkhá tháán guáʼdáá aʼkhúlú ga̱jma̱a̱ rakáʼyulú dí majuiʼtsiwáanʼ (Heb. 2:9). Gixa̱a̱ nadxuu índo̱ naʼni a̱jma̱ a̱jkiu̱lú rí Jeobá nandoo kaʼyulú, ga̱jma̱a̱ nadxuu índo̱ nakawabáanʼ índo̱ nuraʼníí mbá xkujndu. Mú ikhaa nindxu̱u̱ bi̱ Jeobá nánguá eyoo kaʼyoo. Ga̱jma̱a̱ rí xúgi̱ ikhaa nandoo rí ikháanʼlú makumulú dí Jeobá tsíyoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ dí xágruiguáanʼ. Rígi̱ nindxu̱u̱ mbá tsáʼkhá dí ikhaa nagrui̱ga̱ (Efes. 6:11). Índo̱ nduʼyáá ndiéjunʼ rí nandoo maʼni Gixa̱a̱, ikháanʼlú nuʼnimíjna̱ itháan muguajún jthi̱i̱n (Sant. 4:7).
12, 13. Náá numuu rí aʼkhá dí nindrígúlú naʼni mundxaʼwamíjna̱ dí Jeobá tsíyoo kaʼyulú rá.
12 Raʼkháa i̱ndó Gixa̱a̱ naʼni makumulú dí Jeobá na̱nguá eyoo kaʼyulú. Ma̱ngaa aʼkhá dí nindrígúlú, rí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá (Sal. 51:5; Rom. 5:12). Aʼkhá niʼni gachúu xóo embájxulú gajmiúlú bi̱ Niʼniwáanʼ, niʼni gachúu xóo endxaʼwamíjna̱, xóo ekumulú ga̱jma̱a̱ niʼni gachúu xuyulúʼ.
13 Numuu rí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, ikha jngóo nakumulú dí guáʼdáá wéñuuʼ aʼkhúlú, naxmiéjunlú, namíñulú ga̱jma̱a̱ natiyulú. Xúgíʼ rúʼko̱ ekumulú índo̱ nakiékulú. Mú ma̱ngaa nakumulú xígi̱ kaʼnii numuu rí nduʼyáá dí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, nánguá nindxu̱lú xóo niʼniáanʼ Jeobá (Rom. 8:20, 21). Numuu rí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá, nindxu̱lú xóo mbá carro dí gíʼdoo mbá llántóo dí nigájnún giñúunʼ, nánguá eʼngulú gúʼni xó má nigumawáanʼ. Ikha jngóo nguáná nundxaʼwamíjna̱ dí Jeobá tsíyoo kaʼyulú. Índo̱ gúndxa̱ʼwa̱míjna̱lú xúʼko̱ kaʼnii, garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jeobá nindxu̱u̱ “Dios bi̱ mba̱a̱ ga̱jma̱a̱ gamíi bi̱ [...] nasngájmúún ngajua rí tsétumuu bi̱ nandún kuyáá ma̱ngaa bi̱ nunimbu̱u̱n kiʼtáñajunʼ ndrígóo” (Neh. 1:5).
14. Xú káʼnii embáyulú dí mundxaʼwamíjna̱ náa nijuiʼtsiwáanʼ mu mbuʼyáá dí Jeobá nandoo kaʼyulú rá. (Romanos 5:8; atayáá ma̱ngaa kúgumaʼá “Atiewumínáʼ náa ‹tsiakii ndrígóo aʼkhá rí minduwaʼ›”.)
14 Mbáa nguáná ma̱ndoo makumulú dí rakáʼyulú dí Jeobá maʼndoo kaʼyulú. Ga̱jma̱a̱ gajkhun má rúʼko̱, mú Jeobá nasngájmulú rí nandoo kaʼyulú, ikha jngóo ra̱ʼkhá tháán mitsaanʼ ngajua dí gíʼdáanʼlú. Nda̱a̱ mbá rí ikháánʼ ma̱ndoo muʼnilú mu Jeobá maʼndoo kaʼyulú. Maski ajndu xúʼko̱, ikhaa ra̱ʼkhá tháán nandoo kaʼyulú ikha jngóo nixnájxi̱i̱ A̱ʼdióo mu makhañúu ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá ndrígulú (1 Juan 4:10). Ma̱ngaa, garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jesús ni̱ʼkha̱ mu maʼni káwíin xa̱bu̱ aʼkhá raʼkháa xa̱bu̱ jmbiin (atraxnuu Romanos 5:8). Jeobá tségiʼthu̱u̱n dí xúgíʼ dí gúʼni magajnúu májánʼ numuu rí ndaʼyoo dí xáʼngulú gúʼni rúʼko̱. Á mu nakru̱ʼu̱lú rí aʼkhá dí nindrígúlú nindxu̱u̱ dí naʼni makumulú dí Jeobá tsíyoo gáʼyulúʼ, mambáyulú mu xúndxa̱ʼwa̱míjna̱ xúʼko̱ (Rom. 7:24, 25).
GURAʼWÍÍ MUGUAJÚN JMBU
15, 16. Á mu nuguajún jmbu, ndiéjunʼ rí ma̱ndoo mbuʼyáá gajkhun ga̱jma̱a̱ náá numuu rá. (2 Samuel 22:26.)
15 Índo̱ gúraʼníí mbá xkujndu Jeobá nandoo dí muraʼwíí muʼnimbulú kuʼyáá (Deut. 30:19, 20). Á mu nuguajún jmbu ma̱ndoo mbuʼyáá dí Jeobá ma̱ngaa mawi̱ji̱ jmbu náa ikháanʼlú ga̱jma̱a̱ mambáyulú maʼngulú muraʼníí asndu ndiéjunʼ má xkujndu (atraxnuu 2 Samuel 22:26).
16 Xó má ndiʼyáá, índo̱ gúraʼníí mbá xkujndu xúndxa̱ʼwa̱míjna̱ dí Jeobá tsíyoo gáʼyulú, ikhaa maxtáa má xúʼko̱ gajmá nindxu̱lú mu mambáyulú índo̱ gúraʼníí mbá xkujndu. Á mu mbá mbiʼi nakumulú dí Jeobá tsíyoo gáʼyulúʼ, garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí ma̱ndoo muʼnimbríguíinʼ dí nijmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá ga̱jma̱a̱ rí ekumulú ikháanʼ. Nandulúʼ mbuʼyáá gajkhun dí ngajua rí tsétumuu rí gíʼdoo Jeobá ndajyúuʼ asndu kámuu xó má eʼthí náa Biblia.
AJMÚÚ 159 Ma̱ni̱ mba̱a̱ Jeobá
a Salmo 31:7: “Ra̱ʼkhá tháán gáʼdxuu a̱jkiu̱nʼ ga̱jma̱a̱ numuu ngajua rí tsétumuu rí xtaʼdáá, numuu rí ikháán natayáá rí xóo emínuuʼ, natayáá ma xúʼko̱ dí ra̱ʼkhá tháán ngíná xtáá”.
b Salmo 136:1: “Guxna̱a̱ núma̱aʼ Jeobá numuu rí májánʼ a̱jkiu̱u̱n, ngajua rí tsétumuu rí ikhaa gíʼdoo ndajyúuʼ asndu kámuu”.
c I̱ʼwáʼ textos nindxu̱u̱ Deuteronomio 31:8, Salmo 94:14 ga̱jma̱a̱ Isaías 49:15.
d NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHUU: Mbáa ndxájulú xa̱biya̱ xtáa raʼtákáñuu Jeobá mu mambáyúu mañewu̱u̱n a̱ʼgiu̱u̱ numuu rí naʼniuu nandii, mu majmuu májánʼ mbújkha̱a̱ ga̱jma̱a̱ maʼsngóo wáxióo mu maʼndoo kaʼyoo Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí.