BIBLIOTECA NÁA INTERNET Watchtower
Watchtower
BIBLIOTECA NÁA INTERNET
me̱ʼpha̱a̱
a̱
  • ʼ
  • a̱
  • e̱
  • i̱
  • o̱
  • u̱
  • ŋ
  • BIBLIA
  • MBAʼA I̱YI̱I̱ʼ
  • REUNIÓN
  • w25 agosto mbaʼa ináa 14-19
  • Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ

Nda̱a̱ video gi̱i̱ náa nitaxújmbi̱i̱

Atani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱nʼ, tsíyoo gákujmaa video.

  • Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ
  • Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
  • Subtítulos
  • Náa na̱ʼkha̱ i̱ʼwáʼ
  • GÍʼDOO NUMUU MBUʼYÁÁ DÍ JEOBÁ GAJKHUN NIʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱U̱N KAʼYULÚ
  • NDIÉJUNʼ GÁMBÁYÁAʼ MU MATAYAA DÍ JEOBÁ GAJKHUN NIʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱U̱N KAʼYAAʼ RÁ.
  • NDIÉJUNʼ ERMÁʼÁAN A̱JKIU̱U̱N JEOBÁ GA̱JMA̱A̱ NUMULÚ RÁ.
  • ATANIMINAʼ MÁ XÚʼKO̱ MATAYAA DÍ JEOBÁ NIʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱U̱N KAʼYAAʼ
  • Ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n rí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú rá.
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
  • Jeobá xtáa xawii maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2022
  • Índo̱ rí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n, nambúmuu
    I̱yi̱i̱ʼ dí najmulú náa reunión Xóo kúwi̱i̱n ga̱jma̱a̱ xóo Etaraʼa Cristianos 2017
  • Garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jeobá “nindxu̱u̱ Dios bi̱ ndaʼya”
    Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2024
Atayáá itháan
Bi̱ Nayejngoo Naʼtáraʼa numuu Reino ndrígóo Jeobá (Rí muʼnigajmaa) 2025
w25 agosto mbaʼa ináa 14-19

ARTÍCULO RÍ MU’NIGAJMAA 34

AJMÚÚ 3 Ikháánʼ naraxnúʼ tsiakii, jma̱a̱ natani rí xamíñuʼ

Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ

“Ikháán nitani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱a̱nʼ xtayáá rí nikiéʼkhúnʼ ga̱jma̱a̱ aʼkhá rí nikuʼdáminaʼ” (SAL. 32:5).

EDXU̱U̱

Guʼyáá tikhu texto dí naʼthí rí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú á mu natanga̱a̱ a̱jkiu̱lú ma̱ngaa mbuʼyáá ndíjkha gíʼdoo numuu mbuʼyáá dí gajkhun naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú.

1, 2. Ndiéjunʼ eʼni Jeobá índo̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ xú káʼnii eʼni makuwáanʼlu rígi̱ rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu .)

REY David ra̱ʼkhá tháan nigáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá dí nikudaminaʼ (Sal. 40:12; 51:3; edxu̱u̱). Mú nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo (2 Sam. 12:13). Índo̱ David ndiʼyoo dí Dios niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo, ikhaa ra̱ʼkhá tháan nixtáa gagi (Sal. 32:1).

2 Ikháanʼ mangáanʼ ma̱ndoo makuwáanʼ gagi xó má David. Naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú índo̱ nduʼyáá dí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, maski ajndu nixúʼdamijná mbá aʼkhá mbiiʼ, mú gíʼmaa matanga̱a̱ a̱jkiu̱lú, muʼthá dí niʼni ga̱jma̱a̱ muʼnimíjna̱ dí xátangáanʼ muxúʼdamíjna̱ ikháá má aʼkhá (Prov. 28:13; Hech. 26:20; 1 Juan 1:9). Nakuwáanʼ gagi índo̱ nduʼyáá dí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú ga̱jma̱a̱ tsérmáʼáan a̱jkiu̱u̱n aʼkhá dí nixúʼdamijnálú (Ezeq. 33:16).

Rey David eʼgíʼ náa goʼwóoʼ, naʼdu̱u̱ arpa ga̱jma̱a̱ naʼni ajmúú.

Rey David niʼnirámáʼ mbaʼa salmo náa na̱ʼkha̱ raʼthí ga̱jma̱a̱ numuu dí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. (Atayáá kutriga̱ 1 ga̱jma̱a̱ 2).


3, 4. a) Xú káʼnii nikumu̱u̱ Jennifer rá. b) Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.

3 Mbáa nguáná maʼniulú gakhi̱i̱ muʼnimbulú dí Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú. Xúʼko̱ nikumu̱u̱ Jennifer, anu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ru̱dúu̱ nisngá ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá, mú índo̱ nikhi̱i̱, nigíʼdu̱u̱ niʼni nguʼwáá dí ra̱májánʼ. Nguáthá tsiguʼ nda̱wa̱á niriʼkumina̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ nindoo nijngún iyááʼ. Ikhaa naʼthí: “Nákhá niʼníí, nani dí tsénigu̱u̱ʼ Jeobá gajmíʼ eʼwíinʼ, naganʼ iyaʼ najnga̱a̱, nakiʼnún ga̱jma̱a̱ naniguʼ magúʼdoo mbújkha̱a̱. Nda̱yo̱o̱ má dí náa Biblia naʼthí dí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú numuu dí nixnájxi̱i̱ A̱ʼdióo makhañúu ga̱jma̱a̱ numulú. Maski ajndu nitanga̱a̱ a̱jkiu̱nʼ ga̱jma̱a̱ nindo̱ʼo̱o̱ Jeobá dí maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoʼ, mú niʼniuʼ gakhi̱i̱ manimbo̱ʼ dí Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoʼ”.

4 Lá mangáanʼ naʼniaaʼ gakhi̱i̱ matanimba̱a̱ʼ dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí nitani̱ ráʼ. Garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí ikhaa nandoo dí matayaa gajkhun dí nigáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ xó má niʼni ga̱jma̱a̱ David. Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá ndíjkha gíʼdoo numuu muʼnimbulú dí Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá ndiéjunʼ gámbáyulú mu xúʼni̱ a̱jma̱ a̱jkiu̱lú.

GÍʼDOO NUMUU MBUʼYÁÁ DÍ JEOBÁ GAJKHUN NIʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱U̱N KAʼYULÚ

5. Ndiéjunʼ eyoo Gixa̱a̱ dí makumulú rá. Atagíʼ mbá xkri̱da.

5 Á mu nduʼyáá gajkhun dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, xángutíguáánʼ náa tsáʼkhá dí nagrui̱ga̱ Gixa̱a̱. Gármáʼáan a̱jkiu̱lú dí ikhaa maʼni asndu ndiéjunʼ má mu muniʼñááʼ ru̱ʼni̱ ñajuunʼ Jeobá. Ikhaa nandoo makumulú dí Jeobá nditháan xáʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá dí niʼni. Gundxa̱ʼwámi̱jna̱ ga̱jma̱a̱ numuu xa̱bu̱ bi̱ nixtáa náa Corinto, bi̱ niriya̱a̱ʼ náa congregación numuu dí nikudaminaʼ aʼkhá ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ anu̱u̱ (1 Cor. 5:​1, 5, 13). Ikhaa nda̱wa̱á nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Mú Gixa̱a̱ nindoo dí a̱ngiu̱lú xúʼni̱ mba̱a̱ a̱jkiu̱ún kuyáá ga̱jma̱a̱ xúdriguíi májánʼ náa congregación. Á mu nirígá xó má nindoo Gixa̱a̱, mbáa xa̱bu̱ bugi̱ maʼga̱nú maku̱mu̱u̱ dí Jeobá nditháan xáʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo. Ga̱jma̱a̱ maxtáa “gínáa wéñuuʼ rí maku̱mu̱u̱ rí asndu nánguá eʼngo̱o̱ itháan” ma̱ngaa maniñuuʼ raʼni ñajuunʼ Jeobá. Xúʼko̱ má kayuuʼ dí mbiʼi xúgi̱, Gixa̱a̱ nandoo makumulú dí Jeobá xáʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú. Mú ikháanʼlú nduʼyáá má dí nandoo maʼni (2 Cor. 2:​5-11).

6. Ndiéjunʼ gámbáyulú mu ní xákuwáanʼlú ngíná ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá dí nixuʼdamijnálú rá.

6 Á mu nduʼyáá gajkhun dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, matanga̱án makuwáanʼ gagi. Índo̱ nuxuʼdamijná mbá aʼkhá, nakuwáánʼlú ngíná (Sal. 51:17). Rígi̱ nandoo gáʼthúu̱n dí nagáwíinʼ a̱jkiu̱lú ga̱jma̱a̱ numuu dí niʼni ma̱ngaa nambáyulú muriʼkumijnáa mu muʼni dí májánʼ (2 Cor. 7:​10, 11). Mú, á mu nakuwáanʼ má xúʼko̱ ngíná maski ajndu nitanga̱a̱ má a̱jkiu̱lú, gamíi maʼni dí muniʼñáaʼ ru̱ʼni̱ ñajuunʼ Jeobá. Mú índo̱ nduʼyáá gajkhun dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, mambáyulú mu xákawabáanʼ ga̱jma̱a̱ makuwáanʼ ru̱ʼni̱ má xúʼko̱ ñajuunʼ ga̱jma̱a̱ gagi xó má ikhaa eni̱gu̱u̱ʼ (Col. 1:​10, 11; 2 Tim. 1:3). Rí xúgi̱ guʼyáá ndiéjunʼ gámbáyulú mu mbuʼyáá dí Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú.

NDIÉJUNʼ GÁMBÁYÁAʼ MU MATAYAA DÍ JEOBÁ GAJKHUN NIʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱U̱N KAʼYAAʼ RÁ.

7, 8. Xó má eʼthí náa Éxodo 34:​6, 7, xú káʼnii nindxu̱u̱ Jeobá, ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ eʼni mbuʼyáálú rígi̱ rá.

7 Atatsaʼwáminaʼ xóo nindxu̱u̱ niʼthí Jeobá. Atayáá ndiéjunʼ niʼthúu̱n Moisés náa kúbá Sinaí (atraxnuu Éxodo 34:​6, 7).a Jeobá gíʼdoo mbaʼa cualidades, mú ikhaa nigíʼdu̱u̱ niʼthí dí “nindxu̱u̱ mbáa Dios bi̱ nagáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ naʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n”. Ikha jngóo nduʼyáá gajkhun dí Jeobá maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú á mu natanga̱a̱ a̱jkiu̱lú, numuu dí ikhaa nagáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n.

8 Jeobá tséʼni nduwaʼ índo̱ naʼthí dí nindxu̱u̱ mbáa Dios bi̱ nagáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n (Sal. 31:5). Á mu naʼniaaʼ gakhi̱i̱ matanimba̱a̱ʼ dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ, atatsaʼwáminaʼ rígi̱: Á mu natayáá gajkhun dí Jeobá nagáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ naʼngo̱o̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún xúgíinʼ bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱ún, ma̱ndoo matayaa gajkhun dí maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ ikháán ma̱ngaa.

9. Ndiéjunʼ eʼsngúlú dí naʼthí náa Salmo 32:​5, ga̱jma̱a̱ numuu xóo Jeobá eʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n rá.

9 Atatsaʼwáminaʼ ndiéjunʼ eʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu xóo eʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n Jeobá. David niʼthúu̱n Jeobá: “Ikháán nitani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱a̱nʼ xtayáá rí nikiéʼkhúnʼ ga̱jma̱a̱ aʼkhá rí nikuʼdáminaʼ” (atraxnuu Salmo 32:5).b Náa hebreo ajngáa “nitani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱a̱nʼ” ma̱ngaa ma̱ndoo najuiʼtájuíi xóo “nitrígúu” o “nidxuu jcháaʼ”. Ikhaa jngóo índo̱ Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo David ninindxu̱u̱ xóo nirígúu mbá dí ki̱wu̱n dí grígu náa xpajpoo ga̱jma̱a̱ ni̱jkha̱a̱ kayóo. Rígi̱ niʼni dí David maʼni̱i̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ maxtáa gagi (Sal. 32:​2-4). Á mu gajkhun natanga̱a̱ a̱jkiu̱lú, makumulú xó má nikumu̱u̱ David. Nánguá gíʼmaa makuwáanʼlu ngíná, gíʼmaa makuwáanʼlu gagi numuu dí Jeobá nirígúu rí ki̱wu̱n dí grígu náa xpajpulú ga̱jma̱a̱ ni̱jkha̱a̱ kayóo.

10, 11. Ndiéjunʼ eʼsngúlú ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá dí naʼthí náa Salmo 86:5 rá.

10 (Atraxnuu Salmo 86:5).c David niʼthí dí Jeobá xtáa xawii maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n, rígi̱ nandoo gáʼthúu̱n dí Jeobá tsékiʼnáa nacha̱ índo̱ nakiéʼkulu ga̱jma̱a̱ dí ikhaa nandoo maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Ndíjkha dí nagáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱ún rá. Náa versículo rígi̱ naʼthí xóó: “Ra̱ʼkhá tháán mba̱a̱ ngajua rí tsétumuu rí xtaʼdáá”. Xó má ndiʼyáa náa artículo dí nijngoo, Jeobá ra̱ʼkhá tháan nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ nimbá míʼtsú xániñulú, numuu dí ikhaa nandoo kaʼyulú, ikhaa jngóo naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú índo̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱lú (Is. 55:7). Á mu ikháán naʼniaaʼ gakhi̱i̱ matanimba̱a̱ʼ dí Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ, atatsaʼwáminaʼ rígi̱: “Nda̱yo̱o̱ dí Jeobá xtáa xawii maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún xúgíinʼ bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱ún, ikha jngóo nda̱yo̱o̱ gajkhun dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoʼ ikhúún ma̱ngaa”.

11 Náa Biblia ma̱ngaa naʼthí dí Jeobá ndaʼyoo májánʼ xóo kiʼniwáanʼlú, ndaʼyoo dí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá ga̱jma̱a̱ rígi̱ naʼni̱i̱ a̱jkiu̱lú (Sal. 139:​1, 2). Guʼyáá imbo̱ʼ Salmo dí mambáyulú muʼnimbulú dí Jeobá gajkhun nandoo maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú.

NDIÉJUNʼ ERMÁʼÁAN A̱JKIU̱U̱N JEOBÁ GA̱JMA̱A̱ NUMULÚ RÁ.

12, 13. Xó má eʼthí náa Salmo 103:​14, ndiéjunʼ ermáʼáan a̱jkiu̱u̱n Jeobá ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ eʼni ga̱jma̱a̱ numulú xá.

12 (Atraxnuu Salmo 103:14).d David niʼthí náá numuu dí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱ún, niʼthí dí Jeobá narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n dí nindxu̱lú yujndaʼ, rígi̱ nandoo gáthúu̱n dí ikhaa ndaʼyoo rí nakiéʼkulu numuu dí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá. Guʼyáá itháan ndiéjunʼ eyoo gáʼthúu̱n dí naʼthí náa versículo rígi̱.

13 David niʼthí dí Jeobá ndaʼyoo májánʼ xóo kiʼniwáanʼlú. Jeobá nijmuu yujndooʼ ku̱ba̱ʼ mu maʼnii Adán, ikha jngóo ndaʼyoo xóo kiʼniwíinʼ ma̱ngaa ndaʼyoo dí nda̱ñúunʼ, xóo rí muphiʼtsu, mu̱nuʼ ga̱jma̱a̱ mbuyaʼ xi̱ʼ maski Adán ga̱jma̱a̱ Eva ninindxu̱ún xa̱bu̱ jmbii ndiyóoʼ muni̱ xúgíʼ rígi̱ (Gén. 2:7). Adán nigumaa ga̱jma̱a̱ yujndaʼ, mú ikháanʼlú “nindxu̱lú yujndaʼ” numuu dí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá ma̱ngaa ndayóo muʼnimíjna̱ ga̱jma̱a̱ dí nagua̱ʼa̱ muʼni dí raʼkhí. Jeobá ndaʼyoo dí ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá dí nindrigúu náa Adán ga̱jma̱a̱ Eva, nguáná nakiéʼkulu numuu dí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá. Mú índo̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱lú, ikhaa nagáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú (Sal. 78:​38, 39).

14. a) Ndiéjunʼ eʼsngúlú Salmo 103:​12, ga̱jma̱a̱ numuu xóo eʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n Jeobá rá. b) Ndiéjunʼ eʼsngúlú xóo Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo David rá. (Atayáá ma̱ngaa kúgumaʼá “Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ nambumuu”.)

14 Ndiéjunʼ ma̱ngaa ejmañulúʼ náa Salmo 103, ga̱jma̱a̱ numuu xóo eʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n Jeobá rá. (Atraxnuu Salmo 103:12.)e David niʼthí dí índo̱ Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, na̱jkha̱ kayóo mitsínguánʼ aʼkhá ndrígúlú, “xó mitsínguánʼ rígá náa nagájnuu a̱jkha̱ʼ ga̱jma̱a̱ náa narámaaʼ a̱jkha̱ʼ”. Ndiéjunʼ eʼsngúlú rígi̱ rá. Xó má eʼthí náa mbá libro dí naʼthí ga̱jma̱a̱ numuu texto rígi̱: “Jeobá na̱jkha̱ kayóo mitsínguánʼ aʼkhá ndrígulú dí nda̱a̱ nimbá dí maʼni marmáʼán a̱jkiu̱u̱n” (El tesoro de David, de Charles Spurgeon, volumen 2, traducción de Samuel Vila). Mú, nda̱wa̱á dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, ikhaa nánguá ermáʼáan a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo aʼkhá ndrígulú ma̱ngaa xáʼni ngínáaʼlú ga̱jma̱a̱ numuu dí ni̱ʼni̱ (Ezeq. 18:​21, 22; Hech. 3:19).

Mbaʼa xtiʼkhuu: 1. Rey David frígu náa tsu̱du̱u̱ goʼwóo ndaʼyoo Bat-Seba índo̱ xtáa rawaan. 2. Xtáa rambiyaʼ. 3. Xtáa randxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ naʼnirámáʼ.

Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ nambumuu

Náa Biblia naʼthí dí índo̱ Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, ikhaa nánguá ermáʼáan a̱jkiu̱u̱n aʼkhá ndrígulú. Rígi̱ nandoo gáʼthúu̱n dí xáʼni ngínáaʼlú ga̱jma̱a̱ numuu dí ni̱ʼni̱ (Is. 43:25). Guʼyáá ndiéjunʼ gámbáyulú dí nigíʼnuu rey David á mu nixuʼdamijná mbá aʼkhá mbiiʼ.

David nikudaminaʼ aʼkhá mbiiʼ xóo dí nibóoʼ ga̱jma̱a̱ a̱ʼgiu̱u̱ imba̱a̱ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ nixíyáa xa̱bu̱ buʼko̱. Maski ajndu xúʼko̱ ikhaa nitanga̱a̱ a̱jkiu̱u̱n ga̱jma̱a̱ Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo. Índo̱ Natán nixprígúu David, ikhaa niʼdxawun, niriʼkumina̱a̱ʼ ga̱jma̱a̱ niʼni má xúʼko̱ ñajuunʼ Jeobá (2 Sam. 11:​1-27; 12:13).

Nguáthá mba̱yu̱u̱ʼ nda̱wa̱á Jeobá niʼthúu̱n Salomón dí mbaʼyaridoo anu̱u̱ numuu dí ikhaa niʼni ñajuunʼ ga̱jma̱a̱ mbá a̱jkiu̱u̱n kaʼwu ga̱jma̱a̱ májánʼ (1 Rey. 9:​4, 5). Xó má eʼyáá, índo̱ Jeobá niʼthí ga̱jma̱a̱ numuu xóo nixtáa David, ikhaa táʼthí aʼkhá dí David nikudaminaʼ, ikhaa niʼthí dí nindxu̱u̱ mbáa xa̱bu̱ jmbii ga̱jma̱a̱ niʼnimbo̱o̱ kaʼyoo. Ikha jngóo niʼni tsajkurámaaʼ (Sal. 13:6).

Ndiéjunʼ eʼsngúlú ikháánʼ rá. Dí índo̱ Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú, ikhaa nambumuu aʼkhá dí nixúʼdamijná ga̱jma̱a̱ i̱ndó ndaʼyoo dí májánʼ rí niʼni mu maʼni tsajkurámáanʼ (Heb. 11:6). Ikha jngóo ragíʼmaa marmáʼáan a̱jkiu̱lú aʼkhá dí nixúʼdamijná dí Jeobá nánguá ermáʼáan a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo.

15. Ndiéjunʼ gúʼni á mu kúwáanʼ ngíná ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá dí nixuʼdámijná rá.

15 Á mu xtaa má xúʼko̱ ngíná ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá dí nitaxúdaminaʼ, atatsaʼwáminaʼ dí naʼthí náa Salmo 103, rígi̱ mambáyaaʼ matayaa dí Jeobá gajkhun niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ. Atatsaʼwáminaʼ xóo eku̱mu̱u̱ Jeobá, ikhaa narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n dí ikháán nindxa̱a̱ʼ mbáa xa̱bu̱ aʼkhá ga̱jma̱a̱ ikhaa naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼñún xúgíinʼ bi̱ natanga̱a̱ a̱jkiu̱ún ga̱jma̱a̱ nuriʼkumijnáa. Ma̱ngaa garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí Jeobá nambumuu aʼkhá dí nitaxúdaminaʼ ga̱jma̱a̱ niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ, ma̱ngaa xáʼni matamíniiʼ ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ (Sal. 130:3). Índo̱ gátayaa gajkhun dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ maʼni dí ní xáraxtaa ngíná ga̱jma̱a̱ maʼni dí matani̱ má xúʼko̱ ñajuunʼ ga̱jma̱a̱ gagi.

16. Ndíjkha gamíi dí mundxa̱ʼwa̱míjna̱ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá dí nixuʼdámijná rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)

16 Guʼyáá mbá xkri̱da, índo̱ mbáa xa̱bu̱ na̱jkha̱ kayóo carro, ndaʼyoo niwan mu mbaʼyoo ndiéjunʼ e̱ʼkha̱ kidxuuʼ, rígi̱ nambáyúu mbaʼyoo á mu rígá mbá gamíi. Mú á mu i̱ndó náa niwan eʼyoo, gamíi magajnúti̱yo̱o̱ʼ náa kamba̱a̱. Ikha jngóo itháan májánʼ dí mayejxi̱ náa kamba̱a̱ rí na̱jkha̱. Ikháá má kayuuʼ, á mu ikháanʼ nundxa̱ʼwa̱míjna̱ má xúʼko̱ ga̱jma̱a̱ numuu aʼkhá rí ni̱ʼni̱ dí Jeobá niʼni má mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo, gamíi maʼni dí ní xákuwáanʼ gagi ga̱jma̱a̱ xúʼni̱ ñajuunʼ xó má eyoo ikhaa (Is. 65:17; Prov. 4:25).

Mbáa xa̱bu̱ bi̱ xtáa ra̱jkha̱ kayóo carro, xtáa raʼyoo náa ni̱wa̱nʼ.

Xó má xa̱bu̱ bi̱ na̱jkha̱ kayóo carro gíʼmaa mbaʼyoo náa kamba̱a̱ dí na̱jkha̱ raʼkháa náa ni̱wa̱nʼ, xúʼko̱ má mangáanʼ gíʼmaa mbuʼyáá náa dí kuáʼti̱i̱n marigá nda̱wa̱á raʼkháa náa aʼkhá dí nixúʼdamijná. (Atayáá kutriga̱ 16).


ATANIMINAʼ MÁ XÚʼKO̱ MATAYAA DÍ JEOBÁ NIʼNI MBA̱A̱ A̱JKIU̱U̱N KAʼYAAʼ

17. Ndíjkha ndayóo muʼnimíjna̱ má xúʼko̱ mbuʼyáá gajkhun rí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ dí niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú rá.

17 Ndayóo mbuʼyáá gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ dí xtáa xawii maʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú (1 Juan 3:19). Numuu dí Gixa̱a̱ nandoo makumulú dí Jeobá tsíyoo gáʼyulú ga̱jma̱a̱ dí nditháan xáʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú. Naʼni xó má eʼngo̱o̱ mu maʼni dí muniʼñááʼ ru̱ʼni̱ ñajuunʼ Jeobá, numuu dí ndaʼyoo dí i̱mbá chíʼgíiʼ mbiʼi guanúu maxtáa (Apoc. 12:12). ¡Guʼni má xúʼko̱ ñajuunʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ xúniʼñáánʼ dí Gixa̱a̱ maʼni nduwáánʼlú!

18. Ndiéjunʼ gátani̱ mu matayaa gajkhun dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ ga̱jma̱a̱ dí niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ rá.

18 Náa artículo dí nijngoo ndiʼyáá ndiéjunʼ ma̱ndoo matani̱ mu matayaa dí Jeobá nandoo kaʼyaaʼ. Ga̱jma̱a̱ náa artículo rígi̱ ndiʼyáá ndiéjunʼ ma̱ndoo matani̱ mu matayaa gajkhun dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ. Atatsaʼwáminaʼ xóo nindxu̱u̱ Jeobá ga̱jma̱a̱ dí naʼthí náa Biblia ga̱jma̱a̱ numuu xóo eʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n. Xámbumaaʼ dí ikhaa narmáʼáan a̱jkiu̱u̱n dí nindxa̱a̱ʼ xa̱bu̱ aʼkhá ga̱jma̱a̱ nagáwíinʼ a̱jkiu̱u̱n tani̱. Garmáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí índo̱ Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ nambumuu aʼkhá ndrígáaʼ. Á mu natani̱ xúgíʼ rígi̱, ma̱ndoo marata xó má niʼthí David: “¡Núma̱aʼ Jeobá, dí nitani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱a̱nʼ xtayáá rí nikiéʼkhúnʼ ga̱jma̱a̱ aʼkhá rí nikuʼdáminaʼ!” (Sal. 32:5).

NDIÉJUNʼ GÁTRIʼÑA̱A̱ RÁ.

  • Ndíjkha gíʼdoo numuu mbuʼyáá rí Jeobá gajkhun naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n rá.

  • Ndiéjunʼ gámbáyáaʼ mu matayaa gajkhun dí Jeobá niʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ rá.

  • Ndíjkha gíʼdoo numuu muʼnimíjna̱ má xúʼko̱ mbuʼyáa dí Jeobá naʼni mba̱a̱ a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú rá.

AJMÚÚ 1 Xóo nindxu̱u̱ Jeobá

a Atraxnuu artículo “Acérquese a Dios: Jehová se describe a sí mismo”, dí na̱ʼkha̱ náa La Atalaya 1 ñajunʼ gu̱nʼ mayo tsiguʼ 2009.

b Salmo 32:5: “Ni̱tha̱nʼ má tsiaki̱i̱ aʼkhá rí nikuʼdáminaʼ, na̱nguá nirkaʼwu múʼúnʼ rí nikiéʼkhúnʼ. Ni̱tha̱: ‹Ma̱thu̱u̱n Jeobá rí nikiéʼkhúnʼ›. Ga̱jma̱a̱ ikháán nitani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱a̱nʼ xtayáá rí nikiéʼkhúnʼ ga̱jma̱a̱ aʼkhá rí nikuʼdáminaʼ”.

c Salmo 86:5: “Numuu dí ikháán ra̱ʼkhá tháán májáanʼ a̱jkia̱a̱nʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ xtaa xawii matani̱ mba̱a̱ a̱jkia̱a̱nʼ, ra̱ʼkhá tháán mba̱a̱ ngajua rí tsétumuu rí xtaʼdáá náa xúgíinʼ bi̱ nutakáñaaʼ”.

d Salmo 103:14: “Numuu rí ikhaa ndaʼyoo májánʼ xóo kiʼniwáanʼlú, ndaʼyoo rí yujndaʼ ñajunlú”.

e Salmo 103:12: “Xó mitsínguánʼ rígá náa nagájnuu a̱jkha̱ʼ ga̱jma̱a̱ náa narámaaʼ a̱jkha̱ʼ, xúʼko̱ mitsínguánʼ niniñuuʼ aʼkhá rí nixuʼdámíjná”.

    I̱yi̱i̱ʼ náa ajngáa me̱ʼpha̱a̱ (2007-2025)
    Atrugua̱a̱
    Atambáʼtaa
    • me̱ʼpha̱a̱
    • Náa mataxuʼmá
    • Xóo nandaʼ ma̱ta̱ya̱a̱
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Xtángoo náa naʼthí rí xú káʼnii majmaaʼ
    • Xtángoo náa naʼthí rí nañewu̱u̱n dato ndrígáʼ
    • Configuración de privacidad
    • JW.ORG
    • Atambáʼtaa
    Náa mataxuʼmá