ARTÍCULO RÍ MU’NIGAJMAA 40
AJMÚÚ 111 Rígá mbaʼa wéñuʼ numuu rí kuwáanʼ gagi
Jeobá naʼni makuwáánʼlú gagi
“ Maʼgá náa […] Dios ndrígóʼ bi̱ naʼni dí maxtáá gagi wéñuuʼ” (SAL. 43:4).
EDXU̱U̱
Ndiéjunʼ ma̱ndoo maʼni dí makuwáanʼ ngíná ga̱jma̱a̱ ndiéjunʼ gúʼni mu makuwáanʼlu gagi mbu̱júu̱ rá.
1, 2. a) Xú káʼnii kúwá mbaʼin xa̱bu̱ dí mbiʼi xúgi̱ rá. b) Ndiéjunʼ gúʼyáá náa artículo rígi̱ rá.
NÁA numbaaʼ dí kuwáanʼlu, xa̱bu̱ nandún makuwá gagi, mú tséʼniuu má nguáthá eni̱ tsiakimijna kááʼ mbáxngaa ekúwíin gagi. Asndu kúwá tikhuun bi̱ ra̱ʼkhá tháan kúwá ngíná ga̱jma̱a̱ naku̱mu̱ún dí kúwá ndajkuíin. Mbáa nguáná mangáanʼ nakumulú xúʼko̱ kaʼnii. Numuu dí kuwáanʼlu náa “iwáá mbiʼi” ikha jngóo mbáa maguáʼdáá xkujndu dí maʼniulú mingíjyúuʼ muraʼníí ga̱jma̱a̱ maʼni dí makuwáanʼ ngíná (2 Tim. 3:1).
2 Náa artículo rígi̱ mbuʼyáá ndiéjunʼ ma̱ndoo maʼni dí makuwáanʼlu ngíná ga̱jma̱a̱ mbuʼyáá ndiéjunʼ gúʼni mu maʼdxulu mbu̱júu̱. Mú ginii muʼthá ga̱jma̱a̱ numuu bi̱ naʼni makuwáanʼlu gagi.
BI̱ NAʼNI MAKUWÁANʼLU GAGI
3. Ndiéjunʼ ejmañulúʼ ga̱jma̱a̱ numuu Jeobá náa dí niʼniwíi rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)
3 Jeobá xtáa gagi ga̱jma̱a̱ nandoo dí mangáanʼ makuwáanʼlu gagi, ikha jngóo niʼniwíi mbaʼa dí naʼni maʼdxuu a̱jkiu̱lú, xóo Ku̱ba̱ʼ mitsaanʼ náa kuwáanʼlu, rígá mbaʼa enii color, ganitsu dí miʼtsí, xujkhú bi̱ nuni̱ mundu̱ʼwa̱lú índo̱ nduʼyáá nutsíin. Xúgíʼ rígi̱ naʼni mbuʼyáá dí Jeobá nandoo kaʼyulú ga̱jma̱a̱ nandoo dí maʼdxulu.
Mbáa a̱ʼdá elefante: Image © Romi Gamit/Shutterstock; Pingüinos bi̱ majkhiinʼ: Vladimir Seliverstov/500px via Getty Images; a̱jmi̱i̱n e̱jín tsujthu̱nʼ: Rita Kochmarjova/stock.adobe.com; a̱jmi̱i̱n delfín: georgeclerk/E+ via Getty Images
Índo̱ gúʼñún xujkhúʼ nutsíin, gármáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jeobá nindxu̱u̱ Dios gagi. (Atayáá kutriga̱ 3).
4. a) Náá numuu dí Jeobá xtáa gagi maski ajndu ndaʼyoo dí xa̱bu̱ numíniiʼ rá. b) Ndiéjunʼ eʼni Jeobá ga̱jma̱a̱ numulú rá. (Salmo 16:11.)
4 Jeobá ndaʼyoo xúgíʼ rí naʼni mumíniiʼ xa̱bu̱ ga̱jma̱a̱ rígi̱ naʼni dí maxtáa ngínáa, mú maski ajndu xúʼko̱ náa Biblia naʼthí rí nindxu̱u̱ mbáa “Dios gagi” (1 Tim. 1:11). Náá numuu rá. Numuu dí nigíʼ má mbiʼi dí maʼni gámbóo xúgíʼ dí naʼni mumíniiʼlú ga̱jma̱a̱ dí naʼni makuwáanʼlu ngíná. Mú, nákhá xóó tséjkha̱nú mbiʼi rúʼko̱, ikhaa ndaʼyoo xóo kuwáánʼlú ga̱jma̱a̱ nambáyulú mu maʼdxulu (atraxnuu Salmo 16:11).a Guʼyáá xú káʼnii nimbáyúu maxtáa gagi Jesús rí maniniiʼ Anu̱u̱.
5, 6. Náá numuu rí nadxuu Jesús rá.
5 Náa mbá xúgíinʼ bi̱ Jeobá niʼniwíin, Jesús nindxu̱u̱ bi̱ xtáa itháan gagi, numuu dí “ikhaa, kayííʼ xóo Dios bi̱ tsékujmaa” ga̱jma̱a̱ ndaʼyaridoo xóo phú nindxu̱u̱ Anu̱u̱ (Col. 1:15; 1 Tim. 6:15). Ma̱ngaa Jesús ra̱ʼkhá tháan mba̱yu̱u̱ʼ nixtáa ga̱jma̱a̱ Jeobá bi̱ phú naʼni makuwáanʼlu gagi.
6 Ma̱ngaa Jesús nadxuu numuu dí naʼni rí nandoo Anu̱u̱ (Prov. 8:30, 31; Juan 8:29). Ikha jngóo Jeobá nadxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo (Mat. 3:17).
7. Ndiéjunʼ gúʼni mu makuwáanʼlu gagi rá.
7 Ikháanʼ mangáanʼ makuwáanʼ gagi á mu najkua kanuu náa Jeobá. Á mu nuríyaʼ mbiʼi mu mbuʼyáá xóo endxa̱ʼwáminaʼ ga̱jma̱a̱ xóo eku̱mu̱u̱, mambáyulú mbuʼyaridáá itháan májánʼ ga̱jma̱a̱ rígi̱ maʼni dí makuwáanʼlu itháan gagi. I̱mba̱ dí naʼni maʼdxulu, nindxu̱u̱ dí nuʼni ñajuunʼ Jeobá ga̱jma̱a̱ rí nduʼyáá dí ikhaa nadxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú (Sal. 33:12).b Maski ajndu xúʼko̱, mbáa marigá mbiʼi dí makumulú dí nánguá kuwáanʼlu gagi. Mú, lá rúʼko̱ eyoo gáʼthí dí Jeobá nánguá edxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú ráʼ. Na̱nguá. Jeobá ndaʼyoo dí nindxu̱lú xa̱bu̱ aʼkhá ga̱jma̱a̱ dí nguáná numíniiʼ ma̱ngaa nakuwáánʼlú ngíná (Sal. 103:14). Dí xúgi̱, guʼyáá ndiéjunʼ dí ma̱ndoo maʼni dí makuwáanʼlu ngíná ga̱jma̱a̱ guʼyáá ndiéjunʼ gúʼni mu makuwáanʼlu gagi mbu̱júu̱.
XÁTATSIʼÑÁNʼ DÍ NIMBÁ MAʼNI MARAXTAA NGÍNÁ
8. Xú káʼnii eʼni makuwáanʼlu xkujndu dí kuaʼdáálú rá.
8 Xkujndu rí kuaʼdáálú. Mbáa numíniiʼlú ga̱jma̱a̱ numuu rí nuni̱ ngínáaʼlú, ga̱jma̱a̱ numuu mbá gamiéjunʼ, rí nda̱a̱ mbújkha̱a̱, nandii o rí naganiáanʼlú, rígi̱ ma̱ndoo maʼni dí makuwáanʼlu ngíná, itháan má índo̱ nda̱a̱ rí ma̱ndoo mu̱ʼni̱ mu muriʼkui̱i̱ xóo kuwáanʼlu. Náa Biblia naʼthí dí “mbáa xa̱bu̱ bi̱ xtáa ngíná tsédxuu a̱jkiu̱u̱n” (Prov. 15:13). Guʼyáá dí nigíʼnuu ndxájulú anciano bi̱ mbiʼyuuʼ Babis, ní táʼni a̱jkhu̱ tsiguʼ dí ndxájuu, anu̱u̱ ga̱jma̱a̱ ru̱dúu̱ nikháñún, ikhaa naʼthí: “Niku̱mu̱ʼ dí nixtáá mbáwún, ga̱jma̱a̱ dí nimbáa xándoo mambáyuʼ, ma̱ngaa nixtáá ngíná numuu tándoo maxtáá mbóó gajmuʼ ndxájuʼ, anu̱ʼ ga̱jma̱a̱ ru̱dúʼ nákhá xóó kúwá”. Xúʼko̱ má kayuuʼ ma̱ndoo makumulú mangáanʼ, xkujndu rí kuaʼdáálú ma̱ndoo maʼni néʼngulú ga̱jma̱a̱ makawabáanʼ.
9. Ndiéjunʼ gúʼni mu makuwáanʼ gagi mbu̱júu̱ rá. (Jeremías 29:4-7, 10.)
9 Ndiéjunʼ gúʼni mu makuwáanʼ gagi mbu̱júu̱ rá. Ma̱ndoo makuwáanʼ gagi á mu tséxmiéjunlú ga̱jma̱a̱ numuu dí xáʼngulú guriʼkui̱i̱ ma̱ngaa á mu nuxnáa núma̱aʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí kuaʼdáálú, mú xa̱bu̱ numbaaʼ tséndxa̱ʼwa̱míjna xúʼko̱ kaʼnii. Jeobá niʼthúún judíos bi̱ nijkha kiʼdiin náa Babilonia dí maski ajndu maʼniún gakhi̱i̱ mú gíʼmaa munimíjna̱ makuwá gagi (atraxnuu Jeremías 29:4-7, 10). Ndiéjunʼ eʼsngúlú rígi̱ rá. Ataniminaʼ ma̱ta̱ya̱a̱ náa rí májánʼ dí xtaʼdáá ga̱jma̱a̱ araxtaa gagi ga̱jma̱a̱ numuu rúʼko̱ ma̱ngaa gármáʼáan a̱jkia̱a̱nʼ dí Jeobá xtáa ga̱jma̱a̱ nindxa̱a̱ʼ, ikhaa mambáyaaʼ (Sal. 63:7; 146:5). Mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ bi̱ mbiʼyuu Efi, ikhaa nikámbíyuuʼ ga̱jma̱a̱ dí xúgi̱ nánguá eyoo maʼga krui̱go̱o̱, naʼthí: “Jeobá ga̱jma̱a̱ bi̱ kañún ma̱ngaa bi̱ kúwá náa congregación ra̱ʼkhá tháan numbayúʼ, ga̱jma̱a̱ naku̱mu̱ʼ dí á mu nani wabaminaʼ mani̱ndxu̱u̱ xóo tséxníin núma̱aʼ ga̱jma̱a̱ numuu dí nuni̱ ga̱jma̱a̱ numuʼ, ikha jngóo na̱ni̱ xó má eʼngo̱ʼ mu maxtáá gagi”.
10. Náá numuu dí ma̱ndoo makuwáanʼ gagi maski ajndu kuaʼdáálú xkujndu rá.
10 Ma̱ndoo makuwáanʼ gagi, maski ajndu nuraʼníí xkujndu o naguáʼníí mbá dí ra̱májánʼ ikháánʼ o bi̱ kuʼñúún (Sal. 126:5).c Mbáa precursora bi̱ mbiʼyuuʼ María naʼthí: “Na̱nguá kuwáanʼ ngíná índo̱ nuraʼníí xkujndu numuu dí nduʼyáá rí Jeobá nakudaminaʼ maʼni. Raʼkháa rígi̱ eyoo gáʼthúu̱n dí xándoo mumbiyaʼlú o xándoo muʼthá xóo kumulúʼ. Mú Anu̱lú nambáyulú makuwáanʼ gagi tséʼniuu má asndu ndiéjunʼ dí gárígá”. Á mu kuaʼdáálú xkujndu, gármáʼáan a̱jkiu̱lú dí xkujndu ndrígulú xájyúuʼ má mba̱yu̱u̱ʼ, xó má índo̱ naxnúu mbá ruʼwambiʼ ga̱jma̱a̱ nda̱wa̱á dí natujxi̱i̱, nadriyaa a̱jkha̱ʼ ga̱jma̱a̱ naʼni̱i̱ tsímáá. Xúʼko̱ má xkujndu ndrígulú, Jeobá maʼni gámbóo mbá kayuuʼ.
11. Xú káʼnii embáyáaʼ xkridoo apóstol Pablo rá.
11 Á mu nakumulú dí kuaʼdáá xkujndu numuu dí Jeobá tsédxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyulú o tsémbáyúlú rá. Mbá dí ma̱ndoo mu̱ʼni̱ nindxu̱u̱ dí mundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numún xa̱bi̱i̱ bi̱ niraʼníí mbaʼa xkujndu dí gakhi̱i̱. Xóo apóstol Pablo, Jesús nixnúu mbá ñajunʼ dí gíʼdoo numuu maʼni, dí maʼtárúʼún ‹xa̱bu̱ numbaaʼ, reyes ga̱jma̱a̱ e̱ji̱i̱n Israel› (Hech. 9:15). Mú, Pablo niraʼnuu mbaʼa xkujndu (2 Cor. 11:23-27). Lá rúʼko̱ nindoo gáʼthí dí Dios nánguá nidxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyoo xáʼ. Na̱nguá, Pablo niʼngo̱o̱ niraʼnuu xúgíʼ xkujndu numuu dí Jeobá nixtáa gajmá nindxu̱u̱ (Rom. 5:3-5). Xúʼko̱ má mangáán, ma̱ndoo ma̱ta̱ya̱a̱ gajkhun dí Jeobá nadxuu a̱jkiu̱u̱n kaʼyaaʼ numuu dí nañajún jmbu ga̱jma̱a̱ naʼnga̱a̱ʼ natraʼníí xúgíʼ xkujndu rí xtaʼdáá.
12. Ndíjkha dí naʼni makuwáanʼlu ngíná índo̱ tsémbánuu dí nuʼgímíjná mu̱ʼni̱ rá.
12 Índo̱ tsémbánuu dí kuaʼti̱i̱nlú (Prov. 13:12). Mbaʼáanʼ nuʼgímíjná mu̱ʼni̱ itháan ñajuunʼ Jeobá, mu musngajmáá dí nandulúʼ kuʼyáá ma̱ngaa dí nuxnáa núma̱aʼ. Mú gíʼmaa muʼgímíjna̱ mu̱ʼni̱ i̱ndó dí maʼngulú muʼnimbáníí, numuu rí á mu nandulúʼ mu̱ʼni̱ mbá dí xáʼngulú gúʼnimbáníí, maʼni dí makáwabáanʼlú (Prov. 17:22). Mbáa precursora bi̱ mbiʼyuuʼ Holly naʼthí: “Nindoʼ maʼgá náa Najuiʼsngúún bi̱ Nutaraʼa numuu Reino, mu maʼgá gáyambáá i̱mba̱ níʼkhá xuajin o mu maʼgá gáñajunʼ náa Ramapo. Mú nixtiʼkhuu xóo xtáá, ikha jngóo nánguá niʼngo̱ʼ gánimbánuu dí nindoo ga̱jma̱a̱ rígi̱ niʼni dí maxtáá ngíná wéñuuʼ”. Mbaʼáanʼ nakumulú xó má ndxájulú bugi̱.
13. Ndiéjunʼ dí ma̱ndoo mu̱ʼni̱ á mu tséʼngulú gúʼni ñajuunʼ Jeobá xó má ikháanʼ endulú rá.
13 Ndiéjunʼ gúʼni mu makuwáanʼ gagi mbu̱júu̱ rá. Garmáʼáan a̱jkiu̱lú dí Jeobá tséndu̱ʼu̱lú mu̱ʼni̱ mbá dí xáʼngulú gúʼni. Jeobá nangajo̱o̱ kaʼyulú maski ajndu tséʼngulú gúʼni dí eʼwíinʼ nuni̱, ikhaa nandoo dí manindxu̱lú xa̱bu̱ wabaaʼ ga̱jma̱a̱ dí muguajúnlu jmbu (Miq. 6:8; 1 Cor. 4:2). Ikha jngóo, lá mbaʼyóoʼ tsiaki̱i̱ mu̱ʼni̱ mbá dí Jeobá tséndu̱ʼu̱lú mu̱ʼni̱ ráʼ.d Na̱nguá. Á mu tséʼnga̱a̱ʼ gátani̱ xó má ikháán endaaʼ, atagíminaʼ matani̱ i̱ndó dí naʼnga̱a̱ʼ. Mbá xkri̱da, lá ma̱ndoo matambáyíí mbáa dxámá o dxáʼgú bi̱ xtáa náa congregación ndrígáaʼ mu mambájxu̱u̱ itháan ga̱jma̱a̱ Jeobá ráʼ. Lá ma̱ndoo matambáñún a̱ngiu̱lú bi̱ wanii ráʼ. Lá ma̱ndoo mi̱dxu̱ʼ gátayaa, marataraʼaa o mataxuʼmá mbá mensaje náa inuu mbáa ndxájulú mu maraxna̱a̱ tsiaki̱i̱ ráʼ. Á mu natani̱ dí naʼnga̱a̱ʼ mu matambáñún eʼwíinʼ, Jeobá maʼni tsajkurámúúnʼ tsiaki̱i̱ dí gátani̱. Ma̱ngaa atatsaʼwáminaʼ dí náa numbaaʼ nuxi̱ʼ ma̱ndoo matani̱ itháan ñajuunʼ Jeobá dí tséʼnga̱a̱ʼ gátani̱ xúgi̱. Holly bi̱ niʼthá ga̱jma̱a̱ numuu náa kutriga̱ dí nijngoo, naʼthí: “Índo̱ xtáá ngíná, naʼgúnʼ nandxa̱ʼwa̱mínáʼ ga̱jma̱a̱ nani marmáʼáan a̱jkiu̱nʼ dí nda̱wa̱á maxtáá kámuu mbiʼi ga̱jma̱a̱ ikhú Jeobá mambáyuʼ ma̱ni̱ xúgíʼ dí tséʼngo̱ʼ gáni̱ dí mbiʼi xúgi̱”.
14. Ndiéjunʼ ma̱ngaa ma̱ndoo maʼni dí xákuwáanʼlú gagi rá.
14 Dí matatsaʼwamínáʼ i̱ndó ga̱jma̱a̱ numaaʼ. Mbaʼin xa̱bu̱ najmún Internet mu musngajma dí kúwá gagi numuu dí nuni̱ xúgíʼ rí nanigu̱u̱nʼ. Rígi̱ gamíi maʼni dí mangáanʼ mundxaʼwamíjna̱ dí makuwáanʼ gagi á mu nuʼni dí nanigulúʼ, nuʼtsi xúgíʼ dí nandulúʼ ga̱jma̱a̱ najkua̱lú náa i̱ʼwáʼ xuajin. Na̱nguá má nindxu̱u̱ raʼkhí dí mu̱ʼni̱ dí naʼni makuwáanʼ gagi numuu dí xúʼko̱ má niʼniáanʼ Jeobá. Mú, mbaʼin xa̱bu̱ naguánu nduyáá dí na̱nguá má eʼni makuwá gagi dí nikumu̱ún rí maʼni makuwá gagi. Mbáa precursora bi̱ mbiʼyuuʼ Eva, naʼthí: “Índo̱ natatsaʼwáminaʼ i̱ndó ga̱jma̱a̱ numaaʼ o dí nandaaʼ, naʼni dí magua̱ʼa̱ maraʼdáá itháan”. Dí i̱ndó mundxaʼwamíjna̱ ga̱jma̱a̱ numulú, naʼni makuwáanʼ ngíná.
15. Ndiéjunʼ eʼsngúlú dí nigíʼnuu rey Salomón rá.
15 Gundxaʼwámíjná ga̱jma̱a̱ numuu rey Salomón, ikhaa mbaʼa dí ndiyáʼ maʼni mu mbaʼyoo á mu maxtáa gagi. Niʼkhu̱ ganitsu dí itháan májánʼ, niʼdxawuun ajmúú mitsaanʼ ga̱jma̱a̱ niʼtsi xúgíʼ dí itháan minumuu. Mú, rígi̱ na̱nguá niʼni maxtáa gagi, ikhaa niʼthí: “Iduu xa̱bu̱ tségiʼmuu rí ndaʼyoo, ni má tséjnííʼ náa cháʼwuun rí naʼdxawuun” (Ecl. 1:8; 2:1-11). Tikhuun xa̱bu̱ nundxaʼwamíjná dí á mu guáʼdáá mbújkha̱a̱ ga̱jma̱a̱ nu̱ni̱ dí nandún makuwá gagi, mú ragájkhun rúʼko̱, numuu dí rígi̱ nditháan xándoo maʼni makuwáanʼlu gagi.
16. Ndíjkha dí makuwáanʼ gagi á mu nambáñúún eʼwíinʼ rá. (Atayáá ma̱ngaa xtiʼkhuu.)
16 Ndiéjunʼ gúʼni mu makuwáanʼ gagi mbu̱júu̱ rá. Jesús niʼthí: “Rígá itháan gagi dí maraxna̱ ki xóo dí makánaa’” (Hech. 20:35). Mbáa ndxájulú anciano bi̱ mbiʼyuuʼ Alekos, naʼthí: “Naʼgíminaʼ mambáñún eʼwíinʼ, índo̱ nambáñúún tséndxaʼwamínaʼ i̱ndó ga̱jma̱a̱ numuʼ, rígi̱ naʼni maxtáá gagi”. Ndiéjunʼ gátani̱ ikháán mu matambáñún eʼwíinʼ rá. Á mu natayáá dí mbáa ndxájulú xtáa ngíná, aratamíjná ga̱jma̱a̱ʼ mu maraxna̱a̱ tsiaki̱i̱, mbáa xáʼnga̱a̱ʼ gátanimbaníí xkujndu ndrígóo, mú á mu natadxawíín dí naʼthí, matasnga̱jmá dí nagáwíinʼ a̱jkia̱a̱nʼ xtayáá, ma̱ngaa atani̱ marmáʼán a̱jkiu̱u̱n dí ma̱ndoo maʼthúu̱n Jeobá xóo ku̱mu̱u̱ (Sal. 55:22; 68:19). Aratháán dí Jeobá xtáa ga̱jma̱a̱ nindxu̱u̱ (Sal. 37:28; Is. 59:1). Ma̱ngaa ma̱ndoo matani̱ míjiáánʼ mbá ganitsu dí mikhu, o matambáyíí ga̱jma̱a̱ mbá ñajunʼ rí gíʼdoo. Aratháán mi̱dxu̱ʼ gárataráʼa mbóó gajmaaʼ, rígi̱ maʼni dí maxtáa gagi. Índo̱ natatsaʼwamínáʼ ga̱jma̱a̱ numún eʼwíinʼ, raʼkháa i̱ndó ga̱jma̱a̱ numaaʼ, natatsíñááʼ dí Jeobá majmiuu ga̱jma̱a̱ nindxa̱a̱ʼ mu maraxníin tsiaki̱i̱ bi̱ kúwá ngíná. Ga̱jma̱a̱ rígi̱ maʼni dí maraxtaa gagi (Prov. 11:25).
Xátatsaʼwamínáʼ i̱ndó ga̱jma̱a̱ numaaʼ, atambáñúún eʼwíinʼ. (Atayáá kutriga̱ 16).f
17. Ndiéjunʼ gúʼni á mu gajkhun nandulúʼ makuwáanʼ gagi rá. (Salmo 43:4.)
17 Ma̱ndoo makuwáanʼ gagi á mu najkua kanuu má xúʼko̱ náa Anu̱lú bi̱ xtáa mekhuíí. Náa Biblia naʼthí dí Jeobá nindxu̱u̱ bi̱ phú naʼni makuwáanʼlu “gagi wéñuuʼ” (atraxnuu Salmo 43:4).e Ikha jngóo, tséʼniuu má ajndu ndiéjunʼ xkujndu dí kuaʼdáálú, xáxmiéjunlú. Á mu nambájxulú gajmiúlú Jeobá, ikhaa ma̱ndoo mambáyulú mu makuwáanʼ gagi asndu kámuu (Sal. 144:15).
AJMÚÚ 155 ¡Ra̱ʼkhá tháán edxuʼ!
a Salmo 16:11: “Natasngájmuʼ kamba̱a̱ rí maʼga kañún maxtáá. Rígá gagi náa xtaa, náa ñawún májáanʼ marigá dí tsímáá asndu kámuu”.
b Atayáá kúgumaʼá “Ayuʼ kanuu náa Jeobá mu maraxtaa gagi”.
c Mbá xkri̱da, atayáá náa jw.org náa nigumaa entrevistar ndxájulú Dennis ga̱jma̱a̱ Irina Christensen, dí ni̱ʼkha̱ náa Rí itháan nuxi̱ʼ rí naríyaʼ Cuerpo Gobernante tsiguʼ 2023, número 5.
d Mataxkamaa itháan dí naʼthí náa artículo dí kayá edxu̱u̱ “Gakru̱ʼu̱lú kuʼñúún eʼwíinʼ xó má Jeobá”, dí na̱ʼkha̱ náa i̱yi̱i̱ʼ Bi̱ Nayejngoo gu̱nʼ julio tsiguʼ 2023 kutriga̱ 8-12.
e Salmo 43:4: “Ikhú maʼgá náa nakarámáʼ tsigijñaʼ ndrígóo Dios, Dios ndrígóʼ bi̱ naʼni dí maxtáá gagi wéñuuʼ. Ma̱ni̱ mba̱a̱n ga̱jma̱a̱ arpa, Dios ndrígóʼ”.
f NAʼTHÍ NUMUU XTIʼKHUU: Mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ naʼtsi mbaʼa dí ikhaa nandoo. Mú xtáa itháan gagi índo̱ naʼtsi ri̱ʼi̱ ga̱jma̱a̱ naxnúu mbáa ndxájulú a̱ʼgu̱ nikhi̱i̱ bi̱ xtáa ngíná.