Juñu
Kinta, 1 Juñu
Liafuan neʼebé mamar bele halo ruin tohar.—Prov 25:15.
Maski liafuan neʼebé ema koʼalia ba ita makaʼas uitoan, maibé se ita hatán ho laran-diʼak, neʼe sei lori rezultadu neʼebé diʼak. (Prov 15:1) Porezemplu, iha irmán ida neʼebé haboot oan mesak, ninia oan-mane ida finje deʼit adora Jeová. Irmán ida ho laran-diʼak koʼalia ba ninia amá: “Lalika triste tanba Ita mak la hanorin nia ho didiʼak husi kiʼik.” Inan neʼe hanoin didiʼak tiha, depois hatán ba irmán neʼe: “Haʼu mós lakohi nia sai hanesan agora neʼe, maibé haʼu sei la rende an atu hanorin nia. Armajedón liutiha mak ita sei haree toʼok.” Inan neʼe nia hatán ho laran-maus la halo sira hirus malu, no ninia oan mós rona hela iha tempu neʼebá, nia mós sente ninia amá nia liafuan anima tebes nia. Agora nia hatene ona katak ninia amá sempre interese ba nia. Neʼe book nia hakotu ninia relasaun ho ransu aat sira. Lakleur, nia mós hetan batizmu no ikusmai serbí iha Betel. Ezemplu neʼe fó-hanoin ita katak bainhira ita hamutuk ho irmaun-irmán, família, ka ema neʼebé ita la koñese, ita sempre hakarak “koʼalia ho laran-diʼak hodi tau masin uitoan”.—Kol 4:6. w15 15/12 3:15, 17
Sesta, 2 Juñu
Ahi-lakan sira neʼebé hanesan nanál . . . tun hodi hela iha sira ida-idak nia leten.—Após 2:3.
Se ita mak dixípulu ida neʼebé simu Maromak nia espíritu santu iha tempu neʼebá, ita sei nunka haluha kona-ba akontesimentu neʼe. No liuliu, se ita mak derrepente hatene koʼalia língua oioin, karik ita la duvida tan katak Maromak hili ona ita liuhusi espíritu santu atu sai ema kose-mina ida. (Após 2:6-12) Maibé ema hotu hetan kose-mina iha dalan neʼebé hanesan deʼit ho grupu kiʼik naʼin-120 iha Jeruzalein ka lae? Lae. Tanba ema rihun ba rihun iha Jeruzalein neʼebé hetan batizmu iha loron neʼebá, sira hetan kose-mina kedas, maibé Bíblia la hatete katak ahi mós tuur iha sira-nia ulun leten. (Após 2:38) No mós laʼós ema hotu mak hetan kose-mina iha tempu batizmu nian. Ezemplu ida mak kona-ba ema Samaria. Sira hetan batizmu ba tempu uitoan tiha mak foin hetan kose-mina. (Após 8:14-17) Iha mós situasaun úniku ida neʼebé hatudu katak ema balu neʼebé seidauk hetan batizmu mós hetan ona kose-mina. Ema sira-neʼe mak Cornélio ho ninia uma laran.—Após 10:44-48. w16.01 3:3, 5
Sábadu, 3 Juñu
Nafatin iha unidade liuhusi espíritu santu, atu imi iha dame iha imi-nia leet.—Éf 4:3.
Ema kose-mina tenke haraik an. Sira tenke rekoñese katak Jeová la fó espíritu santu ba sira barak liu fali bibi seluk. Sira la bele hanoin katak sira hatene Bíblia kleʼan liu fali ema seluk, ka sira mak ema importante liu fali ema seluk. Sira mós la rekomenda ba ema seluk atu han paun no hemu tua iha Memoriál, tan deʼit sira hanoin katak ema neʼe mós hetan ona kose-mina. Sira tenke rekoñese katak só Jeová deʼit mak bele fó konvite ba ema atu hetan kose-mina. Ema kose-mina ida la hein ba ema atu hatudu respeitu ba sira liu fali ema seluk. (Éf 1:18, 19; Flp 2:2, 3) Bainhira Jeová nia espíritu santu fó sasin ba sira katak sira hetan ona kose-mina, sira mesak deʼit mak hatene. Tan neʼe se ema ida mak la fiar katak sira hetan ona kose-mina, ema kose-mina neʼe la bele hakfodak. Eskritura fó duni avizu ba ema hotu atu la bele fiar lalais ba ema neʼebé hatete katak sira simu ona knaar espesiál husi Maromak.—Apok 2:2. w16.01 4:6, 7
Domingu, 4 Juñu
Oh, bensaun husi Maromak mak barak tebes! Ninia matenek no komprende mak kleʼan tebes!—Rom 11:33.
Jeová proteje Abraão no Sara liuhusi milagre ida, no ida-neʼe akontese laʼós dala ida deʼit. (Gên 12:10-20; 20:2-7, 10-12, 17, 18) Esperiénsia sira-neʼe hametin liután Abraão nia fiar. Ita bele haburas relasaun hanesan neʼe ho Jeová ka lae? Bele. Se kompara ho Abraão, ohin loron ita iha koñesimentu no esperiénsia barak tebes neʼebé bele ajuda ita atu haburas relasaun ho Jeová, no ita bele hetan buat sira-neʼe husi Bíblia. (Dan 12:4) Bíblia riku tebes ho koñesimentu kona-ba Jeová, no aprende kona-ba nia bele ajuda ita atu hatudu respeitu no hadomi nia. (Gên 14:22) Tuirmai, neʼe bele book ita atu halo tuir nia. Bainhira ita halo tuir Jeová, ita mós bele haree rasik oinsá mak Jeová proteje no fó bensaun ba ita-nia moris hodi hametin liután ita-nia fiar. Kuandu ita mak serbí Jeová ho laran tomak, ita sei sente kontente, solok, no hakmatek. (Sal 34:8; Prov 10:22) Se ita-nia koñesimentu no esperiénsia moris nian mak aumenta liután, ita-nia fiar no relasaun ho Jeová mós sei sai metin liután. w16.02 1:7, 8
Segunda, 5 Juñu
Nia mai ona atu fó ajuda ba ninia atan Izraél, . . . hanesan nia fó-hatene ona ba ita-nia beiʼala sira.—Lc 1:54, 55.
Husi liafuan sira-neʼe ita bele haree katak Maria hatene duni Eskritura Lia-Ebraiku. Tanba ninia liafuan sira-neʼe atu hanesan ho liafuan sira neʼebé Samuel nia inan, Ana temi iha orasaun. (1 Sam 2:1-10) Se ita haree ba ninia liafuan sira, ita bele haree katak Maria uza eskritura 20 hanesan neʼe. Husi ezemplu neʼe ita bele fiar katak Maria gosta tebes atu koʼalia kona-ba Jeová. Nia rai iha ninia laran no hafolin tebes lia-loos neʼebé nia aprende husi ninia Belun boot, Jeová. Karik ita mós bele sente hanesan Maria bainhira ita simu knaar ida husi Jeová, ita bele sente katak knaar neʼe todan tebes ba ita. Se nuneʼe, ita hakarak halo tuir Maria nia ezemplu atu tau fiar tomak ba Jeová hodi ajuda ita. Ita mós bele aprende husi Maria nia fiar hodi rona didiʼak ba buat sira neʼebé ita aprende daudauk kona-ba Jeová no ninia planu sira. Medita didiʼak kona-ba lia-loos, no fahe fali buat neʼebé ita aprende husi lia-loos ho laran solok ba ema seluk.—Sal 77:11, 12; Lc 8:18; Rom 10:15. w16.02 2:17, 18
Tersa, 6 Juñu
Kuandu ema ida hakarak harii uma-andár, nia sei tuur uluklai hodi sura ninia osan, loos ka lae? Nia halo ida-neʼe hodi haree se nia iha osan toʼo atu halo hotu uma neʼe.—Lc 14:28.
Ita hotu kontente tebes atu haree joven barak hetan batizmu tinan-tinan. (Ecle 12:1) Katuas sira iha kongregasaun, no mós inan-aman kristaun sira presiza hatene ho loloos katak bainhira joven sira halo desizaun atu hetan batizmu, neʼe mai duni husi sira-nia laran no katak sira mós komprende didiʼak ona kona-ba batizmu, no oinsá ida-neʼe kona sira-nia moris rasik. Ita-nia dedikasaun no batizmu mak hahú ita-nia moris foun nuʼudar ema kristaun. Neʼe sei lori bensaun barak husi Jeová ba ita-nia moris, maibé mós sei halo Satanás hirus tanba ita kontra hasoru nia. (Prov 10:22; 1 Ped 5:8) Tan neʼe mak inan-aman sira tenke hanorin didiʼak sira-nia oan kona-ba tanbasá mak sai Kristu nia dixípulu importante tebes. Se joven sira neʼebé inan-aman laiha lia-loos, katuas sira iha kongregasaun bele ajuda sira ho domin atu sira bele komprende didiʼak kona-ba dedikasaun no batizmu mak katak sá loos. (Lc 14:27-30) Hanesan ho ema atu harii uma, nia presiza prepara didiʼak buat hotu atu bele halo uma ida toʼo hotu, nuneʼe mós joven sira tenke prepara sira-nia an didiʼak antes sira hetan batizmu. Hodi halo nuneʼe, sira bele serbí Jeová ho laran-metin “toʼo rohan”.—Mt 24:13. w16.03 1:1, 2
Kuarta, 7 Juñu
Maromak la todan ba sorin, maibé iha nasaun hotu, Maromak simu ema hotu neʼebé taʼuk ba nia no halo buat loos.—Após 10:34, 35.
Iha tempu antigu, Moisés nia Ukun-Fuan neʼebé bahat iha fatuk leten mak fó matadalan ba ema Izraél sira, maibé ba Izraél espirituál nian, “Kristu nia ukun-fuan” neʼebé bahat iha sira-nia fuan mak fó matadalan ba sira. Iha fatin naran deʼit, ema kristaun sira sempre moris tuir prinsípiu husi Kristu nia ukun-fuan sira-neʼe. (Gal 6:2) Matadalan neʼebé Maromak fó liuhusi ninia Oan-Mane ajuda tebes Izraél espirituál nian. Antes Jesus halo aliansa foun, nia fó mandamentu rua ba sira. Ida mak kona-ba haklaken, no ida seluk kona-ba ema kristaun nia hahalok no dalan neʼebé sira haree malu. Jesus nia mandamentu sira-neʼe nia fó ba ema kristaun hotu, tan neʼe mak toʼo ohin loron, ema neʼebé iha esperansa atu bá lalehan ka moris iha rai mós tenke halo tuir mandamentu sira-neʼe. w16.03 4:10, 11
Kinta, 8 Juñu
Buka uluk atu hatudu respeitu ba malu.—Rom 12:10.
Antes fó treinu ba irmaun ida, katuas ida presiza buka uluk momentu neʼebé diʼak no haburas uluk relasaun diʼak ida ho irmaun neʼe. Karik iha rai ida-idak iha kostume ka kultura neʼebé la hanesan. Maski nuneʼe, se katuas ida mak uza ninia tempu hodi ajuda irmaun ida, irmaun neʼe mós bele sente katak Ita hafolin tebes nia. Irmaun sira sei sente agradese tebes ba ajuda ka treinu neʼebé katuas fó ba sira. Mestre neʼebé susesu mak mestre neʼebé gosta atu fó treinu ema seluk. Maibé nia mós tenke hadomi ema neʼebé nia fó treinu daudaun. (Kompara ho João 5:20.) Tanba se alunu mak hatene ka sente katak ita hadomi ka hafolin nia, neʼe fasil ba nia atu aprende ho lalais. Entaun irmaun katuas doben sira, nuʼudar imi fó treinu ba ema seluk, hakaʼas an laʼós atu sai mestre deʼit, maibé mós sai belun diʼak ho ema sira-neʼe.—Prov 17:17; João 15:15. w15 15/4 1:19, 20
Sesta, 9 Juñu
Jeová fó kastigu ba liurai neʼe, no nia moris nuʼudar ema lepra ida toʼo loron neʼebé nia mate.—2 Reis 15:5.
Kona-ba Liurai Azarias, Bíblia fó sai ona tansá Maromak Jeová fó kastigu ba nia. Maibé oinsá ho buat seluk neʼebé Jeová halo no Bíblia la esplika tansá nia halo ida-neʼe? (2 Reis 15:7, 32; 2 Crôn 26:3-5, 16-21) Ita deskonfia kona-ba Jeová nia justisa, ka ita fiar katak Bíblia nia informasaun toʼo ona ba ita atu tau fiar tomak ba Jeová katak buat hotu neʼebé nia halo sempre loos? (Deut 32:4) Se ita kontinua hatene didiʼak Maromak Jeová nuʼudar ita-nia Belun, ita-nia domin no fiar ba nia mós sei sai metin liután. No ita mós la presiza buka-hatene razaun hotu kona-ba buat neʼebé Jeová halo. Kuandu ita estuda Bíblia ho didiʼak, ita sei hametin ita-nia relasaun diʼak ho Jeová, no ita sei hakbesik liután ba nia.—Sal 77:12, 13. w15 15/4 3:8, 10
Sábadu, 10 Juñu
Fó hahiʼi ba Jeová, oh ninia anju sira hotu, neʼebé iha kbiit boot, neʼebé kumpre ninia liafuan no rona ba ninia lian.—Sal 103:20.
Anju hotu “iha forsa boot”. La iha ema ida nia forsa ka matenek mak atu hanesan ho sira. Anju neʼebé diʼak uza sira-nia forsa atu halo buat neʼebé diʼak. Porezemplu, Jeová nia anju ida oho inimigu nia tropa husi Asíria hamutuk naʼin–185.000. Ema ida deʼit la iha forsa atu halo nuneʼe. Susar mós ba soldadu grupu ida atu halo hanesan neʼe. (2 Reis 19:35) No dala ida mós anju ida uza ninia forsa hodi hasai Jesus nia apóstolu sira husi kadeia. Maski iha guarda barak hein metin, maibé anju neʼe loke kadeia nia odamatan hodi hasai apóstolu sira no taka fali odamatan sira-neʼe. Guarda ida mós la hatene! (Após 5:18-23) Maibé Satanás la hanesan anju diʼak sira, nia uza ninia forsa atu halo buat aat no kontrola mundu tomak. Tan neʼe mak Bíblia bolu nia nuʼudar “ukun-naʼin mundu neʼe nian”.—João 12:31. w15 15/5 1:5, 6
Domingu, 11 Juñu
Atu nuneʼe imi-nia laran la sai toos tanba sala nia kbiit atu lohi.—Ebr 3:13.
Atu kaben ona ka klosan, ita tenke luta makaʼas hasoru hahalok sala-foʼer naran deʼit. Neʼe fasil atu halo tuir ka lae? La fasil! Porezemplu, se ita mak eskola hela, karik loroloron ita rona kolega eskola sira gaba an kona-ba sira toba ona ho sé ka kona-ba sira haruka ona mensajen foʼer ba sé. Iha nasaun balu, ema nia haree kona-ba haruka mensajen ka foto aat ba ema, neʼe aat hanesan ho haree pornografia kona-ba labarik nian. Bíblia mós fó avizu katak: “Ema neʼebé halo sala-foʼer, nia halo sala kontra ninia isin-lolon rasik.” (1 Kor 6:18) Loos duni, ema barak mak mate ka terus tanba sira hetan moras neʼebé mai husi hahalok sala-foʼer. Iha klosan barak mós hatete katak agora sira arrepende an tebes tanba antes kaben, sira toba ona ho ema seluk. Keta fiar ba televizaun ka filme sira neʼebé hatudu katak ema ida bele toba ho ema seluk arbiru deʼit. Sira hakarak bosok ita atu haree katak atu halo hahalok neʼebé kontra Maromak nia ukun-fuan, neʼe sei la lori konsekuénsia ida. Se ita mak fiar ba lia-bosok hanesan neʼe, ita sei monu ba “sala nia kbiit atu lohi” ita. w15 15/5 2:14
Segunda, 12 Juñu
Ida neʼebé Aas Liu Hotu, . . . nia hatudu laran-diʼak ba ema neʼebé la fó-agradese no ba ema aat.—Lc 6:35.
Jesus hatudu laran-diʼak ba ema hanesan Jeová. Maibé, saida mak ajuda Jesus atu bele halo nuneʼe? Nia sempre hanoin uluk oinsá mak buat neʼebé nia halo ka koʼalia bele kona ema nia sentimentu. Porezemplu, loron ida, feto ida hakbesik ba Jesus. Tanba uluk feto neʼe halo sala barak, tan neʼe nia sente triste toʼo ninia matan-been suli no halo bokon Jesus nia ain. Jesus haree katak feto neʼe sente triste tebes ba buat sira neʼebé uluk nia halo no agora nia arrepende an ona ba ninia sala sira. No Jesus hatene katak se nia la hatudu laran-diʼak ba feto neʼe, neʼe bele halo feto neʼe sente triste liután. Entaun, Jesus gaba feto neʼe tanba nia arrepende an ona no fó perdua nia. Bainhira ema farizeu ida haree kona-ba neʼe, nia hirus. Maibé Jesus koʼalia nafatin ho laran-diʼak ba ema farizeu neʼe. (Lc 7:36-48) Oinsá mak ita bele banati-tuir Jeová hodi hatudu laran-diʼak ba ema? Apóstolu Paulo hatete katak: “Naʼi nia atan la presiza haksesuk malu, maibé tenke hatudu laran-diʼak ba ema hotu.” (2 Tim 2:24) Ita presiza hatene oinsá ita-nia liafuan ka buat neʼebé ita halo ba ema bele kona sira-nia sentimentu. Tan neʼe ita tenke kuidadu ho buat neʼebé ita atu halo ka koʼalia hodi ita bele banati-tuir Jeová nia laran-diʼak.—Prov 15:28. w15 15/5 4:8, 9
Tersa, 13 Juñu
Keta tahan netik buat diʼak ba ema neʼebé ó tenke fó ajuda se ó iha kbiit atu halo ida-neʼe.—Prov 3:27.
Kuandu ita-nia irmaun-irmán sira hetan susar ruma, ita bele ajuda hodi tau matan ba sira-nia presiza loroloron nian, no fó kmaan ba sira. (Prov 17:17) Porezemplu, irmán faluk ida neʼebé anin-fuik estraga tiha ninia uma, koʼalia hanesan neʼe: “Haʼu agradese tebes tanba Jeová nia organizasaun fó ajuda haʼu, laʼós ba presiza loroloron nian deʼit, maibé mós fó kmaan mai haʼu iha dalan espirituál.” Irmán klosan ida mós hasoru situasaun hanesan neʼe, anin-fuik estraga hotu ninia uma. Ikusmai irmaun-irmán sira ajuda nia hodi hadiʼa fali ninia uma, no nia dehan: “Haʼu la hatene atu koʼalia saida! Haʼu sente liafuan deʼit latoʼo atu koʼalia sai haʼu-nia agradese ba ajuda neʼebé haʼu hetan . . . Obrigadu Jeová!” Ita agradese duni tanba iha irmaun-irmán sira neʼebé hanoin tebes ema seluk nia presiza. Maibé, agradese boot liután neʼebé ita iha mak Jeová no Jesus Kristu hanoin tebes ita ida-idak. w15 15/6 1:17
Kuarta, 14 Juñu
Haree ferik sira nuʼudar ó-nia inan, no haree feto joven sira nuʼudar ó-nia feton ho laran-moos.—1 Tim 5:2.
Bíblia fó konsellu ba feto no mane oinsá mak sira tenke haree malu iha dalan neʼebé loos. Bíblia fó konsellu ba ema kristaun katak labele halimar ho ema seluk nia sentimentu arbiru se la iha hakarak atu kaben ho ema neʼe. Ema balu hanoin katak piska matan, hatudu hahalok maña ba feto ka mane ida, neʼe la iha buat ida, importante mak la bele kaer malu. Maibé hahalok hanesan neʼe bele hamosu hanoin foʼer, no ikusmai bele lori ba hahalok sala-foʼer nian. Ida-neʼe uluk akontese tiha ona ba ema, no agora mós bele akontese, se ita la kuidadu. José mak ezemplu diʼak tebes mai ita. Bainhira Potifar nia feen tenta atu halo relasaun seksuál ho nia, José hapara kedas nia. Maibé ninia naʼi nia feen la rende an, loroloron nia sempre tenta José atu toba hamutuk ho nia. (Gên 39:7, 8, 10) Maibé José la husik Potifar nia feen halimar ho ninia sentimentu ka simu deʼit ninia hahalok neʼe. Tan neʼe mak hanoin foʼer nunka sai abut iha José nia laran. w15 15/6 3:10, 11
Kinta, 15 Juñu
Fó perdua ba ami-nia sala nuʼudar ami mós perdua ona ema neʼebé halo sala mai ami.—Mt 6:12.
Jeová hakarak ita atu hanoin kona-ba ema seluk nia relasaun diʼak ho nia. Tan neʼe mak bainhira ema seluk halo sala hasoru ita, ita lakohi demora atu fó perdua lalais ba sira. Baibain sira halo sala kiʼik deʼit, maibé ida-neʼe mak oportunidade diʼak ba ita atu hatudu katak ita hadomi nafatin sira hodi fó perdua ba sira, hanesan Jeová fó perdua mai ita ho laran-luak. (Kol 3:13) Triste mak, tanba la perfeitu, dala ruma ita bele rai odi iha laran. (Lev 19:18) Se ita konta ba ema seluk saida mak ema halo ba ita, ema seluk bele sai ita-nia apoia, neʼe bele halakon kongregasaun nia unidade. Kuandu ita kontinua halo nuneʼe iha kongregasaun laran, neʼe hatudu katak ita la hafolin Maromak nia laran-sadiʼa ho ninia Oan nia sakrifísiu. Se ita mak la fó perdua ba ema seluk, Jeová mós sei la uza Jesus nia sakrifísiu atu fó perdua mai ita. (Mt 6:14, 15; 18:35) Tuirmai, se ita hakarak Jeová fó perdua nafatin ita, ita mós tenke hasees an husi sala boot.—1 João 3:4, 6. w15 15/6 5:9-11
Sesta, 16 Juñu
Liurai hafolin ninia atan neʼebé hatudu matenek.—Prov 14:35.
Oportunidade neʼebé Jeová fó ita atu hafurak ita-nia paraízu espirituál mak priviléjiu boot duni. Ita fó ita-nia kontribuisaun liuhusi haklaken ho badinas kona-ba ninia Ukun no ajuda ema sai Jesus nia dixípulu. Bainhira ita ajuda ema laʼo ba oin iha lia-loos toʼo sira dedika an ba Jeová, ita mós hola parte atu halo boot tan paraízu espirituál nian. (Isa 26:15; 54:2) Ita mós bele halo paraízu espirituál nian sai furak liután hodi hadiʼa ita rasik nia hahalok sira. Hodi nuneʼe ita-nia paraízu espirituál nian bele sai furak liután ba ema seluk neʼebé haree ita. Baibain, laʼós tanba ita-nia matenek kona-ba Bíblia mak dada ema, maibé ita-nia hahalok neʼebé santu no dame mak dada ema seluk ba Jeová nia organizasaun no ikusmai dada sira ba Jeová no Jesus. Jeová no Jesus kontente tebes atu haree ita-nia paraízu espirituál nian neʼebé furak tebes ohin loron! Ita-nia kontribuisaun atu hafurak mak buat kiʼik deʼit se kompara ho tempu iha mundu foun neʼebé ita sei halo duni mundu atu sai paraízu ida. w15 15/7 1:18-20
Sábadu, 17 Juñu
Imi sei sai hanesan Maromak hodi hatene buat diʼak no aat.—Gên 3:5.
Ohin loron, ema presiza halo desizaun rasik atu hili sé mak sira hakarak apoia, Maromak ka Satanás. Oinsá ho Ita? Ita hili atu halo tuir Jeová ka halo tuir Ita rasik nia hakarak deʼit? Ita fiar ka lae katak ninia Ukun mak dalan ida deʼit atu rezolve ema nia problema hotu? Ka Ita fiar katak ema bele halo desizaun rasik atu ukun sira-nia an? Hatene Ita rasik nia resposta ba pergunta sira-neʼe bele ajuda Ita atu hatán se ema ruma husu Ita-nia hanoin kona-ba konflitu iha mundu neʼe. Polítiku-naʼin, grupu libertasaun, no ema neʼebé luta ba mudansa sira koko ona dalan oioin atu buka solusaun ba konflitu sira-neʼe. Sira-nia hakaʼas-an neʼe bele diʼak ka mai husi laran, maibé ema kristaun rekoñese katak só Maromak nia Ukun deʼit mak bele rezolve ema nia problema hotu no fó garantia ba justisa neʼebé loos. Neʼe duni ita tenke entrega deʼit buat sira-neʼe ba Jeová nia liman. Se lae, ita bele fó sai ideia oioin toʼo ikusmai halo ema iha kongregasaun laran fahe malu. w15 15/7 3:7, 8
Domingu, 18 Juñu
Haʼu sei hanoin kleʼan kona-ba buat hotu neʼebé Ita halo ona.—Sal 77:12.
Liuhusi buat neʼebé Jeová kria, ita bele haree duni Jeová nia domin neʼebé hela ba nafatin mai ita. (Rom 1:20) Porezemplu, dalan neʼebé Jeová kria mundu neʼe laʼós atu fó ita hela deʼit, maibé mós atu ita bele goza ita-nia moris. Ezemplu ida mak kona-ba hahán. Jeová la kria ita ema ho presiza atu han deʼit, maibé nia mós kria ai-han oioin atu ita bele goza no sente haksolok. (Ecle 9:7) Jeová kria ita ho kbiit atu halo serbisu neʼebé diʼak no iha folin, neʼe mós fó solok ba ita-nia moris. (Ecle 2:24) Nia fó knaar ba ema atu halo nakonu mundu neʼe ho sira-nia jerasaun, tau matan ba mundu no animál sira iha rai. (Gên 1:26-28) Buat furak liután mak nia kria ita ho kbiit atu bele banati-tuir ninia hahalok sira!—Éf 5:1. w15 15/8 1:4, 5
Segunda, 19 Juñu
Kuidadu didiʼak imi-nia an bá, atu nuneʼe imi-nia laran la todan . . . no derrepente deʼit loron neʼe monu ba imi hanesan lasu ida.—Lc 21:34, 35.
Situasaun iha mundu neʼe hatudu ho momoos ona katak Bíblia nia profesia kona-ba mundu aat nia rohan besik ona atu mai. Tan neʼe, ita labele hanoin katak tempu sei barak toʼo tempu neʼebé “dikur sanulu” no “animál fuik” ataka Babilónia Boot, ka relijiaun falsu hotu. (Apok 17:16) Tanba Maromak mak sei “tau ninia hanoin iha sira-nia laran” atu sira bá ataka relijiaun falsu sira, no ida-neʼe bele akontese lalais deʼit no iha tempu naran deʼit! (Apok 17:17) Satanás nia mundu aat nia rohan besik ona, tan neʼe mak ita hakarak rona ba Jesus nia avizu neʼebé temi iha eskritura ba ohin. (Apok 16:15) Tan neʼe, mai ita serbí Jeová ho urjente nafatin, no tau fiar ba nia tanba nia sei “salva sira neʼebé mak hein nafatin bá nia”.—Isa 64:4. w15 15/8 2:17
Tersa, 20 Juñu
Ema naran deʼit neʼebé halo Maromak nia hakarak, nia mak haʼu-nia alin, feton, no inan.—Mc 3:35.
Ita hakarak hatudu laran-diʼak ba ema hotu, maibé ita la bele sai belun diʼak ho ema neʼebé la halo tuir Maromak. Tan neʼe, sala atu Testemuña ba Jeová ida neʼebé klosan, namora ho ema neʼebé seidauk dedika an no batizmu, no la hatudu laran-metin ba Jeová no la respeitu Maromak nia matadalan. Importante liu mak Jeová simu ita, duké ema neʼebé la hadomi Jeová mak simu ita. Nuneʼe, ita hakarak sai belun diʼak ho sira neʼebé halo Maromak nia hakarak deʼit. Husi ema Izraél nia esperiénsia, ita hatene katak ransu ho ema neʼebé la adora Maromak sei hetan konsekuénsia aat. (Êx 23:24, 25; Sal 106:35-39) Tanba sira la hatudu laran-metin, Jeová la simu tan nasaun Izraél, no hili fali kongregasaun kristaun nuʼudar ninia povu espesiál.—Mt 23:38; Após 2:1-4. w15 15/8 4:7, 8
Kuarta, 21 Juñu
Mandamentu neʼe hanorin ita atu hatudu domin ho laran neʼebé moos no ho laran neʼebé diʼak.—1 Tim 1:5.
Maromak Jeová kria ita ema ho liberdade, hodi nuneʼe mak ita iha kbiit atu hili. Maibé atu ajuda ita hili atu halo buat neʼebé loos, Jeová mós kria ita ho konxiénsia, neʼe mak ita-nia sentimentu husi laran neʼebé ajuda ita atu hatene katak buat balu sala no buat balu loos. Konxiénsia neʼe sai hanesan matadalan ida ba ita hotu. Se ita uza didiʼak ita-nia konxiénsia, neʼe bele ajuda ita halo buat neʼebé loos no sees husi halo buat neʼebé sala. Ho konxiénsia neʼebé nia kria, Maromak hatudu mai ita katak nia hadomi tebes ita, tanba nia hakarak ita hotu atu halo buat neʼebé loos. Tanba konxiénsia nia kbiit mak ema barak ohin loron hatene halo buat neʼebé loos no odi buat neʼebé sala maski sira rasik la hatene Bíblia nia matadalan sira. (Rom 2:14, 15) Hanoin toʼok se ema mak la iha konxiénsia, mundu neʼe sei sai oinsá? Tan neʼe ita agradese tebes ba Jeová tanba nia kria ema ho konxiénsia ida-idak. w15 15/9 2:1, 2
Kinta, 22 Juñu
Haree bá oinsá Aman nia domin boot tebes ba ita!—1 João 3:1.
Liafuan neʼebé apóstolu João hakerek iha neʼe book duni ita atu hanoin didiʼak kona-ba Jeová nia domin neʼebé boot mai ita. Bainhira ita hanoin didiʼak kona-ba oinsá mak Jeová iha domin neʼebé boot no oinsá mak nia hatudu ninia domin, neʼe sei halo ita hakbesik liután ba nia no hametin liután ita-nia relasaun ho nia. Ba ema balu, susar ba sira atu komprende katak Maromak iha domin ba ema. Tanba tuir sira-nia hatene, Maromak neʼe mak atu taʼuk ka tenke tuir deʼit. No tanba hanorin falsu, ema balu fiar katak Maromak la iha domin no katak ita la bele hadomi nia. Iha mós ema neʼebé mak fiar katak Maromak hadomi ema hotu, ita atu halo saida mós, nia hadomi nafatin ita. Maibé se kuandu ita estuda Bíblia, ita sei hatene didiʼak kona-ba Maromak Jeová. Ita sei hatene katak domin mak ninia hahalok prinsipál no tan ninia domin neʼe mak book nia hodi fó ninia Oan-Mane mesak mate ba ita.—João 3:16; 1 João 4:8. w15 15/9 4:1, 2
Sesta, 23 Juñu
Dixiplina . . . halo moras deʼit.—Ebr 12:11.
Apóstolu Paulo dehan katak “dixiplina hotu la lori ksolok iha tempu neʼe, só halo moras deʼit; maibé ikusmai sira neʼebé simu treinu husi dixiplina neʼe sei fó fuan dame nian, katak hahalok loos”. Dixiplina mak hanesan treinu ida husi Jeová. Tan neʼe, ita labele sai hirus ka la liga bainhira ita simu konsellu ruma husi Jeová. Tanba ita hadomi Jeová, ita-nia domin sei ajuda ita atu halo tuir konsellu sira-neʼe. Iha Satanás nia mundu, ema hanoin diʼak ba sira-nia an deʼit no foti-an. Sira la gosta ema seluk atu korrije ka fó konsellu ba sira, sá tan atu rona. Maski iha ema balu simu, maibé sira simu ho muramura deʼit. Bíblia fó konsellu ba ema kristaun katak “keta halo tuir mundu ohin neʼe nian”, maibé “hatene ho loloos kona-ba Maromak nia hakarak neʼebé diʼak no loos”. (Rom 12:2) Liuhusi ninia organizasaun Jeová sempre fó konsellu neʼebé ita presiza iha tempu neʼebé loos. Porezemplu, nia fó-hanoin ita kona-ba ita tenke iha hahalok saida bainhira hamutuk ho feto ka mane ida, ransu, no atividade halimar nian. Bainhira ita rona no halo tuir konsellu sira-neʼe ho laran, ita hatudu katak ita hadomi Jeová husi laran.—João 14:31; Rom 6:17. w15 15/9 5:13, 15
Sábadu, 24 Juñu
Ajuda haʼu atu iha fiar liután!—Mc 9:24.
Fiar la bele mosu derrepente deʼit tuir ita-nia hakarak, tanba fiar mak hahalok ida husi espíritu santu. (Gal 5:22) Tan neʼe mak diʼak atu halo tuir Jesus nia konsellu hodi halo orasaun dala barak atu husu espíritu santu, tanba Jesus hatete katak Aman “sei fó duni espíritu santu ba sira neʼebé husu ba nia”. (Lc 11:13) Bainhira ita iha ona fiar, ita tenke haburas beibeik fiar neʼe. Buat ida karik, fiar neʼe hanesan ho ahi. Bainhira ita sunu ai no ai neʼe lakan ona, lalais deʼit ahi neʼe lakan boot tebes. Maibé se ita husik deʼit ahi neʼe lakan nuneʼe, no ita la halo buat ida, neineik-neineik ai neʼe sei sai anar no ahi-klaak mós sei mate. Maibé, se ita mak aumenta beibeik ai ba ahi neʼe, ahi-klaak mós sei lakan ba nafatin. Hanesan neʼe mós ho fiar. Se ita lakohi ita-nia fiar atu mate, ita tenke lee no estuda beibeik Maromak nia Liafuan. Halo nuneʼe bele haburas ita-nia domin ba Bíblia no ba Maromak Jeová. Tanba buat sira-neʼe mak ita-nia fiar nia hun. w15 15/10 2:6, 7
Domingu, 25 Juñu
Haʼu sei hanoin kleʼan kona-ba buat hotu neʼebé Ita halo ona.—Sal 77:12.
Sientista sira hatete katak bainhira ita lee sai buat ruma ho lian, neʼe bele halo fasil ba ita atu hanoin-hetan informasaun neʼebé ita lee. Ita-nia Kriadór hatene katak ita-nia kakutak iha duni kbiit hanesan neʼe. Tan neʼe mak nia haruka Josué atu lee livru Ukun-Fuan nian “ho lian neineik”. (Jos 1:8) Lee Bíblia ho lian neineik bele duni ajuda ita hanoin-hetan eskritura sira no bele mós ajuda ita atu tau atensaun. Medita la hanesan ho lee, tanba medita presiza fokus. Bainhira ita atu halo buat difisil, ita-nia kakutak neʼebé la perfeitu sempre hakarak ita atu halo buat neʼebé fasil. Tan neʼe mak tempu neʼebé diʼak liu hotu atu medita mak tempu neʼebé ita deskansa no neon la preokupa ho buat seluk. Ema neʼebé hakerek salmu sente katak, ba nia, tempu diʼak atu medita mak iha kalan. (Sal 63:6) No Jesus, ema neʼebé iha kakutak perfeitu mós rekoñese katak iha fatin hakmatek mak fatin neʼebé diʼak atu medita no halo orasaun.—Lc 6:12. w15 15/10 4:4, 6, 7
Segunda, 26 Juñu
Nia rasik hatene saida mak iha ema nia laran.—João 2:25.
Dala ida ema balu husi Galileia mai buka Jesus atu tuir nia. (João 6:22-24) Maibé Jesus bele haree ba sira-nia laran, no nia hatene katak sira hakarak liu mak simu hahán neʼebé nia fó, duké simu ninia hanorin. Jesus komprende oinsá sira sente iha laran, depois nia korrije sira no esplika saida mak sira presiza hadiʼa. (João 6:25-27) Maski ita la bele haree ba ema nia laran, maibé ita bele hatudu matenek hodi komprende oinsá Ita-nia oan sente kona-ba haklaken. Inan-aman balu gosta deskansa uitoan durante haklaken hodi oan bele hola sasán ruma atu han no hemu. Se nuneʼe, husu ba Ita-nia an, ‘Haʼu-nia oan gosta duni haklaken ka gosta deʼit mak tempu deskansa hodi sosa dose ka hemu?’ Se Ita haree katak Ita-nia oan ladún gosta haklaken, koko buat ruma atu halo sira gosta. Fó ba sira knaar kiʼik ruma hodi sira mós bele hola parte iha haklaken. w15 15/11 1:10, 11
Tersa, 27 Juñu
Buat neʼebé uluk nian lakon tiha ona.—Apok 21:4.
Maromak neʼebé domin sempre hakarak fó buat neʼebé diʼak ba ninia atan laran-metin sira. Bíblia dehan: “Nia sei hamaran sira-nia matan-been hotu husi sira-nia matan, no mate sei la iha tan, no ema sei la tanis tan ka laran-susar ka laran-triste.” Neʼe mak futuru neʼebé furak tebes ba ema neʼebé hafolin Jeová nia domin no simu nia nuʼudar Ukun-Naʼin! Jeová nia Liafuan hatete mai ita: “Fó atensaun ba ema neʼebé loos, no hateke hela ba ema neʼebé laran-loos, tanba ema hanesan neʼe nia futuru sei hakmatek. Maibé ema neʼebé halo sala sei lakon.” (Sal 37:37, 38) “Ema neʼebé loos” hatene didiʼak Jeová no ninia Oan no halo tuir Maromak nia hakarak. (João 17:3) Ema hanesan neʼe fiar ho laran tomak ba liafuan neʼebé hakerek iha 1 João 2:17: “Mundu neʼe no ninia hakarak liu daudaun, maibé ema neʼebé halo Maromak nia hakarak sei hela ba nafatin.” Nuʼudar mundu nia rohan besik loos ona atu mai, urjente tebes ba ita atu “hein ba Jeová no halo tuir ninia dalan”.—Sal 37:34. w15 15/11 3:11, 12
Kuarta, 28 Juñu
Serbisu koʼa nian boot tebes, maibé serbisu-naʼin uitoan deʼit.—Mt 9:37.
Maromak nia povu uza dalan oioin atu haklaken ba ema barak liu. Dalan sira-neʼe importante tebes iha tempu neʼebá tanba “serbisu-naʼin uitoan deʼit”. Porezemplu, uluk ita mós uza jornál sira atu habelar liafuan diʼak. Semana-semana irmaun Russell haruka diskursu ida ba asosiasaun notísias nian, no sira haruka fali ba jornál sira iha rai-Kanadá, Europa no Estadus Unidus. Toʼo tiha tinan 1913, irmaun Russell nia diskursu sira sai iha jornál oioin hamutuk 2.000 no maizumenus ema naʼin–15.000.000 mak lee! Ita-nia irmaun-irmán sira mós aproveita uza rádiu atu haklaken liafuan diʼak. Iha loron 16 Abríl 1922, irmaun Rutherford hatoʼo diskursu ida iha rádiu, no ema maizumenus naʼin–50.000 mak rona. Lakleur ita-nia organizasaun mós komesa uza ita-nia estasaun rádiu rasik naran WBBR, no programa primeiru mak iha loron 24 Fevereiru 1924. w15 15/11 5:10, 11
Kinta, 29 Juñu
Haʼu Sei Sai Buat Neʼebé Haʼu Hakarak atu Sai.—Êx 3:14.
Hanoin toʼok kona-ba ezemplu balu oinsá Jeová halo ninia kriasaun sira atu sai saida deʼit tuir ninia hakarak. Nia halo Noé sai badain arka ida, nia halo Bezalel sai badain ho matenek oioin, halo Jideaun sai asuwaʼin ida, no nia halo Paulo sai apóstolu ida ba nasaun hotu. Loos duni, Maromak nia povu komprende katak ninia naran iha signifika kleʼan tebes, tan neʼe mak Komisaun Bíblia Tradusaun Mundu Foun tau fali Maromak nia naran ba Bíblia bainhira sira tradús eskritura sira. Agora daudauk, edisaun Bíblia Tradusaun Mundu Foun halo ona ba língua 130 liu, no edisaun neʼe hatudu duni respeitu ba Maromak nia naran. (Mal 3:16) Tradusaun Bíblia barak mak hasai tiha Maromak nia naran hodi troka fali ho títulu hanesan “Naʼi”, ka sira uza fali maromak seluk nia naran. Tan neʼe mak Grupu Administradór husi Testemuña ba Jeová sente katak importante tebes atu tradús Bíblia ba língua seluk, Bíblia neʼebé hatudu respeitu ba Maromak nia naran. w15 15/12 2:7-9
Sesta, 30 Juñu
La iha ema neʼebé hela iha rai neʼe sei dehan: “Haʼu moras.”—Isa 33:24.
Jeová iha duni kbiit atu halo diʼak ema nia saúde. Dala ruma nia mós fó kastigu moras ba ema, hanesan Liurai Ejitu nian iha Abraão nia tempu, no mós Moisés nia biin Miriam. (Gên 12:17; Núm 12:9, 10; 2 Sam 24:15) Nia mós fó kastigu moras ba ema Izraél bainhira sira la halo tuir nia. (Deut 28:58-61) Maibé dala ruma mós Jeová proteje ninia povu husi moras. (Êx 23:25; Deut 7:15) Nia mós kura sira. Porezemplu, Job moras todan no hakarak atu mate deʼit maibé Jeová kura nia. (Jó 2:7; 3:11-13; 42:10, 16) Ita fiar duni katak Jeová iha kbiit atu kura ema moras sira. Jesus mós bele kura ema moras. Bainhira nia iha rai, nia kura ema neʼebé moras hanesan lepra no bibi-maten. Nia halo ema matan-delek haree fali no nia kura mós ema isin-matek sira. (Mt 4:23, 24; João 9:1-7) Ita kontente lee kona-ba milagre sira-neʼe tanba neʼe hatudu buat neʼebé Jesus sei halo iha mundu foun. w15 15/12 4:3, 4