Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • bt kap. 15 p. 117-123
  • “Hametin kongregasaun sira”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • “Hametin kongregasaun sira”
  • “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Subtítulu
  • Informasaun seluk neʼebé hanesan
  • “Agora mai ita bá fali hodi vizita maun-alin sira” (Apóstolu 15:36)
  • “Sira diskute malu makaʼas ho hirus” (Apóstolu 15:37-41)
  • ‘Maluk fiar-naʼin sira koʼalia diʼak kona-ba nia’ (Apóstolu 16:1-3)
  • “Kongregasaun sira-nia fiar kontinua sai metin liután” (Apóstolu 16:4, 5)
  • Marcos, atan neʼebé diʼak
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Reinu—2010
  • “Haklaken ho aten-brani liuhusi Jeová nia kbiit”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Irmaun joven sira, banati-tuir Marcos no Timóteo nia ezemplu
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2025
  • “Sira kontinua haksolok no sai nakonu ho espíritu santu”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
Haree barak liután
“Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
bt kap. 15 p. 117-123

KAPÍTULU 15

“Hametin kongregasaun sira”

Katuas sira vizita kongregasaun oioin atu hametin maluk Kristaun nia fiar

Bazeia ba Apóstolu 15:36–16:5

1-3. (a) Paulo hili sé atu akompaña nia iha ninia viajen, no ema neʼe mak oinsá? (b) Iha kapítulu neʼe, ita sei aprende saida?

NUʼUDAR sira laʼo hela, apóstolu Paulo hateke ba mane joven neʼebé iha ninia sorin. Ninia naran mak Timóteo. Karik ninia tinan maizumenus 20, no nia laran-manas tebes no badinas. Nuʼudar sira laʼo ain hodi husik hela sidade Listra no Ikónio, Timóteo nia hela-fatin mós sai dook ba beibeik. Tuirmai saida mak sei akontese? Paulo hatene ona maizumenus saida mak sei akontese, tanba neʼe mak ninia viajen ba dala segundu nuʼudar misionáriu. Nia hatene katak sira sei hasoru perigu oioin no problema barak. Karik Paulo hanoin: ‘Joven neʼe sei sente oinsá kona-ba viajen neʼe?’

2 Karik Timóteo ladún fiar an, maibé Paulo tau konfiansa ba nia. Paulo rekoñese katak nia presiza ema neʼebé diʼak atu akompaña nia iha ninia viajen. Paulo hatene katak sira sei vizita no hametin kongregasaun sira, tan neʼe sira presiza iha hakarak no hanoin neʼebé hanesan atu kumpre sira-nia knaar. Tanbasá mak Paulo sente hanesan neʼe? Karik razaun ida mak tanba antes neʼe nia no Barnabé diskute malu no haketak malu.

3 Iha kapítulu neʼe, ita sei aprende buat barak kona-ba dalan diʼak atu rezolve situasaun neʼebé halo ita la konkorda malu. Ita mós sei aprende tanbasá Paulo hili Timóteo atu akompaña nia iha ninia viajen. No ita sei aprende liután kona-ba katuas área nia knaar importante oioin.

“Agora mai ita bá fali hodi vizita maun-alin sira” (Apóstolu 15:36)

4. Objetivu husi Paulo nia viajen ba dala segundu mak saida?

4 Iha kapítulu antes neʼe, ita haree oinsá mak Paulo, Barnabé, Judas, no Silas hametin kongregasaun iha Antiokia hodi fó sai grupu administradór nia desizaun kona-ba sirkunsizaun. Tuirmai Paulo fó-hatene ninia planu ba Barnabé kona-ba viajen tuirmai, hodi hatete: “Agora mai ita bá fali hodi vizita maun-alin sira iha sidade ida-idak neʼebé ita haklaken ona Jeová nia liafuan, atu ita bele haree sira-nia situasaun.” (Após 15:36) Paulo nia objetivu laʼós atu bá haree deʼit ema neʼebé foin sai Kristaun. Livru Apóstolu fó sai objetivu husi Paulo nia viajen ba dala segundu. Primeiru, nia sei kontinua fó sai grupu administradór nia desizaun ba irmaun-irmán sira. (Após 16:4) Segundu, nuʼudar katuas neʼebé vizita kongregasaun sira, Paulo hakarak hametin kongregasaun no ajuda irmaun-irmán sira atu iha fiar neʼebé metin. (Rom 1:11, 12) Oinsá mak Testemuña ba Jeová ohin loron halo tuir ezemplu husi apóstolu sira?

5. Ohin loron, oinsá mak Grupu Administradór fó sai matadalan no anima kongregasaun sira?

5 Ohin loron, Kristu uza Grupu Administradór husi Testemuña ba Jeová atu dirije ninia kongregasaun. Liuhusi karta, publikasaun, informasaun eletróniku, reuniaun sira, no dalan seluk tan, Grupu Administradór fó sai matadalan no anima kongregasaun hotu iha mundu tomak. Sira mós hakarak atu besik nafatin ho kongregasaun, tan neʼe sira haruka katuas área atu vizita kongregasaun ida-idak. Grupu Administradór mak hili irmaun katuas rihun ba rihun iha mundu tomak neʼebé kumpre kritéria atu serbí nuʼudar katuas área.

6, 7. Katuas área nia responsabilidade balu mak saida?

6 Ohin loron katuas área sira hatudu interese ba ema hotu iha kongregasaun laran no hakaʼas an atu hametin irmaun-irmán sira-nia fiar. Oinsá? Sira banati-tuir ezemplu husi katuas Kristaun sira iha tempu uluk hanesan Paulo. Nia fó konsellu ba Timóteo neʼebé serbí nuʼudar katuas hodi dehan: “Haklaken Maromak nia liafuan bá; halo ida-neʼe ho urjente iha tempu neʼebé diʼak no iha tempu neʼebé susar. Korrije, fó avizu makaʼas no fó konsellu ho pasiénsia no ho matenek atu hanorin. . . . Halo serbisu nuʼudar haklaken-naʼin kona-ba liafuan diʼak.”—2 Tim 4:2, 5.

7 Hodi halo tuir konsellu neʼe, katuas área sira (hamutuk ho sira-nia feen, se kaben ona) serbisu hamutuk ho haklaken-naʼin sira atu haklaken iha dalan oioin. Sira badinas atu haklaken no matenek atu hanorin, no neʼe motiva tebes irmaun-irmán sira atu halo tuir sira-nia ezemplu. (Rom 12:11; 2 Tim 2:15) Katuas área hatudu domin neʼebé la hanoin an deʼit. Sira kontente atu serbí ema seluk, halaʼo viajen iha klima neʼebé ladún diʼak ka iha área sira neʼebé perigu. (Flp 2:3, 4) Katuas área sira mós anima, hanorin, no fó konsellu ba kongregasaun ida-idak liuhusi diskursu neʼebé bazeia ba Bíblia. Ema hotu iha kongregasaun hetan benefísiu hodi haree sira-nia hahalok diʼak no banati-tuir sira-nia fiar.—Ebr 13:7.

“Sira diskute malu makaʼas ho hirus” (Apóstolu 15:37-41)

8. Saida mak akontese bainhira Paulo konvida Barnabé atu laʼo hamutuk?

8 Barnabé konkorda atu bá hamutuk ho Paulo atu vizita “maun-alin sira”. (Após 15:36) Antes neʼe, sira naʼin-rua halaʼo ona viajen hamutuk no sira hatene irmaun-irmán sira iha kongregasaun neʼe. (Após 13:2–14:28) Tan neʼe, haree hanesan Paulo no Barnabé halaʼo knaar hamutuk mak ideia neʼebé diʼak. Maibé, mosu problema ida. Apóstolu 15:37 dehan: “Barnabé hakarak tebes atu lori João, neʼebé bolu Marcos.” Liafuan orijinál neʼebé tradús nuʼudar “hakarak tebes” bele mós tradús nuʼudar “deside metin ona”. Tan neʼe Barnabé laʼós atu fó sujestaun, maibé nia deside ona atu lori ninia primu Marcos hamutuk ho sira.

9. Tanbasá Paulo la konkorda ho Barnabé?

9 Paulo la konkorda. Tanbasá? Bíblia hatete: “Paulo lakohi lori [Marcos] tanba uluk nia husik hela sira iha Pamfília no la laʼo tuir sira hodi halo serbisu.” (Após 15:38) Marcos tuir Paulo no Barnabé iha sira-nia viajen nuʼudar misionáriu ba dala primeiru, maibé nia husik hela sira. (Após 12:25; 13:13) Kuandu sira foin hahú viajen, no sei iha hela Pamfília, Marcos husik ninia knaar no fila fali ba Jeruzalein. Bíblia la fó sai tanbasá Marcos husik hela sira, maibé apóstolu Paulo haree Marcos nuʼudar ema neʼebé la iha responsabilidade. Karik Paulo hanoin katak nia labele tau fiar tan ba Marcos.

10. Tanba Paulo no Barnabé la konkorda malu, neʼe lori rezultadu saida?

10 Maibé, Barnabé nafatin obriga atu lori Marcos. Paulo mós lakohi troka ninia hanoin. Apóstolu 15:39 hatete: “Ho ida-neʼe, sira diskute malu makaʼas ho hirus, tan neʼe sira haketak malu.” Barnabé lori Marcos no sira saʼe ró hodi bá Xipre. No Paulo kontinua halaʼo ninia viajen. Bíblia hatete: “Paulo hili Silas, no bainhira maun-alin sira husu tiha Jeová nia laran-diʼak neʼebé boot ba nia, sira naʼin-rua bá.” (Após 15:40) Sira “laʼo liu Síria no Silísia hodi hametin kongregasaun sira”.—Após 15:41.

11. Ita presiza iha hahalok saida atu la estraga relasaun belun ho ema neʼebé hakanek ita-nia laran?

11 Istória neʼe fó-hanoin ita katak ita hotu la perfeitu. Paulo no Barnabé mak ema neʼebé grupu administradór hili atu reprezenta sira. Karik ikusmai Paulo serbí nuʼudar membru ba grupu administradór. Maski Paulo no Barnabé mak irmaun neʼebé diʼak tebes, maibé sira labele kontrola sira-nia sentimentu iha tempu neʼebá. Sira husik situasaun neʼe halo sira hirus malu ba nafatin ka lae? Maski la perfeitu, Paulo no Barnabé mak ema neʼebé haraik an no hakaʼas an atu banati-tuir Kristu. Ita bele fiar katak sira perdua malu no sai belun fali. (Éf 4:1-3) Liutiha tempu balu, Paulo no Marcos mós halaʼo fali knaar hamutuk.a—Kol 4:10.

12. Hodi banati-tuir Paulo no Barnabé, katuas Kristaun sira ohin loron presiza hatudu hahalok saida?

12 Situasaun neʼe akontese dala ida deʼit no neʼe hatudu katak Paulo no Barnabé laʼós ema neʼebé hirusdór. Barnabé mak ema neʼebé laran-diʼak no laran-luak, tan neʼe apóstolu sira la bolu nia ho ninia naran rasik, José, maibé bolu nia Barnabé, katak “Ida neʼebé fó kmaan ba ema seluk”. (Após 4:36) Paulo mós ema neʼebé laran-diʼak no tau matan didiʼak ba maun-alin sira. (1 Tes 2:7, 8) Hanesan Paulo no Barnabé, katuas Kristaun inklui katuas área presiza hakaʼas an nafatin atu hatudu haraik an no laran-diʼak ba malu no mós ba irmaun-irmán sira.—1 Ped 5:2, 3.

‘Maluk fiar-naʼin sira koʼalia diʼak kona-ba nia’ (Apóstolu 16:1-3)

13, 14. (a) Sé mak Timóteo, no horibainhira mak Paulo hasoru nia? (b) Tanbasá mak Paulo tau atensaun ba Timóteo? (c) Knaar saida mak Timóteo simu?

13 Iha Paulo nia viajen nuʼudar misionáriu ba dala segundu, nia bá vizita kongregasaun sira iha provínsia Galásia neʼebé Roma mak ukun. Ikusmai “Paulo toʼo Derbe no Listra”. Bíblia hatete: “Dixípulu ida naran Timóteo hela iha neʼebá. Timóteo nia inan mak ema Judeu ida neʼebé fiar-naʼin, maibé ninia aman ema Gregu.”—Após 16:1.b

14 Ita bele fiar katak Paulo hasoru ona Timóteo nia família bainhira nia vizita área neʼe ba dala primeiru maizumenus iha tinan 47 EC. Liutiha tinan rua ka tolu, Paulo halaʼo ninia viajen ba dala segundu no iha tempu neʼebá nia tau atensaun ba Timóteo neʼebé joven. Tanbasá? Tanba ‘maluk fiar-naʼin sira koʼalia diʼak kona-ba Timóteo’. Timóteo iha naran diʼak iha ninia kongregasaun rasik no mós iha kongregasaun seluk. Bíblia hatete katak irmaun-irmán sira iha Listra no Ikónio neʼebé dook maizumenus kilómetru 30, gaba nia. (Após 16:2) Ho espíritu santu nia ajuda, katuas kongregasaun sira fó knaar importante ba Timóteo, neʼe mak nuʼudar misionáriu atu ajuda Paulo no Silas.—Após 16:3.

15, 16. Tanbasá Timóteo iha naran diʼak?

15 Tanbasá Timóteo iha naran diʼak maski sei joven? Neʼe tanba ninia matenek, bonitu, ka iha abilidade ruma ka lae? Dala barak ema sempre haree kona-ba buat sira-neʼe. Iha tempu uluk, profeta Samuel mós haree ema seluk iha dalan neʼebé hanesan. Maibé Jeová hatete ba nia: “Dalan neʼebé ema haree la hanesan ho dalan neʼebé Maromak haree, tanba ema haree deʼit buat neʼebé iha liʼur, maibé Jeová haree ema nia laran.” (1 Sam 16:7) Timóteo iha naran diʼak laʼós tanba nia mak bonitu ka iha abilidade ruma, maibé tanba nia iha hahalok diʼak barak.

16 Tinan barak liu tiha, apóstolu Paulo temi kona-ba Timóteo nia hahalok Kristaun balu. Paulo temi katak Timóteo mak laran-diʼak, la hanoin an deʼit, no badinas atu halaʼo ninia knaar. (Flp 2:20-22) Timóteo mós iha “fiar neʼebé la laran-makerek”.—2 Tim 1:5.

17. Ohin loron, oinsá mak joven sira bele banati-tuir Timóteo?

17 Ohin loron, joven barak banati-tuir Timóteo hodi haburas hahalok diʼak oioin. Hodi halo nuneʼe, sira iha naran diʼak iha Jeová no irmaun-irmán sira-nia oin maski sira balu nia idade sei kiʼik deʼit. (Prov 22:1; 1 Tim 4:15) Sira hatudu fiar neʼebé la laran-makerek no la halaʼo moris ho oin rua. (Sal 26:4) Rezultadu mak hanesan Timóteo, joven barak halaʼo knaar importante iha kongregasaun. Sira halo ema hotu iha kongregasaun kontente bainhira sira sai haklaken-naʼin, dedika sira-nia an ba Jeová, no hetan batizmu!

“Kongregasaun sira-nia fiar kontinua sai metin liután” (Apóstolu 16:4, 5)

18. (a) Nuʼudar misionáriu, knaar saida mak Paulo no Timóteo halo? (b) Oinsá mak kongregasaun sira hetan benefísiu?

18 Paulo no Timóteo serbisu hamutuk ba tinan barak. Nuʼudar misionáriu, sira halaʼo knaar oioin neʼebé mai husi grupu administradór. Bíblia hatete: “Bainhira sira laʼo liu sidade oioin, sira fó sai ba maun-alin sira iha fatin sira-neʼe atu halo tuir ukun-fuan neʼebé apóstolu no katuas sira deside ona iha Jeruzalein.” (Após 16:4) Kongregasaun sira halo tuir matadalan husi apóstolu no katuas sira iha Jeruzalein. Rezultadu mak “kongregasaun sira-nia fiar kontinua sai metin liután no loron ba loron fiar-naʼin sira aumenta ba beibeik”.—Após 16:5.

19, 20. Tanbasá mak ita presiza halo tuir “sira neʼebé dirije” ita?

19 Testemuña ba Jeová ohin loron mós hetan benefísiu kuandu halo tuir matadalan neʼebé mai husi “sira neʼebé dirije”. (Ebr 13:17) Tanba mundu nia situasaun troka daudaun, importante ba ita atu sempre halo tuir matadalan neʼebé mai husi “atan laran-metin no matenek”. (Mt 24:45; 1 Kor 7:29-31) Hodi halo nuneʼe sei ajuda ita hametin ita-nia fiar no kontinua hadook an husi hahalok aat iha mundu neʼe.—Tgo 1:27.

20 Klaru katak ohin loron katuas Kristaun sira, inklui sira neʼebé serbí nuʼudar Grupu Administradór la perfeitu, hanesan ho Paulo, Barnabé, Marcos, no katuas sira iha apóstolu sira-nia tempu. (Rom 5:12; Tgo 3:2) Maibé tanba Grupu Administradór halo tuir matadalan husi Bíblia no apóstolu sira-nia ezemplu, ita bele tau fiar ba sira. (2 Tim 1:13, 14) Rezultadu mak kongregasaun sira hetan anima no ita-nia fiar sai metin liután.

TIMÓTEO HAKAʼAS AN ATU “HABELAR LIAFUAN DIʼAK”

Paulo hafolin tebes Timóteo nuʼudar ninia ajuda-naʼin. Bainhira sira naʼin-rua serbisu hamutuk tiha maizumenus ba tinan 11, Paulo hakerek kona-ba Timóteo: “Haʼu la hetan ema seluk neʼebé iha hahalok hanesan nia, no nia sei tau matan ba imi ho laran. . . . Imi hatene oinsá nia fó ona prova kona-ba ninia an, katak hanesan oan ida hamutuk ho ninia aman, nia serbí hamutuk ho haʼu atu habelar liafuan diʼak.” (Flp 2:20, 22) Timóteo hakaʼas an atu serbisu haklaken laʼo ba oin, tan neʼe Paulo hafolin tebes nia no neʼe sai ezemplu kapás mai ita.

Timóteo.

Timóteo nia aman mak ema Gregu no ninia inan ema Judeu, no karik nia sai boot iha Listra. Timóteo nia inan Eunice no ninia avó Loide hanorin Eskritura sira ba nia husi kiʼik kedas. (Após 16:1, 3; 2 Tim 1:5; 3:14, 15) Karik sira naʼin-tolu sai ema Kristaun kuandu Paulo vizita Listra ba dala primeiru.

Tinan balu liu tiha kuandu Paulo vizita fali sidade Listra, karik Timóteo maizumenus tinan 20, no “maluk fiar-naʼin sira iha Listra no Ikónio koʼalia diʼak kona-ba nia”. (Após 16:2) Espíritu santu fó sai “profesia” kona-ba mane joven neʼe, no tuir profesia neʼe, Paulo no katuas sira iha Listra fó knaar espesiál ba Timóteo. (1 Tim 1:18; 4:14; 2 Tim 1:6) Nia sei laʼo hamutuk ho Paulo nuʼudar misionáriu. Tan neʼe, Timóteo presiza husik hela ninia família no hetan sirkunsizaun atu ema Judeu sira neʼebé sira sei vizita la sidi.—Após 16:3.

Timóteo halo viajen ba fatin oioin. Nia haklaken ho Paulo no Silas iha Filipe, ho Silas iha Bereia, no tuirmai nia mesak deʼit iha Tesalónika. Bainhira Timóteo hasoru Paulo iha Korinto, nia fó sai relatóriu diʼak kona-ba domin no laran-metin neʼebé irmaun-irmán sira iha Tesalónika hatudu maski hasoru susar. (Após 16:6–17:14; 1 Tes 3:2-6) Kuandu Paulo iha Éfeso no rona informasaun neʼebé la diʼak kona-ba irmaun-irmán sira iha Korinto, nia hanoin atu haruka Timóteo fila fali ba Korinto. (1 Kor 4:17) Tuirmai, Paulo haruka Timóteo no Erasto atu bá Masedónia. Maibé bainhira Paulo hakerek karta ba ema Roma, Timóteo hamutuk ona ho nia iha Korinto. (Após 19:22; Rom 16:21) Neʼe mak viajen balu deʼit husi Timóteo nia viajen barak atu haklaken liafuan diʼak.

Paulo hakerek karta ba Timóteo hodi dehan: “Keta husik ema ida la respeitu ó tan deʼit ó sei joven.” (1 Tim 4:12) Liafuan neʼe hatudu katak karik Timóteo la fiar an atu halaʼo ninia knaar. Maibé, Paulo ho fiar metin haruka Timóteo ba kongregasaun ida neʼebé hasoru daudaun problema, hodi dehan: “Fó konsellu makaʼas ba ema balu atu labele hanorin doutrina neʼebé oin-seluk.” (1 Tim 1:3) Paulo mós fó podér ba Timóteo atu hili katuas no atan ba kongregasaun.—1 Tim 5:22.

Paulo hadomi Timóteo tanba nia iha hahalok diʼak barak. Bíblia konta katak Timóteo mak Paulo nia belun neʼebé besik no laran-metin, hanesan oan ida. Paulo mós hakerek katak nia hanoin-hetan Timóteo nia matan-been, hakarak atu hasoru Timóteo, no halo orasaun ba nia. Hanesan aman neʼebé hanoin ninia oan, Paulo mós fó matadalan ba Timóteo neʼebé “moras beibeik”, karik tanba problema ho kabun.—1 Tim 5:23; 2 Tim 1:3, 4.

Durante Paulo sai dadur ba dala primeiru iha Roma, Timóteo hamutuk ho nia. Timóteo mós tama komarka ba tempu balu. (Flm 1; Ebr 13:23) Ita hatene katak sira iha relasaun neʼebé besik tebes tanba kuandu Paulo rekoñese katak nia besik ona atu mate, nia hakerek karta ba Timóteo: “Hakaʼas an atu mai haree haʼu lalais.” (2 Tim 4:6-9) Bíblia la konta katak Timóteo konsege hasoru malu ho Paulo antes Paulo mate.

MARCOS SIMU KNAAR ESPESIÁL OIOIN

Evanjellu Marcos konta katak bainhira ema kaer Jesus, sira mós koko atu kaer “mane joven ida”, maibé joven neʼe “halai ho isin-tanan”. (Mc 14:51, 52) Tanba Marcos deʼit mak hakerek kona-ba akontesimentu neʼe, karik nia mak mane joven neʼe. Se nuneʼe, Marcos neʼebé bolu nuʼudar João Marcos hasoru ona Jesus oin ba oin.

Marcos rona ba katuas ida no nia hakerek nota.

Maizumenus tinan 11 liu tiha, kuandu Herodes Agripa fó-terus ba ema Kristaun, “dixípulu balu” husi kongregasaun iha Jeruzalein halibur hamutuk iha Marcos nia inan Maria nia uma atu halo orasaun. Bainhira Pedro livre husi komarka liuhusi milagre, nia bá Maria nia uma. (Após 12:12) Entaun, karik Marcos sai boot iha uma neʼebé ikusmai uza atu halaʼo reuniaun Kristaun. Ita bele fiar katak nia koñese didiʼak Jesus nia dixípulu sira iha tempu neʼebá, no sira fó influénsia diʼak ba nia.

Marcos serbisu hamutuk ho katuas Kristaun barak. Ninia knaar primeiru neʼebé ita hatene mak atu serbisu hamutuk ho ninia primu Barnabé no apóstolu Paulo kuandu sira halaʼo sira-nia knaar iha Antiokia iha Síria. (Após 12:25) Bainhira Barnabé no Paulo komesa sira-nia viajen nuʼudar misionáriu ba dala primeiru, Marcos mós hamutuk ho sira. Primeiru sira bá Xipre no tuirmai bá Ázia Menór. Husi neʼebá, Marcos fila fali ba Jeruzalein tanba razaun neʼebé ita la hatene. (Após 13:4, 13) Depois Barnabé no Paulo diskute malu kona-ba Marcos hanesan temi iha Apóstolu kapítulu 15, Marcos no Barnabé kontinua serbí nuʼudar misionáriu iha Xipre.—Após 15:36-39.

Klaru katak sira rezolve sira-nia problema kona-ba diskute malu, tanba iha tinan 60 ka 61 EC, Marcos serbisu fali ho Paulo iha Roma. Bainhira Paulo sai dadur iha sidade neʼe, nia hakerek ba kongregasaun iha Koloso: “Haʼu-nia maluk dadur Aristarco haruka ninia kumprimentus ba imi, nuneʼe mós ho Barnabé nia primu Marcos, kona-ba Marcos neʼe mak ami fó lia-menon atu imi simu nia ho liman rua se nia bá vizita imi.” (Kol 4:10) Entaun, Paulo hakarak haruka João Marcos husi Roma bá Koloso nuʼudar ninia reprezentante.

Maizumenus entre tinan 62 no 64 EC, Marcos serbisu hamutuk ho apóstolu Pedro iha Babilónia. Hanesan temi iha Kapítulu 10 husi livru neʼe, sira sai besik liután ba malu, no Pedro bolu Marcos nuʼudar “haʼu-nia oan”.—1 Ped 5:13.

Ikusmai, maizumenus iha tinan 65 EC bainhira Paulo sai dadur ba dala segundu iha Roma, nia hakerek ba ninia maluk Timóteo neʼebé iha Éfeso: “Lori mós Marcos ho ó, tanba nia sei ajuda tebes haʼu iha haʼu-nia serbisu ba Maromak.” (2 Tim 4:11) Klaru katak bainhira Marcos rona ida-neʼe, nia sai kedas husi Éfeso hodi bá Roma. Ita bele komprende tanbasá Barnabé, Paulo, no Pedro hafolin tebes Marcos!

Priviléjiu boot liu neʼebé Marcos hetan mak bainhira Jeová dirije nia atu hakerek Evanjellu Marcos. Ema balu dehan katak Marcos hetan informasaun barak husi apóstolu Pedro. Evidénsia barak apoia ida-neʼe, tanba Marcos nia Evanjellu fó sai informasaun barak husi ema neʼebé haree ho matan rasik, porezemplu Pedro. Maski nuneʼe, haree hanesan Marcos hakerek ninia Evanjellu iha Roma, laʼós iha Babilónia kuandu hamutuk ho Pedro. Marcos uza liafuan Latín barak no tradús liafuan Ebraiku neʼebé susar ba ema husi nasaun seluk atu komprende. Tan neʼe, haree hanesan nia hakerek ninia Evanjellu liuliu ba ema neʼebé laʼós ema Judeu.

a Haree kaixa “Marcos simu knaar espesiál oioin”.

b Haree kaixa “Timóteo hakaʼas an atu ‘habelar liafuan diʼak’”.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe