Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • bt kap. 27 p. 211-217
  • “Fó sasin ho didiʼak”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • “Fó sasin ho didiʼak”
  • “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Subtítulu
  • Informasaun seluk neʼebé hanesan
  • “Paulo fó agradese ba Maromak no sai aten-brani” (Apóstolu 28:14, 15)
  • “Ema koʼalia kontra . . . iha fatin hotu” (Apóstolu 28:16-22)
  • Paulo hatudu ezemplu hodi “fó sasin ho didiʼak” (Apóstolu 28:23-29)
  • “Haklaken Maromak nia Ukun” (Apóstolu 28:30, 31)
  • Paulo iha Roma
    Livru Istória husi Bíblia
  • Aten-brani bá, Jeová mak Ita-nia Ajuda-Naʼin
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2020
  • “Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Defende liafuan diʼak iha ema-boot sira-nia oin
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun—2016
Haree barak liután
“Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
bt kap. 27 p. 211-217

KAPÍTULU 27

“Fó sasin ho didiʼak”

Maski sai dadur iha Roma, Paulo kontinua haklaken

Bazeia ba Apóstolu 28:11-31

1. Paulo no ninia maluk sira iha konfiansa saida, no tanbasá?

MAIZUMENUS iha tinan 59 EC, ró neʼebé iha símbolu “Zeus nia Oan sira” sai husi illa Malta atu bá Itália hodi liu Tasi Mediterráneu, karik neʼe mak ró boot neʼebé tula trigu. Ema neʼebé saʼe ró neʼe inklui apóstolu Paulo nuʼudar prizioneiru no ninia maluk naʼin-rua, Lucas no Aristarco. (Após 27:2) La hanesan ho serbisu-naʼin sira iha ró neʼe, misionáriu sira-neʼe la buka protesaun husi maromak Zeus nia oan-kaduak, Castor no Pólux. (Haree nota estudu iha Após 28:11, nwtsty-IN.) Paulo no ninia maluk sira tau fiar ba Jeová, neʼebé fó sai ona katak Paulo sei fó sasin kona-ba lia-loos iha Roma no hamriik iha César nia oin.—Após 23:11; 27:24.

2, 3. Ró neʼebé Paulo saʼe liu husi neʼebé, no sé mak apoia Paulo durante tempu hotu?

2 Sira toʼo iha Sirakuza no para ba loron tolu. Sirakuza mak sidade furak iha Silísia neʼebé atu hanesan ho Atenas no Roma. Depois neʼe, ró neʼe bá toʼo Régio iha parte súl husi Itália, no kontinua bá Putéoli (besik Nápoles ohin loron). Putéoli mak dook maizumenus kilómetru 320 husi Régio, maibé tanba hetan ajuda husi anin neʼebé huu husi súl, ró neʼe toʼo iha Putéoli iha loron segundu, neʼe lalais liu fali baibain.—Após 28:12, 13.

3 Agora Paulo besik ona halo kompletu ninia viajen ba Roma atu hasoru Liurai Nero. Husi primeiru toʼo ikus, “Maromak neʼebé fó kmaan ba ema iha situasaun hotu” sempre akompaña Paulo. (2 Kor 1:3) Hanesan ita sei haree, Maromak kontinua apoia Paulo, no Paulo mós kontinua laran-manas nuʼudar misionáriu.

“Paulo fó agradese ba Maromak no sai aten-brani” (Apóstolu 28:14, 15)

4, 5. (a) Laran-luak hanesan saida mak Paulo no ninia maluk sira simu iha Putéoli, no tanbasá Paulo bele livre atu halo buat oioin? (b) Maski iha komarka laran, oinsá mak ema Kristaun bele hetan benefísiu liuhusi sira-nia hahalok diʼak?

4 Lucas hakerek: “Ami hetan maun-alin sira iha fatin neʼe [Putéoli] no sira husu ami atu hela ho sira ba loron hitu.” (Após 28:14) Neʼe mak ezemplu diʼak kona-ba ema Kristaun nia laran-luak! Ita bele fiar katak sira neʼebé hatudu laran-luak simu fali bensaun barak tanba Paulo no ninia maluk sira ajuda hametin sira-nia fiar. Maibé, tanbasá Paulo neʼebé prizioneiru bele livre atu halo buat oioin? Karik tanba Paulo nia hahalok halo soldadu Roma sira tau fiar ba nia.

5 Ohin loron mós Testemuña ba Jeová neʼebé tama komarka no kampu-konsentrasaun, dala barak hetan konfiansa tanba sira-nia hahalok diʼak nuʼudar ema Kristaun. Porezemplu, iha Románia, mane naʼok-teen ida neʼebé hetan julgamentu atu tama komarka ba tinan 75, hahú estuda Bíblia no troka ninia hahalok. Rezultadu mak guarda sira fó knaar ba nia atu bá sidade mesak hodi sosa sasán neʼebé presiza iha prizaun! Klaru, ita-nia hahalok diʼak sei lori hahiʼi ba Jeová.—1 Ped 2:12.

6, 7. Oinsá mak irmaun sira iha Roma hatudu domin boot?

6 Husi Putéoli, karik Paulo no ninia maluk sira laʼo ain maizumenus kilómetru 50 atu bá Kápua, no sira laʼo iha Dalan Ápio hodi bá Roma. Neʼe mak dalan neʼebé famozu no halo husi fatuk lava neʼebé boot no belar, no ema neʼebé laʼo liu dalan neʼe bele haree área neʼebé furak iha Itália no dala ruma bele haree mós Tasi Mediterráneu. Dalan neʼe mós liuhusi Pontino, área neʼebé iha bee-lihun barak no haree furak, dook maizumenus kilómetru 60 husi Roma. Iha dalan neʼe mós iha merkadu Ápio. Lucas hakerek: “Kuandu maun-alin sira iha Roma rona katak ami atu bá neʼebá, sira mai hasoru ami iha merkadu Ápio.” Iha mós irmaun balu neʼebé hein iha Uma Tolu, neʼe mak fatin ba ema atu deskansa, maizumenus dook kilómetru 50 husi Roma. Sira hatudu duni domin boot!—Após 28:15.

7 Merkadu Ápio laʼós fatin seguru ba ema neʼebé halo viajen husi fatin dook atu deskansa. Poezia-naʼin ida husi Roma naran Horace esplika katak merkadu neʼe “nakonu ho ró nia serbisu-naʼin, no naʼin ba fatin deskansa la hatudu laran-diʼak”. Nia mós hakerek katak “bee foʼer loos”, no nia mós lakohi han iha fatin hanesan neʼe! Maski nuneʼe, maluk Kristaun sira husi Roma kontente atu hein Paulo no ninia maluk sira hodi bele laʼo hamutuk toʼo Roma.

8. Tanbasá Paulo fó agradese ba Maromak “bainhira haree tiha” maluk sira?

8 Bíblia konta: “Bainhira haree tiha sira, Paulo fó agradese ba Maromak no sai aten-brani.” (Após 28:15) Sin, hodi haree deʼit maluk sira, no karik sira balu neʼebé nia koñese ona, neʼe hametin no fó kmaan ba nia. Tanbasá Paulo fó agradese ba Maromak? Tanba nia hatene katak domin neʼebé la hanoin an deʼit mak hahalok neʼebé mai husi espíritu santu. (Gal 5:22) Ohin loron mós espíritu santu book ema Kristaun atu ajuda malu no fó kmaan ba sira neʼebé hasoru susar.—1 Tes 5:11, 14.

9. Oinsá mak ita bele banati-tuir ezemplu husi irmaun sira neʼebé hasoru Paulo?

9 Porezemplu, espíritu santu book irmaun-irmán sira atu hatudu laran-luak ba katuas área, misionáriu, no sira neʼebé serbí tempu-tomak. Sira barak halo ona sakrifísiu boot hodi bele serbí Jeová liután. Husu Ita-nia an: ‘Haʼu bele halo buat seluk tan atu apoia bainhira katuas área vizita, karik hodi hatudu laran-luak ba nia no ninia feen se kaben ona? Haʼu bele halo planu atu haklaken ho sira ka lae?’ Hodi halo nuneʼe, ita mós sei hetan bensaun barak. Imajina toʼok ksolok neʼebé irmaun sira iha Roma sente kuandu Paulo no ninia maluk sira konta esperiénsia oioin neʼebé hametin sira-nia fiar.—Após 15:3, 4.

“Ema koʼalia kontra . . . iha fatin hotu” (Apóstolu 28:16-22)

10. Oinsá ho Paulo nia situasaun iha Roma, no depois toʼo iha Roma, Paulo halo saida?

10 Bainhira Paulo no ninia maluk sira toʼo iha Roma, “Paulo simu lisensa atu hela mesak iha uma hamutuk ho tropa neʼebé halo seguransa ba nia”. (Após 28:16) Baibain kuandu ema ida sai dadur iha uma, ema sei kesi ninia liman ho korrente neʼebé liga ho soldadu ida nia liman atu nia labele halai. Maski nuneʼe, korrente mós labele hapara Paulo atu haklaken kona-ba Maromak nia Ukun. Liutiha loron tolu husi tempu neʼebé sira toʼo iha Roma, Paulo konvida ema-boot Judeu nian iha Roma hodi nia bele fó koñese nia an no haklaken ba sira.

11, 12. Oinsá mak Paulo koko atu halo ema Judeu la hanoin sala kona-ba nia?

11 Paulo hatete: “Maun-alin sira, maski haʼu la halo sala ida hasoru povu ka hasoru ita-nia beiʼala sira-nia toman, maibé husi Jeruzalein ema entrega haʼu ba ema Roma nuʼudar dadur. Bainhira ema sira-neʼe buka-hatene didiʼak tiha kona-ba haʼu, sira hakarak atu husik haʼu livre tanba sira la iha razaun ida atu fó kastigu-mate ba haʼu. Maibé kuandu ema Judeu sira la simu ida-neʼe, haʼu tenke husu atu lori kazu neʼe ba César, maibé neʼe la dehan katak haʼu iha kazu ruma hodi duun haʼu-nia nasaun.”—Após 28:17-19.

12 Hodi temi ema Judeu nuʼudar “maun-alin sira”, Paulo hatudu ba sira katak nia mós parte husi sira, no koko atu halo sira la hanoin sala kona-ba nia. (1 Kor 9:20) Nia mós hatete ho klaru katak nia mai toʼo Roma laʼós atu duun ema Judeu, maibé atu lori kazu ba César. Maski nuneʼe, karik ema Judeu iha Roma seidauk rona buat ida husi ema iha Judeia kona-ba Paulo nia kazu. (Após 28:21) Tanbasá? Referénsia ida hatete: “Karik ró neʼebé Paulo saʼe mak ró primeiru neʼebé toʼo iha Itália depois tempu malirin, no reprezentante ba ulun-naʼin sira iha Jeruzalein, ka sira-nia karta seidauk toʼo iha Roma.”

13, 14. Paulo uza dalan saida atu koʼalia kona-ba Maromak nia Ukun, no oinsá ita bele banati-tuir ninia ezemplu?

13 Tuirmai, Paulo koʼalia kona-ba Maromak nia Ukun iha dalan neʼebé halo sira hakarak atu hatene liután. Nia hatete: “Tan razaun neʼe mak haʼu husu atu hasoru imi no koʼalia ho imi. Korrente sira-neʼe bobar haleʼu haʼu tanba Izraél nia esperansa.” (Após 28:20) Esperansa neʼe mak kona-ba Mesias no ninia Ukun, neʼebé ema Kristaun haklaken. Tuirmai, katuas Judeu sira hatete: “Ami hanoin katak diʼak atu rona husi ó kona-ba ó-nia hanoin, tanba ami rona ona katak ema koʼalia kontra grupu relijiaun foun neʼe iha fatin hotu.”—Após 28:22.

14 Kuandu ita iha oportunidade atu haklaken liafuan diʼak, ita bele banati-tuir Paulo hodi uza pergunta ka liafuan neʼebé book rona-naʼin sira. Ita bele hetan sujestaun neʼebé kapás iha publikasaun Aprende husi Eskola Serbisu Kristaun nian, Hakaʼas An atu Lee no Hanorin, no Hadomi Ema—Hanorin Ema. Ita uza didiʼak ekipamentu sira-neʼe ka lae?

Paulo hatudu ezemplu hodi “fó sasin ho didiʼak” (Apóstolu 28:23-29)

15. Pontu haat saida mak ita aprende husi dalan neʼebé Paulo haklaken?

15 Bainhira toʼo loron neʼebé deside ona, “ema barak loos” bá Paulo nia hela-fatin. Paulo koʼalia “hahú husi dadeer toʼo kalan, nia esplika ba sira hodi fó sasin ho didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun. Nia koko atu halo sira fiar kona-ba Jesus hodi hanorin husi Moisés nia Ukun-Fuan no Profeta sira-nia liafuan.” (Após 28:23) Ita bele aprende pontu haat husi dalan neʼebé Paulo haklaken. Primeiru, nia fokus ba Maromak nia Ukun. Segundu, nia koko atu halo rona-naʼin sira fiar. Terseiru, nia uza Eskritura. Kuartu, nia tau uluk rona-naʼin sira-nia presiza duké ninian hodi haklaken “husi dadeer toʼo kalan”. Neʼe mak ezemplu diʼak mai ita! Rezultadu mak saida? “Ema balu hahú fiar”, maibé balu lae. Lucas fó sai katak sira iha hanoin neʼebé la hanesan no “komesa laʼo sai”.—Após 28:24, 25a.

16-18. Tanbasá Paulo la hakfodak ho ema Judeu sira-nia reasaun, no ita presiza iha hanoin saida kuandu ema lakohi simu liafuan diʼak?

16 Paulo la hakfodak ho ema Judeu sira-nia reasaun tanba neʼe kumpre Bíblia nia profesia no nia rasik mós hasoru situasaun hanesan neʼe dala barak ona. (Após 13:42-47; 18:5, 6; 19:8, 9) Tan neʼe, Paulo koʼalia ba sira: “Espíritu santu fó-hatene ho loloos liuhusi profeta Isaias ba imi-nia beiʼala sira, hodi dehan: ‘Laʼo bá, no hatete ba povu neʼe: “Imi sei rona, maibé sei la komprende, no imi sei hateke, maibé sei la haree momoos. Tanba povu neʼe taka sira-nia laran.”’” (Após 28:25b-27) Iha lian orijinál, liafuan “taka” refere ba laran neʼebé “mahar”, ka “bokur”, tan neʼe liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun labele tama. Neʼe triste tebes!

17 Paulo remata ninia liafuan hodi hatete katak “nasaun sira seluk . . . sei rona duni”, la hanesan ho ema Judeu sira-neʼe. (Após 28:28; Sal 67:2; Isa 11:10) Paulo bele koʼalia ho fiar an tanba nia rasik haree ona ema barak husi nasaun seluk simu liafuan diʼak!—Após 13:48; 14:27.

18 Hanesan Paulo, ita mós la presiza laran-kanek bainhira ema lakohi simu liafuan diʼak. Ita hatene katak ema uitoan deʼit mak sei laʼo iha dalan neʼebé lori ba moris. (Mt 7:13, 14) Kuandu ema laran-loos sira deside atu adora Jeová, ita sei haksolok no simu sira ho laran.—Lc 15:7.

“Haklaken Maromak nia Ukun” (Apóstolu 28:30, 31)

19. Saida mak Paulo halo durante sai dadur iha uma?

19 Liafuan ikus iha livru Apóstolu hametin tebes ita. Lucas hatete: “Paulo hela iha neʼebá durante tinan rua iha uma neʼebé nia aluga, no ho laran-diʼak nia simu ema hotu neʼebé mai hasoru nia. Nia la husik buat ida hanetik nia atu haklaken Maromak nia Ukun ba sira no hanorin kona-ba Naʼi Jesus Kristu ho aten-brani.” (Após 28:30, 31) Paulo hatudu ezemplu diʼak tebes kona-ba laran-luak, fiar, no laran-manas!

20, 21. Sé-sé deʼit mak hetan benefísiu husi Paulo nia serbisu haklaken iha Roma?

20 Mane ida neʼebé Paulo simu ho laran-diʼak mak Onésimo, atan neʼebé halai husi Koloso. Paulo ajuda Onésimo atu sai ema Kristaun, no nia sai Paulo nia ‘maluk neʼebé fiar metin no nia hadomi’. Tuir loloos, Paulo temi Onésimo nuʼudar ‘ninia oan’ no Paulo “sai ona hanesan aman ba nia”. (Kol 4:9; Flm 10-12) Klaru katak Onésimo hametin tebes Paulo!a

21 Paulo nia ezemplu mós lori benefísiu ba ema seluk tan. Paulo hakerek ba ema Filipe: “Tuir loloos haʼu-nia situasaun neʼe loke dalan atu habelar liután liafuan diʼak, tanba Liurai Roma nia guarda hotu no mós ema seluk hotu rona ona katak haʼu sai dadur tanba Kristu. Maun-alin barak iha Naʼi mós hetan aten-brani tanba haʼu-nia situasaun nuʼudar dadur, no sira sai aten-brani liután atu koʼalia Maromak nia liafuan la ho taʼuk.”—Flp 1:12-14.

22. Oinsá mak Paulo uza didiʼak ninia tempu nuʼudar dadur iha Roma?

22 Kuandu Paulo nuʼudar dadur iha Roma, nia uza didiʼak tempu neʼe atu hakerek karta importante balu neʼebé sai parte ba Eskritura Lian Gregu.b Karta sira-neʼe lori benefísiu ba ema Kristaun iha apóstolu sira-nia tempu no mós ba ita ohin loron.—2 Tim 3:16, 17.

PAULO NIA KARTA LIMA BAINHIRA SAI DADUR BA DALA PRIMEIRU IHA ROMA

Apóstolu Paulo hakerek karta lima durante nia sai dadur ba dala primeiru iha Roma maizumenus tinan 60-61 EC. Paulo hakerek karta ba maluk fiar-naʼin Filemon atu esplika katak Filemon nia atan Onésimo neʼebé halai husi nia sai ona ema Kristaun. Uluk Onésimo mak atan neʼebé “la iha folin”, maibé agora Paulo haree nia hanesan oan, no haruka Onésimo fila fali ba ninia naʼi nuʼudar maluk Kristaun ida.—Flm 10-12, 16.

Iha karta ba ema Koloso, Paulo fó sai katak Onésimo ‘mai husi sira-nia leet’. (Kol 4:9) Onésimo no ninia maluk Kristaun Tíkiko iha priviléjiu atu lori Paulo nia karta ba Filemon no ba ema Koloso, no mós karta ida tan ba ema Éfeso.—Éf 6:21.

Iha karta ba ema Filipe, Paulo fó sai katak nia “iha dadur laran” no temi kona-ba Epafrodito neʼebé lori karta neʼe. Ema Kristaun iha Filipe haruka ona Epafrodito atu ajuda Paulo. Maibé, Epafrodito sai moras toʼo besik mate. Nia mós laran-triste tanba ema Filipe “rona katak nia moras”. Tan neʼe, Paulo husu ema Filipe atu “hafolin ema hanesan neʼe”.—Flp 1:7; 2:25-30.

Paulo mós hakerek karta ba ema Kristaun Ebreu iha Judeia. Maski karta neʼe la fó sai kona-ba sé mak hakerek, evidénsia hatudu katak Paulo mak hakerek karta neʼe, tanba dalan atu hakerek karta neʼe mak hanesan Paulo nian. Paulo hatoʼo kumprimentus husi Itália, no nia temi Timóteo neʼebé hamutuk ho nia iha Roma.—Flp 1:1; Kol 1:1; Flm 1; Ebr 13:23, 24.

23, 24. Hanesan Paulo, oinsá mak ema Kristaun ohin loron haksolok nafatin maski tama komarka tanba fiar?

23 Maski Bíblia la temi kona-ba tempu neʼebé Paulo livre, maibé nia moris nuʼudar dadur maizumenus durante tinan haat, tinan rua iha Sezareia no tinan rua iha Roma.c (Após 23:35; 24:27) Maibé nia kontinua iha hanoin pozitivu no halo buat hotu neʼebé nia bele atu serbí Jeová. Jeová nia povu barak ohin loron mós nafatin haksolok no kontinua haklaken maski iha komarka laran tanba sira-nia fiar. Hanoin toʼok kona-ba irmaun Adolfo neʼebé tama komarka iha España tanba neutrál. Guarda ida hatete: “Ami admira tebes ho ó. Ami halo ó-nia moris susar. Maibé kuandu ami fó-terus liután ba ó, ó oin-midar liután no koʼalia ho laran-diʼak.”

24 Ikusmai, guarda sira tau fiar ba Adolfo no husik sela nia odamatan nakloke deʼit. Guarda sira sempre mai no husu pergunta kona-ba Bíblia. Sira ida tama ba Adolfo nia sela atu lee Bíblia, no Adolfo mak hein atu ema la haree. Entaun prizioneiru mak hein fali guarda! Ezemplu diʼak hanesan neʼe book ita atu “sai aten-brani liután atu koʼalia Maromak nia liafuan” maski hasoru susar.

25, 26. Jesus nia profesia saida mak sai loos iha Paulo nia tempu, no oinsá mak profesia neʼe kumpre ohin loron?

25 Livru Apóstolu fó sai akontesimentu oioin kona-ba ema Kristaun neʼebé hakaʼas an atu haklaken liafuan diʼak! Livru neʼe remata ho liafuan neʼebé anima ita tanba fó sai katak Paulo kontinua “haklaken Maromak nia Ukun” ba ema hotu neʼebé vizita nia. Iha kapítulu primeiru, Jesus fó knaar espesiál ba dixípulu sira hodi hatete: “Kuandu espíritu santu tun ba imi, imi sei simu kbiit, no imi sei sai haʼu-nia testemuña iha Jeruzalein, iha Judeia tomak no iha Samaria, no toʼo rai sira neʼebé dook liu iha mundu.” (Após 1:8) La toʼo tinan 30, liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun “haklaken ona ba kriasaun hotu iha lalehan nia okos”.d (Kol 1:23) Neʼe mak evidénsia katak Maromak nia espíritu iha duni kbiit boot!—Zac 4:6.

26 Ohin loron, espíritu santu mós fó kbiit ba Kristu nia alin sira no “bibi-malae seluk” atu kontinua “fó sasin ho didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun” iha rai 240! (João 10:16; Após 28:23) Ita mós hakaʼas an atu hola parte iha serbisu neʼe ka lae?

PAULO NIA MORIS DEPOIS TINAN 61 EC

Karik maizumenus tinan 61 EC, Paulo hamriik iha Liurai Nero nia oin, no Nero fó sai katak Paulo la sala. Ita la hatene saida tan mak Paulo halo tuirmai. Karik Paulo bá España hanesan nia planu ona. (Rom 15:28) Maizumenus iha tinan 95 EC, hakerek-naʼin ida husi Roma naran Clemente fó sai katak Paulo halo viajen “toʼo parte oeste neʼebé dook liu”.

Bainhira Paulo livre husi komarka, nia hakerek karta tolu, neʼe mak 1 Timóteo, 2 Timóteo, no Tito. Karta sira-neʼe hatudu katak Paulo vizita Kreta, Masedónia, Nikópolis, no Tróade. (1 Tim 1:3; 2 Tim 4:13; Tito 1:5; 3:12) No karik ema kaer fali Paulo iha Nikópolis iha Grésia. Maski ita la hatene ho loloos kona-ba fatin neʼebé Paulo sai dadur, maibé ita hatene katak Paulo iha komarka laran iha Roma, maizumenus tinan 65 EC. Iha momentu neʼebá, Nero la hatudu tan laran-sadiʼa ba Paulo no fó kastigu-mate ba nia. Matenek-naʼin ida naran Tácito hatete katak bainhira ahi han sidade Roma iha tinan 64 EC, Nero duun ema Kristaun no komesa fó-terus makaʼas ba sira.

Iha karta segundu ba Timóteo, Paulo husu Timóteo no Marcos atu bá vizita lalais nia tanba hatene katak lakleur tan nia sei mate. Lucas no Onesíforo aten-brani tebes hodi tau sira-nia moris iha perigu laran atu fó kmaan ba Paulo. (2 Tim 1:16, 17; 4:6-9, 11) Loloos, se ema ida fó sai katak nia mak ema Kristaun, ema bele kaer no fó-terus ba nia toʼo mate. Lakleur depois Paulo hakerek karta ikus ba Timóteo maizumenus iha tinan 65 EC, karik nia mós hetan kastigu-mate. Tuir matenek-naʼin sira kona-ba istória, Nero oho an iha tinan 68 EC.

LIAFUAN DIʼAK “HAKLAKEN ONA BA KRIASAUN HOTU”

Maizumenus iha tinan 61 EC bainhira apóstolu Paulo moris nuʼudar dadur iha Roma, nia hakerek katak “liafuan diʼak . . . haklaken ona ba kriasaun hotu iha lalehan nia okos”. (Kol 1:23) Neʼe katak sá?

Haree hanesan Paulo fó sai situasaun jerál atu esplika katak ema barak iha rai oioin rona ona “liafuan diʼak”. Porezemplu, iha tinan 327 AEC, Alexandre Boot halo luan ninia área toʼo fronteira Índia. César Júlio tama ba illa Bretaña iha tinan 55 AEC no Cláudio manán parte súl husi illa neʼe, no área neʼe sai parte ba nasaun Roma iha tinan 43 EC. Ema iha Roma mós hatene kona-ba Ázia Leste, tanba fatin neʼe prodús hena kapás husi seda.

Entaun, liafuan diʼak haklaken ona iha Bretaña, Xina, no Ázia Leste ka lae? Karik lae. Tuir loloos, bainhira Paulo hakerek karta ba ema iha Koloso, nia seidauk kumpre ninia planu neʼebé fó sai maizumenus iha tinan 56 EC, neʼe mak atu haklaken iha España, fatin neʼebé ema seidauk haklaken. (Rom 15:20, 23, 24) Maibé maizumenus toʼo tinan 61 EC, liafuan diʼak habelar ona ba fatin barak. Iha loron Pentekostes 33 EC, ema Judeu no ema seluk neʼebé tuir relijiaun Judeu husi rai oioin sai hetan batizmu. Ita fiar katak ema sira-neʼe fila fali ba sira-nia rai no haklaken, no apóstolu sira mós bá vizita fatin barak atu haklaken.—Após 2:1, 8-11, 41, 42.

a Paulo hakarak hamutuk nafatin ho Onésimo, maibé neʼe kontra Roma nia lei no viola Onésimo nia naʼi nia direitu, neʼe mak Filemon, ema Kristaun ida. Tan neʼe, Onésimo fila fali ba Filemon, no lori Paulo nia karta neʼebé anima Filemon atu simu fali ninia atan neʼe ho diʼak, nuʼudar maluk fiar-naʼin ida.—Flm 13-19.

b Haree kaixa “Paulo nia karta lima bainhira sai dadur ba dala primeiru iha Roma”.

c Haree kaixa “Paulo nia moris depois tinan 61 EC”.

d Haree kaixa “Liafuan diʼak ‘haklaken ona ba kriasaun hotu’”.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe