Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • bt kap. 21 p. 165-172
  • “Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • “Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan”
  • “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Subtítulu
  • Informasaun seluk neʼebé hanesan
  • “Nia hahú halo viajen ba Masedónia” (Apóstolu 20:1, 2)
  • “Sira halo planu atu oho nia” (Apóstolu 20:3, 4)
  • “Sira haksolok tebes” (Apóstolu 20:5-12)
  • “Iha ema barak nia oin no husi uma ba uma” (Apóstolu 20:13-24)
  • “Tau matan didiʼak ba imi-nia an no ba bibi-lubun tomak” (Apóstolu 20:25-38)
  • “Kontinua koʼalia no keta nonook deʼit”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • “Fó sasin ho didiʼak”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Aten-brani bá, Jeová mak Ita-nia Ajuda-Naʼin
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2020
  • ‘Rona haʼu bá, haʼu sei defende haʼu-nia an’
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
Haree barak liután
“Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
bt kap. 21 p. 165-172

KAPÍTULU 21

“Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan”

Paulo haklaken ho laran-manas no fó konsellu ba katuas sira

Bazeia ba Apóstolu 20:1-38

1-3. (a) Konta toʼok oinsá Éutiko mate. (b) Saida mak Paulo halo, no saida mak ita aprende kona-ba Paulo husi akontesimentu neʼe?

PAULO ho irmaun-irmán barak halibur hamutuk iha sala ida iha andár leten iha Tróade. Paulo koʼalia naruk tanba neʼe mak kalan ikus nia hamutuk ho sira. Agora kalan-boot ona. Ahi-oan barak halo fatin neʼe sai manas no ladún iha anin fresku. Iha mane joven ida naran Éutiko neʼebé tuur hela iha janela. Nuʼudar Paulo koʼalia, Éutiko dukur loos no monu husi andár tolu!

2 Karik Lucas neʼebé nuʼudar doutór mak halai sai uluk atu haree mane joven neʼe nia kondisaun. Maibé Éutiko “mate ona”. (Após 20:9) Tuirmai akontese milagre ida. Paulo latan an iha mane joven neʼe nia leten no hatete ba ema-lubun: “Imi keta laran-taridu, tanba nia moris fali ona.” Paulo halo Éutiko moris fali!—Após 20:10.

3 Akontesimentu neʼe hatudu katak Jeová nia espíritu santu iha kbiit boot. Loloos Éutiko mate laʼós tanba Paulo nia sala. Maibé, Paulo lakohi husik akontesimentu neʼe estraga enkontru importante neʼe ka halo ema ruma sidi iha dalan espirituál. Hodi fó moris-hiʼas ba Éutiko, neʼe halo kongregasaun kontente no motiva sira atu kontinua haklaken. Klaru, Paulo hatene katak ema nia moris mak folin-boot tebes. Neʼe halo ita hanoin fali ninia liafuan: “Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan.” (Após 20:26) Mai ita aprende oinsá Paulo nia ezemplu bele ajuda ita atu hafolin moris.

“Nia hahú halo viajen ba Masedónia” (Apóstolu 20:1, 2)

4. Paulo foin hasoru akontesimentu aat saida?

4 Hanesan ita aprende iha kapítulu antes neʼe, Paulo foin hasoru akontesimentu neʼebé aat. Ninia serbisu haklaken iha Éfeso halo ema barak sai hirus tebes. Badaen osan-mutin neʼebé sira-nia moris depende ba adorasaun Ártemis mós hola parte iha problema neʼe! Apóstolu 20:1 konta: “Kuandu sidade hakmatek ona, Paulo bolu dixípulu sira hodi fó aten-brani ba sira. Depois neʼe nia fó adeus ba sira, no nia hahú halo viajen ba Masedónia.”

5, 6. (a) Karik Paulo hela iha Masedónia ba tempu hira, no saida mak nia halo iha neʼebá? (b) Paulo hatudu hahalok saida ba irmaun-irmán sira?

5 Iha dalan atu bá Masedónia, Paulo para iha ponte-kais Tróade ba tempu balu. Iha neʼebá, Paulo espera atu hasoru Tito neʼebé nia haruka ona bá Korinto. (2 Kor 2:12, 13) Maibé Tito la mai, tan neʼe Paulo bá Masedónia. Karik nia hela iha neʼebá besik tinan ida atu “koʼalia liafuan barak hodi fó aten-brani ba dixípulu sira iha neʼebá”.a (Após 20:2) Ikusmai Tito hasoru Paulo iha Masedónia no lori lia-menon kona-ba oinsá kongregasaun iha Korinto kontente hodi simu Paulo nia karta primeiru. (2 Kor 7:5-7) Neʼe book Paulo atu hakerek fali karta ba sira, neʼebé ohin loron ita hatene nuʼudar 2 Korinto.

6 Interese mak Lucas uza liafuan “fó aten-brani” atu esplika kona-ba Paulo nia vizita ba irmaun-irmán sira iha Éfeso no Masedónia. Paulo hadomi tebes irmaun-irmán sira! La hanesan ema Farizeu neʼebé la hafolin ema seluk, Paulo haree irmaun-irmán sira nuʼudar ninia maluk serbisu-naʼin. (João 7:47-49; 1 Kor 3:9) Paulo kontinua hatudu hahalok neʼe maski iha tempu neʼebé nia tenke fó konsellu makaʼas ba sira.—2 Kor 2:4.

7. Oinsá mak katuas área no katuas kongregasaun banati-tuir Paulo nia ezemplu?

7 Ohin loron, katuas área no katuas kongregasaun sira hakaʼas an atu banati-tuir Paulo nia ezemplu. Bainhira fó konsellu, sira-nia objetivu mak atu hametin maluk sira neʼebé presiza ajuda. Katuas sira ho laran-diʼak hakaʼas an atu enkoraja ema, laʼós atu fó sala. Katuas área ida neʼebé iha ona esperiénsia hatete: “Irmaun-irmán barak hakarak halo buat neʼebé loos, maibé dala barak sira tenke luta hasoru estrese, sentimentu taʼuk, no la hatene atu halo saida.” Katuas sira bele hametin irmaun-irmán sira hanesan neʼe.—Ebr 12:12, 13.

PAULO NIA KARTA HUSI MASEDÓNIA

Iha karta segundu ba ema Korinto, Paulo hatete katak bainhira nia toʼo iha Masedónia, nia hanoin barak kona-ba irmaun-irmán sira iha Korinto. Maibé, Tito lori relatóriu diʼak husi Korinto, no Paulo sente kontente. Tan neʼe, maizumenus iha tinan 55 EC, Paulo hakerek 2 Korinto, no iha karta neʼe nia fó sai katak nia sei iha hela Masedónia. (2 Kor 7:5-7; 9:2-4) Buat ida neʼebé Paulo hanoin hela iha tempu neʼebá mak atu halibur kontribuisaun hodi ajuda ema santu sira iha Judeia. (2 Kor 8:18-21) Nia mós hanoin barak kona-ba “apóstolu falsu” neʼebé “lohi ema seluk” iha Korinto.—2 Kor 11:5, 13, 14.

Karik Paulo iha Masedónia bainhira nia hakerek karta ba Tito. Durante tempu balu entre tinan 61 toʼo 64 EC, kuandu Paulo livre husi komarka ba dala primeiru iha Roma, nia vizita illa Kreta. Nia husik Tito iha neʼebá atu rezolve problema balu no hili katuas sira. (Tito 1:5) Iha ninia karta, Paulo husu Tito atu hasoru fali nia iha Nikópolis. Tempu neʼebá, iha sidade barak ho naran Nikópolis iha área Tasi Mediterráneu, maibé haree hanesan Paulo refere ba Nikópolis iha Grésia parte norueste. Karik Paulo halaʼo ninia knaar iha área neʼebá bainhira nia hakerek karta ba Tito.—Tito 3:12.

Paulo mós hakerek karta primeiru ba Timóteo maizumenus entre tinan 61 toʼo 64 EC, neʼe mak tempu neʼebé nia livre husi komarka ba dala primeiru iha Roma no antes tama komarka ba dala segundu. Iha parte primeiru husi karta neʼe, Paulo hatudu katak uluk nia husu ona Timóteo atu hela iha Éfeso no nia rasik bá Masedónia. (1 Tim 1:3) Karik iha Masedónia mak Paulo hakerek karta neʼe ba Timóteo. Nia hakerek hanesan aman ida neʼebé fó konsellu, anima, no matadalan kona-ba oinsá atu tau matan ba kongregasaun.

“Sira halo planu atu oho nia” (Apóstolu 20:3, 4)

8, 9. (a) Tanbasá Paulo troka ninia planu atu saʼe ró ba Síria? (b) Tanbasá ema Judeu odi Paulo?

8 Paulo husik hela Masedónia no bá Korinto.b Depois hela tiha ba fulan tolu iha neʼebá, nia hakarak kontinua halo viajen ba Senkreia, no saʼe ró hodi bá Síria. Husi neʼebá, nia bele bá Jeruzalein no lori kontribuisaun ba irmaun-irmán sira neʼebé presiza ajuda.c (Após 24:17; Rom 15:25, 26) Maibé, akontese buat ruma neʼebé troka Paulo nia planu. Apóstolu 20:3 hatete: “Ema Judeu sira halo planu atu oho nia”!

9 Ema Judeu odi Paulo tanba nia husik ona relijiaun Judeu nian. Antes neʼe iha Korinto, nia ajuda ona Crispo, ulun-naʼin sinagoga ida atu sai ema Kristaun. (Após 18:7, 8; 1 Kor 1:14) Iha situasaun seluk, ema Judeu iha Korinto mós lori kazu hasoru Paulo ba Gálio, governadór iha Akaia. Maibé Gálio la simu ida-neʼe tanba la iha faktu, no desizaun neʼe halo kontradór sira hirus tebes. (Após 18:12-17) Ema Judeu iha Korinto karik hatene ona ka hanoin katak Paulo sei liu husi ponte-kais Senkreia. Tan neʼe, sira halo planu atu ataka nia iha neʼebá. Mai ita haree saida mak Paulo halo.

10. Hodi hili atu la liu husi Senkreia hatudu katak Paulo mak taʼuk-teen ka lae? Esplika toʼok.

10 Atu proteje ninia moris no kontribuisaun neʼebé nia lori, Paulo deside atu la liu husi Senkreia, maibé liu fali husi Masedónia hodi laʼo ain. Klaru katak viajen neʼe mós perigu. Tempu neʼebá, naʼok-teen sira mak barak iha dalan no uma neʼebé uza atu deskansa mós la seguru. Maski nuneʼe, Paulo nafatin hili opsaun neʼe duké hasoru ema Judeu neʼebé hein atu ataka nia iha Senkreia. Diʼak tanba Paulo la mesak. Iha irmaun balu neʼebé akompaña nia, neʼe mak Aristarco, Gaio, Sekundus, Sópater, Timóteo, Tíkiko, no Trófimo.—Após 20:3, 4.

11. Ema Kristaun ohin loron halo saida atu proteje sira-nia an, no Jesus hatudu ezemplu saida kona-ba neʼe?

11 Hanesan Paulo, ema Kristaun ohin loron mós hakaʼas an atu proteje sira-nia an bainhira haklaken. Iha área balu, sira bá haklaken nuʼudar grupu ka naʼin-rua duké mesak. Oinsá se ema fó-terus? Ema Kristaun rekoñese katak sira sei hasoru duni terus. (João 15:20; 2 Tim 3:12) Maibé, sira kuidadu atu la tau sira-nia an iha perigu laran. Hanoin toʼok kona-ba Jesus nia ezemplu. Iha situasaun ida, bainhira kontradór sira iha Jeruzalein komesa foti fatuk atu tuda Jesus, nia “subar no sai husi templu”. (João 8:59) Tuirmai, bainhira ema Judeu halo planu atu oho Jesus, nia “la hatudu an tan iha ema Judeu barak nia oin, maibé nia sai husi fatin neʼe hodi bá fatin besik rai-fuik”. (João 11:54) Jesus halo buat neʼebé nia bele atu proteje ninia an se neʼe la kontra Maromak nia hakarak. Ema Kristaun ohin loron mós halo nuneʼe.—Mt 10:16.

PAULO LORI KONTRIBUISAUN

Depois loron Pentekostes 33 EC, ema Kristaun iha Jeruzalein hasoru susar oioin, hanesan hamlaha, ema fó-terus, no ema naʼok sira-nia sasán. Neʼe halo sira balu sai kiak tebes. (Após 11:27–12:1; Ebr 10:32-34) Tan neʼe, maizumenus tinan 49 EC bainhira katuas sira iha Jeruzalein haruka Paulo atu haklaken ba ema husi nasaun seluk, sira mós husu nia atu “hanoin ema kiak sira”. Paulo halo nuneʼe duni hodi organiza atu halibur kontribuisaun husi kongregasaun sira.—Gal 2:10.

Iha tinan 55 EC, Paulo fó-hatene ema Korinto: “Imi bele halo tuir matadalan neʼebé haʼu fó ona ba kongregasaun sira iha Galásia. Iha loron primeiru semana-semana, imi ida-idak tenke tau ketak buat ruma tuir imi-nia kbiit, atu nuneʼe la presiza halibur tan osan kuandu haʼu toʼo neʼebá. Maibé kuandu haʼu toʼo neʼebá, haʼu sei haruka mane sira neʼebé imi hili no temi ona iha imi-nia karta, atu sira lori imi-nia prezente neʼebé imi fó ho laran-diʼak hodi bá Jeruzalein.” (1 Kor 16:1-3) Lakleur depois neʼe, kuandu Paulo hakerek karta segundu ba ema Korinto, nia husu sira atu prepara kontribuisaun, no nia temi katak ema Masedónia mós halibur daudaun kontribuisaun.—2 Kor 8:1–9:15.

Ikusmai iha tinan 56 EC, reprezentante sira husi kongregasaun oioin bá hasoru Paulo atu lori kontribuisaun neʼebé sira halibur ona. Tanba mane naʼin-sia mak laʼo hamutuk, kontribuisaun sei seguru no ema mós la iha razaun atu duun Paulo kona-ba uza sala kontribuisaun sira-neʼe. (2 Kor 8:20) Razaun importante ida tanbasá Paulo halo viajen ba Jeruzalein mak atu lori kontribuisaun. (Rom 15:25, 26) Tinan balu liu tiha, Paulo hatete ba Governadór Félix: “Haʼu bá Jeruzalein atu fó osan hodi ajuda haʼu-nia nasaun no atu hasaʼe sakrifísiu ba Maromak.”—Após 24:17.

“Sira haksolok tebes” (Apóstolu 20:5-12)

12, 13. (a) Bainhira Éutiko moris hiʼas, oinsá neʼe kona kongregasaun? (b) Esperansa saida mak bele hametin ita?

12 Depois halo tiha viajen iha área Masedónia, haree hanesan Paulo no sira neʼebé laʼo ho nia fahe malu, maibé tuirmai sira hasoru malu fali iha Tróade.d Bíblia hatete: “Loron lima tuirmai ami toʼo ba sira iha Tróade.”e (Após 20:6) Iha fatin neʼe mak Paulo fó moris-hiʼas ba Éutiko, hanesan temi ona. Imajina toʼok irmaun-irmán sira-nia sentimentu kuandu haree Éutiko moris fali! Bíblia hatete katak “sira haksolok tebes”.—Após 20:12.

13 Klaru katak ohin loron milagre hanesan neʼe la akontese. Maibé, sira neʼebé lakon ema neʼebé sira hadomi tanba mate bele “haksolok tebes” tanba esperansa moris-hiʼas husi Bíblia. (João 5:28, 29) Hanoin toʼok: Tanba la perfeitu, ikusmai Éutiko mate fali. (Rom 6:23) Maibé, ema neʼebé hetan moris-hiʼas iha mundu foun, iha esperansa atu moris ba nafatin! No mós, sira neʼebé hetan moris-hiʼas atu ukun ho Jesus iha lalehan sei simu isin neʼebé labele dodok, ka nunka mate. (1 Kor 15:51-53) Ohin loron, Jesus nia alin sira no ‘bibi seluk’ iha razaun diʼak atu sente “haksolok tebes”.—João 10:16.

“Iha ema barak nia oin no husi uma ba uma” (Apóstolu 20:13-24)

14. Paulo hatete saida ba katuas sira iha Éfeso kuandu hasoru sira iha Mileto?

14 Paulo no ninia maluk sira halo viajen husi Tróade toʼo Assos, tuirmai sira bá Mitilene, Kio, Samos, no Mileto. Paulo hakarak toʼo iha Jeruzalein antes tempu Festa Páskua nian, tan neʼe nia deside atu la para iha Éfeso. Maibé, tanba Paulo hakarak koʼalia ho katuas sira iha Éfeso, nia husu sira atu hasoru nia iha Mileto. (Após 20:13-17) Bainhira sira toʼo, Paulo hatete ba sira: “Imi hatene ho didiʼak oinsá haʼu halaʼo haʼu-nia moris iha imi-nia leet hahú husi loron primeiru neʼebé haʼu toʼo iha provínsia Ázia, haʼu sai atan ba Naʼi ho haraik an, ho matan-been no mós ho terus sira neʼebé haʼu hasoru tanba ema Judeu sira-nia planu aat. Haʼu la dada an hodi fó-hatene imi buat hotu neʼebé diʼak ba imi no haʼu hanorin imi iha ema barak nia oin no husi uma ba uma. Maibé, haʼu fó sasin ho didiʼak ba ema Judeu no ba ema Gregu katak sira tenke arrepende sira-nia sala hodi fila fali ba Maromak no tau fiar ba ita-nia Naʼi Jesus.”—Após 20:18-21.

15. Haklaken husi uma ba uma lori benefísiu saida?

15 Ohin loron, iha dalan oioin atu haklaken ba ema. Hanesan Paulo, ita bá fatin naran deʼit neʼebé ema iha, porezemplu iha terminál, fatin públiku, ka merkadu. Maibé, haklaken husi uma ba uma mak dalan importante liu ba Testemuña ba Jeová atu haklaken. Tanbasá? Razaun ida mak tanba neʼe fó oportunidade ba ema hotu atu rona beibeik kona-ba liafuan diʼak, no neʼe hatudu katak Jeová la todan ba sorin. Neʼe mós loke dalan ba ema neʼebé laran-moos atu simu ajuda tuir sira-nia presiza. No mós, haklaken husi uma ba uma bele ajuda haklaken-naʼin sira atu hametin sira-nia fiar no laran-metin. Sin, ohin loron ema bele rekoñese katak ita mak Kristaun neʼebé loos liuhusi ita-nia laran-manas atu haklaken iha “ema barak nia oin no husi uma ba uma”.

16, 17. Oinsá mak Paulo hatudu aten-brani, no oinsá ema Kristaun ohin loron banati-tuir ninia ezemplu?

16 Paulo fó-hatene ba katuas sira iha Éfeso katak nia la hatene susar saida mak nia sei hasoru iha Jeruzalein. Nia hatete: “Maski nuneʼe, haʼu la haree haʼu-nia moris nuʼudar buat neʼebé importante. Haʼu hanoin deʼit atu bele halai toʼo rohan no halo hotu serbisu neʼebé haʼu simu husi Naʼi Jesus, hodi fó sasin ho loloos ba liafuan diʼak kona-ba Maromak nia laran-diʼak neʼebé boot.” (Após 20:24) Paulo aten-brani duni. Maski saúde la diʼak ka ema kontra makaʼas, maibé nia la husik buat naran deʼit hapara nia atu halo kompletu ninia knaar.

17 Ema Kristaun ohin loron mós hasoru susar oioin. Sira balu governu bandu no ema fó-terus. Sira seluk fali luta hasoru problema saúde ka emosaun. Joven Kristaun sira hasoru susar husi kolega eskola. Maski hasoru susar naran deʼit, Testemuña ba Jeová nafatin hamriik metin, hanesan ho Paulo. Sira deside metin atu “fó sasin ho loloos ba liafuan diʼak”.

“Tau matan didiʼak ba imi-nia an no ba bibi-lubun tomak” (Apóstolu 20:25-38)

18. Oinsá mak Paulo bele moos husi ema hotu nia raan, no oinsá mak katuas sira iha Éfeso bele halo hanesan neʼe?

18 Tuirmai Paulo koʼalia nakloke hodi fó konsellu ba katuas sira husi Éfeso hodi uza ninia an nuʼudar ezemplu. Primeiru, nia fó-hatene sira katak karik sira sei la haree tan nia. Tuirmai nia hatete: “Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan, tanba haʼu la dada an atu fó-hatene ba imi Maromak nia hakarak hotu.” Oinsá mak katuas sira husi Éfeso bele banati-tuir Paulo hodi halo sira-nia an moos husi ema hotu nia raan? Nia hatete ba sira: “Tau matan didiʼak ba imi-nia an no ba bibi-lubun tomak, tanba espíritu santu hili ona imi nuʼudar katuas sira atu tau matan ba Maromak nia kongregasaun nuʼudar bibi-atan. Nia sosa ona kongregasaun neʼe ho ninia Oan-Mane rasik nia raan.” (Após 20:26-28) Paulo fó avizu katak “asu-lobu sira” sei tama ba kongregasaun no “sei koʼalia lia-bobar oioin hodi dada sees dixípulu sira atu halo tuir sira”. Saida mak katuas sira-neʼe tenke halo? Paulo hatete: “Matan-moris nafatin bá, no hanoin-hetan bá katak durante tinan tolu, loron no kalan, haʼu la para atu hanorin imi ida-idak ho matan-been.”—Após 20:29-31.

19. Maizumenus tinan 60 liu tiha depois Jesus mate, oinsá mak hanorin falsu komesa mosu, no saida mak akontese iha tinan sira tuirmai?

19 “Asu-lobu sira” komesa mosu iha kongregasaun maizumenus tinan 60 liu tiha depois Jesus mate. Maizumenus tinan 98 EC, apóstolu João hakerek: “Agora mós Kristu nia inimigu barak mosu ona. . . . Uluk sira hamutuk ho ita maibé sira husik hela ita tanba sira laʼós parte ba ita-nia grupu. Se sira parte ba ita-nia grupu, entaun sira hela nafatin ho ita.” (1 João 2:18, 19) Maizumenus tinan 200 liu tiha depois Jesus mate, ema balu neʼebé dirije kongregasaun sai fali apóstata no haree sira-nia an nuʼudar ema neʼebé espesiál liu iha kongregasaun. Tuirmai, maizumenus tinan 300 liu tiha depois Jesus mate, Liurai Constantino husi Roma halo legál Kristaun falsu neʼe. Apóstata nia ulun-naʼin sira “koʼalia lia-bobar oioin” hodi kahur Bíblia nia hanorin ho jentiu sira-nia toman no fiar. Hanorin falsu no toman sira-neʼe nafatin iha toʼo ohin loron iha igreja barak.

20, 21. Oinsá mak Paulo hatudu katak nia prontu atu serbí ema seluk, no oinsá mak katuas kongregasaun ohin loron bele banati-tuir Paulo?

20 Paulo nia hahalok la hanesan duni ho ulun-naʼin igreja sira neʼebé aproveita ema seluk. Paulo halo serbisu hodi tau matan ba ninia an rasik atu la hatodan kongregasaun. Ninia hakaʼas an atu serbí irmaun-irmán sira laʼós atu halo riku ninia an. Paulo husu katuas sira iha Éfeso atu prontu serbí ema seluk. Nia hatete ba sira: “Imi tenke tau matan ba sira neʼebé fraku. No imi tenke hanoin-hetan Naʼi Jesus nia liafuan kuandu nia rasik dehan: ‘Kontente liu atu fó duké simu.’”—Após 20:35.

21 Hanesan Paulo, katuas kongregasaun ohin loron mós prontu serbí ema seluk. La hanesan ho ulun-naʼin igreja sira neʼebé husu osan husi sira-nia ema, katuas sira hatene katak sira iha responsabilidade atu “tau matan ba Maromak nia kongregasaun nuʼudar bibi-atan” no halaʼo knaar hodi la hanoin an deʼit. Sira la foti an no la buka oin iha kongregasaun, tanba hatene katak ema neʼebé “buka glória ba ninia an rasik” sei la hetan susesu. (Prov 25:27) Ema neʼebé foti an sei hetan moe.—Prov 11:2.

Paulo ho ninia maluk sira saʼe daudaun ró. Katuas sira husi Éfeso hakoʼak Paulo no tanis.

“Sira hotu tanis makaʼas.”—Apóstolu 20:37

22. Tanbasá mak katuas sira iha Éfeso hadomi Paulo?

22 Paulo hadomi irmaun sira ho laran, no neʼe book sira atu hadomi nia. Tan neʼe bainhira nia atu bá, “sira hotu tanis makaʼas, no sira hakoʼak Paulo no reʼi nia ho domin”. (Após 20:37, 38) Ema Kristaun ohin loron mós hadomi no respeitu tebes ema neʼebé hanesan Paulo, neʼebé fó ninia tempu, enerjia, rikusoin hodi serbí irmaun-irmán sira. Depois aprende tiha kona-ba Paulo nia ezemplu kapás, ita konkorda duni katak nia la foti an no la gaba an bainhira nia dehan: “Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan”.—Após 20:26.

a Haree kaixa “Paulo nia karta husi Masedónia”.

b Karik Paulo hakerek karta ba ema Roma durante nia vizita Korinto.

c Haree kaixa “Paulo lori kontribuisaun”.

d Iha Apóstolu 20:5, 6, Lucas uza liafuan “ami”. Neʼe katak Lucas hamutuk fali ho Paulo kuandu sira halo viajen husi Filipe bá Tróade.—Após 16:10-17, 40.

e Viajen husi Filipe bá Tróade presiza loron lima. Karik tempu neʼebá anin boot, tanba Paulo nia viajen antes neʼe presiza loron rua deʼit.—Após 16:11.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe