Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • w25 Abríl p. 2-7
  • “Imi rasik mak hili sé mak imi sei serbí”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • “Imi rasik mak hili sé mak imi sei serbí”
  • Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2025
  • Subtítulu
  • Informasaun seluk neʼebé hanesan
  • TANBASÁ JESUS HILI ATU SERBÍ JEOVÁ
  • TANBASÁ JEOVÁ MERESE SIMU ITA-NIA ADORASAUN
  • TANBASÁ ITA HILI ATU SERBÍ JEOVÁ
  • KONTINUA SERBÍ JEOVÁ
  • Haraik an hodi rekoñese katak iha buat barak neʼebé ita la hatene
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2025
  • Desizaun neʼebé hatudu katak ita sadere ba Jeová
    Moris Kristaun no Haklaken—Programa no nota—2023
  • Hanoin-hetan, Jeová mak “Maromak neʼebé moris”
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2024
  • Jeová “kura ema neʼebé laran-kanek”
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2024
Haree barak liután
Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2025
w25 Abríl p. 2-7

LISAUN ESTUDU 14

KNANANUK 8 Jeová mak ita-nia subar-fatin

“Imi rasik mak hili sé mak imi sei serbí”

“Kona-ba haʼu no haʼu-nia família, ami sei serbí Jeová.”—JOS 24:15.

OBJETIVU

Atu fó-hanoin ita razaun sira tanbasá ita hili atu serbí Jeová.

1. Atu bele hetan kontente neʼebé loos, ita tenke halo saida, no tanbasá? (Isaias 48:​17, 18)

ITA-NIA Aman iha lalehan hadomi tebes ita, no nia hakarak ita atu moris kontente agora no iha futuru. (Ecle 3:​12, 13) Nia kria ita ho abilidade atu halo buat oioin neʼebé furak. Maibé, nia la fó ita abilidade atu ukun an rasik ka atu deside rasik saida mak loos no sala. (Ecle 8:9; Jer 10:23) Nia hatene katak atu ita bele hetan kontente neʼebé loos, ita tenke serbí nia no moris tuir ninia matadalan sira.—Lee Isaias 48:​17, 18.

2. Satanás hakarak ita atu fiar saida, no oinsá mak Jeová fó prova katak Satanás mak bosok-teen?

2 Satanás hakarak ita fiar katak ita bele moris kontente maski la serbí Jeová, no katak ema bele ukun an rasik ho susesu. (Gén 3:​4, 5) Atu prova katak Satanás mak bosok-teen, Jeová husik ema atu ukun an rasik ba tempu balu. Fasil tebes atu haree katak ema nia ukun la lori susesu. Maibé, Bíblia temi ezemplu barak kona-ba mane no feto neʼebé moris kontente tanba serbí Jeová. No entre ema sira-neʼe, Jesus Kristu mak ezemplu neʼebé diʼak liu hotu. Ulukliu, ita sei aprende tanbasá Jesus hili atu serbí Jeová. Tuirmai, ita sei buka-hatene tanbasá ita-nia Aman iha lalehan merese simu ita-nia adorasaun. Ikusliu, ita sei haree razaun balu tanbasá ita hili atu serbí Jeová.

TANBASÁ JESUS HILI ATU SERBÍ JEOVÁ

3. Satanás oferese saida ba Jesus, no Jesus deside metin ona kona-ba saida?

3 Bainhira iha rai, Jesus deside metin ona sé mak nia sei serbí. Lakleur depois Jesus hetan batizmu, Satanás oferese ba nia ukun hotu iha mundu neʼe se nia adora Satanás dala ida deʼit. Maibé Jesus hatán: “Bá dook tiha Satanás! Tanba hakerek nanis ona: ‘Imi tenke adora Jeová, imi-nia Maromak, no ba nia deʼit mak imi tenke halo serbisu sagradu.’” (Mt 4:​8-10) Saida mak book Jesus atu foti desizaun neʼe? Mai ita haree razaun balu.

4-5. Saida mak razaun balu tanbasá Jesus hili atu serbí Jeová?

4 Razaun importante liu tanbasá Jesus hili atu serbí Jeová mak tanba nia hadomi tebes ninia Aman. (João 14:31) Liután neʼe, Jesus serbí Jeová tanba neʼe mak buat loos neʼebé nia presiza halo. (João 8:​28, 29; Apok 4:11) Nia hatene katak Jeová mak Kriadór, bele tau fiar, no laran-luak. (Sal 33:4; 36:9; Tgo 1:17) Jeová sempre koʼalia lia-loos ba Jesus no fó buat hotu neʼebé nia presiza. (João 1:14) Maibé la hanesan ho Jeová, Satanás hamosu sala no mate. Nia mak bosok-teen, kaan-teen, no hanoin an deʼit. (João 8:44) Jesus hatene didiʼak Jeová no mós Satanás, tan neʼe nia nunka hanoin atu sai hanesan Satanás no kontra hasoru Jeová.—Flp 2:​5-8.

5 Razaun ida tan tanbasá Jesus hili atu serbí Jeová mak nia haree ba buat diʼak neʼebé sei akontese se nia laran-metin ba Jeová. (Ebr 12:2) Nia hatene katak se nia kontinua laran-metin, nia sei halo santu ninia Aman nia naran no loke dalan atu halakon sala no mate.

TANBASÁ JEOVÁ MERESE SIMU ITA-NIA ADORASAUN

6-7. Tanbasá ema barak ohin loron la serbí Jeová, maibé tanbasá nia merese simu ita-nia adorasaun?

6 Ema barak ohin loron la serbí Jeová tanba sira seidauk hatene kona-ba ninia hahalok furak sira no la hatene kona-ba buat diʼak hotu neʼebé nia halo ona ba sira. Sira hanesan deʼit ho ema neʼebé apóstolu Paulo haklaken iha Atenas.—Após 17:​19, 20, 30, 34.

7 Paulo esplika ba ema iha Atenas katak Maromak neʼebé loos mak “fó iis, fó moris no buat hotu ba ema”. Nia hatutan tan: “Liuhusi nia mak ita hetan moris, book an no iha.” Maromak mak Kriadór, nia mak ‘halo nasaun hotu liuhusi ema ida deʼit’, tan neʼe nia deʼit mak merese simu ita-nia adorasaun.—Após 17:​25, 26, 28.

8. Jeová sei nunka halo saida? Esplika toʼok.

8 Nuʼudar Kriadór no Ukun-Naʼin Boot Liu ba universu, Jeová bele deʼit obriga ema atu serbí nia. Maibé Jeová sei nunka halo nuneʼe. Nia fó mai ita evidénsia barak katak nia iha duni no nia hadomi tebes ita ida-idak. Nia hakarak atu ema barak liután sai ninia belun ba nafatin. (1 Tim 2:​3, 4) Tan neʼe mak Jeová treinu ita atu hanorin ema seluk kona-ba ninia hakarak no fó-hatene ema kona-ba buat diʼak neʼebé nia sei halo ba ema. (Mt 10:​11-13; 28:​19, 20) Nia mós fó ita kongregasaun atu ita bele adora nia no simu ajuda husi katuas sira.—Após 20:28.

9. Saida deʼit mak hatudu katak Jeová hadomi ema hotu?

9 Jeová hatudu ninia domin hodi fó mós buat diʼak ba ema neʼebé lakohi fiar katak nia iha duni. Hanoin toʼok ezemplu tuirmai: Ba tinan barak, ema biliaun ba biliaun hili atu moris tuir deʼit sira-nia hakarak duké halo tuir Jeová. Maski nuneʼe, Jeová ho laran-diʼak fó ba sira buat neʼebé sira presiza atu bele moris no goza moris. (Mt 5:​44, 45; Após 14:​16, 17) Nia mós fó ba sira kapasidade atu bele iha belun no família neʼebé hadomi sira, bele iha oan, serbisu, no kontente ho sira-nia moris. (Sal 127:3; Ecle 2:24) Neʼe hatudu ho klaru katak ita-nia Aman iha lalehan hadomi ema hotu. (Éx 34:6) Agora, mai ita haree razaun balu tanbasá ita hili atu serbí Jeová no oinsá nia haraik bensaun mai ita.

TANBASÁ ITA HILI ATU SERBÍ JEOVÁ

10. (a) Saida mak razaun importante liu tanbasá ita serbí Jeová? (Mateus 22:37) (b) Benefísiu saida mak Ita hetan husi Jeová nia pasiénsia? (Salmo 103:​13, 14)

10 Hanesan Jesus, razaun importante liu tanbasá ita serbí Jeová mak tanba ita hadomi tebes Nia. (Lee Mateus 22:37.) Ita sente besik ho Jeová bainhira ita aprende kona-ba ninia hahalok sira. Porezemplu, hanoin toʼok kona-ba Jeová nia pasiénsia mai ita. Bainhira povu Izraél kontra, nia husu sira: “Favór ida, fila fali husi imi-nia dalan sira neʼebé aat.” (Jer 18:11) Jeová hatene katak ita la perfeitu no ita mak rai-rahun deʼit. (Lee Salmo 103:​13, 14.) Bainhira Ita hanoin kleʼan kona-ba Jeová nia pasiénsia no ninia hahalok seluk tan, neʼe book Ita atu hakarak serbí nia ba nafatin, loos ka lae?

11. Saida mak razaun seluk tanbasá ita hili atu serbí ita-nia Aman iha lalehan?

11 Ita mós hakarak atu serbí Jeová tanba neʼe mak buat neʼebé loos atu halo. (Mt 4:10) Liután neʼe, ita hatene katak se ita laran-metin ba nia, neʼe sei lori rezultadu diʼak barak. Bainhira ita serbí Jeová ho laran-metin, ita halo ninia naran sai santu, prova katak Satanás mak bosok-teen, no halo ita-nia Aman kontente. No se ita hili atu serbí Jeová agora, ita sei iha esperansa atu serbí nia ba nafatin!—João 17:3.

12-13. Saida mak ita aprende husi Jane no Pam nia esperiénsia?

12 Kuandu sei joven, ita bele haburas domin neʼebé kleʼan ba Jeová, no domin neʼe sei sai metin liután bainhira ita sai boot ba daudaun. Haree toʼok ezemplu husi biin-alin naran Jane no Pam.a Sira tinan 11 no 10 bainhira hahú estuda Bíblia. Sira-nia inan-aman la interese atu estuda Bíblia, maibé sira fó lisensa ba Jane no Pam atu estuda ho Testemuña sira se Jane no Pam mós bá igreja hamutuk ho família. Jane hatete: “Buat neʼebé Testemuña sira hanorin husi Bíblia ajuda haʼu atu hasees an husi droga ka hahalok la morál neʼebé haʼu-nia kolega barak halo.”

13 Depois tinan balu liu tiha, sira naʼin-rua sai haklaken-naʼin. Lakleur, sira komesa foti pioneiru no iha tempu hanesan sira mós tau matan ba sira-nia inan-aman neʼebé idade ona. Bainhira hanoin fali ba sira-nia esperiénsia, Jane hatete: “Haʼu aprende katak Jeová tau matan didiʼak ba ninia belun sira, no hanesan 2 Timóteo 2:19 hatete, ‘Jeová hatene sira neʼebé ninian.’” Klaru katak Jeová sempre tau matan ema neʼebé hili atu hadomi no serbí nia!

14. Oinsá mak ita bele defende Jeová? (Haree mós foto.)

14 Ita hakarak ema seluk hatene lia-loos kona-ba Jeová. Hanoin toʼok ezemplu neʼe: Ita iha belun ida neʼebé laran-diʼak, laran-luak, no sempre fó perdua. Loron ida, Ita rona ema ida duun katak Ita-nia belun mak ema neʼebé aat no la onestu. Saida mak Ita sei halo? Ita sei defende nia. Nuneʼe mós, bainhira Satanás no sira neʼebé apoia nia koko atu hafoʼer Jeová nia naran hodi koʼalia lia-bosok kona-ba Nia, ita sei defende Jeová hodi fó sai lia-loos kona-ba Nia. (Sal 34:1; Isa 43:10) Ita hatudu katak ita hakarak serbí Jeová ho laran tomak liuhusi ita-nia liafuan no hahalok.

Mane Levi ida hamriik entre altár no templu nia entrada.

Ita sei defende Jeová nia naran ka lae? (Haree parágrafu 14)b


15. Oinsá mak Paulo hetan benefísiu hodi halo mudansa iha ninia moris? (Filipe 3:​7, 8)

15 Ita prontu halo mudansa iha ita-nia moris atu halo Jeová kontente ka aumenta liután ita-nia serbisu ba nia. Porezemplu, uluk apóstolu Paulo mak ema importante iha ema Judeu nia relijiaun, maibé nia husik tiha relijiaun neʼe atu bele sai Jesus nia dixípulu no serbí Jeová. (Gal 1:14) Rezultadu mak nia iha esperiénsia furak oioin iha ninia serbisu ba Jeová no hetan oportunidade atu ukun hamutuk ho Jesus iha lalehan. Nia nunka arrepende ninia desizaun atu serbí Jeová. No ita mós sei nunka arrepende se ita serbí Jeová.—Lee Filipe 3:​7, 8.

16. Saida mak ita aprende husi Julia nia esperiénsia? (Haree mós foto.)

16 Se ita fokus liu atu serbí Jeová, ita sei iha moris neʼebé kontente agora no iha futuru. Haree toʼok irmán Julia nia esperiénsia. Bainhira sei kiʼik, Julia kanta iha ninia igreja. Nia kanta diʼak tebes, tan neʼe nia komesa simu treinu atu bele sai kantadór profisionál ida. Lakleur deʼit, Julia sai famozu no nia kanta iha fatin barak neʼebé famozu. Nuʼudar nia tuir eskola múzika famozu ida, ninia kolega eskola ida hahú koʼalia ba nia kona-ba Maromak no esplika katak Maromak nia naran mak Jeová. Lakleur deʼit, Julia hahú estuda Bíblia semana ida dala rua. Tuirmai, nia deside atu uza ninia tempu no forsa atu serbí Jeová duké kontinua sai kantadór ida. Neʼe laʼós desizaun neʼebé fasil. Julia hatete: “Ema barak hatete mai haʼu katak haʼu la aproveita didiʼak haʼu-nia talentu. Maibé haʼu hakarak uza haʼu-nia moris tomak atu serbí Jeová.” Julia sente oinsá kona-ba desizaun neʼebé nia halo maizumenus tinan 30 liubá? Nia hatete: “Haʼu sente dame, no haʼu fiar katak Jeová sei fó buat hotu neʼebé haʼu hakarak iha futuru.”—Sal 145:16.

Foto sira: Hatudu fali desizaun neʼebé Julia halo. 1. Nia kanta iha palku iha ema barak nia oin. 2. Nia kanta ho ninia laʼen iha reuniaun.

Se ita fokus liu atu serbí Jeová, ita sei sente kontente tebes iha ita-nia moris (Haree parágrafu 16)c


KONTINUA SERBÍ JEOVÁ

17. Tanba ita moris iha tempu neʼebé urjente, oinsá mak neʼe kona ema neʼebé deside ona atu serbí Jeová no ema neʼebé seidauk serbí nia?

17 Ita moris iha tempu neʼebé urjente. Apóstolu Paulo hakerek: “Tanba hela ‘tempu uitoan deʼit ona’, no ‘ida neʼebé atu mai sei toʼo no nia sei la demora.’” (Ebr 10:37) Oinsá mak neʼe kona ita? La iha tan tempu barak ba ema atu hili serbí Jeová. (1 Kor 7:29) No se ita deside ona atu serbí Jeová, ita hatene katak maski ita sei hasoru susar, maibé neʼe mak ba “tempu uitoan deʼit ona”.

18. Jeová no Jesus hakarak ita atu halo saida?

18 Jesus anima ema atu sai ninia dixípulu no kontinua laʼo tuir nia. (Mt 16:24) Tan neʼe, se ita serbí ona Jeová ba tinan barak, ita presiza deside metin atu la rende an. Ita tenke hakaʼas an atu kontinua moris tuir ita-nia desizaun atu serbí nia. Karik neʼe la fasil, maibé ita bele sente kontente no simu bensaun barak agora no mós iha futuru!—Sal 35:27.

19. Ita aprende saida husi Gene nia esperiénsia?

19 Ema balu hanoin katak se sira serbí Jeová, sira labele goza moris. Se Ita mak joven hela, Ita sente susar atu serbí Jeová ka lae? Irmaun joven ida naran Gene hatete: “Uluk haʼu sente katak moris nuʼudar Testemuña ba Jeová halo haʼu la livre. Haʼu-nia kolega barak goza moris hodi halo festa, namora, ka halimar vídeo game kona-ba violénsia. Maibé haʼu presiza gasta tempu hodi tuir reuniaun no haklaken.” Oinsá mak hanoin hanesan neʼe afeta Gene? Nia hatete: “Haʼu komesa halaʼo moris ho oin rua, no ba tempu balu haʼu sente kontente maibé laʼós kontente neʼebé ba nafatin. Haʼu komesa hanoin kona-ba benefísiu hodi halo tuir Bíblia nia hanorin no deside atu serbí Jeová ho laran tomak. Agora haʼu sente katak Jeová hatán ba haʼu-nia orasaun hotu.”

20. Ita presiza deside metin kona-ba saida?

20 Hakerek-naʼin ida ba salmo kanta ba Jeová: “Ksolok ba ema neʼebé Ita hili no lori besik Ita hodi hela iha Ita-nia pátiu sira.” (Sal 65:4) Tan neʼe, mai ita deside metin atu kontinua serbí Jeová, hanesan Josué, neʼebé hatete: “Kona-ba haʼu no haʼu-nia família, ami sei serbí Jeová.”—Jos 24:15.

OINSÁ ITA HATÁN?

  • Tanbasá Jesus hili atu serbí Jeová?

  • Tanbasá Jeová merese simu ita-nia adorasaun?

  • Tanbasá Ita hili atu serbí Jeová?

KNANANUK 28 Habelun ho Jeová

a Naran balu laʼós naran neʼebé loos.

b ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Depois feto ida rona ba kontradór sira iha fatin atu halaʼo reuniaun boot, nia hakbesik ba karrosa no rona ba liafuan diʼak.

c ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Foto sira-neʼe ajuda ita atu imajina mudansa neʼebé Julia halo atu bele serbí Jeová.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe