WARREN REYNOLDS | ISTÓRIA
Haʼu kontente bele halo desizaun neʼebé diʼak
Iha área rurál iha Austrália nia parte norueste, haʼu tuur hamutuk ho irmaun-irmán balu haneruk ahi, ami konta istória ba malu kona-ba oinsá Jeová haraik ona bensaun ba ami. Dala barak haʼu tuur besik ahi hanesan neʼe, maibé iha rai seluk ho ema neʼebé koʼalia língua seluk. Husi ahi neʼe nia naroman haʼu bele haree haʼu-nia feen doben nia oin-midar. Ami kontente halo viajen furak hamutuk nuʼudar ami serbí Jeová iha fatin barak neʼebé uluk haʼu nunka imajina atu bá kuandu haʼu sei joven. Tuir loloos, kuandu haʼu sei joven, haʼu iha oportunidade atu hili moris neʼebé diferente duni ho agora. Haʼu sei konta kona-ba neʼe.
Haʼu sai boot iha área rurál ida iha Austrália. Haʼu-nia inan-aman no avó sira aprende lia-loos antes haʼu moris. Haʼu komesa haklaken bainhira haʼu tinan neen no hetan batizmu kuandu tinan 13. Dala barak haʼu foti pioneiru estra bainhira eskola feriadu. Haʼu hadomi Jeová no hakarak serbí nia ba nafatin.
Hamutuk ho haʼu-nia inan-aman no alin-mane naʼin-haat
Bainhira haʼu tinan 15, haʼu-nia treinadór iha eskola haree katak haʼu iha abilidade diʼak loos kona-ba desportu. Tan neʼe, reprezentante sira husi ekipa profisionál rugbi oferese bolsu estudu desportu nian mai haʼu. Haʼu hanoin sai atleta famozu mak buat neʼebé jeitu, maibé haʼu dedika ona haʼu-nia moris ba Jeová. Apá fó sujestaun mai haʼu atu hanoin didiʼak kona-ba haʼu-nia dedikasaun antes foti desizaun kona-ba neʼe. Haʼu halo tuir apá nia sujestaun, no haʼu rekoñese katak haʼu labele kumpre buat rua neʼe iha tempu hanesan, entaun haʼu la simu. Fulan balu liu tiha, Institutu Australianu ba Desportu iha Canberra oferese bolsu estudu seluk atu treinu haʼu halai maratona ho oportunidade atu reprezenta Austrália iha Jogu Commonwealth ka iha Jogu Olímpiku. Dala ida tan, haʼu hakarak tebes atu kumpre haʼu-nia dedikasaun ba Maromak neʼebé haʼu hadomi. Tan neʼe, haʼu-nia resposta mak lae.
Lakleur depois remata tiha eskola, haʼu komesa foti pioneiru, neʼe mak planu neʼebé haʼu hakarak halo ba tempu kleur ona. Maibé haʼu-nia família hasoru problema ekonomia, tan neʼe haʼu para pioneiru no komesa serbisu loroloron atu manán osan hodi lori mákina toʼos nian. Kuandu haʼu sei joven, haʼu hela mesak deʼit. Haʼu nafatin serbí Jeová, maibé la serbí ho laran tomak no haʼu-nia relasaun ho Maromak sai fraku. Haʼu halo desizaun la matenek hodi habelun ho ema neʼebé gosta hemu tua demais no hatudu hahalok la morál, no haʼu hakarak halo tuir sira. Haʼu husik haʼu-nia relasaun ho Jeová sai fraku hodi halo tuir deʼit buat neʼebé halo haʼu kontente iha tempu neʼebá.
Haʼu presiza halo mudansa, tan neʼe haʼu muda ba fatin seluk neʼebé dook husi haʼu-nia kolega uluk nian. Haʼu hakbesik fali ba Jeová no halo planu atu komesa pioneiru fali. Tuirmai, haʼu hasoru Leann McSharry, feto moedór ida husi área foho neʼebé serbí ona nuʼudar pioneiru, no ami sai belun. Ami koʼalia nakloke kona-ba ami-nia planu, inklui serbí nuʼudar misionáriu. Ami kaben iha tinan 1993. Ami naʼin-rua hakarak Jeová dirije ami-nia moris.
Hakaʼas an kumpre ami-nia planu
Iha tinan neʼebá, haʼu mós komesa serbí nuʼudar pioneiru regulár hamutuk ho Leann. Ami deside atu halaʼo moris simples, no la debe buat ida. Ami sosa caravan tuan no hela iha laran. Durante tinan neen nia laran, ami muda ba fatin naran deʼit neʼebé Jeová nia organizasaun rekomenda, ami halo serbisu oioin atu tau matan ba ami-nia presiza. Ami haklaken ho kongregasaun kiʼik sira iha área rurál neʼebé tetuk, maran, no luan iha Queensland. Dala barak, ami harii tenda iha fatin izoladu sira no halaʼo reuniaun iha ai-laran ka iha komunidade nia fatin enkontru. Ami sente kontente. Maibé ami nafatin hanoin: ‘Ita bele halo buat barak liután ba Jeová ka lae?’ Lakleur deʼit ami hetan resposta.
Reuniaun iha ai-laran, bainhira ami halo viajen atu haklaken iha área rurál iha Austrália
Jeová nia organizasaun konvida ami atu sai misionáriu iha rai seluk! Maibé ami sente taʼuk no la merese, ami dúvida se ami bele sai misionáriu neʼebé diʼak ka lae, tanba ami la hetan treinu husi Eskola Gilead. Ami gosta serbisu haklaken, maibé tanba ami la iha estudante Bíblia barak iha área izoladu sira-neʼe, neʼe halo ami sente katak ami la iha matenek atu hanorin ho didiʼak.
Ami fó sai ami-nia sentimentu neʼe ba irmaun Max Lloyd, neʼebé serbí iha Komisaun ba Sukursál.a Nia anima ami hodi dehan katak se ami prontu fó ami-nia an ba Jeová, Jeová sei fó kbiit hodi ami bele kumpre knaar naran deʼit neʼebé nia fó. Tanba hetan anima husi nia, neʼe ajuda ami sente haksolok ho knaar foun atu bá Sri Lanka.
Knaar ida neʼebé susar
Iha tinan 1999, ami toʼo iha Kolombu, neʼe mak Sri Lanka nia sidade kapitál. Situasaun iha fatin neʼe mak diferente tebes! Iha Austrália ami hela iha área neʼebé hakmatek no ladún iha ema barak. Maibé iha Sri Lanka, populasaun barak demais. Iha ema kiak barak no ema husu ezmola iha fatin oioin. Rai neʼe mós iha funu sivíl. No ami mós tenke aprende língua foun neʼebé komplikadu. Maibé, Sri Lanka mós iha buat neʼebé furak, neʼe mak ita-nia irmaun-irmán sira no mós ema haraik an barak neʼebé seidauk hatene Jeová.
Ami hetan knaar bá Kandy, sidade ida iha rai-tetuk neʼebé furak, toʼos xá nian no ai-laran neʼebé matak mak haleʼu sidade neʼe. Sidade neʼe iha templu Budista nian barak. Ema barak iha neʼebá, la hatene buat ida kona-ba Kriadór neʼebé domin. Ami-nia kongregasaun iha irmaun-irmán sira neʼebé koʼalia língua Sinhala no Tamil, no reuniaun halaʼo iha língua rua neʼe. Susar tebes atu aprende Sinhala, maibé ami-nia kongregasaun no estudante Bíblia sira hafolin ami-nia hakaʼas an, maski dala barak ami koʼalia sala no halo sira hamnasa!
Hatoʼo diskursu iha Sri Lanka ho ajuda husi tradutór sira ba lian Sinhala no Tamil
Maski nuneʼe, aprende língua foun laʼós buat neʼebé susar liu ba ami. Ba dala primeiru iha ami-nia moris, ema halo violénsia makaʼas ba ami tanba lia-loos. Iha loron ida, ema-lubun neʼebé hirus haleʼu ami. Sira balu sunu ami-nia publikasaun no sira seluk tebe no tuku haʼu no irmaun ida seluk. Durante tempu susar neʼe, ami halo orasaun atu husu Jeová ajuda ami kalma no hanoin-hetan ami se karik ami mate. Ikusmai, ema-lubun neʼe bá. Ami sai husi suku neʼe ho nakdedar, maibé ami agradese tanba Jeová proteje ona ami.
Liutiha tempu balu, ami haree Sri Lanka hanesan ami-nia rai rasik. Maski funu haketak nasaun neʼe, maibé ami kontente atu haree oinsá Jeová dada ema laran-loos atu tama ba ninia família neʼebé unidade. Ami iha memória furak iha illa neʼe. Maibé liutiha tinan rua deʼit, ulun-naʼin relijiaun sira obriga autoridade sira atu hasai misionáriu barak husi rai neʼe.
Semana balu tuirmai, ami konfuzaun no laran-taridu, tanba la hatene ami sei serbí iha neʼebé. Grupu Administradór haruka ami bá Papua-Giné Foun. Ami toʼo sidade kapitál Port Moresby, iha Setembru 2001.
Papua-Giné Foun—Rai neʼebé iha buat furak oioin
Papua-Giné Foun mak besik tebes ho Austrália, maibé moris loroloron no kultura mak diferente duni. Dala ida tan, ami presiza adapta ho situasaun foun. Ami aprende língua Tok Pisin, neʼe mak língua ida husi língua 800 neʼebé ema barak liu uza iha nasaun neʼe!
Depois tinan tolu iha fatin ida iha Popondetta, ami simu knaar foun nuʼudar katuas área. Ami nunka imajina katak Jeová sei uza ami iha dalan hanesan neʼe! Haʼu sempre admira ho katuas área sira-nia matadalan, maduru, sira-nia abilidade atu hanorin, maibé haʼu sente haʼu-nia abilidade la toʼo atu serbí kongregasaun iha dalan hanesan neʼe. Haʼu-nia planu mak atu sai misionáriu. Haʼu nunka hanoin atu sai katuas área! Haʼu la imajina katak Jeová fó knaar espesiál neʼe mai haʼu.
Vizita grupu izoladu ida iha provínsia Sepik iha parte oeste, Papua-Giné Foun
Prepara relatóriu atu haruka ba sukursál depois vizita tiha grupu izoladu iha Papua-Giné Foun
Iha sidade sira neʼebé ami vizita, baibain iha eletrisidade no bee moos no iha kuartu ida ho kama. Maibé iha área rurál sira ami toba deʼit iha barraka sira-nia okos, teʼin ho ahi iha liʼur, no hariis iha mota, maibé se iha lafaek, ami sei kuru deʼit bee ho balde no hariis iha barraka nia kotuk.
Se kompara ho ami-nia knaar sira seluk, knaar neʼe mak presiza uza forsa barak liu. Maibé ami fiar metin katak se ami ‘laʼo ho kbiit neʼebé ami iha’, Jeová sei halo ami susesu. (Juís 6:14) Susar atu bá kongregasaun no grupu barak neʼebé ami vizita tanba iha ai-laran, rai-maran iha tasi-ibun, ka foho neʼebé tetuk. Ami bá ho karreta, ró, aviaun kiʼik, no dala barak ami laʼo ain deʼit atu vizita irmaun-irmán sira.b
Leann sempre prontu atu haklaken iha fatin naran deʼit maski susar
Atu vizita kongregasaun ida besik fronteira Indonézia nian, ami presiza lori karreta dook kilómetru 350 liu iha estrada neʼebé maioria la iha aspal. Atu ba fatin neʼe, ami presiza hakur mota dala 200 liu. Maibé iha deʼit ponte uitoan neʼebé ami bele liu. Durante tinan balu neʼebé ami serbí iha área neʼe, dala barak gasta oras barak atu keʼe tahu neʼebé mahar no dudu ami-nia karreta neʼebé belit iha tahu laran. Bainhira ami toʼo, irmaun-irmán sira hein ona ho oin-midar no prepara ona ai-han ba ami atu han.
Viajen iha Papua-Giné Foun mak susar!
Bainhira ami halo viajen ba foho sira ho aviaun kiʼik ho mákina motór ida deʼit, dala barak pilotu tenke buka fatin atu aviaun bele tun. Depois, nia sei lori aviaun atu semo besik fatin atu tun hodi cek katak la iha labarik ka animál sira. Ami sei prepara ami-nia an atu tun iha fatin neʼebé nakonu ho tahu no la tetuk neʼebé iha foho-tutun ho aas ho metru 2.100 liu. Dala ruma, iha dalan ida deʼit atu bele fila husi fatin rurál sira-neʼe, aviaun tenke semo husi fatin neʼebé ninia rohan mak rai naruk no perigu.c
Dala ruma, ami laʼo liu husi área foho ka tasi iha kondisaun neʼebé manas. No ami-nia pasta nakonu ho publikasaun no sasán báziku sira neʼebé ami presiza. Tanba ami laʼo hamutuk ho ami-nia irmaun-irmán sira neʼebé laran-metin, ami-nia viajen sai nuʼudar oportunidade atu hametin malu no hamnasa barak.
Iha dalan atu bá haklaken hodi uza ró iha Mota Keram, Papua-Giné Foun
Ami konkorda ho buat neʼebé apóstolu Paulo sente iha 1 Tesalónika 2:8: “Ami hadomi tebes imi, ami deside atu . . . fó ami-nia moris hodi ajuda imi, tanba ami hadomi tebetebes imi.” Irmaun-irmán sira mós prontu atu mate hodi proteje ami husi kriminozu sira. Loron ida, Leann hetan ameasa husi mane ida ho katana. Haʼu labele ajuda nia tanba haʼu iha aldeia seluk. Maibé, irmaun ida hamriik kedas iha Leann no mane neʼe nia klaran. Ema seluk mai lalais atu hapara mane neʼe no irmaun neʼe hetan kanek uitoan deʼit. Durante serbí iha rai neʼebé nakonu ho violénsia neʼe, Jeová ajuda ami loroloron atu nuneʼe ami bele kontinua anima irmaun-irmán sira iha neʼebá.
Tanba fasilidade médiku nian iha Papua-Giné Foun mak limitadu, neʼe mós susar ba ami atu mantein ami-nia saúde. Iha 2010, Leann besik mate tanba hetan infesaun husi baktéria ida, entaun ami fila kedas ba Austrália atu bele hetan tratamentu. Jeová ajuda ami atu kalma nafatin. Ikusmai, doutór sira hetan duni ai-moruk neʼebé bele kura Leann. Doutór ida hatete: “Imi halo ona serbisu ba Maromak. Agora nia serbisu fali ba imi.” Fulan barak liu tiha, ami fila fali hodi halaʼo ami-nia knaar.
Halo buat barak bainhira fila fali ba Austrália
Iha tinan tuirmai, ami presiza bá-mai Austrália atu bele hetan tratamentu liután. Ikusmai iha 2012, sukursál husu ami atu hela metin iha Austrália hodi bele tau matan ba ami-nia saúde. Ba tinan barak, dezafiu boot neʼebé ami hasoru laʼós kona-ba saúde fíziku, maibé kona-ba oinsá atu troka ami-nia dalan hanoin no nafatin sente kontente. Ami triste tebes atu husik ami-nia knaar no família espirituál neʼebé ami hadomi. Ami sente katak dala ruma ami falla, no labele halo buat barak liután ba Jeová. Tanba dook husi Austrália ba tinan barak, ami sente susar atu haree Austrália hanesan ami-nia uma. Iha tempu neʼebá ami presiza duni irmaun-irmán sira-nia apoia.
Depois Leann sai diʼak, ami serbí nuʼudar pioneiru tempu-tomak iha Wollongong, parte súl husi Sydney, New South Wales. Maizumenus tinan ida liu tiha, ami kontente tebes hetan konvite atu tuir Eskola Bíblia ba Kaben-Naʼin Kristaun (neʼebé agora bolu nuʼudar Eskola ba Haklaken-naʼin Tempu-Tomak). Tuirmai, sukursál Australásia husu ami atu serbí nuʼudar katuas área. Ba tinan balu, ami vizita ona kongregasaun barak no grupu sira iha sidade boot, fatin izoladu, no suku sira neʼebé iha peskadór barak. Knaar neʼebé ami halo daudaun mak inklui área norueste husi Austrália no Timor-Leste tomak.
Haklaken iha Timor-Leste
Haʼu agradese tanba haʼu-nia feen sempre apoia haʼu no fokus atu serbí Jeová. Nia mak prezente folin-boot husi Jeová. Leann sempre prontu atu simu knaar naran deʼit, maski neʼe iha situasaun susar ka kondisaun ladún diʼak. Bainhira ema husu ba Leann saida mak halo nia bele tahan susar sira-neʼe, nia hatete: “Haʼu fó sai buat hotu ba Jeová.” No bainhira nia lee Maromak nia Liafuan, nia sempre husik Jeová atu dirije ninia hanoin, sentimentu no atitude.
Haʼu nunka arrepende an hodi husik Jeová dirije haʼu-nia moris duké buka naran boot iha mundu neʼe. Haʼu haree duni katak Jeová bele treinu ami atu kumpre knaar naran deʼit neʼebé nia hakarak, se ami prontu atu simu knaar neʼebé nia fó ba ami. Bainhira haʼu hasoru susar ka presiza halo desizaun, haʼu aprende katak buat primeiru neʼebé haʼu tenke halo mak orasaun hodi husu beibeik matenek no espíritu santu. Ita-nia Aman Jeová neʼebé nakonu ho domin, fó ona ami moris neʼebé diʼak liu hotu, no ami hakarak tebes atu haree saida tan mak Jeová sei halo atu kumpre ninia hakarak liuhusi “sanan-rai” hanesan ami.—2 Korinto 4:7.
a Max Lloyd nia istória fó sai ona iha Livru Haklaken 15 Jullu 2012, pájina 17-21.
b Haree 2011 Buku Tahunan Saksi-Saksi Yehuwa, pájina 130-134, kona-ba ami-nia vizita nuʼudar katuas área ho ró.
c Haree informasaun “Ahu-ruin iha foho leten” iha Livru Haklaken, 1 Jullu 2010, pájina 22-23.