Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken
6-12 MAIU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 KORINTO 4-6
“Ita la rende an”
(2 Korinto 4:16) Tan neʼe mak ita la rende an. Maski ita-nia isin sai fraku daudaun iha liʼur, maibé iha laran ita simu kbiit foun loron ba loron.
w04-E 8/15 p. 25 par. 16-17
Kole maibé kbiit la lakon hotu
16 Atu tau matan ba ita-nia presiza espirituál nian mak importante tebes. Bainhira ita iha relasaun besik ho Maromak Jeová, ita mós bele sai kole iha dalan fíziku, maibé ita sei nunka kole atu adora Nia. Jeová mak Ida neʼebé “fó kbiit ba ema neʼebé kole no fó forsa boot ba sira neʼebé fraku”. (Isa 40:28, 29) Apóstolu Paulo sente katak liafuan sira-neʼe mak loos duni. Nia hakerek: “Tan neʼe mak ita la rende an. Maski ita-nia isin sai fraku daudaun iha liʼur, maibé iha laran ita simu kbiit foun loron ba loron.”—2Ko 4:16.
17 Haree didiʼak liafuan “loron ba loron”. Neʼe kona-ba buat diʼak neʼebé ita hetan husi Jeová loroloron. Misionáriu ida neʼebé serbí Jeová ho laran-metin durante tinan 43 hasoru problema kona-ba isin sai kole demais no laran-kraik. Maibé nia la lakon hotu ninia kbiit. Nia hatete: “Haʼu halo toman an atu hadeer sedu iha dadeer atu halo orasaun ba Jeová no lee ninia Liafuan antes haʼu komesa halo serbisu naran deʼit. Haʼu-nia toman ajuda haʼu atu tahan toʼo ohin loron.” Ita bele duni sadere ba Jeová nia forsa se “loron ba loron” ita halo orasaun ba nia no medita kona-ba ninia hahalok no ninia promesa sira.
(2 Korinto 4:17) Terus sira neʼebé ita hasoru daudaun mak ba tempu uitoan deʼit no kmaan, maibé ida-neʼe lori glória ba ita, no glória neʼe mak boot liu no ba nafatin.
it-1-E p. 724-725
Tahan
Importante mós atu nunka haluha ita-nia esperansa, moris ba nafatin ho isin neʼebé perfeitu. Maski ema bele oho ita, maibé sira labele halakon esperansa neʼe. (Rom 5:4, 5; 1Ts 1:3; Apk 2:10) Terus sira neʼebé akontese ohin loron la iha folin se kompara ho esperansa furak neʼebé atu sai loos. (Rom 8:18-25) Terus naran deʼit, maski sente makaʼas tebes agora, tuir loloos neʼe ba “tempu uitoan deʼit no kmaan” bainhira kompara ho moris rohan-laek. (2Ko 4:16-18) Hodi hanoin katak tentasaun sira mak ba tempu uitoan deʼit, no kaer metin ba ita-nia esperansa, ema Kristaun ida sei la rende an kona-ba ninia desizaun no nafatin laran-metin ba Maromak Jeová.
(2 Korinto 4:18) Ita la hateke ba buat neʼebé matan bele haree, maibé ba buat neʼebé matan labele haree. Tanba buat neʼebé matan bele haree mak ba tempu uitoan deʼit, maibé buat neʼebé matan labele haree mak ba nafatin.
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
(2 Korinto 4:7) Maibé, ami hanesan sanan-rai no rikusoin neʼe iha ami-nia laran. Neʼe hatudu ho momoos katak kbiit neʼebé la hanesan baibain neʼebé ami iha, mai husi Maromak laʼós ami-nian.
w12-E 2/1 p. 28-29
“Halo Jeová oin-midar”
David Splane husi Grupu Administradór koʼalia kona-ba tema neʼe. (2Ko 4:7) Saida mak rikusoin? Neʼe mak koñesimentu no matenek ka lae? Oradór hatán “Lae. Rikusoin neʼebé apóstolu Paulo temi mak ‘serbisu’ atu ‘fó sai lia-loos’.” (2Ko 4:1, 2, 5) Irmaun Splane fó-hanoin estudante sira katak fulan lima neʼebé sira uza ona atu estuda sei prepara sira ba knaar espesiál iha haklaken. No sira tenke hafolin tebes sira-nia knaar neʼe.
Oradór esplika katak “sanan-rai” reprezenta ita-nia isin. Nia kompara sanan-rai neʼebé halo husi rai ho ida neʼebé halo husi osan-mean. Sanan-rai neʼebé osan-mean baibain ladún uza. Maibé ida neʼebé halo husi rai, sempre uza. Bainhira ita rai rikusoin iha sanan-rai osan-mean, ita sei la tau fokus deʼit ba rikusoin maibé mós ba sanan neʼe. Irmaun Splane hatete: “Imi estudante sira labele dada atensaun ba imi-nia an rasik. Hanesan misionáriu sira, Ita hakarak dada ema ba Jeová. Ita mak sanan-rai neʼebé haraik an.”
(2 Korinto 6:13) Entaun, haʼu koʼalia ba imi hanesan ba haʼu-nia oan sira: Haree ami bá hanesan ami haree imi. Loke luan mós imi-nia laran bá.
Hametin liután ita-nia domin ba malu
7 Oinsá ho ita? Oinsá mak ita bele ‘loke ita-nia laran’ hodi hatudu domin neʼebé loos ba malu? Dala barak fasil ba ita atu hatudu domin ba sira neʼebé tinan besik hanesan ita, ka ba sira neʼebé mai husi rai neʼebé hanesan ita. No dala barak ita mós hakarak atu halibur hamutuk ho sira neʼebé gosta atu halo atividade halimar nian neʼebé ita mós gosta. Maibé, se ita ladún ransu ho maluk ida tanba razaun ruma, karik ita presiza loke ita-nia laran. Diʼak atu husu ita-nia an: ‘Iha irmaun ka irmán balu neʼebé haʼu ladún haklaken ka halimar ho sira ka lae? Iha Salaun Reinu, haʼu ladún koʼalia ho sira neʼebé foin tuir reuniaun tanba haʼu hanoin sira presiza tempu atu sai haʼu-nia belun ka lae? Haʼu kumprimenta ferik-katuas no joven sira iha kongregasaun ka lae?’
TREINU KONA-BA HAKLAKEN
w04-E 7/1 p. 30-31
Pergunta husi lee-naʼin
Iha 2 Korinto 6:14, Paulo refere ba sé bainhira nia dehan “ema neʼebé laʼós fiar-naʼin”?
Iha 2 Korinto 6:14, ita lee: “Keta sai ida deʼit ho ema neʼebé laʼós fiar-naʼin.” Se ita haree didiʼak kontestu neʼe, Paulo koʼalia liuliu kona-ba ema neʼebé laʼós parte ba kongregasaun Kristaun. Versíkulu sira seluk iha Bíblia mós hatudu katak Paulo nia liafuan “ema neʼebé laʼós fiar-naʼin” refere ba buat neʼebé hanesan.
Porezemplu, Paulo fó konsellu makaʼas ba ema Kristaun tanba bá tribunál neʼebé “ema fiar-laek sira mak tesi-lia”. (1Ko 6:6) Iha eskritura neʼe, ema fiar-laek sira mak juís sira iha tribunál Korinto nian. Iha Paulo nia karta segundu, nia hatete katak “maromak mundu neʼe nian taka netik sira-nia neon”. Ema fiar-laek sira-nia matan hanesan taka tiha ho hena, tan neʼe sira labele haree liafuan diʼak. Ema sira neʼebé laʼós fiar-naʼin, sira la foti desizaun atu serbí Jeová, tanba antes neʼe Paulo hatete katak “kuandu ema ida fila fali ba Jeová, hena neʼe sei hasai tiha”.—2Ko 3:16; 4:4.
Iha ema sira neʼebé laʼós fiar-naʼin neʼebé envolve hodi kontra ukun-fuan ka adora estátua. (2Ko 6:15, 16) Maibé laʼós ema hotu kontra Jeová nia povu. Iha balun neʼebé hatudu interese ba lia-loos. Ema barak, sira-nia kaben mak Kristaun no sira kontente atu hela hamutuk nafatin. (1Ko 7:12-14; 10:27; 14:22-25; 1Pe 3:1, 2) Maibé iha eskritura sira-neʼe, Paulo refere liafuan “ema neʼebé laʼós fiar-naʼin” mak ema neʼebé laʼós parte husi ema sira neʼebé “fiar ba Naʼi” iha kongregasaun Kristaun.—Aps 2:41; 5:14; 8:12, 13.
Prinsípiu iha 2 Korinto 6:14 mak matadalan neʼebé folin boot ba ema Kristaun nia moris no baibain uza atu fó konsellu ba ema Kristaun neʼebé hakarak atu kaben. (Mt 19:4-6) Ema Kristaun neʼebé dedika an ona no batizmu la buka kaben husi ema neʼebé laʼós fiar-naʼin tanba sira-nia prinsípiu, planu, no sira-nia fiar la hanesan ho ema Kristaun loos.
Maibé oinsá ho sira neʼebé estuda Bíblia no tuir reuniaun? Oinsá kona-ba haklaken-naʼin neʼebé seidauk batizmu? Sira mós ema neʼebé laʼós fiar-naʼin ka lae? Lae. Sira neʼebé simu lia-loos no laʼo ba oin atu hetan batizmu labele bolu sira nuʼudar ema neʼebé laʼós fiar-naʼin. (Rom 10:10; 2Ko 4:13) Bíblia hatete katak antes Cornélio hetan batizmu, “nia hamtaʼuk Maromak no adora Maromak”.—Aps 10:2.
Entaun, se Paulo nia konsellu iha 2 Korinto 6:14 labele aplika ba ema neʼebé laʼo ba oin iha lia-loos, matenek ka lae ba ema Kristaun neʼebé dedika an ona atu namora no kaben ho ema neʼebé seidauk hetan batizmu? La matenek. Tanbasá? Tanba Paulo fó konsellu neʼebé klaru ba feto-faluk Kristaun sira. Nia dehan: “Nia livre atu kaben fali ho ema neʼebé nia hakarak, naran katak iha Naʼi”. (1Ko 7:39) Hodi tuir konsellu neʼe, ema Kristaun neʼebé batizmu ona tenke buka deʼit kaben “iha Naʼi”.
Liafuan “iha Naʼi” ka “iha Kristu” neʼe signifika saida? Paulo temi liafuan sira-neʼe iha Roma 16:8-10 no Koloso 4:7. Bainhira Ita lee eskritura sira-neʼe, ita bele komprende katak neʼe mak “maluk serbisu-naʼin”, ema “neʼebé laran-metin”, “maluk doben”, “serbisu-naʼin neʼebé laran-metin”, no “atan iha Naʼi”.
Bainhira mak ema ida sai “atan iha Naʼi”? Neʼe mak husi tempu neʼebé nia fó ninia an ho hakarak rasik atu halo knaar nuʼudar atan no nega ninia an. Jesus hatete: “Se ema ruma hakarak tuir haʼu, nia tenke nega ninia an rasik no lori ninia ai-riin terus nian no kontinua laʼo tuir haʼu.” (Mt 16:24) Ema ida komesa tuir Kristu no fó ninia an tomak hodi halo Maromak ninia hakarak bainhira nia dedika ninia an. Depois neʼe mak nia prontu hetan batizmu no sai atan neʼebé Maromak simu.a Tan neʼe, ‘kaben deʼit iha Naʼi’ neʼe katak kaben ho ema neʼebé hatudu ona nia mak ema neʼebé fiar-naʼin, nia mak “Maromak nia atan no mós Naʼi Jesus Kristu nia atan” neʼebé laran-metin.—Tgo 1:1.
Ema neʼebé komesa estuda Bíblia ho Testemuña ba Jeová no laʼo ba oin merese hetan gaba. Maibé nia seidauk dedika ninia an ba Jeová no seidauk halo promete hodi fó ninia moris hodi serbí Jeová. Nia sei presiza halo mudansa ba ninia hahalok. Nia presiza halo mudansa boot atu dedika an no hetan batizmu nuʼudar ema kristaun antes halo desizaun boot seluk tan, hanesan kaben.
Matenek ka lae atu ema kristaun ida namora ho ema neʼebé laʼo ba oin ho diʼak no planu atu kaben bainhira ema neʼe hetan tiha batizmu? La matenek. Se karik estudante Bíblia neʼe hatene katak ema Kristaun neʼebé batizmu ona prontu atu kaben ho nia, maibé hein nia atu hetan batizmu uluk, estudante nia objetivu atu hetan batizmu mós bele sai la loos.
Konsellu kona-ba kaben deʼit iha Naʼi neʼe laʼós todan demais tanba tuir loloos se haklaken-naʼin ida laʼo ba oin, ikusmai nia sei hetan batizmu. Maibé oinsá se ema ida seidauk hetan batizmu, maibé ninia idade toʼo ona atu kaben, nia mós sai boot iha lia-loos, no nia mak haklaken-naʼin iha kongregasaun ba tinan barak? Entaun, pergunta mak, saida mak hanetik haklaken-naʼin neʼe atu dedika ninia an ba Jeová? Tanbasá mak nia la foti desizaun kona-ba neʼe? Nia iha duvida ruma ka lae? Maski ita la bolu nia nuʼudar ema neʼebé laʼós fiar-naʼin, maibé nia laʼós “iha Naʼi”.
Paulo nia konsellu kona-ba kaben, neʼe ba ita-nia diʼak. (Isa 48:17) Se ema naʼin-rua prontu atu kaben no dedika ona sira-nia an ba Jeová, sira-nia moris kaben nian iha hun espirituál neʼebé metin no sei ajuda sira atu laran-metin ba malu. Sira iha prinsípiu no planu hanesan. Neʼe sei ajuda iha sira-nia moris kaben nian. Liután neʼe, ema neʼebé ‘kaben deʼit iha Naʼi’ hatudu ninia laran-metin ba Jeová, no sei hetan bensaun ba nafatin tanba Jeová “hatudu laran-metin ba ema neʼebé laran-metin”.—Sal 18:25.
13-19 MAIU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 KORINTO 7-10
“Ita-nia serbisu atu fó ajuda iha tempu susar”
(2 Korinto 8:1-3) Maun-alin sira, ami hakarak imi atu hatene kona-ba Maromak nia laran-diʼak boot neʼebé nia hatudu ona ba kongregasaun sira iha Masedónia. 2 Durante tempu neʼebé sira hasoru terus tanba hetan koko makaʼas, sira sai nakonu ho ksolok no sira-nia situasaun kiak halo sira sai riku ho sira-nia hahalok laran-luak neʼebé boot. 3 Sira halo nuneʼe tuir sira-nia kbiit, no haʼu fó sasin ho loloos katak sira halo nuneʼe liu fali sira-nia kbiit,
w98-E 11/1 p. 25 par. 1
“Maromak hadomi ema neʼebé fó ho laran haksolok”
Primeiru, Paulo koʼalia ba ema Korinto kona-ba ema Masedónia sira neʼebé hatudu ezemplu diʼak kona-ba fó ajuda. Paulo hakerek: “Durante tempu neʼebé sira hasoru terus tanba hetan koko makaʼas, sira sai nakonu ho ksolok no sira-nia situasaun kiak halo sira sai riku ho sira-nia hahalok laran-luak neʼebé boot.” Ema Masedónia la presiza ema atu obriga sira. Paulo hatete katak sira mak “husu ami fila-fila ho hakarak rasik atu sira bele fó prezente ho laran-diʼak”. Ema Masedónia hatudu laran-luak ho ksolok neʼebé boot tebes, liuliu bainhira ita hanoin kona-ba sira rasik mós iha “situasaun kiak”.—2Ko 8:2-4.
kr-E p. 209 par. 1
Serbisu atu fó ajuda iha tempu susar
Maizumenus tinan 46 EC, Judeia mosu rai-hamlaha. Jesus nia dixípulu sira neʼebé ema Judeu, sira-nia osan la toʼo atu hola trigu neʼebé folin sai aas. Sira sai hamlaha tebes. Maibé sira sente Jeová nia protesaun iha dalan neʼebé Jesus nia dixípulu sira seluk nunka sente. Oinsá?
(2 Korinto 8:4) tanba sira husu ami fila-fila ho hakarak rasik atu sira bele fó prezente ho laran-diʼak no hola parte iha serbisu atu ajuda ema santu sira.
kr-E p. 209-210 par. 4-6
Serbisu atu fó ajuda iha tempu susar
4 Iha Paulo nia karta segundu ba ema Korinto, nia esplika katak ema kristaun nia serbisu ba Maromak envolve buat rua. Maski Paulo nia karta liuliu ba ema kose-mina sira, maibé ohin loron ida-neʼe mós aplika ba Kristu nia “bibi-malae seluk”. (Jo 10:16) Serbisu ida mak “serbisu hadame malu nian”, neʼe mak ita-nia serbisu haklaken no hanorin. (2Ko 5:18-20; 1Ti 2:3-6) Ida seluk mak serbisu neʼebé ita halo ba ita-nia maluk fiar-naʼin sira. Paulo koʼalia kona-ba “serbisu atu ajuda”. (2Ko 8:4) Kona-ba liafuan “serbisu hadame malu nian” no “serbisu atu ajuda”, iha fraze rua neʼe, liafuan “serbisu” tradús husi lian Gregu diakonia. Tanbasá mak ida-neʼe importante?
5 Hodi uza liafuan Gregu ida deʼit ba serbisu rua neʼe, Paulo hatudu katak serbisu atu ajuda maluk sira iha tempu susar mak hanesan ho serbisu seluk iha kongregasaun. Nia hatete: “Iha serbisu oioin, maibé iha Naʼi ida deʼit. Iha atividade oioin, . . . Maibé espíritu ida deʼit mak halo buat sira-neʼe hotu.” (1Ko 12:4-6, 11) Paulo refere atividade hotu iha kongregasaun mak hanesan “serbisu sagradu”. (Rom 12:1, 6-8) Tan neʼe nia sente katak nia presiza fó ninia tempu “hodi serbí ema santu sira”.—Rom 15:25, 26.
6 Paulo ajuda ema Korinto atu haree katak serbisu atu ajuda maluk sira iha tempu susar mak parte ida ba sira-nia knaar no adorasaun ba Jeová. Haree toʼok ninia razaun: Ema Kristaun neʼebé fó ajuda ba maluk sira, halo nuneʼe tanba sira “halo tuir duni liafuan diʼak . . . kona-ba Kristu”. (2Ko 9:13) Ema Kristaun ajuda sira-nia maluk fiar-naʼin tanba aplika Kristu nia hanorin. Paulo hatete katak hahalok diʼak neʼebé sira halo ba maluk sira mak hatudu “Maromak nia laran-diʼak neʼebé boot liu”. (2Ko 9:14; 1Pe 4:10) Kona-ba ajuda maluk sira neʼebé falta sira-nia presiza, no inklui serbisu atu ajuda ema neʼebé kona dezastre, Livru Haklaken 1 Dezembru 1975 hatete ho klaru: “Ita labele duvida katak Maromak Jeová no ninia Oan-mane Jesus Kristu haree serbisu neʼe importante.” Loos, serbisu atu ajuda maluk sira mak parte ida ba serbisu sagradu.—Rom 12:1, 7; 2Ko 8:7; Ebr 13:16.
(2 Korinto 9:7) Diʼak atu ema ida-idak fó tuir buat neʼebé nia deside ona iha laran, laʼós ho laran-todan ka obriga an, tanba Maromak hadomi ema neʼebé fó ho laran haksolok.
kr-E p. 196 par. 10
Oinsá mak ita-nia serbisu hetan apoiu
10 Primeiru, ita fó kontribuisaun ho laran tanba ita hadomi Jeová no hakarak “halo buat neʼebé nia gosta”. (1Jo 3:22) Jeová kontente ho Ninia povu se sira fó ho laran. Mai ita haree kona-ba Paulo nia liafuan sira kona-ba dalan saida mak book ema Kristaun atu fó. (Lee 2 Korinto 9:7.) Ema Kristaun loos laʼós ema neʼebé fó ho laran-todan ka obriga an. Maibé, nia fó tanba “nia deside ona iha laran” atu halo nuneʼe. Neʼe katak, antes fó, nia tetu didiʼak ona kona-ba oinsá nia bele ajuda ho presiza ruma. Ema hanesan neʼe Jeová hafolin tebes “tanba Maromak hadomi ema neʼebé fó ho laran haksolok”. Tradusaun seluk dehan: “Maromak hadomi ema neʼebé hakarak atu fó.”
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
(2 Korinto 9:15) Obrigadu ba Maromak tanba nia fó ona prezente neʼebé boot liu mai ita, no ita la presiza selu.
Husik Maromak nia “prezente boot liu” book ita
2 Apóstolu Paulo hatene katak liuhusi Jesus nia sakrifísiu neʼe mak Maromak fó garantia katak ninia promesa hotu sei sai loos. (Lee 2 Korinto 1:20.) Tan neʼe, “prezente boot liu” inklui mós Jesus nia sakrifísiu, Jeová nia laran-diʼak hotu no ninia domin neʼebé ho laran-metin neʼebé nia hatudu mai ita. Se atu esplika didiʼak kona-ba prezente furak neʼe, karik ita ema sala-naʼin nia kakutak la bele komprende hotu, tanba signifika ba prezente neʼe kleʼan tebes. Ita tenkesér sente oinsá kona-ba prezente neʼe? No oinsá mak prezente neʼe bele book ita atu prepara ba komemorasaun kona-ba Kristu nia mate iha loron Kuarta, 23 Marsu 2016?
(2 Korinto 10:17) “Maibé ema neʼebé gaba an, bele gaba an kona-ba Jeová.”
g99-E 7/8 p. 20-21
Sala ka lae atu gaba an?
Iha Eskritura Lian Gregu, liafuan kaukháomai neʼebé tradús nuʼudar “orgullu, haksolok tebes, gaba an”, liafuan sira-neʼe bele uza iha dalan negativu no pozitivu. Porezemplu Paulo hatete katak ita bele “haksolok tanba ita-nia esperansa katak ita sei simu glória husi Maromak”. Nia mós dehan: “Ema neʼebé gaba an, bele gaba an kona-ba Jeová.” (Rom 5:2; 2Ko 10:17) Neʼe katak gaba an, ka sente orgullu kona-ba Jeová nuʼudar ita-nia Maromak. Sentimentu neʼe bele halo ita haksolok tebes ba ninia naran no ninia reputasaun.
20-26 MAIU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | 2 KORINTO 11-13
“Paulo nia ‘ai-tarak iha isin’”
(2 Korinto 12:7) Ema ida labele hanoin liu kona-ba haʼu tanba vizaun furak sira neʼebé haʼu simu. Haʼu simu ai-tarak iha haʼu-nia isin atu haʼu la sai foti an demais. Ai-tarak neʼe hanesan anju ida husi Satanás neʼebé kontinua basa haʼu, atu nuneʼe haʼu labele sai foti an demais.
w08-E 6/15 p. 3-4
Nakonu ho kbiit maski iha fraku
Jeová nia atan laran-metin ida, apóstolu Paulo husu atu Jeová hasai tiha ‘ai-tarak iha isin’, neʼe mak problema ida neʼebé Paulo sempre hasoru. Apóstolu Paulo husu dala tolu ba Jeová atu halakon tiha ninia problema neʼe. Maski ita la hatene ho loloos saida mak Paulo nia problema, maibé hanesan ai-tarak neʼebé kona ita no halo moras, problema neʼe mós halakon Paulo nia kontente atu serbí Jeová. Jeová nia resposta mak: “Haʼu-nia laran-diʼak neʼebé boot toʼo ona ba ó, tanba haʼu-nia kbiit sai kompletu kuandu ó fraku.” Jeová la hasai kedas ai-tarak neʼebé iha isin. Paulo tenke luta hasoru problema neʼe, maibé nia hatete: “Kuandu haʼu fraku, haʼu iha kbiit.” (2Ko 12:7-10) Neʼe katak sá?
(2 Korinto 12:8, 9) Ba dala tolu ona haʼu husu ho laran ba Naʼi kona-ba neʼe, atu bele hasai tiha ai-tarak neʼe husi haʼu. 9 Maibé nia dehan ba haʼu: “Haʼu-nia laran-diʼak neʼebé boot toʼo ona ba ó, tanba haʼu-nia kbiit sai kompletu kuandu ó fraku.” Entaun, haʼu kontente atu gaba an kona-ba haʼu-nia fraku sira, atu nuneʼe Kristu nia kbiit nafatin fó mahon ba haʼu hanesan tenda.
w06-E 12/15 p. 24 par. 17-18
Jeová fó “espíritu santu ba ema neʼebé husu ba nia”
17 Hodi hatán ba Paulo nia orasaun, Maromak hatete ba nia: “Haʼu-nia laran-diʼak neʼebé boot toʼo ona ba ó, tanba haʼu-nia kbiit sai kompletu kuandu ó fraku.” Paulo hatete: “Haʼu kontente atu gaba an kona-ba haʼu-nia fraku sira, atu nuneʼe Kristu nia kbiit nafatin fó mahon ba haʼu hanesan tenda.” (2Ko 12:9; Sal 147:5) Tan neʼe, Paulo sente katak liuhusi Kristu, Jeová nia protesaun neʼebé forte taka nia hanesan tenda ida. Ohin loron, Jeová mós hatán ita-nia orasaun iha dalan hanesan neʼe. Nia nahe ninia protesaun hanesan abrigu ba ninia atan sira.
18 Klaru katak, tenda sei la halo anin no udan para, maibé tenda bele proteje ita husi buat sira-neʼe. Hanesan neʼe mós protesaun husi “Kristu nia kbiit” sei la hapara terus no susar neʼebé kona ita. Maibé iha dalan espirituál, neʼe proteje ita husi Satanás no lasu sira husi ninia mundu. (Apk 7:9, 15, 16) Tan neʼe, maski Ita hasoru daudaun problema neʼebé lakohi husik Ita, Ita bele fiar katak Jeová hatene Ita-nia hakaʼas an no nia rona Ita-nia lian “halerik”. (Isa 30:19; 2Ko 1:3, 4) Paulo hakerek: “Maromak mak laran-metin, no nia sei nunka husik imi atu hetan tentasaun neʼebé liu fali imi-nia kbiit, maibé kuandu imi hasoru tentasaun ruma, nia mós sei hatudu dalan ba imi atu sai, atu nuneʼe imi bele tahan.”—1Ko 10:13; Flp 4:6, 7.
(2 Korinto 12:10) Entaun, tanba Kristu mak haʼu haksolok iha haʼu-nia fraku, iha tempu neʼebé ema koʼalia aat haʼu, iha tempu neʼebé haʼu presiza ajuda, iha terus no susar laran. Kuandu haʼu fraku, haʼu iha kbiit.
“Nia fó kbiit ba ema neʼebé kole”
8 Lee Isaías 40:30. Diʼak atu rekoñese katak, maski ita iha matenek oioin, maibé ita iha limitadu atu bele halo buat hotu ho ita-nia forsa rasik. Apóstolu Paulo mós iha matenek atu halo buat barak, maibé ninia kbiit latoʼo atu kumpre buat hotu neʼebé nia hakarak atu halo. Bainhira nia fó sai ninia sentimentu ba Jeová, Jeová hatete ba nia: “Haʼu-nia kbiit sai kompletu iha ó-nia fraku.” Paulo komprende buat neʼebé Jeová hatete ba nia. Tan neʼe nia dehan: “Kuandu haʼu fraku, haʼu iha kbiit.” (2Ko 12:7-10) Paulo nia liafuan katak sá?
9 Paulo hatene duni katak nia iha limitadu kona-ba ninia kbiit rasik no nia presiza ajuda husi Maromak. Espíritu santu mak bele fó forsa ba nia iha tempu neʼebé nia sente fraku no atu kumpre knaar neʼebé nia la bele halo ho ninia kbiit rasik. Ohin loron mós hanesan. Se Jeová fó espíritu santu ba ita, ita sei sai forsa tebes!
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
(2 Korinto 12:2-4) Haʼu hatene mane ida neʼebé ida deʼit ho Kristu. Tinan 14 liubá, Naʼi lori nia ba lalehan terseiru nian, maski neʼe ho ninia isin tomak ka laʼós ho isin tomak, haʼu la hatene, maibé Maromak mak hatene. 3 Sin, haʼu hatene mane neʼe, maski neʼe ho ninia isin tomak ka laʼós ho isin tomak, haʼu la hatene, maibé Maromak mak hatene. 4 Naʼi lori nia ba paraízu no nia rona liafuan neʼebé labele temi, no tuir ukun-fuan ema ida labele dehan sai.
Pergunta husi lee-naʼin
Karik “lalehan terseiru” neʼebé temi iha 2Ko 12:2 refere ba Mesias nia Ukun neʼebé Jesus Kristu no ema naʼin-144.000 mak ukun nuʼudar liurai, neʼe katak “lalehan foun”.—2Pe 3:13.
Mesias nia Ukun mak kmanek liu no aas liu, tan neʼe mak bolu nuʼudar “lalehan terseiru”.
“Paraízu” neʼebé Paulo haree iha ninia vizaun karik refere ba (1) mundu neʼebé sei sai paraízu iha futuru, (2) paraízu espirituál iha mundu foun, neʼebé boot liu no kmanek liu fali paraízu espirituál neʼebé ita goza agora daudaun, no (3) “Maromak nia paraízu” iha lalehan neʼebé sei laʼo hamutuk ho paraízu iha mundu foun.
(2 Korinto 13:12) Kumprimenta malu ho reʼi.
it-2-E p. 177
Reʼi
“Reʼi santu.” Bíblia koʼalia kona-ba “reʼi santu” (Haree nota-rodapé sira iha Rom 16:16; 1Ko 16:20; 2Ko 13:12; 1Ts 5:26) ka “reʼi domin nian” (1Pe 5:14), neʼebé ema Kristaun iha tempu uluk halo atu kumprimenta malu, karik neʼe entre mane ho mane no feto ho feto. Karik toman neʼe liga ho ema Ebreu antigu nia kostume atu kumprimenta malu ho reʼi. Maski Bíblia la esplika loloos kona-ba “reʼi santu” ka “reʼi domin nian” maibé klaru katak neʼe hatudu kongregasaun Kristaun nia domin no unidade.—Jo 13:34, 35.
27 MAIU–2 JUÑU
RIKUSOIN HUSI BÍBLIA | GALÁSIA 1-3
“Haʼu koʼalia nakloke ba nia oin ba oin”
(Galásia 2:11-13) Maibé, kuandu Cefas toʼo iha Antiokia, haʼu koʼalia nakloke ba nia oin ba oin, tanba nia halo sala duni. 12 Tanba antes ema sira neʼebé Tiago haruka toʼo mai, nia toman atu han hamutuk ho ema husi nasaun seluk, maibé kuandu sira toʼo ona, nia la halo tan ida-neʼe no haketak ninia an, tanba taʼuk ba ema sira husi grupu neʼebé hetan ona sirkunsizaun. 13 Ema Judeu sira seluk mós halo tuir ninia hahalok laran-makerek neʼe, tan neʼe Barnabé mós halo tuir sira.
Ita haleno Jeová nia hahalok justisa ka lae?
16 Lee Galásia 2:11-14. Pedro taʼuk ba ema. (Prv 29:25) Nia hatene Jeová nia haree kona-ba ema jentiu sira. Maski nuneʼe, nia taʼuk ema kristaun judeu sira husi Jeruzalein neʼebé hetan ona sirkunsizaun sei hanoin oinsá kona-ba nia se sira hatene katak nia ransu ho ema kristaun jentiu. Iha Antiokia, apóstolu Paulo hatete ba Pedro katak nia laran-makerek. Tanbasá? Tanba Paulo rasik rona oinsá Pedro defende ema jentiu iha enkontru neʼebé halaʼo iha Jeruzalein iha tinan 49. (Aps 15:12; Gal 2:13) Ema kristaun jentiu sira neʼebé sente laran-kanek halo saida? Sira husik situasaun neʼe halo sira sidi ka lae? Pedro sei lakon ninia knaar sira ka lae?
(Galásia 2:14) Maibé bainhira haʼu haree katak sira la laʼo tuir lia-loos husi liafuan diʼak, haʼu dehan ba Cefas iha sira hotu nia oin: “Ó ema Judeu, maibé ó moris hanesan ema husi nasaun seluk, laʼós hanesan ema Judeu. Entaun, oinsá mak ó bele book ema husi nasaun seluk atu moris tuir ema Judeu nia toman?”
Ba sira neʼebé hadomi Jeová, “la iha buat neʼebé halo sira sidi”
12 Pedro nia fraku mak taʼuk ba ema. Maski nia hatudu nafatin laran-metin ba Jesus no Jeová, maibé dala ruma ninia fraku neʼe halo nia sidi. Porezemplu, nia nega Jesus dala tolu. (Lc 22:54-62) Liutiha tempu balu, Pedro mós halo sala hodi hafolin liu maluk kristaun judeu sira duké ema kristaun jentiu sira. Kuandu Pedro nia hahalok sala neʼe besik atu estraga unidade iha kongregasaun, Paulo fó konsellu ba nia. (Gal 2:11-14) Ida-neʼe halo Pedro sai hirus no hapara nia atu halai toʼo rohan ka lae? Lae, nia simu Paulo nia konsellu no troka ninia hahalok, no nia kontinua halai nafatin atu manán moris rohan-laek.
(Galásia 2:11-14) Maibé, kuandu Cefas toʼo iha Antiokia, haʼu koʼalia nakloke ba nia oin ba oin, tanba nia halo sala duni. 12 Tanba antes ema sira neʼebé Tiago haruka toʼo mai, nia toman atu han hamutuk ho ema husi nasaun seluk, maibé kuandu sira toʼo ona, nia la halo tan ida-neʼe no haketak ninia an, tanba taʼuk ba ema sira husi grupu neʼebé hetan ona sirkunsizaun. 13 Ema Judeu sira seluk mós halo tuir ninia hahalok laran-makerek neʼe, tan neʼe Barnabé mós halo tuir sira. 14 Maibé bainhira haʼu haree katak sira la laʼo tuir lia-loos husi liafuan diʼak, haʼu dehan ba Cefas iha sira hotu nia oin: “Ó ema Judeu, maibé ó moris hanesan ema husi nasaun seluk, laʼós hanesan ema Judeu. Entaun, oinsá mak ó bele book ema husi nasaun seluk atu moris tuir ema Judeu nia toman?”
“Rona ba dixiplina atu imi bele sai matenek”
16 Presiza hatene katak dala ruma la fasil ba katuas sira atu fó konsellu ba ita. Tuir Ita-nia hanoin, profeta Natan sente oinsá bainhira nia presiza koʼalia ba Liurai David kona-ba sala sériu neʼebé David koko atu subar? (2Sa 12:1-14) Hanoin toʼok apóstolu Paulo sente oinsá bainhira nia presiza fó konsellu ba apóstolu Pedro kona-ba ninia hahalok todan ba sorin neʼebé nia hatudu ba ema kristaun judeu sira? Apóstolu Paulo presiza duni aten-brani hodi bele halo nuneʼe, loos ka lae? (Gal 2:11-14) Entaun, oinsá mak Ita bele halo fasil ba katuas sira atu fó konsellu Ita? Hatudu haraik-an, keta taka dalan ba sira hodi koʼalia ho Ita, no simu ho laran. Haree ajuda neʼebé sira fó mak evidénsia ida husi Maromak nia domin. Halo nuneʼe sei lori benefísiu ba Ita no mós fó ksolok ba katuas sira atu halaʼo sira-nia knaar.
it-2-E p. 587 par. 3
Paulo
Tempu balu liutiha neʼe, Pedro bá Antiokia iha Síria no ransu ho ema Kristaun neʼebé laʼós Judeu. Maibé bainhira ema Judeu balu husi Jeruzalein toʼo mai, nia sai taʼuk ba ema no sees an husi ema Kristaun neʼebé laʼós Judeu. Hodi halo nuneʼe, nia hatudu katak nia la halo tuir espíritu santu nia dirije katak, ba Maromak, ema nia rasa la importante. Pedro mós book Barnabé atu halo tuir nia. Paulo haree ida-neʼe, no ho aten-brani, nia fó konsellu ba Pedro, tanba ninia hahalok neʼe perigu ba kongregasaun Kristaun.—Gal 2:11-14.
Hodi kontrola hirus ita “manán buat aat”
12 Karik ita la hakfodak kuandu ita hasoru problema hanesan neʼe ho ema neʼebé laʼós parte husi kongregasaun kristaun. Ita hatene katak ita moris iha mundu neʼebé Satanás mak ukun no tan neʼe ema barak la hatudu laran-diʼak, no ita presiza hakaʼas an atu la husik buat aat halo ita hirus. (Sal 37:1-11; Ecl 8:12, 13; 12:13, 14) Maibé, kuandu problema mosu entre irmaun ka irmán iha kongregasaun laran, ida-neʼe bele halo ita laran-kanek loos. Irmán ida hatete: “Bainhira haʼu foin tama lia-loos, buat neʼebé susar liu mai haʼu atu simu mak Maromak Jeová nia povu mós halo sala ba malu.” Kuandu ita sai tiha husi mundu neʼebé nakonu ho ema neʼebé hanoin deʼit sira-nia an, ita hein katak ema hotu iha kongregasaun laran sei hatudu laran-diʼak ba malu. Entaun, se maluk kristaun ida, liuliu se nia iha responsabilidade ruma iha kongregasaun laran, hatete ka halo buat ruma neʼebé la tuir dalan kristaun nian, karik ida-neʼe bele hakanek ita ka halo ita hirus. Karik ita husu: ‘Oinsá mak buat hanesan neʼe bele akontese iha Maromak Jeová nia povu nia leet?’ Tuir loloos, buat hirak-neʼe mós akontese iha ema kristaun kose-mina sira-nia leet iha apóstolu nia tempu. (Gal 2:11-14; 5:15; Tgo 3:14, 15) Ita sei halo saida kuandu ita rasik hetan problema hanesan neʼe?
Keta tesi lia tuir deʼit buat neʼebé matan haree
5 Liuhusi Pedro, Jeová hakarak ajuda ema kristaun hotu atu komprende katak nia la todan ba sorin. Ba nia, ema husi rasa, nasionalidade, suku, ka língua la importante, nia simu ema hotu, naran katak ema hamtaʼuk nia no halo buat neʼebé loos. (Gal 3:26-28; Apk 7:9, 10) Karik Ita hatene ona kona-ba neʼe. Maibé oinsá se Ita sai boot iha nasaun ka família neʼebé ema sempre halo diskriminasaun ba ema seluk? Maski karik Ita hanoin Ita nunka iha hahalok todan ba sorin, maibé oinsá ho Ita-nia laran, Ita iha sentimentu uitoan kona-ba diskriminasaun ka lae? Maski Pedro ajuda tiha ema seluk hodi haree katak Maromak la todan ba sorin, nia sei hatudu nafatin hahalok diskriminasaun ba ema seluk. (Gal 2:11-14) Entaun, oinsá mak ita bele halo tuir Jesus no la tesi lia tan ema seluk tuir deʼit buat neʼebé matan haree?
Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia
(Galásia 2:20) Haʼu prega tiha ona ba ai-riin hamutuk ho Kristu. Agora laʼós tan haʼu mak moris, maibé Kristu mak moris iha haʼu. Neʼe duni, agora haʼu halaʼo haʼu-nia moris nuʼudar ema ida ho fiar ba Maromak nia Oan-Mane, neʼebé hadomi haʼu no fó nia moris ba haʼu-nia diʼak.
Serbí Maromak ho laran-metin maski hasoru “susar barak”
20 Maibé oinsá se Satanás aproveita ita-nia sentimentu hodi estraga ita-nia relasaun ho Maromak? Porezemplu, oinsá mak ita bele tahan kuandu sente laran-tun? Dalan diʼak ida mak hodi hanoin kleʼan kona-ba Jesus nia sakrifísiu. Neʼe mak buat neʼebé apóstolu Paulo mós halo. Dala ruma, nia sente kasian kona-ba ninia an. Maibé Paulo hatene katak Kristu mate, laʼós ba ema sala-laek, maibé ba ema sala-naʼin hanesan nia rasik. Nia dehan: “Agora haʼu moris nuʼudar ema ida liuhusi fiar iha Maromak nia Oan-Mane, ida neʼebé hadomi haʼu no fó nia moris ba haʼu.” (Gal 2:20) Sin, Paulo simu Jesus nia sakrifísiu no fiar katak ida-neʼe ba nia an rasik.
21 Ita mós bele hetan buat diʼak se ita simu Jesus nia sakrifísiu neʼe nuʼudar prezente neʼebé Jeová fó ba ita rasik. Neʼe la dehan katak laran-tun sei lakon derrepente deʼit. Tuir loloos, ema balu karik sei luta hasoru laran-tun toʼo sira tama mundu foun. Maibé hanoin-hetan ida-neʼe: Ema neʼebé la rende an mak sei simu bensaun. Loroloron ita sai besik liután ba tempu neʼebé Maromak nia Ukun sei mai. Kuandu ida-neʼe akontese, sei iha dame iha mundu tomak no ema hotu sei sai perfeitu. Tan neʼe, hakaʼas an atu tama ba Maromak nia Ukun, maski ita presiza hasoru terus barak.
(Galásia 3:1) Oh ema Galásia sira neʼebé beik! Sé mak lohi imi? Uluk imi simu hanorin neʼebé klaru kona-ba Jesus Kristu neʼebé mate iha ai-riin.
it-1-E p. 880
Karta ba ema iha Galásia
Maski Paulo hatete, “Oh ema Galásia sira neʼebé beik!”, maibé neʼe la hatudu katak Paulo refere ba grupu ida neʼebé mai husi jerasaun Gálika iha Galásia parte norte. (Gal 3:1) Iha neʼebá, iha ema Judeu sira neʼebé koko atu hatudu katak sira mak ema laran-loos liuhusi halo tuir nafatin ukun-fuan Moisés nian, laʼós husi “sira-nia fiar” husi aliansa foun nian. Tuir loloos, Paulo koʼalia makaʼas ba ema balu iha kongregasaun sira iha Galásia tanba husik sira-nia an hodi hetan influénsia husi ema Judeu sira-neʼe. (2:15–3:14; 4:9, 10) “Kongregasaun sira iha Galásia” (1:2) neʼebé simu Paulo nia karta mak ema Judeu no ema jentiu sira, no husi ema jentiu sira iha mós ema neʼebé hetan sirkunsizaun no ema neʼebé la hetan sirkunsizaun, no iha mós ema husi jerasaun Séltiku. (Aps 13:14, 43; 16:1; Gal 5:2) Ema Kristaun sira-neʼe hotu mak bolu nuʼudar ema Galásia tanba fatin neʼebé sira hela mak naran Galásia. Husi Paulo nia karta hatudu katak nia hakerek ba ema neʼebé nia koñese ona iha provínsia Roma parte súl neʼe, laʼós ba ema sira neʼebé nia la koñese iha parte norte, neʼebé nia nunka vizita.
[Nota-rodapé]
a Ba ema Kristaun neʼebé apóstolu Paulo hakerek, sai “atan iha Naʼi” mós envolve tempu neʼebé Maromak hili sira ho espíritu santu atu sai Maromak nia oan no Kristu nia alin sira.