Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • mwbr25 Novembru p. 1-14
  • Informasaun atu uza hamutuk livru “Moris Kristaun no Haklaken”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • Informasaun atu uza hamutuk livru “Moris Kristaun no Haklaken”
  • Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken—2025
  • Subtítulu
  • 3-9 NOVEMBRU
  • 10-16 NOVEMBRU
  • 17-23 NOVEMBRU
  • 24-30 NOVEMBRU
  • 1-7 DEZEMBRU
  • 8-14 DEZEMBRU
  • 15-21 DEZEMBRU
  • 22-28 DEZEMBRU
  • 29 DEZEMBRU–4 JANEIRU
Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken—2025
mwbr25 Novembru p. 1-14

Informasaun atu uza hamutuk livru Moris Kristaun no Haklaken

© 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

3-9 NOVEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALOMÃO NIA KNANANUK 1-2

Istória kona-ba domin neʼebé loos

w15 15/1 p. 30 par. 9-10

Domin toʼo mate, bele ka lae?

9 Kaben laʼós hanesan ho kontratu neʼebé la iha domin mós la iha buat ida, tanba domin mak hahalok importante ida ba kaben kristaun neʼebé serbí Jeová. Maibé, domin iha oioin. Domin ida neʼebé mak kaben-naʼin tenkesér hatudu ba malu? Bíblia nia domin neʼebé la fihir ema ka? (1Jo 4:8) Domin ba família nian? Ka domin ba belun nian? (Jo 11:3) Ka domin romántiku nian? (Prv 5:15-20) Ba kaben-naʼin, se sira hadomi malu duni ho laran, sira tenkesér iha domin sira-neʼe hotu iha sira-nia moris kaben nian hodi sira-nia domin bele tahan ba nafatin. Domin laʼós sentimentu deʼit, neʼe tenkesér hatudu liuhusi hahalok no liafuan. Tan neʼe mak importante tebes ba kaben-naʼin atu labele husik atividade loroloron nian preokupa sira-nia moris hodi haluha hatudu domin ba malu. Domin ba malu hanesan neʼe bele halo umakain ida sente seguru no kontente. Iha rai balu, ema iha toman atu husik deʼit inan-aman mak buka feto ka mane ida atu kaben ho sira-nia oan. Entaun, antes kaben, feto ho mane neʼe ladún koñese malu. Maski iha situasaun hanesan neʼe, se sira hakaʼas an hodi hatudu beibeik domin ba malu liuhusi liafuan no hahalok, sira bele nafatin haburas domin ba malu no hametin sira-nia kaben.

10 Hatudu sentimentu no domin ba malu mós bele ajuda kaben-naʼin iha dalan ida tan. Iha Cântico de Salomão, Liurai Salomão hakarak fó feto sulamita “sasán-hafutar husi osan-mean, neʼebé belit ho osan-mutin”. Nia mós hasai hotu ninia liafuan midar no hatete katak feto neʼe mak “bonita hanesan fulan-tomak, moos hanesan loron-matan nia naroman”. (Kna 1:9-11; 6:10) Maibé, feto-oan neʼe nia fuan metin nafatin ba ninia doben bibi-atan. Saida mak ajuda nia laran-metin nafatin ba bibi-atan neʼe no saida mak konsola nia bainhira sira naʼin-rua dook husi malu? (Lee Cântico de Salomão 1:2, 3.) Nia la bele haluha sentimentu neʼebé bibi-atan hatudu ba nia. Ba nia, bibi-atan nia liafuan domin “diʼak liu fali tua-uvas”, no ninia naran ho liafuan sira fó konsola ba nia hanesan mina fui ba ulun bainhira bibi-atan dook husi nia. (Sal 23:5; 104:15) Loos duni, liafuan domin neʼebé sira koʼalia ba malu bele hametin nafatin sira-nia domin. Tan neʼe mak importante tebes ba kaben-naʼin atu hatudu sentimentu no domin ba malu beibeik hodi sira-nia domin la bele namlaek!

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w15 15/1 p. 31 par. 11

Domin toʼo mate, bele ka lae?

11 Ema klosan kristaun sira neʼebé buka hela atu kaben mós bele aprende husi Cântico de Salomão. Maski nia mak Salomão mós, feto sulamita neʼe lakohi monu arbiru ba nia. Menina neʼe husu ba feto sira neʼebé serbisu iha uma-fukun hodi jura ba nia. Nia dehan: “Keta koko atu fanu ka hamoris haʼu-nia domin se domin neʼe seidauk iha hakarak.” (Kna 2:7; 3:5) Tan neʼe mak la diʼak atu fó ita-nia laran arbiru ba ema naran deʼit. Se ema kristaun ida atu buka kaben, nia tenke hein ho pasiénsia toʼo ida neʼebé nia hadomi tebes mai mak kaben ho nia.

10-16 NOVEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALOMÃO NIA KNANANUK 3-5

Importante atu haburas hahalok diʼak

w15 15/1 p. 30 par. 8

Domin toʼo mate, bele ka lae?

8 Liafuan sira iha knananuk neʼe laʼós kona-ba domin isin nian deʼit. Porezemplu, bibi-atan neʼe gosta tebes tanba dalan menina neʼe koʼalia ba ema sempre midar deʼit. (Lee Cântico de Salomão 4:7, 11.) Tanba bani-been husi bani-ulun midar no gostu liu fali bani-been neʼebé kona ona anin, tan neʼe mak bibi-atan hatete ba nia: “Ó-nia ibun-kulit, oh haʼu-nia noiva, haturuk bani-been husi bani-ulun.” Nia mós dehan: “Bani-been no susu-been iha ó-nia nanál okos.” Neʼe dehan katak menina nia koʼalia midar no diʼak hanesan ho bani-been no susu-been. Tan neʼe mak bainhira nia hatete ba ninia menina “ó furak tebes duni, . . . noda ida mós la iha”, nia hatudu katak nia laʼós hanoin deʼit ba feto neʼe nia oin, maibé mós kona-ba ninia hahalok diʼak sira.

w00 1/11 p. 11 par. 17

Maromak nia haree kona-ba morál neʼebé moos

17 Feto joven husi Sulam hatudu ezemplu diʼak kona-ba hahalok laran-metin. Nia mós bonita, tan neʼe laʼós deʼit bibi-atan mak gosta nia maibé mós liurai Izraél naran Salomão neʼebé riku. Salomão nia Knananuk konta istória kona-ba feto joven neʼe neʼebé nafatin iha morál neʼebé moos no neʼe halo ema seluk respeitu nia, inklui mós bibi-atan ida. Feto joven neʼe lakohi simu Salomão nia domin, maibé Salomão nafatin hakerek kona-ba nia. Bibi-atan neʼe kompara feto joven husi Sulam ho “jardín neʼebé xave metin”. (Kna 4:12) Iha Izraél antigu, ema kuda modo oioin, ai-funan oioin neʼebé morin, no mós ai-hun boot sira iha jardín laran. Baibain ema halo lutu ka moru haleʼu jardín furak sira hanesan neʼe no ema bele tama deʼit liuhusi portaun neʼebé xave metin. (Isa 5:5) Bibi-atan kompara feto joven husi Sulam ho jardín neʼebé furak tanba feto neʼe iha morál neʼebé moos no nunka halo hahalok neʼebé la morál. Nia deside metin atu la halo relasaun seksuál antes kaben.

g04 22/12 p. 9 par. 2-5

Furak iha dalan saida mak importante liu?

Ita-nia hahalok diʼak bele book ema atu gosta ita ka lae? Irmán Georgina neʼebé kaben ona maizumenus ba tinan sanulu hatete: “Nuʼudar tempu liu daudaun, haʼu hadomi liután haʼu-nia laʼen tanba nia onestu no laran-moos. Buat neʼebé importante liu iha ninia moris mak atu halo Jeová kontente. No neʼe book nia atu hanoin no hadomi haʼu. Nia hanoin kona-ba haʼu-nia diʼak antes atu halo desizaun ruma no nia halo buat oioin atu hatudu katak nia hafolin haʼu. Haʼu hatene katak nia hadomi tebes haʼu.”

Irmaun Daniel neʼebé kaben iha tinan 1987, hatete: “Iha haʼu-nia matan, haʼu-nia feen mak bonita tebes. Neʼe laʼós deʼit kona-ba ninia oin, maibé nia mós iha hahalok diʼak, no neʼe halo haʼu hadomi liután nia. Nia sempre hanoin kona-ba ema seluk nia diʼak no gosta atu halo ema seluk kontente. Nia haburas hahalok Kristaun oioin. Tan neʼe haʼu gosta tebes atu hamutuk ho nia.”

Ohin loron ema barak preokupa deʼit ho buat neʼebé sira-nia matan bele haree, maibé ita presiza buka-hatene ema nia laran. Ita presiza rekoñese katak imposivel atu iha oin no isin neʼebé perfeitu no saugati deʼit hakaʼas an atu hetan ida-neʼe. Maibé ita bele duni haburas hahalok diʼak oioin neʼebé bele hafurak ita. Bíblia hatete: “Furak bele sai falsu, no bonita bele ba tempu badak deʼit, maibé feto neʼebé hamtaʼuk Jeová mak sei simu hahiʼi.” Bíblia mós fó avizu: “Hanesan brinkus osan-mean iha fahi nia inus, nuneʼe mós ho feto bonita neʼebé la uza kbiit atu tetu didiʼak.”—Prv 11:22; 31:30.

Maromak nia Liafuan ajuda ita komprende katak importante atu ‘hafurak ita-nia laran ho buat neʼebé labele mohu, hanesan hahalok kalma no laran-maus, neʼebé iha folin boot tuir Maromak nia haree’. (1Pe 3:4) Hahalok diʼak mak importante liu fali oin neʼebé bonita. No ita hotu bele duni haburas hahalok diʼak.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w06 15/11 p. 18 par. 4

Pontu importante husi livru Salomão nia Knananuk

2:7; 3:5—Tanbasá feto husi Sulam haruka “oan-feto sira husi Jeruzalein” atu jura? Ema koñese bibi-rusa gazela no bibi-rusa nuʼudar animál neʼebé elegante no furak. Entaun, feto husi Sulam haruka “oan-feto sira husi Jeruzalein” jura hodi buat naran deʼit neʼebé furak no elegante atu nuneʼe labele fanu sentimentu domin iha ninia laran.

17-23 NOVEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA SALOMÃO NIA KNANANUK 6-8

Tahan hasoru tentasaun atu halo sala seksuál

it “Salomão nia Knananuk” par. 11

Salomão nia Knananuk

Tuirmai Salomão husik feto joven husi Sulam atu fila fali ba ninia uma. Kuandu ninia maun sira haree nia hakbesik daudaun, sira husu ba malu: “Sé mak feto neʼebé mai daudaun husi rai-fuik, no sadere an ba ninia doben?” (Kna 8:5a) Feto joven husi Sulam nia maun sira la hatene katak nia nafatin hadomi tebes bibi-atan neʼe. Tinan barak antes neʼe, ninia maun ida hatete kona-ba nia: “Ami iha alin-feto ida neʼebé kiʼik, no ninia susun seidauk moris. Saida mak ami sei halo ba ami-nia alin-feto iha loron neʼebé ema mai atu husu nia?” (Kna 8:8) Ninia maun ida seluk hatán: “Se nia hanesan moru ida, ami sei harii tan moru husi osan-mutin iha ninia leten, maibé se nia hanesan odamatan ida, ami sei satan netik nia ho ai-kabelak husi ai-sedru.” (Kna 8:9) Maibé feto joven husi Sulam konsege tahan hasoru tentasaun atu halo sala seksuál, nia kontente ho ninia toʼos-uvas rasik, no laran-metin nafatin ba ninia doben. (Kna 8:6, 7, 11, 12) Tan neʼe nia bele dehan: “Haʼu hanesan moru ida, no haʼu-nia susun hanesan uma aas sira. Nuneʼe nia rasik bele haree katak haʼu mak hanesan feto ida neʼebé hetan dame.”—Kna 8:10.

yp p. 188 par. 2

Sala ka lae atu halo relasaun seksuál antes kaben?

Bainhira joven sira iha morál neʼebé moos no la monu ba sala seksuál, neʼe ajuda sira hasees an husi konsekuénsia neʼebé aat no mós ajuda sira atu sente dame iha laran. Bíblia fó sai kona-ba feto joven ida neʼebé la monu ba sala seksuál maski ninia namoradu hadomi tebes nia. Feto neʼe ho orgullu dehan: “Haʼu hanesan moru, no haʼu-nia susun hanesan uma aas sira.” Nia konsege tahan hasoru tentasaun atu halo relasaun seksuál no nia la hanesan ho odamatan neʼebé fasil atu loke. Nia mak hanesan ho moru aas neʼebé ema labele saʼe no uma aas neʼebé ema labele tama. Nia merese atu hetan gaba no bolu nuʼudar “oan-feto espesiál”. Nia esplika kona-ba ninia noivu: “Nia rasik bele haree katak haʼu mak hanesan feto ida neʼebé hetan dame.” Feto joven neʼe sente duni dame iha laran, no neʼe halo sira rua iha relasaun neʼebé diʼak no kontente.—Kna 6:9, 10; 8:9, 10.

yp2 p. 33

Ezemplu atu halo tuir—Feto joven husi Sulam

Feto joven husi Sulam hatene katak nia presiza mantein hanoin neʼebé loos kona-ba domin romántiku. Nia hatete ba ninia belun sira: “Haʼu haruka imi atu jura; keta koko atu fanu haʼu-nia domin se domin neʼe seidauk mosu.” Feto joven husi Sulam hatene katak ema seluk nia sentimentu bele hanetik nia atu iha hanoin neʼebé loos. Porezemplu, nia rekoñese katak presaun husi ema seluk bele book nia atu simu mane ruma neʼebé la diʼak ba nia. Tuir loloos, ninia sentimentu rasik mós bele hanetik nia atu foti desizaun neʼebé diʼak. Tan neʼe feto joven husi Sulam deside atu sai hanesan “moru ida”.—Kna 8:4, 10.

Ita iha hanoin neʼebé loos kona-ba domin romántiku hanesan ho feto joven husi Sulam ka lae? Ita hanoin didiʼak antes foti desizaun no la halo tuir deʼit Ita-nia sentimentu ka lae? (Prv 2:10, 11) Dala ruma ema seluk bele fó presaun ba Ita atu komesa namora maski loloos Ita seidauk prontu. Ita rasik nia hanoin mós bele fó influénsia ba Ita. Porezemplu, kuandu Ita haree mane no feto namora no kaer liman, Ita mós hakarak tebes atu namora ka lae? Hakarak neʼe book Ita atu namora ho ema neʼebé la adora Jeová ka lae? Hanesan feto joven husi Sulam, Ita mós bele iha hanoin neʼebé loos kona-ba domin romántiku.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w15 15/1 p. 29 par. 3

Domin toʼo mate, bele ka lae?

3 Lee Cântico de Salomão 8:6. Iha neʼe refere domin ba “ahi-lakan Jah nian”. Tanbasá? Tanba Jeová mak kria domin neʼebé loos. Nia kria ita ema tuir ninia ilas hodi ita mós bele haleno domin. (Gén 1:26, 27) Iha tempu Jeová kria tiha Eva, nia lori Eva ba Adão. Bainhira Adão haree Eva, nia kontente toʼo nia koʼalia poezia ida ba Eva. Ita bele fiar katak Eva mós sente besik tebes ba Adão. (Gén 2:21-23) Tanba Jeová kria ema ho abilidade hodi hatudu domin, tan neʼe feto ho mane ida bele iha domin neʼebé loos ba malu no ba nafatin.

24-30 NOVEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA ISAIAS 1-2

Jeová ajuda ema neʼebé “lori sala sira hanesan naha todan”

ip-1 p. 14 par. 8

Aman ida no ninia oan-mane kontradór sira

8 Isaias hatoʼo liafuan makaʼas ba nasaun Judá: “Susar ba nasaun neʼebé nakonu ho sala, povu neʼebé lori sala sira hanesan naha todan, oan sira neʼebé aat no laran-makerek! Sira husik ona Jeová; sira la hatudu respeitu ba Izraél nia Maromak neʼebé Santu; sira fila kotuk ona ba nia.” (Isa 1:4) Dala ruma ema halo hahalok aat barak no neʼe sai hanesan naha neʼebé todan tebes. Iha Abraão nia tempu, Jeová dehan katak Sodoma no Gomorra nia sala mak “todan loos”. (Gén 18:20) Ema iha Judá mós hasoru situasaun neʼebé atu hanesan, Isaias hatete katak sira “lori sala hanesan naha todan”. Nia mós bolu sira nuʼudar “oan sira neʼebé aat no laran-makerek”. Ema Judeia mak hanesan labarik nakar-teen loos. Sira “fila kotuk ona” ba sira-nia Aman.

ip-1 p. 28-29 par. 15-17

“Mai ita hadiʼa problema entre ita”

15 Tuirmai Jeová koʼalia ho laran-diʼak no laran-sadiʼa hodi dehan: “Agora mai, mai ita hadiʼa problema entre ita, maski imi-nia sala sira mak mean, sira sei sai mutin fali hanesan jelu-rahun; maski sala sira-neʼe mak hanesan hena mean, sira sei sai mutin fali hanesan bibi-malae fulun.” (Isa 1:18) Dala barak ema komprende sala liafuan primeiru iha versíkulu neʼe tanba sira hanoin katak Jeová bolu ninia povu mai atu halo diskusaun ho nia. Maibé loloos Jeová la iha razaun atu halo nuneʼe tanba Jeová la sala, povu neʼe mak kontra no laran-makerek. (Deu 32:4, 5) Jeová bolu ninia povu mai atu rezolve situasaun neʼe ho justisa, neʼe hanesan nia husu sira atu lori kazu neʼe ba tribunál no nia mak Juís iha tribunál.

16 Kuandu rona liafuan juís no tribunál, karik neʼe halo ita sente taʼuk, maibé Jeová mak Juís neʼebé laran-diʼak no laran-sadiʼa. Só nia mesak deʼit mak bele fó perdua iha dalan neʼebé kompletu. (Sal 86:5) Nia mesak deʼit mak bele hamoos Izraél nia sala sira neʼebé “mean” atu sai “mutin fali hanesan jelu-rahun”. Maski ema hakaʼas an atu halo hahalok diʼak oioin, hasaʼe sakrifísiu, ka halo orasaun, maibé sira labele hamoos sira-nia sala. Só Jeová deʼit mak perdua ema no hamoos sira-nia sala. Maromak prontu atu fó perdua ba ema kuandu sira arrepende an ho laran.

17 Lia-loos neʼe importante tebes, tan neʼe Jeová repete pontu neʼe dala ida tan maibé hodi uza liafuan neʼebé la hanesan. Nia dehan katak ema nia sala sira neʼebé hanesan “hena mean” sei sai mutin fali hanesan bibi-malae fulun. Jeová hakarak ita hatene katak nia prontu atu perdua ita-nia sala sira, inklui mós sala sériu, naran katak ita arrepende an ho laran. Se susar ba ita atu fiar katak Jeová sei perdua ita-nia sala sira, diʼak atu medita kona-ba Manasés nia ezemplu. Nia halo sala neʼebé sériu durante tinan barak. Maibé ikusmai nia arrepende an no Jeová perdua nia. (2Kr 33:9-16) Jeová hakarak ita hotu atu hatene katak ita bele nafatin hadiʼa ita-nia relasaun ho Jeová, inklui ita neʼebé halo sala sériu.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

ip-1 p. 39 par. 9

Jeová nia uma iha fatin neʼebé aas

9 Klaru katak ohin loron Maromak nia povu la halibur hamutuk iha templu laran iha foho leten. Tropa Roma harahun Jeová nia templu iha Jeruzalein iha tinan 70 EC. Apóstolu Paulo mós esplika ho klaru katak templu iha Jeruzalein no tenda santu reprezenta “tenda neʼebé loos, neʼebé Jeová rasik mak harii, laʼós ema”. (Ebr 8:2) Tenda espirituál neʼe mak Jeová nia arranju atu ita bele adora nia iha dalan neʼebé loos bazeia ba Jesus Kristu nia sakrifísiu. (Ebr 9:2-10, 23) Tan neʼe, “foho neʼebé Jeová nia uma harii bá” neʼebé temi iha Isaias 2:2 reprezenta adorasaun loos iha ita-nia tempu. Ema neʼebé halaʼo adorasaun loos la presiza halibur hamutuk iha fatin espesífiku ruma. Sira sai ida deʼit tanba sira adora Maromak ho unidade iha mundu tomak.

1-7 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA ISAIAS 3-5

Jeová hakarak ema Izraél atu halo tuir nia

ip-1 p. 73-74 par. 3-5

Susar ba nasaun neʼebé la laran-metin

3 Ita la hatene ho loloos se Isaias kanta duni istória neʼe ba ninia rona-naʼin ka lae, maibé klaru katak istória neʼe dada sira-nia atensaun tanba nia uza komparasaun neʼebé fasil ba ema atu komprende. Ninia rona-naʼin barak toman atu kuda uvas-hun no halo toʼos-uvas. Baibain toʼos-naʼin la kuda uvas nia fini, maibé nia tesi sanak husi “uvas mean nia hun neʼebé diʼak liu” no kuda ida-neʼe. Toʼos-naʼin kuda uvas-hun iha “foho-oan neʼebé buras” atu nuneʼe toʼos-uvas bele buras no fó fuan barak.

4 Isaias esplika oinsá toʼos-naʼin presiza serbisu makaʼas atu toʼos-uvas bele fó rezultadu diʼak. Toʼos-naʼin presiza “keʼe no hasai fatuk sira husi toʼos neʼe”. Karik nia uza fatuk sira neʼebé boot liu atu “harii uma aas”. Iha tempu antigu, ema uza uma aas sira-neʼe hodi hein sira-nia toʼos atu nuneʼe naʼok-teen no animál la tama. Nia mós harii moru iha ninia toʼos nia leet hodi uza fatuk sira-neʼe. (Isa 5:5) Baibain toʼos-naʼin sira halo nuneʼe atu rai la monu.

5 Toʼos-naʼin serbisu makaʼas atu proteje ninia toʼos-uvas, tan neʼe nia hakarak tebes atu toʼos neʼe fó rezultadu diʼak. Tanba espera katak toʼos-uvas neʼe sei fó rezultadu diʼak, nia keʼe fatin sama uvas nian. Ikusmai toʼos neʼe fó rezultadu diʼak tuir ninia hakarak ka lae? Lae, toʼos-uvas neʼe fó fuan neʼebé aat.

ip-1 p. 76 par. 8-9

Susar ba nasaun neʼebé la laran-metin

8 Toʼos-naʼin iha istória neʼe mak Jeová, no Isaias bolu Jeová nuʼudar “haʼu-nia doben”. (Isa 5:1) Isaias bele uza liafuan hanesan neʼe atu refere ba Maromak tanba nia iha relasaun neʼebé besik tebes ho Maromak. (Kompara ho Job 29:4; Sal 25:14.) Maski Isaias hadomi tebes Maromak, maibé Maromak nia domin ba ninia “toʼos-uvas” katak nasaun neʼebé nia “kuda” mak boot liu.—Kompara ho Éx 15:17; Sal 80:8, 9.

9 Jeová “kuda” ninia nasaun iha rai-Kanaan no fó ba sira ninia ukun-fuan no mandamentu sira neʼebé sai hanesan moru neʼebé proteje sira husi nasaun seluk neʼebé halo hahalok aat. (Éx 19:5, 6; Sal 147:19, 20; Éf 2:14) Jeová mós fó ba sira juís, amlulik, no profeta sira atu hanorin sira. (2Rs 17:13; Mal 2:7; Aps 13:20) Jeová salva nasaun Izraél bainhira tropa husi nasaun seluk ataka sira. (Ebr 11:32, 33) Tan neʼe Jeová husu: “Haʼu halo ona buat hotu ba haʼu-nia toʼos-uvas, saida tan mak haʼu seidauk halo?”

w06 15/6 p. 18 par. 1

“Tau matan ba uvas-hun neʼe”!

Isaias kompara “umakain Izraél” ho toʼos-uvas neʼebé fó deʼit fuan neʼebé aat. (Isa 5:2, 7) Uvas-fuan aat neʼebé temi iha versíkulu neʼe bele refere ba uvas neʼebé fuik. Baibain uvas fuik fó fuan neʼebé kiʼik no isin mak uitoan deʼit. Tan neʼe ema la uza uvas fuik atu halo tua-uvas no uvas neʼe mós la diʼak atu han. Isaias nia komparasaun mak diʼak tanba nasaun Izraél fó fuan neʼebé la diʼak hodi kontra Maromak no la halo tuir ninia lei sira. Toʼos-naʼin ka Jeová halo ona buat oioin atu ninia toʼos-uvas ka nasaun Izraél fó fuan neʼebé diʼak, maibé sira nafatin fó fuan aat. Tan neʼe Jeová husu: “Haʼu halo ona buat hotu ba haʼu-nia toʼos-uvas, saida tan mak haʼu seidauk halo?”—Isa 5:4.

w06 15/6 p. 18 par. 2

“Tau matan ba uvas-hun neʼe”!

Nasaun Izraél la fó fuan neʼebé diʼak, tan neʼe Jeová fó avizu ba sira katak nia sei sobu moru protesaun neʼebé nia harii haleʼu sira. Nia mós sei la aparu tan ninia toʼos-uvas simbóliku no sei la fila rai. Nia sei hapara udan no toʼos-uvas neʼe sei nakonu ho ai-tarak no duʼut aat.—Isa 5:5, 6.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

ip-1 p. 80 par. 18-19

Susar ba nasaun neʼebé la laran-metin

18 Iha rai-Izraél antigu, rai hotu mak Jeová nian. Família ida-idak simu rai husi Jeová nuʼudar sira-nia liman-rohan. Sira bele fó aluga rai neʼe ba ema seluk, maibé sira labele faʼan rai neʼe atu sai ema seluk nian “ba nafatin”. (Lev 25:23) Lei neʼe hanetik ema ida atu sosa rai barak no sai naʼin ba rai barak liu. Lei neʼe mós proteje família sira atu la sai kiak demais. Maibé ema balu iha Judá mak kaan-teen no kontra Maromak nia lei kona-ba rai. Miqueias hakerek: “Sira kaan ema nia toʼos no hadau toʼos sira-neʼe. Sira mós kaan ema nia uma no hadau uma sira-neʼe. Sira lohi atu hadau ema nia uma, hodi hadau ema nia liman-rohan.” (Miq 2:2) Tan neʼe Provérbios 20:21 fó avizu: “Maski ema kaan-teen foufoun hetan rikusoin, maibé ikusmai rikusoin neʼe sei la lori bensaun ba nia.”

19 Jeová promete atu foti fali buat neʼebé ema kaan-teen sira hetan hodi kontra lei. “La iha ema ida mak sei hela” iha uma neʼebé sira hadau. Rai neʼebé sira hadau sei la fó rezultadu diʼak. Bíblia la fó sai ho loloos oinsá no bainhira mak profesia neʼe sai loos. Maibé karik neʼe refere ba tempu neʼebé ema Izraél sai dadur iha Babilónia.—Isa 27:10.

8-14 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA ISAIAS 6-8

“Haʼu mak neʼe! Haruka haʼu bá!”

w12 15/10 p. 30 par. 10

Koʼalia lia-loos no kumpre ita-nia liafuan

10 “Haʼu mak neʼe! Haruka haʼu bá.” (Isa 6:8) Antes Isaías hatete liafuan neʼe, nia haree vizaun ida neʼebé hatudu Jeová tuur iha Ninia kadunan. Kuandu Isaías hateke hela ba vizaun neʼe, nia rona Jeová dehan: “Sé mak haʼu sei haruka, no sé mak sei bá atu reprezenta ami?” Jeová hakarak ema ruma atu lori mensajen ba ninia povu neʼebé la halo tuir nia. Isaías hatán hodi simu knaar neʼe, no nia kumpre duni ninia liafuan. Durante tinan 46 liu, nia serbí nuʼudar Maromak nia profeta no lori mensajen kastigu nian ba Ninia povu neʼebé ulun-toos no nia mós fó-hatene ba sira katak Maromak sei lori sira atu fila fali ba adorasaun neʼebé loos.

ip-1 p. 95 par. 15-16

Maromak Jeová iha ninia templu neʼebé santu

15 Tuirmai Jeová fó sai ba Isaias buat neʼebé nia presiza koʼalia no oinsá nasaun Izraél sei responde: “Bá, hatete ba povu neʼe: ‘Imi sei rona beibeik, maibé imi sei la komprende; imi sei haree beibeik, maibé imi sei la hetan koñesimentu ida.’ Halo povu neʼe nia laran sai toos, taka sira-nia tilun, no taka sira-nia matan, atu nuneʼe sira labele haree ho sira-nia matan no mós labele rona ho sira-nia tilun, atu nuneʼe sira-nia laran labele komprende no sira labele fila fali ba haʼu atu hetan kura.” (Isa 6:9, 10) Maibé neʼe la dehan katak Jeová hakarak Isaias atu koʼalia makaʼas no la hanoin ema Judeu nia sentimentu toʼo halo sira sai hirus no lakohi atu hadiʼa sira-nia relasaun ho Jeová. Isaias hadomi sira tanba nia mós ema Izraél. Tuir loloos Jeová nia liafuan neʼe hatudu oinsá povu neʼe sei lakohi rona ba ninia mensajen maski Isaias halaʼo ninia knaar ho laran-metin.

16 Povu neʼe mak sala. Isaias sei koʼalia beibeik ba sira, maibé sira sei la simu ninia mensajen no sei la komprende nafatin. Ema barak sei ulun-toos no lakohi rona, neʼe hanesan sira matan-delek no tilun-diuk. Isaias bá no koʼalia beibeik ho povu neʼe, maibé sira hatudu katak sira lakohi duni atu komprende. Sira sei taka sira-nia neon no laran ba Maromak nia mensajen neʼebé Isaias hatoʼo. Ema ohin loron mós hatudu hahalok hanesan neʼe. Ema barak lakohi rona kuandu ita haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun.

ip-1 p. 99 par. 23

Maromak Jeová iha ninia templu neʼebé santu

23 Jesus temi fali Isaias nia liafuan hodi hatudu katak profesia neʼe mós sai loos iha ninia tempu. Ema iha Jesus nia tempu iha hahalok hanesan ho ema Judeu iha Isaias nia tempu. Sira halo sira-nia an hanesan ema matan-delek no tilun-diuk, no ikusmai sira mós lakon. (Mt 23:35-38; 24:1, 2) Neʼe akontese kuandu Jenerál Tito no tropa Roma ataka Jeruzalein iha tinan 70 EC no harahun sidade neʼe no mós templu. Maibé, iha ema balu neʼebé rona ba Jesus no sai ninia dixípulu. Jesus fó sai katak sira mak “ksolok”. (Mt 13:16-23, 51) Jesus hatete nanis ba sira katak bainhira sira haree “tropa sira haleʼu Jeruzalein”, sira presiza “halai ba foho”. (Lc 21:20-22) Rezultadu mak Maromak salva “bei-oan santu” neʼebé hatudu ona fiar no sai nasaun espirituál, katak “Izraél Maromak nian”.—Gal 6:16.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w06 1/12 p. 9 par. 4

Pontu importante husi livru Isaias—Parte 1

7:3, 4—Tanbasá Jeová salva Liurai Acaz neʼebé laran-aat? Liurai Síria no liurai Izraél halo planu atu hasai Liurai Acaz husi ninia pozisaun nuʼudar liurai no hili liurai seluk neʼebé sira bele kontrola. Sira hakarak hili Tabeel nia oan-mane neʼebé la mai husi David nia liña jerasaun atu sai nuʼudar liurai. Se sira-nia planu neʼe susesu, neʼe sei hakotu Jeová nia aliansa ho David. Tan neʼe mak Jeová salva Liurai Acaz hodi nuneʼe “Ulun-Naʼin Dame nian” bele nafatin moris mai husi David nia liña jerasaun hanesan Maromak promete nanis ona.—Isa 9:6.

15-21 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA ISAIAS 9-10

Profesia kona-ba “naroman boot ida”

ip-1 p. 125-126 par. 16-17

Maromak nia promesa kona-ba Ulun-Naʼin Dame nian

16 Tempu neʼebé Isaias temi iha ninia profesia refere ba tempu neʼebé Kristu halaʼo ninia serbisu haklaken iha rai. Kuandu Jesus moris iha rai, nia gasta tempu barak liu iha Galileia. Jesus hahú ninia serbisu haklaken iha distritu Galileia no iha neʼebá mak nia hatete: “Ukun lalehan nian besik ona.” (Mt 4:17) Iha Galileia mak Jesus hatoʼo ninia Diskursu iha Foho, hili ninia apóstolu sira, halo ninia milagre primeiru, no mosu ba dixípulu maizumenus naʼin-500 depois nia hetan moris-hiʼas. (Mt 5:1–7:27; 28:16-20; Mc 3:13, 14; Jo 2:8-11; 1Ko 15:6) Hodi halo nuneʼe, Jesus kumpre Isaias nia profesia liuhusi fó glória ba “rai-Zebulão no rai-Naftali”. Klaru katak Jesus mós haklaken ba ema seluk, laʼós deʼit ba ema Galileia. Hodi haklaken iha rai-Izraél tomak, Jesus fó glória ba nasaun Izraél tomak inklui mós Judá.

17 Liafuan “naroman boot ida” neʼebé Mateus temi iha ninia Evanjellu foti husi neʼebé? Liafuan sira-neʼe foti husi Isaias nia profesia neʼebé dehan: “Ema neʼebé uluk laʼo iha nakukun laran haree ona naroman boot ida. No ema sira neʼebé hela iha rai neʼebé nakukun tebes, naroman nabilan ona ba sira.” (Isa 9:2) Iha Jesus nia tempu, ema labele haree naroman lia-loos nian tanba hanorin falsu oioin neʼebé habelar ona. Situasaun neʼe sai aat liután tanba ulun-naʼin relijiaun Judeu nian kaer metin ba sira-nia tradisaun oioin no “halo ona Maromak nia liafuan sai folin-laek”. (Mt 15:6) Sira hanesan “ema matan-delek neʼebé hatudu dalan ba ema seluk” no sira hanehan no la hanorin ho didiʼak ema neʼebé haraik an. (Mt 23:2-4, 16) Bainhira Mesias toʼo mai, ema haraik an nia matan nakloke tiha iha dalan neʼebé furak tebes. (Jo 1:9, 12) Jesus nia serbisu haklaken iha rai no bensaun sira neʼebé ema hetan husi ninia sakrifísiu mak atu hanesan ho “naroman boot” neʼebé temi iha Isaias nia profesia.—Jo 8:12.

ip-1 p. 126-128 par. 18-19

Maromak nia promesa kona-ba Ulun-Naʼin Dame nian

18 Ema neʼebé halo tuir naroman neʼe iha razaun oioin atu haksolok. Isaias hatete: “Ita halo ona nasaun neʼe nia povu sai barak, Ita halo ona nasaun neʼe haksolok boot. Sira haksolok iha Ita-nia oin hanesan ema haksolok iha tempu koʼa nian, hanesan sira neʼebé haksolok hodi fahe sasán neʼebé sira hadau husi funu.” (Isa 9:3) Rezultadu husi Jesus no ninia dixípulu sira-nia serbisu haklaken mak ema laran-loos sira hakarak hakbesik no adora Jeová tuir espíritu no lia-loos. (Jo 4:24) Iha tinan balu nia laran deʼit, ema barak tebes sai ema Kristaun. Iha loron Pentekostes tinan 33 EC, ema naʼin-3.000 mak hetan batizmu. Lakleur depois neʼe, iha mane fiar-naʼin maizumenus hamutuk 5.000. (Aps 2:41; 4:4) Jesus nia dixípulu sira hatudu laran-manas no haleno naroman neʼe, tan neʼe “dixípulu sira kontinua aumenta barak tan iha Jeruzalein, no amlulik barak mós sai fiar-naʼin”.—Aps 6:7.

19 Hanesan ema neʼebé kontente tebes kuandu toʼos fó rezultadu diʼak ka ema neʼebé kontente kuandu fahe sasán neʼebé sira hadau husi funu, Jesus nia dixípulu sira mós kontente tebes tanba fiar-naʼin sira aumenta barak liután. (Aps 2:46, 47) Ikusmai, Jeová halo naroman neʼe nabilan iha nasaun sira-nia leet. (Aps 14:27) Tan neʼe ema husi rasa oioin kontente tanba Jeová loke dalan ba sira atu adora nia.—Aps 13:48.

ip-1 p. 128-129 par. 20-21

Maromak nia promesa kona-ba Ulun-Naʼin Dame nian

20 Benefísiu husi Mesias nia serbisu mak permanente, hanesan Isaias temi iha liafuan sira tuirmai neʼe: “Tanba Ita harahun ona ai-leba neʼebé sira uza atu lori naha todan, harahun rota neʼebé uza atu baku sira-nia kabaas, sira-nia xefe nia rota, hanesan loron neʼebé ema Midian lakon funu.” (Isa 9:4) Tinan atus ba atus antes Isaias moris, ema Midian serbisu hamutuk ho ema Moab atu lasu ema Izraél hodi sira monu ba sala. (Núm 25:1-9, 14-18; 31:15, 16) Tuirmai, ema Midian haterus ema Izraél hodi ataka no estraga knua sira no mós toʼos sira durante tinan hitu. (Juís 6:1-6) Maibé tuirmai Jeová uza Gideão atu ajuda ema Izraél manán ema Midian. Husi “loron neʼebé ema Midian lakon funu”, la iha tan evidénsia neʼebé hatudu katak ema Midian nafatin haterus ema Izraél. (Juís 6:7-16; 8:28) Lakleur tan, Jesus Kristu sei halakon ba nafatin Jeová nia povu nia inimigu hotu. (Apk 17:14; 19:11-21) Tuirmai, “hanesan loron neʼebé Midian lakon”, Jeová nia inimigu hotu sei lakon mohu, no neʼe laʼós tanba ema nia kbiit, maibé Jeová nia kbiit. (Juís 7:2-22) Maromak nia povu sei nunka hasoru tan terus!

21 Maski Jeová halo funu, maibé neʼe la dehan katak nia gosta funu. Jesus neʼebé hetan ona moris-hiʼas mak Ulun-Naʼin Dame nian, no depois nia halakon tiha inimigu sira, nia sei lori dame neʼebé ba nafatin. Isaias esplika katak ahi sei han mohu sasán hotu neʼebé liga ho funu: “Ahi sei han tropa nia botas hotu neʼebé halo rai nakdoko bainhira sira marxa no han roupa hotu neʼebé nakonu ho raan.” (Isa 9:5) Ema sei nunka haree tan tropa sira marxa ka tropa nia farda neʼebé nakonu ho raan. Funu sei la iha tan!—Sal 46:9.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

ip-1 p. 130 par. 23-24

Maromak nia promesa kona-ba Ulun-Naʼin Dame nian

23 Konsellu-naʼin mak ema neʼebé fó konsellu. Bainhira Jesus Kristu iha rai, nia fó konsellu neʼebé diʼak tebes. Bíblia fó sai katak “ema-lubun hakfodak ho dalan neʼebé nia hanorin”. (Mt 7:28) Nia mak Konsellu-Naʼin neʼebé matenek no hanoin ema seluk, nia mós komprende didiʼak ema nia sentimentu no hahalok. Dala barak Jesus fó konsellu liuhusi hanorin ema no fó matadalan ho domin duké korrije ka dixiplina sira. Jesus nia konsellu mak diʼak tebes tanba neʼe mak matenek no perfeitu. Bainhira ema halo tuir ninia konsellu, sira bele hetan moris ba nafatin.—Jo 6:68.

24 Jesus sempre fó konsellu neʼebé diʼak, maibé neʼe la mai husi ninia matenek rasik. Nia hatete: “Buat neʼebé haʼu hanorin ba imi laʼós haʼu-nian, maibé husi Ida neʼebé haruka haʼu mai.” (Jo 7:16) Hanesan ho Salomão, Jesus nia matenek mai husi Maromak Jeová. (1Rs 3:7-14; Mt 12:42) Diʼak atu mestre no konsellu-naʼin hotu iha kongregasaun laran banati-tuir Jesus nia ezemplu hodi fó konsellu no matadalan bazeia ba Maromak nia Liafuan.—Prv 21:30.

22-28 DEZEMBRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA ISAIAS 11-13

Bíblia fó sai nanis saida kona-ba Mesias?

ip-1 p. 159 par. 4-5

Mesias nia Ukun lori salvasaun no haksolok

4 Tinan atus ba atus antes Isaias moris, ema seluk neʼebé hakerek Eskritura Lian Ebraiku mós fó sai nanis kona-ba Mesias ka Ulun-Naʼin loos neʼebé Jeová sei haruka ba Izraél. (Gén 49:10; Deu 18:18; Sal 118:22, 26) Liuhusi Isaias, Jeová mós fó sai informasaun seluk tan kona-ba Mesias. Isaias hakerek: “Sanak ida sei moris husi Jessé nia ai-hun neʼebé tesi ona, no ai-tubun ida neʼebé moris husi ninia abut sei fó fuan.” (Isa 11:1; kompara ho Sal 132:11.) Liafuan “sanak” no “ai-tubun” hatudu katak Mesias sei mai husi Jessé nia liña jerasaun liuhusi David neʼebé Maromak hili nuʼudar liurai ba Izraél. (1Sa 16:13; Jer 23:5; Apk 22:16) Kuandu Mesias neʼebé loos toʼo mai, “ai-tubun” neʼebé mai husi David nia umakain sei fó fuan neʼebé diʼak.

5 Mesias neʼebé Maromak promete nanis ona mak Jesus. Apóstolu Mateus temi liafuan iha Isaias 11:1 bainhira nia dehan katak profeta sira-nia liafuan sai loos kuandu ema bolu Jesus nuʼudar “ema Nazaré”. Jesus sai boot iha sidade Nazaré, tan neʼe mak ema bolu nia nuʼudar ema Nazaré, no karik liafuan neʼe iha ligasaun ho liafuan Ebraiku neʼebé temi iha Isaias 11:1 no tradús nuʼudar “ai-tubun”.—Mt 2:23, nota; Lc 2:39, 40.

ip-1 p. 159 par. 6

Mesias nia Ukun lori salvasaun no haksolok

6 Mesias sei hatudu hahalok saida kuandu nia ukun? Klaru katak nia sei la halo hahalok aat no la foti an hanesan liurai Asíria neʼebé halakon nasaun Izraél nia suku sanulu. Isaias esplika kona-ba Mesias: “Jeová nia espíritu sei tun ba nia, tan neʼe mak nia sei hatudu matenek no komprende ho didiʼak, nia sei fó konsellu diʼak no nia forte loos, nia sei iha koñesimentu barak no hamtaʼuk Jeová. No nia sei haksolok hodi hamtaʼuk Jeová.” (Isa 11:2, 3a) Maromak hili Mesias liuhusi espíritu santu, laʼós hodi fui mina ba ninia ulun leten. Neʼe akontese iha tempu neʼebé Jesus hetan batizmu, kuandu João Batista haree Maromak nia espíritu santu neʼebé haree hanesan manu-pombu tun ba Jesus. (Lc 3:22) Maromak nia espíritu santu tun ba Jesus tan neʼe Jesus hatudu matenek, iha kbiit atu komprende, fó konsellu neʼebé diʼak, iha forsa, no mós koñesimentu. Ema neʼebé hatudu hahalok diʼak hanesan neʼe sei sai ukun-naʼin neʼebé diʼak tebes!

ip-1 p. 160 par. 8

Mesias nia Ukun lori salvasaun no haksolok

8 Iha dalan oinsá mak Mesias hamtaʼuk Jeová? Jesus laʼós taʼuk katak Jeová sei tesi-lia ba nia. Mesias respeitu tebes no hadomi Maromak. Hanesan ho Jesus, ema neʼebé hamtaʼuk Maromak hakarak atu “halo buat neʼebé fó ksolok” ba Maromak iha situasaun hotu. (Jo 8:29) Liuhusi ninia liafuan no hahalok, Jesus hanorin ita katak ita bele hetan ksolok neʼebé boot liu hodi hamtaʼuk Maromak loroloron.

ip-1 p. 160 par. 9

Mesias nia Ukun lori salvasaun no haksolok

9 Isaias fó sai nanis kona-ba Mesias nia hahalok seluk tan: “Nia sei la tesi-lia tuir deʼit buat neʼebé ninia matan haree, no nia sei la fó dixiplina tuir deʼit buat neʼebé ninia tilun rona.” (Isa 11:3b) Se ita tenke hetan tesi-lia iha tribunál, klaru katak ita sei sente kontente tebes se juís hatudu hahalok hanesan neʼe. Mesias ka Juís ba ema hotu, sei la hetan influénsia husi akuzasaun neʼebé falsu, planu neʼebé ema halo atu lasu ema seluk iha tribunál, lia-anin, ka rikusoin. Nia hatene bainhira ema ida bosok, no nia la tesi-lia tuir deʼit buat neʼebé matan haree, nia hatene ema nia laran ka “parte neʼebé subar hela” iha ema nia laran. (1Pe 3:4, nota) Jesus hatudu ezemplu neʼebé diʼak liu ba irmaun sira neʼebé presiza tesi-lia iha kongregasaun.—1Ko 6:1-4.

ip-1 p. 161 par. 11

Mesias nia Ukun lori salvasaun no haksolok

11 Jesus hatudu ezemplu neʼebé diʼak ba katuas kongregasaun kona-ba dalan diʼak atu fó konsellu ba ema seluk. Kuandu Jesus nia dixípulu sira presiza hetan konsellu, nia sempre hatoʼo konsellu iha dalan neʼebé bele lori benefísiu ba sira. Maibé ema neʼebé toman atu halo hahalok aat sei hetan tesi-lia iha dalan neʼebé makaʼas. Bainhira Maromak tesi-lia ba mundu aat neʼe, Mesias sei “baku rai” hodi fó sai tesi-lia ba ema aat hotu katak sira sei lakon. (Sal 2:9; kompara ho Apk 19:15.) Ikusmai, ema aat sei la iha tan, no mundu sei nakonu ho dame. (Sal 37:10, 11) Jesus iha kbiit atu kumpre ida-neʼe, no hahalok loos no laran-metin mak hanesan sintu iha ninia knotak.—Sal 45:3-7.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

ip-1 p. 165-166 par. 16-18

Mesias nia Ukun lori salvasaun no haksolok

16 Dala primeiru neʼebé Satanás ataka adorasaun loos mak iha Jardín Eden kuandu nia konsege book Adão no Eva atu kontra Maromak. Toʼo ohin loron, Satanás nafatin hakarak book ema barak atu kontra Maromak. Maibé Jeová sei la husik Satanás atu halakon adorasaun loos. Asuntu neʼe envolve Jeová nia naran no Jeová hadomi ema neʼebé serbí nia. Tan neʼe Jeová fó promesa neʼebé furak liuhusi Isaias hodi hatete: “Iha loron neʼebá, Jessé nia abut sei hamriik nuʼudar sinál ba povu. Nasaun sira sei buka nia atu husu matadalan, no ninia hela-fatin sei sai kmanek tebes.” (Isa 11:10) Uluk David mak halo sidade Jeruzalein nuʼudar sidade kapitál ba nasaun Izraél, no iha tinan 537 AEC sidade neʼe sai nuʼudar sinál ba ema Judeu husi fatin oioin atu fila fali ba Jeruzalein no harii fali templu.

17 Maibé profesia neʼe mós sai loos iha dalan seluk tan. Hanesan ita aprende ona, profesia neʼe mós fó sai kona-ba tempu neʼebé Mesias sei ukun ema husi nasaun hotu. Apóstolu Paulo mós temi fali liafuan iha Isaias 11:10 atu hatudu katak ema husi nasaun seluk mós bele sai parte ba kongregasaun Kristaun. Apóstolu Paulo foti liafuan husi livru Isaias iha Bíblia Septuajinta, hodi hakerek: “Isaias dehan: ‘Jessé nia abut sei mosu mai, no nia sei ukun nasaun sira; nasaun sira sei tau sira-nia esperansa ba nia.’” (Rom 15:12) Profesia neʼe mós sai loos iha ita-nia tempu bainhira ema husi nasaun oioin hatudu sai sira-nia domin ba Jeová hodi apoia Kristu nia alin sira.—Isa 61:5-9; Mt 25:31-40.

18 Iha tempu modernu, Isaias nia liafuan “iha loron neʼebá” hahú iha tempu neʼebé Mesias sai Liurai ba Maromak nia Ukun iha lalehan iha tinan 1914. (Lc 21:10; 2Ti 3:1-5; Apk 12:10) Husi tempu neʼebá, Jesus Kristu sai nuʼudar sinál neʼebé klaru ba Izraél espirituál no ema husi nasaun seluk neʼebé hein namanas ba governu ida atu ukun ho justisa. Jesus fó sai nanis katak ema tenke haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun ba nasaun hotu, no Mesias mak dirije serbisu neʼe. (Mt 24:14, Mc 13:10) Liafuan diʼak neʼe iha kbiit boot. “Ema-lubun boot neʼebé sura labele, neʼebé mai husi nasaun” hotu hakruʼuk ba Mesias hodi sai parte ba adorasaun loos hamutuk ho Kristu nia alin sira neʼebé sei iha rai. (Apk 7:9) Ema foun barak kontinua mai halibur hamutuk ho Kristu nia alin sira iha Jeová nia “uma orasaun” espirituál nian, sira halo Mesias nia “hela-fatin” nakonu ho glória, ka Maromak nia templu espirituál.—Isa 56:7; Ag 2:7.

29 DEZEMBRU–4 JANEIRU

RIKUSOIN HUSI BÍBLIA ISAIAS 14-16

Maromak nia povu nia inimigu sei hetan duni kastigu

ip-1 p. 180 par. 16

Jeová hatún sidade neʼebé foti an

16 Neʼe la akontese kedas iha tinan 539 AEC. Maibé ohin loron, ita bele haree ho klaru katak buat hotu neʼebé Isaias fó sai nanis kona-ba Babilónia sai loos ona. Livru ida kona-ba Bíblia esplika katak “durante tinan atus ba atus toʼo ohin loron, Babilónia sai ona rai-fuik no fatin neʼebé rahun deʼit”. Livru neʼe mós hatete: “Kuandu ita haree fatin neʼe, ita hanoin kedas kona-ba oinsá Isaias no Jeremias nia profesia kona-ba Babilónia sai loos duni.” Klaru katak ema iha Isaias nia tempu nunka hanoin katak loron ida Babilónia nia ukun sei lakon no ikusmai Babilónia sai fatin neʼebé fuik. Média-Pérsia manán Babilónia tinan 200 liutiha depois Isaias hakerek ninia livru. No tinan atus ba atus liutiha mak sidade neʼe foin lakon mohu. Ida-neʼe hametin duni ita-nia fiar katak Bíblia mak Maromak nia Liafuan. (2Ti 3:16) Tanba Jeová kumpre ninia profesia sira iha tempu uluk, ita bele iha konfiansa katak nia mós sei kumpre profesia seluk tan iha tempu neʼebé loos.

ip-1 p. 184 par. 24

Jeová hatún sidade neʼebé foti an

24 Bíblia kompara liurai sira husi Liurai David nia liña jerasaun ho fitun sira. (Núm 24:17) Hahú husi tempu neʼebé David sai liurai, “fitun” sira-neʼe ukun husi Foho Siaun. Depois Salomão harii tiha templu iha Jeruzalein, ema komesa bolu sidade neʼe tomak nuʼudar Siaun. Tuir Moisés nia Ukun-Fuan, mane Izraél hotu presiza bá Siaun tinan ida dala tolu. Tan neʼe ema mós bolu fatin neʼe nuʼudar “foho reuniaun nian”. Maibé ikusmai Nabukodonozór deside atu ukun fali liurai Judeia sira no tuirmai hasai sira husi foho neʼe. Hodi halo nuneʼe, nia hatudu katak nia hakarak halo ninia an aas liu fali “fitun” sira-neʼe. Kuandu Nabukodonozór manán liurai sira-neʼe, nia la fó glória ba Jeová. Ho foti an, nia hakarak atu iha pozisaun aas hanesan Jeová.

ip-1 p. 189 par. 1

Jeová nia tesi-lia hasoru nasaun sira

JEOVÁ bele uza nasaun seluk atu fó dixiplina ba ninia povu kuandu sira halo hahalok aat. Maski nuneʼe nia la kontente kuandu nasaun sira-neʼe foti an, halo hahalok aat demais, no kontra adorasaun loos. Tan neʼe nia dirije Isaias atu hakerek nanis “liafuan kastigu nian kona-ba Babilónia”. (Isa 13:1) Maibé iha Isaias nia tempu, Babilónia seidauk kontra Maromak nia povu. Iha tempu neʼebá, nasaun neʼebé hanehan Maromak nia povu mak Asíria. No Isaias hakerek kona-ba oinsá nasaun Asíria ikusmai sei lakon: “Jeová neʼebé ukun tropa lalehan nian jura ona, hodi dehan: ‘Ida-neʼe sei akontese tuir haʼu-nia hakarak, . . . haʼu sei harahun ema Asíria iha haʼu-nia rai, no haʼu sei sama nia iha haʼu-nia foho sira. Haʼu sei hasai tiha ninia ai-leba husi haʼu-nia povu, no haʼu sei hasai tiha ninia naha husi sira-nia kabaas.’” (Isa 14:24, 25) Lakleur depois Isaias hakerek liafuan sira-neʼe, Asíria la kontra tan Judá.

ip-1 p. 194 par. 12

Jeová nia tesi-lia hasoru nasaun sira

12 Bainhira mak profesia neʼe sei sai loos? Lakleur tan. “Neʼe mak liafuan neʼebé uluk Jeová koʼalia kona-ba Moab. Agora Jeová dehan: ‘Iha tinan tolu nia laran, tuir tinan sira ba serbisu-naʼin, mak Moab sei lakon ninia glória ho susar oioin, no ninia ema sira neʼebé restu sei hela uitoan deʼit no la vale.’” (Isa 16:13, 14) Arkeólogu sira hetan evidénsia neʼebé prova katak maizumenus husi tinan 700 AEC toʼo 800 AEC, ema Moab hasoru susar boot no populasaun husi sidade barak iha Moab sai menus. Tiglat-pileser III fó sai katak ukun-naʼin ida neʼebé selu taxa ba nia mak Salamanu husi Moab. Liurai Moab naran Kammusunadbi mós selu taxa ba Senaquerib. Liurai Asíria naran Esar-hadon no Assurbanipal mós fó sai katak liurai Moab Musuri no Kamasaltu mak hakruʼuk ba sira. Tinan atus ba atus liubá, ema Moab lakon mohu. Arkeólogu sira hetan sidade neʼebé rahun ona no sira hanoin karik neʼe mak ema Moab nia sidade, maibé toʼo agora arkeólogu sira hetan evidénsia uitoan deʼit kona-ba ema Moab.

Keʼe no hetan buat murak husi Bíblia

w06 1/12 p. 10 par. 11

Pontu importante husi livru Isaias—parte 1

14:1, 2—Iha dalan oinsá mak ema Izraél “sei halo dadur ema neʼebé uluk halo sira sai dadur”? Eskritura neʼe sai loos ba ema oioin hanesan Daniel neʼebé iha pozisaun aas iha Babilónia kuandu Média-Pérsia mak ukun Babilónia; Ester neʼebé sai liurai-feto iha Pérsia; no Mordecai neʼebé sai primeiru ministru iha Pérsia nia ukun.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2026)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe