LAHATSORATSE FIANARAGNE 27
HIRA 79 Ampianaro Izy Ireo mba Handroso Hatrany
Ampeo Hagnorike ty Hamaregnagne ty Mpiana’o Baiboly
“Mioregna soa amy ty finoagne ... le mikezaha hatanjake.”—1 KOR. 16:13.
TY HOTREA ATO
Akore ty azontikagne agnampeagne ty mpianantikagne Baiboly mba hanagne finoagne naho ho bey herim-po amy izay magnorike ty hamaregnagne?
1-2. a) Nagnino ty mpianatse Baiboly ila’e ro misalasala ty hagnorike ty hamaregnagne? b) Ino ty hodinehentika amy ty lahatsoratse toy?
FA NISALASALA ty hanjare Vavolombelo i Jehovah vao rehe? Natahotse varagne rehe kera hanohetse azo ty mpiara-miasa ama’o, ty nama’o ndra ty keleia’o. Va’e natahotse ka rehe ke tsy ho vita’o ty hagnorike ty fitsipin’Agnahare. Naho izay areke ty raha nahazo azo, le mazava ho aze fa taka’o soa ty mahavy o mpianatse Baibolio misalasala ty hagnorike ty hamaregnagne.
2 Nitaka i Jesosy soa fa mikalagne ty fandrosoa ty ndaty raike ty tahotse hoe izay. (Mat. 13:20-22) Faie tsy nikivy amy ze ndaty nisalasala ty hanonjohy aze reke. Natoro’e i mpiana’e rey aza tie, akore ty hagnampeagne ty ndaty hoe izay mba 1) hahafantatse ty raha mikalagne aze tsy handroso, 2) hagnamafe ty hatea’e i Jehovah, 3) hagnova ty raha lahibey ama’e, naho 4) handrese raha sarotse. Akore ty azontikagne ampiharagne i reha i Jesosy tamy i mpiana’e reỳ naho fa mampiasa i boke Ankamamio Nainai’e o Fiaignagneoy! tika mba hagnampeagne ty mpianantikagne Baiboly hagnorike ty hamaregnagne?
AMPEO I MPIANA’OY MBA HAHAFANTATSE TY RAHA MIKALAGNE AZE TSY HANDROSO
3. Inogne ty raha va’e nikalagne i Nikodemosy tsy hanjare mpiana i Jesosy?
3 Nisy raha raike nikalagne i Nikodemosy tsy hanjare mpiana i Jesosy. Agnisa ty Mpitarike Jiosy reke. Enem-bolagne avao tafara ty nanompoa i Jesosy, le nitaka i Nikodemosy tie, i Jesosy i solontegnan’Agnaharey. (Jaona 3:1, 2) Faie noho ty ‘taho’e o Jiosio’, le nietake reke naho fa nihaogne tamy i Jesosy. (Jaona 7:13; 12:42) Va’e nieretseretse reke tie, maro ty raha hafoe’e naho manjare mpiana i Jesosy reke.a
4. Akore ty nagnampea i Jesosy i Nikodemosy mba hahatakatse ty raha tean’Agnahare hatao’e?
4 Fa nahay Lalàna ty Nikodemosy, faie nila nampeagne reke mba hahatakatse ty raha teà i Jehovah hatao’e. Akore ty nagnampea i Jesosy aze? Nahafoe ty fotoa’e hoahy i Nikodemosy ty Jesosy ndra tie halegne aza reke ty nihaogne ama’e. Nirehafe i Jesosy mazava soa tamy i Nikodemosy tie, intoagne iaby ty raha mila atao’e mba hahavy aze hanjare ho mpiana’e: mibebake amy ty fahota’e, atao badisa agnate rano vaho maneho finoagne i Ana-dahin’Agnaharey.—Jaona 3:5, 14-21.
5. Akore ty azontika agnampeagne ty mpianantika Baiboly mba hahatakatse ty raha mikalagne aze tsy handroso?
5 Ndra tie mahatakatse ty Soratse Masigne aza ty mpianatse Baiboly raike, le va’e mila ampeagne reke mba hahafantatse ty raha mikalagne aze tsy handroso. Va’e hikalagne aze ty asa’e ndra ty fanohera ty keleia’e. Manokàgna fotoagne hoahy i mpiana’oy areke. Azo’o taonegne hinogne kafé ndra hitsangatsangagne miarake ama’o reke. Ho afake hagnampe aze hirehake ty raha sarotse atrehe’e rehe tie amy zay. Risiho i mpiana’oy hanao ze fagnovàgne ilaegne, mba hanoroa’e ty hatea’e i Jehovah fa tsy tihoe mba hampifaleagne azo.
6. Akore ty azontika agnampeagne ty mpianantika Baiboly mba hanagne herim-po hampiharagne ty raha nianara’e? (1 Korintianina 16:13)
6 Hanagne herim-po hampiharagne ty raha nianara’e ty mpianatse Baiboly raike naho rese lahatse tie, hagnampe aze hiaigne mifagnarake amy ty fitsipy ty Baiboly ty Jehovah. (Vakio ty 1 Korintianina 16:13.) Manahake o mpampianatse an-dakilasy agneo rehe. Mpampianatse manao akore ty nitea’o tamy tie irehe mbe nianatse? Va’e mpampianatse manam-paharetagne zay, le nagnampe azo hatoky tegna. Hoe izay ka ty mpampianatse Baiboly mahay. Tsy mampianatse ty raha teàn’Agnahare hatao avao reke, fa magnomey toky i mpiana’ey kagne tie, hagnampe aze hahavita hagnova ty fomba fiaigna’e ty Jehovah. Akore ty hahavita’o hanao izay?
AMPEO I MPIANA’OY MBA HAMPITOMBO TY HATEA’E I JEHOVAH
7. Akore ty nagnampea i Jesosy i ndaty nitsanogne aze rey mba hampitombo ty hatea iareo i Jehovah?
7 Nifanta i Jesosy fa ty hatea i mpiana’e rey an’Agnahare ty handrisike iareo hampihatse ty raha nianara’e. Mateteke reke ro nampianatse raha hampitombo ty hatea iareo i Rae iareo an-dagnitse agney. Nampitovie’e amy ty lahilahy raike magnomey raha soa ty ana’e ohatse ty Jehovah. (Mat. 7:9-11) Va’e tsy nanagne rae bey hatea ty ila’e amy i ndaty nitsanogne i Jesosy rey. Nirehake ohatse ty Jesosy tie, nisy rae raike nanalaka ty ana-dahi’e raike nigoreve niheregne an-tragno ao indraike. Mba eretsereto ty raha tsy maintsy ho nitsapa i mpianatse rey naho fa naharey o fagnoharagne iohoe. Trea iareo tamy io fa mitretré ty ana’e an-tane etoy ty Jehovah.—Lioka 15:20-24.
8. Akore ty azo’o agnampeagne ty mpiana’o Baiboly mba hampitombo ty hatea’e i Jehovah?
8 Asongadigno i toetse i Jehovah rey naho fa mampianatse, amy izay i mpiana’oy vao mainke ho tea aze. Isake tie mianatse, le ampeo reke hahatrea ty ifandrambesa i raha ianaragney amy ty hatea i Jehovah. Naho fa miara-midineke miomba i solovoigney nareo, le asongadigno tie nagnino zay ro mahakasike aze. (Rom. 5:8; 1 Jaona 4:10) Naho fa misaintsaigne ty hatea i Jehovah aze manokagne i mpianatsey, le hanjare hotea’e ty Jehovah.—Gal. 2:20.
9. Ino ty nagnampe ty lahilahy raike atao tihoe Michael hagnova ty fomba fiaigna’e?
9 Dineho moa ty Michael boake a Indonezia agne. Nitezaegne tamy ty hamaregnagne ao reke faie mbe tsy nivita badisa. Nandeha an-toeran-kafa agne reke naho fa ni-18 taogne mba hanao soafera camion. Nanambaly reke tafara tatoy, faie mbe nanohy i asa’e an-toeran-kafa agney avao, le nilavitse i keleia’e rey. Tamy ze fotoagne zay, le nanomboke nianatse Baiboly ty vali’e naho i anak’ampela’ey sady nandroso ara-pagnahy. Tafara ty nimateza i rene’e, le niheregne amy iareo agne ty Michael mba hikarakara i baba’e. Nagneke hianatse Baiboly reke tamy izay. Nanaitse ty fo i Michael ty fandinehagne tihoe “Andao Handineke ty Pitsopitso’e” amy ty lesogne 27 amy ty boke Ankamamio Nainai’e o Fiaignagneo! Nitomagny ty Michael naho fa nisaintsaigne ty raha nitsapa i Jehovah tamy tie Ireke nahavazoho i Ana-dahi’ey nijale. Nitombo ty fankasitraha’e i solovoigney sady voatoseke hagnova ty fomba fiaigna’e reke, le natao badisa.
AMPEO TY MPIANA’O BAIBOLY MBA HAGNOVA TY RAHA HEVERE’E HO LAHIBEY
10. Akore ty nagnampea i Jesosy i mpiana’e voalohandoha’e rey hagnova ty raha lahibey ama’e? (Lioka 5:5-11) (Henteo ka i sarey.)
10 Le avy le nirese lahatse i mpiana i Jesosy voaloha’e rey tie, ireke i Mesia nampitamaegney. Faie nila nampeagne iareo mba hanao voalohan-draha ty fanompoagne. Fa nanjare mpiana i Jesosy tagnate ty fotoagne elaela ty Petera naho i Andrea, tamy i Jesosy nanasa iareo mba ho mpanonjohy ty lia’e marain-tsy harivay. (Mat. 4:18, 19) Nagnarato niarake tamy i Jakoba naho i Jaona iareo sady tena nandeha soa o asa iareo iohoe. (Mar. 1:16-20) Naho fa ‘nienga i harato iareoy’ ty Petera naho i Andrea, le va’e nandamigne ty fomba hameloma iareo ty keleia iareo naho fa iareo nagnorike i Jesosy. Ino ty nandrisike iareo hagnova ze raha lahibey tamy iareo? Tantarae ty boke i Lioka fa nanao fahagagagne ty Jesosy mba hagnampeagne iareo hatoky tie, afake magnomey ze raha ilae iareo ty Jehovah.—Vakio ty Lioka 5:5-11.
Ino ty azontika ianaragne boake amy ty fomba nagnampea i Jesosy i mpiana’e rey mba hagnova ty raha hevere iareo ho lahibey? (Fehentsoratse 10)b
11. Akore ty azontika ampiasagne ty raha niaignantikagne mba hagnatanjahagne ty finoa ty mpianantika Baiboly?
11 Tsy afake manao fahagagagne manahake i Jesosy tikagne. Faie azontikagne zaraegne amy iareo ty fomba nanohagna i Jehovah ze ndaty nanao voalohan-draha Aze tamy ty fiaigna’e. Tsiaro’o vao ty fomba nagnampea i Jehovah azo tamy tie irehe nivory voaloha’e? Va’e nihazavae’o tamy ty mpampiasa azo ty anto’e mahavy azo tsy miasa lera fagnampe’e sasa naho mifanindry amy ty fivoriagne zay. Tantarao amy i mpiana’oy tie, nagnino ty fahatreava’o ty fanohagna i Jehovah i fanapahan-keve’o hanao voalohan-draha ty fanompoagne azey, ro nagnatanjake ty finoa’o.
12. a) Nagnino tika ro toko’e hanasa mpitory sambe hafa naho fa hampianatse Baiboly? b) Akore ty azontika ampiasagne i video rey mba hagnampeagne ty mpianantika Baiboly? Magnomeza ohatse.
12 Handrambe soa ka ty mpiana’o Baiboly naho maharey ty raha natao ty Kristiana ila’e mba hagnovagne ty raha lahibey amy iareo. Asao hiarake hampianatse Baiboly ama’o areke ty mpiara-manompo sambe hafa. Agnonteneo iareo tie, akore ty nahatreava iareo ty hamaregnagne naho ty natao iareo mba hanoagne voalohan-draha ty fanompoagne i Jehovah. Fagnampe izay ka, le manokàgna fotoagne mba hiarahagne magnente video boake amy tihoe “Andao Handineke ty Pitsopitso’e” ndra amy tihoe “Fagnazavagne Fagnampe’e,” amy ty lesogne amy i boke Ankamamio Nainai’e o Fiaignagneoy! amy i mpianatsey. Naho fa miara-midineke ty lesogne 37 ohatse nareo, le azo’o asongadigne ty toro lalagne boake amy ty video tihoe Hagnomey ze Raha Paliaentika ty Jehovah.
AMPEO I MPIANA’OY MBA HANDRESE RAHA SAROTSE
13. Akore ty natao i Jesosy mba hagnampeagne i mpiana’e rey ho vognogne hiatreke fanoheragne?
13 Mateteke ty Jesosy ro nirehake tamo o mpanonjohy ty lia’eo tie, hanohetse iareo o ndatio ndra ty keleia iareo. (Mat. 5:11; 10:22, 36) Naho fa narine ho tapetse ty fanompoa i Jesosy, le nirehake amo o mpiana’eo reke tie, va’e hisy hamono iareo. (Mat. 24:9; Jaona 15:20; 16:2) Nandrisike iareo reke mba hitao avao naho fa manompo. Nanoro hevetse iareo kagne reke mba tsy hialy hevetse amy ze manohetse iareo fa hahimbagne, amy izay ho afake hanohy hitory avao.
14. Akore ty azontika agnampeagne ty mpianatse Baiboly raike mba ho vognogne hiatreke fanoheragne? (2 Timoty 3:12)
14 Azontika rehafegne amy i mpianatse Baibolỳ mialoha ty raha va’e horehafe ty mpiara-miasa ama’e, ty nama’e vaho ty longo’e mba hahafaha’e hiatreke fanoheragne. (Vakio ty 2 Timoty 3:12.) Va’e hitsikike aze ty mpiara-miasa ama’e ila’e, noho ireke managne fomba fiaignagne vaovao. Va’e hagnaraty ty raha inoa’e agnate Baiboly ao ty hafa, agnisa izay ty longo’e. Ho vognogne hiatreke fanoheragne ty mpianantika Baiboly naho fa ampeantikagne mialoha.
15. Ino ty hagnampe ty mpianatse Baiboly raike hahavita hiatreke ty fanohera ty keleia’e?
15 Naho tohere ty keleia’e ty mpiana’o Baiboly, le risiho reke mba handineke ty anto’e mahavy i keleia’ey va’e ho boseke ama’e. Va’e hieretseretse iareo tie voafitake reke, ndra iareo va’e mitsaratsara o Vavolombelo i Jehovah-o. Tsy nifale tamy i Jesosy ka zao ohatse ty longo’e maifitse aze. (Mar. 3:21; Jaona 7:5) Ampianaro hanam-paharetagne naho hirehake aman-kasoa fagnahy avao i mpiana’oy naho fa mifampirehake amy ty hafa, agnisa izay ty longo’e.
16. Akore ty azontika agnampeagne ty mpianatse Baiboly raike mba hagnaja sady ho soa fagnahy amy ty hafa naho fa mirehake ty raha inoa’e?
16 Hendre ty mpianatse Baiboly raike naho tsy le avy le hazavae’e amy ty longo’e agnate ty fotoagne fohe iaby ze kila raha, ndra tie liagne aza iareo. Va’e ho entsake i longo’ey naho manao izay reke, le tsy te hirehake sasa amy ty magnarake. Risiho areke i mpianatsey mba hanao fagnazavagne fohe amy ty voaloha’e, amy izay iareo mbe te hirehake ama’e avao amy ty afara. (Kol. 4:6) Va’e azo’e atao ty mandrisike i longo’ey mba hagnente ty jw.org. Hahafantatse raha maro miomba o Vavolombelo i Jehovah-o iareo tie amy izay.
17. Akore ty azontika ampiofagnagne ty mpianantika Baiboly mba hahay hamale ty fagnonteneagne va’e hapetra o ndatio miomba ty Vavolombelo i Jehovah? (Henteo ka i sarey.)
17 Ampeo i mpianatsey mba hamale amy ty fomba tsotra ty raha va’e hagnontenea ty longo’e ndra ty mpiara-miasa ama’e. Ampiasao ty lahatsoratse amy tihoe “Fagnonteneagne Fapetra o Ndatio” amy jw.org ao. (2 Tim. 2:24, 25) Dineho tihoe “Misy ty Mirehake Fa” amy ty boke Ankamamio Nainai’e o Fiaignagneo! isake tie vita ty lesogne tsikiraidraike. Risiho i mpianatsey mba hanao fagnazaran-tegna ty raha horehafe’e. Ko misalasala manoro hevetse aze miomba ty fomba hagnasoa’e ty fagnazavagne mei’e. Hagnampe aze hatoky tegna ty fanoa’e o raha rehoe naho fa hiaro ty raha inoa’e reke.
Manoa fagnazaran-tegna miarake amy i mpiana’o Baibolỳ, le risiho reke hirehake ty raha inoa’e amy ty hafa (Fehentsoratse 17)c
18. Akore ty azontika andrisihagne ty mpianatse Baiboly raike mba hirehake ty raha inoa’e naho fa amy i fanompoagney ey? (Matio 10:27)
18 Nandrisike o mpiana’eo ty Jesosy mba hirehake i talily soay amo o ndatio. (Vakio ty Matio 10:27.) Hianatse hiantehetse amy i Jehovah i mpianatsey naho tsy ela avao le fa manjare mpitory. Akore ty azo’o agnampeagne aze mba hanagne ze tanjogne zay? Naho fa misy kezake manokagne atalily ty amy i fiangonagney eo, le risiho i mpiana’oy hieretseretse tie akore ty hahavy aze hahafeno fepetse ho mpitory. Hazavao ama’e tie mateteke ro mora ty manomboke mitory naho fa amo o kezake manokagneo. Va’e handrambe soa boake amy ty fampiofagnagne atao amy ty fivoriagne andavanandro ka reke. Naho ireke manao izay, le hohai’e ty hagnazava soa ty raha inoa’e.
ATORÒ TIE MATOKY I MPIANA’OY REHE
19. Akore ty nampisehoa i Jesosy tie natoky i mpiana’e rey reke, le akore ty azontika anahafagne aze?
19 Taloha ty nionjogna i Jesosy mban-dagnitse agne, le nirehake tamy i mpiana’e rey reke tie ho tafaharo ama’e indraike iareo. Tsy nihay iareo tie lia mban-dagnitse agne ty tea i Jesosy horehafegne. Faie ty tsy fivaliha iareo ty nifantoha i Jesosy fa tsy ty tsy fahatakara iareo. (Jaona 14:1-5, 8) Nihai’e tie tsy le avy le ho taka iareo ty raha ila’e, agnisa izay i fampitamagne an-dagnitse agney. (Jaona 16:12) Afake matoky ka tikagne tie, te hampifale i Jehovah i mpianantika Baibolỳ.
Hianatse hiantehetse amy i Jehovah i mpianatsey naho tsy ela avao le fa mpitory
20. Akore ty nanoroa ty rahavave raike a Malawi agne tie natoky i mpiana’e Baibolỳ reke?
20 Mitamà avao tika tie hanao ty soa i mpianantikagney. Dineho ohatse ty raha natao i Chifundo, rahavave a Malawi agne. Nanomboke nampianatse Baiboly ty ampela tanora Katolika raike atao tihoe Alinafe tamy ty boke Ankamamio Nainai’e o Fiaignagneo! reke. Naho fa boake nianatse ty lesogne 14 iareo, le nagnontane ty heve i mpiana’ey miomba ty fampiasagne sare naho fa mivavake ty Chifundo. Niboseke ty Alinafe sady namale tie: “Safidiko manokagne zay!” Nieretseretse ty Chifundo tie va’e tsy hianatse sasa reke. Faie nanam-paharetagne reke, le nampianatse i Alinafe avao sady nitamà tie mbe ho taka’e zay indraike andro agne. Volagne tsiampeampe tafara tatoy, le napetra i Chifundo ama’e i fagnonteneagne amy ty lesogne 34 ao tihoey tie: “Ino ty soa nirambese’o naho fa nianatse ty miomba i Jehovah naho ty raha hafa amy Baiboly ao rehe?” Nitantara ty fomba namalea i Alinafe aze hoe izao ty Chifundo: “Nirehake hevetse soa maromaro reke agnisa izay tihoe tsy manao ty raha melohe ty Baiboly o Vavolombelogneo.” Tsy nampiasa sare sasa ty Alinafe naho fa mivavake fotoagne fohe tafara izay sady nahafeno fepetse hatao badisa.
21. Akore ty azontika agnampeagne ty mpianatse Baiboly raike mba hioregne mafe amy ty hamaregnagne?
21 Anjarantikagne ty magnampe o mpianatse Baibolio handroso ndra tie i Jehovah raike avao aza ty “mampitombo” aze. (1 Kor. 3:7) Tsy tihoe ty raha tean’Agnahare hatao’e avao ty ampianarentikagne aze, fa ampeantika ka reke mba hampitombo ty hatea’e i Jehovah. Risihentika reke mba hanoro ty hatea’e i Jehovah, le hagnova ty raha lahibey ama’e. Ampianarentika hiantehetse amy i Jehovah ka reke naho fa miatreke raha sarotse. Naho itika matoky aze, le vao mainke ho rese lahatse reke tie ho vita’e ty hiaigne mifagnarake amy ty fitsipy i Jehovah naho hioregne mafe amy ty hamaregnagne.
HIRA 55 Aza Matahotra Azy Ireo!
a Mbe niagnisa ty fitsaràgne ambone Jiosy ty Nikodemosy, roe taogne tsy tapa’e tafara ty nihaogna’e tamy i Jesosy. (Jaona 7:45-52) Misy loharanon-kevetse raike zay mirehake tie, nanjare mpiana i Jesosy ty Nikodemosy tafara kede ty nimateza i Jesosy.—Jaona 19:38-40.
b SARE: I Petera naho ty mpagnarato hafa mienga i fagnaratoagney mba hagnorike i Jesosy.
c SARE: Rahavave raike magnampe ty fampianara’e Baiboly ho vognogne hirehake ty raha inoa’e.