TSHAPITA 15
Wetshelo Wa Woho Wa Monga Anto W’ɔlɔlɔ
ONDE wɛ mbeyaka kɛnɛ kalembetshiya kanɛ onto kɔlɔ?. . . Kanɛ onto kɔlɔ kɛdikɛdi mpetsha onto paka nɛ dia ondo wɛ tshikitana la nde kana hanyɔtɛkɛta ɔtɛkɛta ɔtɔi. Ɔnkɔnɛ, kanɛ onto kɔlɔ kɛdikɛdi monga la tokanyi ta kɔlɔ otsha le nde la ntondo ka wɛ mbeya onto akɔ dimɛna.
Onde wɛ fɔnyaka di’ekɔ dimɛna mpetsha onto la ntondo ka wɛ mbeya mɛtɛ woho w’onto wende kana paka l’ɔtɛ wa nde tshikitana la yɛ?. . . Kema, kanɛ onto kɔlɔ bu dimɛna ndo ɔsɔ kema dikambo di’ɔlɔlɔ. Hatohombe mpetsha onto paka nɛ dia ondo nde tshikitana la so.
Ohokanyiya yema. Onde wɛ mbeyaka onto ɔmɔtshi lele la lokoho la demba lotshikitanyi la layɛ kana latɛkɛta ɔtɛkɛta wotshikitanyi la wayɛ?. . . Ondo wɛ mbeyaka anto amɔtshi wotshikitanyi la yɛ nɛ dia wakâhomuya kana wekɔ la hemɔ. Onde wɛ ekɔ ɔlɔlɔ ndo la ngandji otsha le wanɛ wotshikitanyi la yɛ?. . .
Naka sho mpokamɛ Ombetsha a Woke, Yeso Kristo, kete tayosalɛka onto tshɛ ɔlɔlɔ. Oyadi wodja akɔna woye onto kana lokoho la demba lele lande, sho tshɛ tekɔ woho ɔtɔi. Sho pombaka mbosalɛ ɔlɔlɔ. Kânga mbele aha anto tshɛ mbetawɔ dikambo sɔ, ɔsɔ ekɔ wetshelo wakasha Yeso. Tende wetshelo akɔ.
Ose Juda ɔmɔtshi lakakanɛka anto akina kɔlɔ akaye oya le Yeso ndo akawombola ate: ‘Ahombami sala dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo?’ Yeso akeye di’aha la tâmu pami kɛsɔ akalange dia nde mbuta ate paka anto wele laso lokoho ɔtɔi kana wodja ɔtɔi mbahombaso salɛ ɔlɔlɔ. Ɔnkɔnɛ, lo dihole dia nde kadimola dimbola sɔ ndamɛ, Yeso akambola pami kɛsɔ ate: ‘Ɛlɛmbɛ waki Nzambi mbutaka dia sho sala dikambo diakɔna?’
Pami kɛsɔ akakadimola lo shila ɔlɛmbɛ wata ate: ‘Wɛ pombaka nanga Jehowa Nzambi kayɛ l’otema ayɛ tshɛ, ndo wɛ pombaka nanga onyayɛ oko wayalangayɛ.’ Yeso akate ate: ‘Wɛ ambokadimola dimɛna. Tetemala la sala ngasɔ dia wɛ kondja lɔsɛnɔ la pondjo.’
Koko, pami kɛsɔ konangaka salɛ anto wotshikitanyi la nde ɔlɔlɔ kana mbaoka ngandji. Ɔnkɔnɛ, nde akahembe dia nyanga tɛkɛ nɛndɛ. Nde akambola Yeso ate: ‘Ele onyami mɛtɛ?’ Ondo nde akalangaka dia Yeso mbuta ate: ‘Angɛnyi ayɛ mbele anyayɛ,’ kana ɔnɛ: ‘Anyayɛ kɛdikɛdi anto wele layɛ woho ɔtɔi.’ Dia kadimola wombola ɔsɔ, Yeso akakɔndɔla ɔkɔndɔ ɔmɔtshi wendana l’ose Juda ndo l’ose Samariya. Ɔkɔndɔ akɔ vɔnɛ.
Pami kɛmɔtshi akataholɔka lo mboka oma l’osomba wa Jerusalɛma otsha la Jeriko. Pami kɛsɔ aki ose Juda. Lam’akandatatshɔka, waa bandi wakawonde. Vɔ wakɔkɔsha lo nkɛtɛ ndo wakɔkɔsɔla akuta ndo ahɔndɔ ande. Waa bandi shɔ wakɔkɔmɔla, wakohumuya ndo wakotshike suke la nyɔi l’omamu wa mboka.
Yema tshitshɛ oma lâsɔ, ɔlɔmbɛdi ɔmɔtshi akayayaka lo mboka kakɔ. Nde akɛnyi pami kakahomɔ efula kɛsɔ. Otoyosala otonga wɛ mbaki lâwɔ na?. . . Ɔlɔmbɛdi ɔsɔ akɛtɔla otsha lo wedi okina wa mboka. Nde komemala kânga yema. Nde kosala ndoko dikambo ɔtɔi dia kimanyiya pami kɛsɔ.
Oma lâsɔ, pami kekina kaki ɔtɛmɔdi wa woke akayaholɔka lo mboka kakɔ. Nde aki ose Lɛwi lakakambaka lo tɛmpɛlɔ ka la Jerusalɛma. Onde nde akemala dia kimanyiya onto ɔsɔ?. . . Ndooko. Nde akasale paka oko wakasale ɔlɔmbɛdi.
L’ekomelo, ose Samariya ɔmɔtshi akayayaka lo mboka kakɔ. Ose Samariya akɔ ongo ɛnayɛ ayaye lo dikɔtɛ dia mboka kakɔ.. . . Nde akɛnyi ose Juda lakahomɔ wolo etami l’omamu wa mboka. Koko teye di’efula k’ase Samariya la k’ase Juda kombokanaka dimɛna lam’asawɔ. (Joani 4:9) Lâsɔ, onde ose Samariya ɔsɔ akahombe tshika pami kɛsɔ aha la mbôkimanyiya? Onde nde akate ate: ‘Lande na kahombami kimanyiya ose Juda ɔnɛ? Onde nde otokimanyiya otondonga dimi mbohomwe nganɛ?’
Ose Samariya akende pami kakakalema l’omamu wa mboka kɛsɔ ko nde akawoke kɛtshi. Nde akɛnyi dia hakoke mbotshika lâwɔ ndo mbetawɔ dia nde mvɔ. Ɔnkɔnɛ, nde akaholɔ oma lo nyama kande, akatshu otsha le pami kakɔ ndo akatatɛ kokɛ mpota yande. Nde akawodje esɔ ndo wanu dia nsaka mpota yakɔ. Kɛsɔ akakoke kimanyiya mpota yakɔ dia yɔ nkɔnɔ. Oma lâsɔ nde akawɔmbɛ mpota yakɔ la dihɔndɔ.
Ose Samariya ɔsɔ akɛmbɛ pami kakahomɔ kɛsɔ ɔkɔkɛ ndo akokitsha lâdiko wa nyama kande. Oma lâsɔ, vɔ wakaholɔ ɔkɔkɛ lo mboka polo ndo lam’akawakome lo luudu lɔmɔtshi lahanga anto kana l’ɔtɛlɛ. Lo luudu lɔsɔ, ose Samariya akafutɛ pami kɛsɔ dihole dia mbidjasɛ ndo akokokɛ dimɛna.
Yeso akambola pami kakandatɛka ɔkɔndɔ ɔsɔ ate: ‘Oko le yɛ onto akɔna l’atei w’anto asato asɔ aki osukanyi kana onyande l’ɔlɔlɔ?’ Otoyota na? Onde ɔlɔmbɛdi, ose Lɛwi kana ose Samariya?. . .
Pami kɛsɔ akakadimola ate: ‘Onto lakemala ndo lakakokɛ ɔnɛ lakahomɔ mbaki osukanyi kana onyande l’ɔlɔlɔ.’ Yeso akate ate: ‘Wɛ ambokadimola dimɛna. Otshu ndo tosale woho akɔ wâmɛ.’—Luka 10:25-35.
Kema ɔsɔ aki ɔkɔndɔ wa dimɛna efula? Vɔ mɛnyaka hwe wanɛ wele anyaso kana asukanyi aso. Aha paka angɛnyi aso wa mamba mbele asukanyi kana anyaso. Ndo vɔ kema tsho anto wele laso lokoho ɔtɔi kana watɛkɛta laso ɔtɛkɛta ɔtɔi. Yeso akatetsha dia monga anto w’ɔlɔlɔ otsha le anto tshɛ oyadi sho bu la wɔ dihole ɔtɔi, lokoho ɔtɔi la demba, kana ɔtɛkɛta ɔtɔi.
Ngasɔ mbele Jehowa Nzambi. Nde hakanɛ anto kɔlɔ. Yeso akate ate: ‘Shɛnyu lele l’olongo tondjaka wonya ande le anto w’ɔlɔlɔ la wa kɔlɔ. Ndo nde ndɔshaka mvula le anto w’ɔlɔlɔ la wa kɔlɔ.’ Lâsɔ, sho pombaka monga anto w’ɔlɔlɔ le anto tshɛ oko Nzambi.—Mateu 5:44-48.
Lâsɔ naka wɛ ambɛna di’onto ɔmɔtshi ambohomɔ, ayoyosala na?. . . Ayoyosala naka onto akɔ ndja oma lo wodja okina kana ekɔ la lokoho la demba lotshikitanyi la yɛ na? Nde ekɔ paka osukanyi kana onyayɛ onto ndo wɛ pombaka mbôkimanyiya. Naka wɛ mɛnaka dia heyama wɛ mbôkimanyiya, kete wɛ koka nɔmba opalanga ɔmɔtshi dia nde sala dikambo sɔ. Kana wɛ koka mbeta pulushi kana ombetsha wa la kalasa dia ndjôkimanyiya. Ngasɔ mbayoyonga onto ɔlɔlɔ oko ose Samariya la l’ɔkɔndɔ wa Yeso.
Ombetsha a Woke nangaka dia sho monga anto w’ɔlɔlɔ. Nde nangaka dia sho kimanyiya anto akina, oyadi weho w’anto wakokawɔ monga. L’ɔtɛ wa dikambo sɔ mbakandate ɔkɔndɔ w’ose Samariya l’ɔlɔlɔ.
Lo wekelo ɔnɛ wendana la monga anto w’ɔlɔlɔ otsha le anto oyadi lokoho kana wodja awɔ, adia Tukedi 19:22; Etsha 10:34, 35; ndo 17:26.
[Esato wa lo lɛkɛ 83]
Ngande wahombaso mbɔsa wanɛ wotshikitanyi la so?
[Esato wa lo lɛkɛ 85]
Lande na kaki ose Samariya ɔngɛnyi w’ɔlɔlɔ?
[Osato wa lo lɛkɛ 86]
Ngande wakokayɛ monga osukanyi w’ɔlɔlɔ?