TSHAPITA 37
Ohɔka Jehowa Nde L’ɔnande
OHƆSA di’onto ɔmɔtshi akakosha woshasha ɔmɔtshi wa dimɛna efula. Ngande wayoyosala na?. . . Onde wɛ ayowosha tsho losaka ko mbohɛ onto lakakosha ɛngɔ kakɔ lo pondjo? Kana onde wɛ ayohɔ onto akɔ ndo kɛnɛ kakandakosalɛ?. . .
Jehowa Nzambi akatosha woshasha ɔmɔtshi wa dimɛna efula. Nde akatome Ɔnande lanɛ la nkɛtɛ dia nde ndjovɔ dikambo diaso. Onde wɛ mbeyaka bonde kakahombe Yeso mvɔ dikambo diaso?. . . Ɔsɔ ekɔ dui dimɔtshi di’ohomba efula diahombaso shihodia.
Oko wakateke lo Tshapita 23, Adama akasale pɛkato lam’akandasekola Ɔlɛmbɛ waki Nzambi wa kokele. Ndo takahowɔ pɛkato k’oma le Adama nɛ dia nde mbele shɛso sho tshɛ. Lâsɔ, oko le yɛ kakɔna kele laso ohomba na?. . . Tekɔ l’ohomba wa shɛso k’oyoyo, mbut’ate onto ɔmɔtshi lakasɛnɛ lɔsɛnɔ la kokele lanɛ la nkɛtɛ. Afɔnyayɛ akoka monga shɛso ka ngasɔ na?. . . Yeso mbakoka.
Jehowa akatome Yeso lanɛ la nkɛtɛ dia nde ndjokoma oko shɛso lo dihole diaki Adama. Bible mbutaka ɔnɛ: ‘Adama wa ntondo akonge anima wasɛna. Adama w’ekomelo akonge nyuma kasha lɔsɛnɔ.’ Onto akɔna aki Adama wa ntondo na?. . . Adama wa ntondo aki onto lakatongama oma le Nzambi oma lo ditshu dia nkɛtɛ. Ko onto akɔna ele Adama wa hende?. . . Yeso. Bible mɛnyaka dikambo sɔ lo mbuta ɔnɛ: ‘Onto la ntondo Adama akatombe oma lo nkɛtɛ ndo akatongama oma lo ditshu; onto la hende Yeso akaye oma l’olongo.’—1 Koreto 15:45, 47; Etatelu 2:7.
Lam’ele Nzambi akɔshi lɔsɛnɔ laki Yeso oma l’olongo ko mbidja lɔsɛnɔ lakɔ lo dikundju diaki Mariya, Yeso kombotɔ la pɛkato k’oma le Adama. Diakɔ diaki Yeso onto la kokele. (Luka 1:30-35) Diakɔ diakatɛ ondjelo ɔmɔtshi alami w’ɛkɔkɔ lam’akotɔ Yeso ate: ‘Wambonyotɛ Oshimbedi ɛlɔ.’ (Luka 2:11) Lâsɔ, dia monga Oshimbedi aso, kakɔna kakahombe Yeso sala lam’ele nde aki eke ɔn’ashashi na?. . . Nde akahombe mbola ndo koma opalanga woho waki Adama. Etena kɛsɔ mbakakoke Yeso koma ‘Adama wa hende.’
Yeso lele Oshimbedi aso ayokoma nto “Shesu ka Pundju.” Ngasɔ mbawetawɔ lo Bible. (Isaya 9:6, 7) Eelo, Yeso onto la kokele koka koma shɛso lo dihole diaki Adama lakakome onto lele bu kokele lam’akandasale pɛkato. Lo yoho shɔ mbakokaso sɔna ‘Adama wa hende’ oko shɛso. Mɛtɛ Yeso ndamɛ ekɔ Ɔnaki Jehowa Nzambi.
Naka sho mbeka awui wendana la Yeso, kete sho koka ndjowetawɔ oko Oshimbedi aso. Onde wɛ mbohɔka kɛnɛ keso l’ohomba dia shimbamɛ?. . . Eelo, tekɔ l’ohomba wa shimbamɛ oma lo pɛkato la nyɔi kakatahowɔ oma le Adama. Lɔsɛnɔ la kokele l’opalanga w’onto lakalambola Yeso kana lakandakimɔ dikambo diaso mbelamɛka ɔnɛ tshungo. Jehowa akakimɔ tshungo woho wa sho kondja edimanyielo ka pɛkato yaso.—Mateu 20:28; Romo 5:8; 6:23.
Mɛtɛ sho hatolange mbohɛ kɛnɛ kakasale Nzambi nde l’Ɔnande dikambo diaso, shi mɛtɛ?. . . Yeso akɛnya ambeki ande yoho mɔtshi ya lânde yakoka tokimanyiya dia sho mbohɔka kɛnɛ kakandasale. Tende dikambo sɔ.
Ohɔsa dia ndo wɛ mbele l’otsho lo shambrɛ ya l’etajɛ ya lo luudu lɔmɔtshi laki la Jerusalɛma, ko Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande wambodjasɛ lo mɛsa. Vɔ kitsha lâdiko dia mɛsa emunyi ɛmɔtshi wa nyama ka ɔn’ɔkɔkɔ, mapa waha la wodoya ndo wanu wa bela. Vɔ wayanga ndɛ dambo dimɔtshi dia lânde. Onde wɛ mbeyaka lande na?. . .
Dambo sɔ diakahombe mbaohola kɛnɛ kakasale Jehowa ambeta nkama y’ɛnɔnyi lam’aki ekambi ande, mbut’ate ase Isariyɛlɛ lo fumbe l’Edjibito. L’etena kɛsɔ, Jehowa akatɛ ekambi ande ate: ‘Nkumbo tshɛ adiake ɔn’ɔkɔkɔ, ndo nyokite dikila l’eshingito wa nkuke ya mvudu yanyu.’ Oma lâsɔ, nde akate ate: ‘Nyɔtɔ l’etei ka mvudu yanyu kele nyole ɔn’ɔkɔkɔ akɔ.’
Ase Isariyɛlɛ wakasale dikambo sɔ. Ndo l’otsho akɔ wâmɛ, ondjelo waki Nzambi akete lo wodja w’Edjibito. Ondjelo ɔsɔ akadiake ɔna l’enondo la lo mvudu efula. Koko lam’akɛnaka ondjelo dikila l’eshingito wa nkuke, nde akatambaka mvudu yakɔ. Ndoko ɔna ɔtɔi lakavu lo mvudu shɔ. Farawɔ, nkumekanga k’Edjibito akoke wɔma efula lo menda kɛnɛ kakasale ondjelo waki Jehowa. Ɔnkɔnɛ, Farawɔ akatɛ ase Isariyɛlɛ ate: ‘Lambonyokimɔ nyotshu. Nyotombe oma l’Edjibito!’ L’etena kɛsɔ, vɔ wakakeleka eshikɔ awɔ lâdiko wa kamɛlɔ la ponda yawɔ ndo wakatshu.
Jehowa konanga di’ekambi ande mbohɛ woho wakandâtshungola. Diakɔ diakandate ate: ‘Mbala ɔtɔi l’ɔnɔnyi, nyu pombaka ndɛ dambo diele oko dambo diakanyale l’otsho ɔsɔ.’ Vɔ wakɔlɛ dambo dia lânde sɔ ɔnɛ Pasaka. Onde wɛ mbeyaka lande na?. . . Nɛ dia l’otsho ɔsɔ, ondjelo waki Nzambi “akatambe” mvudu yakawakite dikila.—Etumbelu 12:1-13, 24-27, 31.
Yeso nde l’apɔstɔlɔ ande wakakanyiyaka dikambo sɔ lam’akawalɛka dambo dia Pasaka. L’ɔkɔngɔ wa lâsɔ, Yeso akasale dui dimɔtshi di’ohomba efula. La ntondo ka nde sala dui diakɔ, Judasɛ akatombe. Oma lâsɔ, Yeso akɔshi mapa ɔmɔtshi waha la wodoya, akalɔmbɛ ndo akâte ko akasha ambeki ande. Nde akate ate: “Nyose nyuli.” Oma lâsɔ, nde akawatɛ ate: ‘Mapa ɔnɛ ekɔ djembetelo ya demba diami diayomokimɔ lam’ayomovɔ dikambo dianyu.’
Oma lâsɔ, Yeso akɔshi dikɔhɔ diaki la wanu wa bela. L’ɔkɔngɔ wa nde sala dɔmbɛlɔ dikina ndo l’ɔkɔngɔ wa nde mboka losaka, nde aketshetsha dikɔhɔ diakɔ l’anya w’ambeki ande ndo akate ate: “Nyono nyu tshe.” Ko nde akawatɛ ate: ‘Wanu anɛ ekɔ djembetelo ya dikila diami. Kem’edja dimi lotsha mbitshola dikila diami dia nyotshungola oma lo pɛkato. Kanyotshake ɔkɔnɛ dia mbohɔkami.’—Mateu 26:26-28; 1 Koreto 11:23-26.
Onde wɛ ambolembetɛ dia Yeso akate di’ambeki ande pombaka tshaka ngasɔ dia mbôhɔka?. . . Tâkawahombe tetemala nto la sala dambo dia Pasaka. Lo dihole dia dambo dia Pasaka, vɔ wakahombe tatɛ sala dambo dia lânde sɔ ɔnɔnyi tshɛ dia mbohɔka Yeso ndo nyɔi kande. Vɔ mbetaka dambo sɔ ɔnɛ Dambo dia Dikɔlɔ dia Nkumadiɔndjɔ. Nshi nyɛ sho mbetaka dambo sɔ mbala efula ɔnɛ Eohwelo. Lande na?. . . Nɛ dia dɔ toholaka kɛnɛ kakasale Yeso nde la Jehowa Nzambi ka She dikambo diaso.
Mapa pombaka tohola demba dia Yeso. Nde aketawɔ dia nambola demba diakɔ dia sho kondja lɔsɛnɔ la pondjo. Ko kayotota dikambo dia wanu wa bela na?. . . Vɔ pombaka tohola nɛmɔ dia dikila diaki Yeso. Diɔ ndeka dikila dia ɔn’ɔkɔkɔ diaki l’Edjibito lo Pasaka nɛmɔ. Onde wɛ mbeyaka lande na?. . . Bible mbutaka dia dikila dia Yeso koka nimanyiya pɛkato yaso. Ndo naka pɛkato yaso tshɛ yambodimanyiyama, kete hatotoka hemɔ nto ndo hatototshunda osombe nto kana mvɔ. Sho pombaka kanyiyaka dui sɔ lam’asalaso Eohwelo.
Onde onto tshɛ pombaka ndɛ mapa ndo nnɔ wanu wa bela wonya wa Eohwelo?. . . Yeso akatɛ wanɛ wahomba ndɛ ndo nnɔ ate: ‘Nyu nyayolɛ lo diolelo diami ndo nyayodjasɛ lo kiti ya l’olongo kâmɛ la mi.’ (Luka 22:19, 20, 30) Kɛsɔ nembetshiyaka dia vɔ wayotshɔ l’olongo dia tonga nkumi ya dikanga kâmɛ la Yeso. Ɔnkɔnɛ, paka wanɛ wele l’elongamelo ka tolɛ kâmɛ la Yeso l’olongo ato mbahomba ndɛ mapa la nnɔ wanu asɔ.
Koko, kânga wanɛ wahale mapa ndo wahanɔ wanu pombaka monga lo Eohwelo. Onde wɛ mbeyaka lande na?. . . Nɛ dia Yeso akalambola lɔsɛnɔ lande ndo lo dikambo diaso. Lam’atshɔso lo Eohwelo, sho mɛnyaka dia sho hatohɛ dui sɔ. Sho mbohɔka woshasha wa diambo wakatosha Nzambi.
Avɛsa wɛnya ohomba wa tshungo kakakimɔ Yeso vɔ anɛ: 1 Koreto 5:7; Efeso 1:7; 1 Timote 2:5, 6; ndo 1 Petero 1:18, 19.
[Osato wa lo lɛkɛ 193]
Ngande wakafɔnɛ Adama nde la Yeso ndo lande na kaki ohomba efula vɔ ndjala ngasɔ?
[Osato wa lo lɛkɛ 194]
Ngande wakakokɛ dikila dia ɔn’ɔkɔkɔ ase Isariyɛlɛ?
[Osato wa lo lɛkɛ 194]
Dikila diaki Yeso diakandɛdika la wanu akokadiɔ sala lo dikambo diaso na?