Shɔkɔ yele l’anto ɛlɔ kɛnɛ lo woho wahawɛdimi
“Sho tshɛ mbetawɔka akambo anɛ wa mɛtɛ wele bu l’ohomba wa tolembetelo dia mbashikikɛ: anto tshɛ wakatongama popo. Otungi awɔ akawasha lotshungɔ lɔmɔtshi lahawakoke mbakɔsɔla, ɛnyɛlɔ oko: lotshungɔ la vɔ nsɛna, la ntsha kɛnɛ kalangawɔ ndo la ndjayangɛ ɛngɛnɔngɛnɔ.”—Déclaration d’indépendance, diaketawɔma le ase États-Unis lo 1776.
“Anto tshɛ wakotɔ la lotshungɔ lɛ̂dimi.”—Déclaration des droits de l’homme et du citoyen, diaketawɔma oma le assemblée nationale française lo 1789.
“Anto tshɛ wakotɔ la lotshungɔ la ntsha kɛnɛ kalangawɔ ndo wekɔ la nɛmɔ ndo lotshungɔ lâmɛ.”—Déclaration universelle des droits de l’homme, diaketawɔma oma le assemblée générale des Nations unies lo 1948.
AWUI asɔ tshɛ wekɔ mɛtɛ. Anto tshɛ wekɔ la saki ka monga popo. Lonyangu ko, lam’ele wekɔ lo tɛkɛta di’ohomba w’anto monga popo mbala la mbala, mbokɛmaka dia polo ndo ɛlɔ anto kema popo.
Onde ekɔ onto ɔmɔtshi lakoka mbuta ɔnɛ ɛlɔ kɛnɛ, l’ekomelo k’eleko kɛnɛ 20, akambo wamboyɔlɔngɔswama? Onde mɛtɛ Ase États-Unis tshɛ l’Ase France tshɛ kana anto wa lo wedja 185 wakenga Nations unies wekɔ la lotshungɔ la woho ɔtɔi latawɔ ɔnɛ vɔ wakotɔ la lɔ?
Kânga mbele kanyi y’ɔnɛ anto tshɛ la dia monga popo mbeyaka ndjala kanyi ya “mɛtɛ yele bu l’ohomba wa tolembetelo,” eko wolo efula dia vɔ tshɛ monga la lotshungɔ lɛ̂dimi lo dikambo dia “Lɔsɛnɔ, dia Lotshungɔ l’onto ntsha kɛnɛ kalangande ndo l’eyango w’Ɛngɛnɔngɛnɔ.” Oko ɛnyɛlɔ, ngande wakokaso mbuta ɔnɛ anto wekɔ la lotshungɔ lâmɛ lo kɛnɛ kendana la lɔsɛnɔ etena kɛnɛ kele ɔna lele l’Afrika ekɔ la dɔkɔtɛlɛ diasakɛ anto akina 2 569 lâdiko dia nde, koko ɔna la l’Erɔpɛ ekɔ la dɔkɔtɛlɛ diasakɛ paka anto akina 289 lâdiko dia nde na? Kana, ngande wakokaso mbuta ɔnɛ anto tshɛ wekɔ la lotshungɔ lâmɛ la ntsha kɛnɛ kalangawɔ ndo ndjayangɛ ɛngɛnɔngɛnɔ etena kɛnɛ kele ka sato ɔtɔi k’ana w’apami la ka hende ɔtɔi k’ana a wamato wa la Inde mbolaka aha la mbɔtɔ kalasa, koko l’ahole wele oko Japon, Allemagne, la Grande-Bretagne ɔna tshɛ kokaka mbɔtɔ kalasa na?
Onde anto wa lo wedja wa l’Amérique centrale wanɛ walongola dɔlara 1380 l’onto ndo l’onto wekɔ la “nɛmɔ ndo lotshungɔ” lâmɛ lo lɔsɛnɔ oko anto wa la France lɛnɛ alongola onto l’onto dɔlara 24990 oka? Ngande wɛdimi ɔna womoto lotwe l’Afrika ɔnɛ lele l’elongamelo ka sɛna ɛnɔnyi 56 eto la ɔnɛ lotwe l’Amérique wa lo nɔrdɛ lalongamɛ sɛna ɛnɔnyi 79 na?
Anto hawɛdimi l’akambo efula, ndo akambo akɔ tshɛ wekɔ kɔlɔ ka mamba. Woho wahɛdimi anto lo ekondjelo ka lo lɔsɛnɔ, lo waaso wa ntshɔ le enganga dia kokɛ demba ndo lo wɔtwɛlɔ wa kalasa ekɔ paka awui amɔtshi ato l’atei w’awui efula wɛnya ɔnɛ anto kema popo. Mbala mɔtshi, anto ndjoshishaka nɛmɔ la lotshungɔ lawɔ lo woho wewɔ kema l’anto akina kanyi yâmɛ l’awui wa pɔlitikɛ, l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ ndo wewɔ bu la lokoho lâmɛ la demba. Kanga mbatɛkɛtawɔ efula di’aha anto monga l’ɛse kana la diko di’akina, teye dia tekɔ lo sɛna l’andja wele anto hawɛdimi. Atshunda tshɛ w’anto “wekɔ la shɔkɔ” oma lo woho ɔnɛ wele anto hawɛdimi. Wola, elando, monga ebelebese kana aha mbɔtɔ kalasa, ohombelo w’olimu, ndo shɔnɔdi ndja oma lo woho wahɛdimi anto tshɛ ndo dui sɔ mbishaka kandji efula l’asolo.
“Anto tshɛ wakatongama popo.” Ɔsɔ ekɔ kanyi ya dimɛna efula mɛtɛ! Koko, ekɔ kandji efula nɛ dia aha kɛsɔ mbɛnaso.
[Caption on page 3]
[Picture/Credit Line on page 3]
UN PHOTO 152113/SHELLEY ROTNER