Onde ɛtɛmwɛlɔ wokônga kâmɛ?
Krause, Okristo ɔmɔtshi wele owandji wa tshunda dielɛwɔ Fédération luthérienne mondiale akate ate: “Tekɔ lo sambisha anto kɛnɛ kendana la lushi lɔmɔtshi la woke la l’ɔkɔndɔ w’ɛtɛmwɛlɔ wakiso.” Papa l’Ɔrɔma Jean Paul II, nde lawɔ akatɛkɛta dia, “ekɔ okakatanu wa woke dia nyomodja kâmɛ ka dimɛna l’atei w’Akristo.”
Mpita yakawake lo losanganya lɔmɔtshi lakɔtɔma Ngɔndɔ ka Dikumi 31, 1999 l’osomba wa Augsburg, lo wodja w’Allemagne dia shikikɛ awui wakatama wendana la Doctrine de la justification, mbut’ate wetshelo wa mbeya woho wɔsa Nzambi onto ndo diɔtɔnganelo diele lam’asande l’onto mbakatshutshuya anto asɔ dia mbuta ɛtɛkɛta wa la diko engo. Wakasɔnɛ dimɛna wonya ndo dihole diakahombe salema losanganya lɔsɔ. Anto mbutaka dia lo Ngɔndɔ ka Dikumi 31, 1517, Martin Luther akafunde akambo 95 wakandanyaka ɔtɛmwɛlɔ w’aseka Mupɛ ko nde mbahanɛ lo soko di’ɔtɛmwɛlɔ wa la Wittenberg, dikambo sɔ mbakayôtaka ɔtɛmwɛlɔ w’ase Asɔnyi. L’ɔnɔnyi wa 1530 la Augsburg ambeki waki Luther wakɛnya wetshelo wakawetawɔka, koko dietawɔ sɔ kombetawɔma le aseka Mupɛ ndo dikambo sɔ mbakayokonyaka ase Asɔnyi dia kakitɔna l’aseka Mupɛ lo pondjo.
Onde Awui wakake bɛkɛ diakɔ dihende pita lo losanganya lɔsɔ kokaka monga nna di’ohomba dia kandola diatɔnelo diele lam’asa ɛtɛmwɛlɔ, oko wakawasɛmaka oka? Oyadi aseka Mupɛ kana ase Asɔnyi, vɔ tshɛ kɔmɛnaka akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Ambewi wa teoloji ndekana 250 w’ase Asɔnyi wakewolaka anto wakiwɔ ɔnɛ paka nyu kɛba nyatokoyotala lo djonga y’aseka Mupɛ. Ase Asɔnyi wakomala nto efula etena kakate aseka Mupɛ ɔnɛ ɔnɔnyi wa 2000 wayonga ɔnɔnyi wotshikitanyi wahomba anto dimanyiyanɛ akambo wasawɔ. Weho w’ɛtɛkɛta wa ngasɔ mbaki lo kiɔkɔ ya diatɔnelo diele lam’asa aseka Mupɛ l’ase Asɔnyi, diatɔnelo diamboviya ndekana ɛnɔnyi 500 w’etondo. Ndo lam’ele wakatetemala kamba olimu l’awui wakalɔngɔsɔma lo concile de Trente, ndo la kɛnɛ kakatama lo losanganya la l’osomba wa Augsburg polo nd’ɛlɔ, ekɔ ponda mbɔtɔ lo yisho ya tɛdi dia kâmɛ monga lasa ɛtɛmwɛlɔ.
Lo menda diatɔnelo ndo ewanu wa weke efula wele lo Lokristokristo, ekɔ wolo diatɔnelo sɔ shila oyadi vɔ kokaka mpita woho akɔna dia mbaokanya. Lâdiko dia lâsɔ, di’anto monga kâmɛ lo mbetawɔ, paka vɔ mongi la mbetawɔ ka nge lo Bible, Ɔtɛkɛta waki Nzambi. (Efeso 4:3-6) Kâmɛ k’oshika haye oma lo waokanelo, koko tɔ ndjaka oma lo wekelo ndo okotshelo wa kɛnɛ katɔlɔmba Nzambi. Mika, omvutshi wa kɔlamelo akate ate: “Wedja tshe, wudja la wudja, watuyelaka lukumbu la etemolatemola kawo, keli shu tayuyela lukumbu la [Jehowa Nzambi kasu,] pundju pundju.”—Mika 4:5.
[Efundelo wɛnya kanga osato wa lo lɛkɛ 32]
© Ralph Orlowski/REUTERS/Archive Photos