Totetemale la shikikala ndo todje otshumba lo lowango l’otsha lo lɔsɛnɔ
NAKA wɛ nangaka munda lɔkɛndɔ lo ndjale kɛmɔtshi kafufa lɔpɛpɛ la wolo, wɛ ayokombola lo ntshɔ lo wato kana lo masuwa wa woho akɔna? Onde wɛ ayolanga mbɔtɔ lo wato kana masuwa wa tshitshɛ kana lo wato kana masuwa wa woke wa wolo? Aha la tâmu wɛ ayɔsɔna masuwa wa woke nɛ dia vɔ wayeta dimɛna lâdiko di’asuku wa wolo.
Lam’atatatenyanya dikongɛ di’akambo dia wâle ndo diele la mpɛpɛ ya wolo nɛ, sho pomanaka l’ekakatanu wa wolo efula. Ɛnyɛlɔ, tena dimɔtshi ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka mbeyaka tanema lasa lɔkɔnga la pakahaka ndo ndjaoka dia wekɔ lo wâle l’andja ɔnɛ wele la tokanyi taheyama ɔtɛ l’ekolo ndo t’anyanya. Anto weke ka tatɛ lɔsɛnɔ l’Okristo mbeyaka ndjɔtɔ l’okandokando. Kânga anto amɔtshi wamboshikikala la kɔlamelo l’olimu waki Nzambi l’edja k’ɛnɔnyi efula mbeyaka monga l’ohemba lam’ele awui walongamɛwɔ watakotshama tshɛ.
Vɔ kema anto wa ntondo wa monga la woho wa tokanyi ta ngasɔ. Ekambi wa kɔlamelo waki Jehowa oko Mɔsɛ, Jɔbɔ, ndo Davidɛ waki l’ekiyanu lo tena dimɔtshi. (Walelu 11:14, 15; Jobo 3:1-4; Osambu 55:4) Koko, akɛnamaka dia lɔsɛnɔ lawɔ lakashikikala l’ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa. Ɛnyɛlɔ kawɔ ka dimɛna tokeketshaka dia sho lawɔ shikikala, koko Satana Diabolo nangaka dia tonya oma lo lowango latatalawɔ dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo. (Luka 22:31) Lâsɔ, ngande wakokaso tetemala la shikikala lo monga la ‘mbetawɔ ka nge’ na? (1 Petero 5:9) Ndo ngande wakokaso keketsha asekaso ambetawudi na?
Jehowa nangaka dia sho shikikala
Naka tekɔ la kɔlamelo otsha le Jehowa, kete nde ayongaka nshi tshɛ suke dia tokimanyiya dia sho tetemala la shikikala. Omembi w’esambo Davidi akahomana l’ekakatanu efula, koko nde aki l’elongamelo le Nzambi ndo akakoke memba ate: “[Jehowa] akantundja uma lu difuku di’elanyelu, uma lu loteke; ndi akameme ladiku dia dive, akashikike lokendo lami.”—Osambu 40:2.
Jehowa tokeketshaka dia ndɔ “ta di’ololo dia mbetawo” woho wakokaso ‘kukutɛ lɔsɛnɔ la pondjo la wolo.’ (1 Timote 6:12) Nde toshaka nto kɛnɛ kakoka tokimanyiya dia tetemala shikimala ndo dia mbidja otshumba lo ta dialɔso lo nyuma. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akakeketsha asekande Akristo dia ‘tetemala la kondja nkudu le Nkumadiɔndjɔ ndo oma lo nkudu ka wolo ande,’ ndo dia ‘ndɔta ɛlɔtɔ tshɛ wa ta w’oma le Nzambi woho wa vɔ mbeya shikikala la ntondo ka tolonga taki Diabolo.’ (Efeso 6:10-17) Ko kakɔna kakoka tokiyanya na? Ndo woho akɔna wakokaso shika tanga la ntondo ka tɔsɛngiya ta wâle takoka tosutshasutsha tɔsɔ na?
Tewɔ akambo wakoka tosutshasutsha
Ekɔ dimɛna mbohɔ dikambo di’ohomba nɛ: Tɛdikɔ tɔsaso ndjongaka la shɛngiya l’oshikikalelo aso w’Okristo lo yoho ya dimɛna kana ya kɔlɔ. Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka mbeyaka tanema la ntondo ka tɛdikɔ tahombawɔ mbɔsa, ɛnyɛlɔ tɛdikɔ tendana l’olimu wa kamba lo lɔsɛnɔ, wɔtwɛlɔ wa kalasa ya lâdiko ndo la diwala. Epalanga mbeyaka monga l’ɔkɛndɛ wa mbɔsa yɛdikɔ ya monɔ otsha lo dihole dikina kana ya nyanga olimu okina wa lâdiko. Sho mbɔsaka tɛdikɔ lushi tshɛ lo kɛnɛ kendana la woho wa kamba la wenya aso ndo lo kɛnɛ kendana l’akambo akina efula. Kakɔna kayotokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna tayotokimanyiya dia sho shikikala oko weso ekambi waki Nzambi na? Okristo ɔmɔtshi waya l’ɛnɔnyi efula akate ate: “Dimi nɔmbaka Jehowa ekimanyielo etena kɔsami tɛdikɔ. Dimi mbetawɔka dia ekɔ ohomba mbetawɔ ndo kitanyiya alako washama lo Bible, lo nsanganya y’Akristo, oma le dikumanyi ndo oma l’ekanda walembetshiya awui wa lo Bible.”
Etena kɔsaso tɛdikɔ, sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi etanu kana dikumi dimi layonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ wa tɛdikɔ tɔsami ɛlɔ kana layoyonga la lonyangu l’ɔtɛ wa tɛdikɔ takɔ? Onde dimi salaka la wolo tshɛ dia shikikɛ ɔnɛ tɛdikɔ tɔsami hatosutshasutsha lonyuma lami koko tayoleka tɔla ehamelo kami ka lo nyuma otsha la ntondo?’—Filipi 3:16.
Anto amɔtshi wambobatizama wakayokomaka la lɔsɛnɔ l’osukusuku oma lo woho wakawayɔkɔ l’ehemba kana wakawayatshike vamɛ dia sekola ɛlɛmbɛ waki Nzambi. Anto amɔtshi wanɛ wakatshanyema oma l’atei w’etshumanelo l’ɔtɛ wakiwɔ kombetawɔ ndjatshumoya oma lo pɛkato yawɔ wakayosalaka la wolo dia kawola nto l’etshumanelo koko wakayotshanyema nto mbala mɔtshi yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa vɔ kawola paka l’ɔtɛ wa pɛkato ka woho akɔ wamɛ. Onde aki ondo nɛ dia vɔ kɔnɔmba Nzambi dia nde mbakimanyiya dia ‘tona kɛnɛ kele kɔlɔ ndo kimɛ wolo kɛnɛ kele ɔlɔlɔ’? (Romo 12:9; Osambu 97:10) Sho tshɛ pombaka ‘tetemala nɔngɔsɔlɛ ekolo aso mboka tɔɔ.’ (Heberu 12:13) Lâsɔ nyɛsɔ tɔsɛdingole awui amɔtshi wakoka tokimanyiya dia tetemala shikikala lo nyuma.
Totetemale la shikikala oma l’ekimanyielo k’olimu aso w’Okristo
Yoho mɔtshi ya tetemala la lowango l’otsha lo lɔsɛnɔ lo woho wa dimɛna ele monga l’akambo efula wa sala l’olimu w’esambishelo ka Diolelo. Eelo, olimu aso w’Okristo tokimanyiyaka dimɛna dia sho tetemala shikikɛ etema ndo timba taso l’osalelo wa lolango la Nzambi ndo dia sho mbika washo aso dimɛna lo difuto dia lɔsɛnɔ la pondjo lele la ntondo kaso. Paulo akalɔmbɛ ase Kɔrɛtɔ lo dikambo sɔ ate: “Anyasu wa ngandji, nyutetemali, [“aha sukasuka,”NW ] nyushikikali, nyutamanya ntsha ulimu wa Khumadiondjo nshi tshe, ne dia nyu mbeyaka nyati: Pa kanyu le Khumadiondjo kema anyanya.” (1 Koreto 15:58) ‘Shikikala’ kɛdikɛdi ‘shikimala la wolo lo dihole dimɔtshi.’ “Aha sukasuka” koka nembetshiya ‘aha onto mbetawɔ dia mimɔ oma lo dihole dioshikimadinde.’ Ɔnkɔnɛ, ndjasha efula l’olimu aso koka tokimanyiya di’aha sho monga l’osukusuku lo lɔsɛnɔ laso l’Okristo. Kimanyiya anto akina dia mbeya Jehowa mbishaka nsɛnɔ yaso oyango ndo toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ.—Etsha 20:35.
Pauline, lele Okristo ɔmɔtshi wambetsha ɛnɔnyi ndekana 30 l’olimu wa misiɔnɛrɛ ndo lo weho ekina w’olimu wa lo tena tshɛ mbutaka ate: “Olimu w’esambishelo ekɔ ekokelo nɛ dia sambisha anto akina mbishaka eshikikelo k’ɔnɛ dimi mbele l’akambo wa mɛtɛ.” Sho mongaka nto l’eshikikelo ka woho akɔ wamɛ etena kayashaso l’elimu ekina w’Akristo oko wɔtwɛlɔ wa lo nsanganya ndo wekelo wa Bible w’onto ndamɛ wa l’etete.
Tamboshikikala oma l’ekimanyielo ka nkumbo k’onto l’ɔnango kele la ngandji
Monga l’atei w’ɔlɔngɔswamelo wa l’andja w’otondo w’atɛmɔdi wa mɛtɛ koka tokimanyiya dia sho shikikala wolo. Ekɔ mɛtɛ ɔtshɔkɔ dia monga kâmɛ la nkumbo k’onto l’ɔnango ka ngandji ka l’andja w’otondo ka ngasɔ! (1 Petero 2:17) Ndo sho koka kimanyiya asekaso ambetawudi dia vɔ shikikala.
Tɔsɛdingole ditshelo diasha ekimanyielo diaki Jɔbɔ laki pami ka losembwe. Kânga Elifaza laki osambi wa kɔlɔ aketawɔ ate: “Aui aye wakasukelaka wane wakaseloka; we akakikitshaka adui wa wodu.” (Jobo 4:4) Polo lo yɛdikɔ yakɔna yakimanyiyaso anto akina? Tekɔ sho tshɛ l’ɔkɛndɛ wa kimanyiya anangɛso ndo akadiyɛso wa lo nyuma dia vɔ tetemala l’olimu waki Nzambi. Etena keso kâmɛ la wɔ, sho koka sala akambo lo ndjela ɛtɛkɛta wayela ɛnɛ: “Nyukikitsha anya wa wodu, nyushikike adui wa yekayeka.” (Isaya 35:3) Lâsɔ, lande na kahayasale tshɛ dia keketsha osekayɛ Okristo ɔtɔi kana ahende etena tshɛ kahomanayɛ la wɔ na? (Heberu 10:24, 25) Ɛtɛkɛta w’ekeketshelo w’oma k’ɛse otema ndo lowando lele laso lo welo watetemalawɔ la mbidja dia ngɛnyangɛnya Jehowa koka mɛtɛ mbakimanyiya dia tetemala la shikikala l’oyango wa mbidja otshumba lo lowango l’otsha lo lɔsɛnɔ.
Dikumanyi di’Akristo koka sala akambo efula dia keketsha eyoyo. Vɔ koka sala dikambo sɔ lo mbasha alako washa ekimanyielo w’oma l’Afundelo ndo lo kamba kâmɛ la wɔ l’esambishelo. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akakambaka nshi tshɛ la waaso efula dia keketsha anto akina. Nde akakombolaka tenda Akristo wa la Rɔma l’oyango wa nde takeketsha lo nyuma. (Romo 1:11) Nde akɔsaka anango ndo akadiyɛnde wa ngandji wa la Filipi oko “ongenongeno [ande] la dembo [diande] dia kusu” ndo nde akâlɔmbɛ dia ‘shikikala woho akɔ wâmɛ ɔsɔ le Nkumadiɔndjɔ.’ (Filipi 4:1) L’ɔkɔngɔ wa nde mboka ekakatanu waki l’anango wa la Tɛsalɔnika, Paulo akatome Timɔtɛ dia ‘mbashikikɛ la dia mbasamba woho waha ndoko onto takana l’ɔtɛ w’asui.’—1 Tesalonika 3:1-3.
Ɔpɔstɔlɔ Paulo nde la Petero waketawɔ ndo wakandola welo wa la kɔlamelo wakadje asekawɔ atɛmɔdi. (Kolosai 2:5; 1 Tesalonika 3:7, 8; 2 Petero 1:12) Woho akɔ wamɛ mbele sho lawɔ todjake yimba aha paka lo wɛɔdu w’anangɛso, koko ndo lo waonga awɔ w’amɛna ndo lo woho walɔshawɔ la wolo dia tetemala shikikala ndo dia tombola Jehowa.
Naka hatandola anangɛso ndo tekɔ la diɔnyɔ, kete aha la sho mbeya, sho mbeyaka ndjosala woho w’anto amɔtshi ndjɛna wolo dia tetemala shikikala lo mbetawɔ. Ekɔ mɛtɛ ohomba dia mbohɔ ɔnɛ anangɛso ‘wekɔ lo pɛnyahɛnyama ndo bu l’ekimanyielo’ lo dikongɛ nɛ di’akambo! (Mateu 9:36) L’etshumanelo k’Akristo, vɔ pombaka mɛtɛ nongamɛ dia tana esambelo ndo ekeketshelo. Lâsɔ sho tshɛ tosale la wolo dia keketsha asekaso ambetawudi ndo tâkimanyiya dia tetemala la shikikala.
Anto akina koka tosalɛ akambo wakoka toshimba dia sho shikikala. Onde tayetawɔ di’ɔtɛkɛta kana tshelo ya kɔlɔ y’oma le onto ɔmɔtshi kitshakitsha olimu wakambɛso Jehowa? Tatetawɔke pondjo di’onto tshɛ todjɛ wekamu di’aha sho shikikala!—2 Petero 3:17.
Alaka waki Nzambi tokimanyiyaka dia sho shikikala
Woho watolaka Jehowa nshi yayaye ya diambo efula l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo toshaka elongamelo katokimanyiya dia sho tetemala la shikikala. (Heberu 6:19) Ndo dietawɔ di’ɔnɛ nshi tshɛ Nzambi kotshaka alaka ande totshutshuyaka dia ‘sɛnaka ndo dia shikikala lo mbetawɔ.’ (1 Koreto 16:13; Heberu 3:6) Mɛna di’oko alaka amɔtshi waki Nzambi wekɔ lo tshimbatshimba dia kotshama koka mbidja mbetawɔ kaso l’ohemba. Lâsɔ ekɔ ohomba efula dia sho menda ɔlɔlɔ di’aha sho kesama oma lo wetshelo wa kashi ndo shisha elongamelo kaso.—Kolosai 1:23; Heberu 13:9.
Ɛnyɛlɔ ka kɔlɔ kaki ase Isariyɛlɛ wakalanyema nɛ dia vɔ komonga la mbetawɔ l’alaka waki Jehowa koka monga ɛnyɛlɔ katewola. (Osambu 78:37) Lo dihole dia monga oko vɔ, toshikikale, tokambe Nzambi la shamanya lo nshi nyɛ y’ekomelo. Ekumanyi kɛmɔtshi kambokamba edja akate ate: “Dimi sɛnaka lushi tshɛ oko lushi la woke la Jehowa layoya lui.”—Joele 1:15.
Eelo, lushi la woke la Jehowa laya k’emembe. Ɔnkɔnɛ, hatohombe mboka wɔma edja tshɛ keso suke la Nzambi. Naka sho ndjela dimɛna ɛlɛmbɛ ande wosembwe ndo tetemala la shikikala, kete sho koka tondoya lowango l’otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo!—Tukedi 11:19; 1 Timote 6:12, 17-19.
[Osato wa lo lɛkɛ 21]
Onde wɛ salaka kɛnɛ tshɛ kakokayɛ sala dia kimanyiya asekayɛ Akristo dia tetemala la shikikala?
[Efundelo wɛnya kanga osato wa lo lɛkɛ 19]
The Complete Encyclopedia of Illustration/J. G. Heck