BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w07 12/1 lk. 25-29
  • Tokoya ɛnyɛlɔ kande ka woke l’olimu wa mbetɛ anto ambeki

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Tokoya ɛnyɛlɔ kande ka woke l’olimu wa mbetɛ anto ambeki
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Yeso akakeketshaka anto akina dia vɔ tɛkɛta
  • Yeso akahokamɛka la dilɛmiɛlɔ
  • Yeso akeyaka woho wa tatɛ sawo
  • Yeso aketshaka wanɛ wakakokaka mbetshama
  • Yeso akakambaka la ambola dimɛna
  • Yeso akahokamɛka ana
  • Totetemale mbokoya ɛnyɛlɔ kande ka woke l’olimu wa mbetɛ anto ambeki
  • Yeso Aki Ombetsha A Woke
    Etshama oma le Ombetsha a woke
  • Hokamɛ dui dia Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa (wekelo)—2019
  • “L’ɔtɛ wa dikambo sɔ mbakamatomama”
    ‘Yaka, ondjele’
  • Toyale la waonga wakoka tokimanyiya dia mbetɛ anto ambeki
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2007
w07 12/1 lk. 25-29

Tokoya ɛnyɛlɔ kande ka woke l’olimu wa mbetɛ anto ambeki

‘Nyodje yimba lo woho wahokamɛnyu.’​—LUKA 8:18.

1, 2. Lande na kahombaso mbidja yimba lo dionga diaki la Yeso otsha le anto etena kakandakambaka olimu ande?

YESO KRISTO akakotshaka ɔkɛndɛ ande wa Ombetsha a Woke ndo wa mbetɛ anto ambeki etena kakandatɛ ambeki ande ate: ‘Nyodje yimba lo woho wahokamɛnyu.’ (Luka 8:16-18) Tɔndɔ sɔ mendanaka ndo l’olimu ayɛ w’esambishelo oko weyɛ Okristo. Naka wɛ mbidja yimba lo wetshelo w’awui wendana la Nzambi ndo la sangwelo diande, kete wɛ ayokamba la wɔ ndo ayonga opandjudi wa Diolelo wa manamana. Lo mɛtɛ, wɛ hakoke mboka dui dia Yeso ɛlɔ kɛnɛ, koko wɛ kokaka mbadia awui wakandate ndo wakandasale oko wɛnyamiwɔ lo Afundelo. Kakɔna katɛnya Afundelo lo kɛnɛ kendana la dionga diaki la Yeso otsha le anto etena kakandakambaka olimu ande?

2 Yeso aki osambisha wa lokumu l’ɔlɔlɔ wa dimɛna efula ndo ombetsha wa manamana w’akambo wa mɛtɛ wa lo Afundelo. (Luka 8:1; Joani 8:28) Olimu wa mbetɛ anto ambeki nɔmbaka dia sambisha ndo dia mbetsha, koko Akristo amɔtshi wele esambisha w’eshika mongaka l’okakatanu dia mbetsha anto lo yoho ya dimɛna. Kânga mbele sambisha nembetshiyaka mbewoya losango lɔmɔtshi, mbala efula mbetsha anto awui wendana la Jehowa ndo la asangwelo ande nɔmbaka dia ombetsha monga la diɔtɔnganelo la ambeki ande. (Mateu 28:19, 20) Sho kokaka sala dui sɔ lo mbokoya Yeso Kristo, lele ɛnyɛlɔ ka woke l’olimu wa mbetsha ndo wa mbetɛ anto ambeki.​—Joani 13:13.

3. Mbokoya Yeso kokaka monga la etombelo akɔna lo welo wadjaso dia mbetɛ anto ambeki?

3 Naka sho mbokoya toho ta wetshelo takakambaka la Yeso, kete tayokitanyiya dako diaki ɔpɔstɔlɔ Paulo diata ɔnɛ: “Nyokendekende la yewu le antu wahatetawo, tanyushishaki etena. Nyutaki paka aui wa ngandji ka mamba tena tshe, wosohanyimi la leho dia nyu mbeya wuhu wa nkaluya untu tshe diui.” (Kolosai 4:5, 6) Dia mbokoya Yeso l’olimu wa mbetɛ anto ambeki, nɔmbamaka dia mbidja welo, koko dui sɔ diayolowanya wetshelo aso nɛ dia diɔ diayotokimanyiya dia “nkaluya untu tshe diui” lo ndjela ehomba ande.

Yeso akakeketshaka anto akina dia vɔ tɛkɛta

4. Lande na kakokaso mbuta dia Yeso akahokamɛka anto dimɛna?

4 Oma ko dikɛnda diande, Yeso aki la mbekelo ka mpokamɛka anto akina ndo ka mbakeketsha dia vɔ mbisha tokanyi tawɔ. Ɛnyɛlɔ, lam’akinde l’ɛnɔnyi 12, ambutshi ande wakatotana lo tɛmpɛlɔ l’atei w’embetsha “aahokamɛɛ ndo awaoka ambola.” (Luka 2:46, Dyookaneelo dy’Oyooyo) Yeso kotshɔ lo tɛmpɛlɔ dia tokiya embetsha ɛsɔ ɔnɛ vɔ hawɛdimi la nde ewo. Nde akatshu lɛkɔ dia tâhokamɛ, kânga mbele nde lawɔ akawaoke ambola. Yeso akahokamɛka anto dimɛna, ndo ondo ɔsɔ aki dionga dimɔtshi diakôkimanyiya dia mbetawɔma le Nzambi ndo le anto.​—Luka 2:52.

5, 6. Ngande weyaso dia Yeso akahokamɛka kɛnɛ kakataka wanɛ wakandetshaka?

5 L’ɔkɔngɔ wa batismu kande ndo wa nde kitama esɔ oko Mɛsiya, Yeso akatetemala ndjasha dia mpokamɛ anto. Kânga mbakandayashaka efula lo kɛnɛ kakandetshaka, nde kombohɛ wanɛ wakayaka dia ndjohokamɛ kɛnɛ kakandataka. Tena efula, nde akalɛmbɔhalaka yema, akawambolaka tokanyi tawɔ, ndo akahokamɛka ekadimwelo awɔ. (Mateu 16:13-15) Ɛnyɛlɔ, l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Lazaro l’ɔnango Mata, Yeso akatɛ Mata ate: “One leli la lumu, lambetawo, ndi havu pundju.” Oma lâsɔ, nde akawombola ate: “We mbetawoka diui so?” Aha la tâmu, Yeso akahokamɛ lam’akakadimola Mata ate: “Elu, Khumadiondjo. Dimi lambetawo nti: We eko Kristu, On’a [Nzambi].” (Joani 11:26, 27) Ande ɔngɛnɔngɛnɔ waki lande lo mboka woho wakakɛnɛmɔla Mata mbetawɔ kande lo yoho shɔ lee!

6 Etena kakôtshike ambeki efula, Yeso akayasha dia mboka kanyi yaki la apɔstɔlɔ ande. Ɔnkɔnɛ nde akawambola ate: “Ndu nyu mbalanga ntsho?” Simɔna Petero akôkadimola ate: “Khumadiondjo, le na atshosu? We keli la aui wa lumu la pundju. Shu taketawo; shu mbeyaka shati: We keli l’Ekila la [Nzambi].” (Joani 6:66-69) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakangɛnyangɛnya Yeso mɛtɛ! Ɛtɛkɛta wa woho ɔsɔ wɛnya mbetawɔ waki ombeki wa Bible wayokɔngɛnyangɛnya ndoko onyake.

Yeso akahokamɛka la dilɛmiɛlɔ

7. Lande na kakayongaka ase Samariya efula la mbetawɔ le Yeso?

7 Dui dikina diakakimanyiya Yeso dia kondja etombelo w’ɛlɔlɔ l’olimu wa mbetɛ anto ambeki ele nde akakanɛka anto ndo akâhokamɛka la dilɛmiɛlɔ. Ɛnyɛlɔ, lo diaaso dimɔtshi, Yeso akasambisha womoto ɔmɔtshi l’ose Samariya suke la ɛtɛkɔ k’ashi ka Jakɔba kaki l’osomba wa Sukara. L’edja ka sawo diawɔ, Yeso komamamala l’ɔtɛkɛta, koko nde akahokamɛka kɛnɛ kakataka womoto ɔsɔ. Etena kakandôhokamɛka, Yeso akɛnyi dia womoto ɔsɔ akayashaka l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ ndo nde akawotɛ dia Nzambi akayangaka wanɛ wayowɔtɛmɔla lo nyuma la lo mɛtɛ. Yeso akalɛmiya ndo akayasha le womoto ɔsɔ, diakɔ diele womoto ɔsɔ akatotɛka anto akina awui wendana la Yeso ko “asi Samariya efula wa l’usumba oso waketawo Jesu, ne dia diui dia umuntu.”​—Joani 4:5-29, 39-42.

8. Ngande wakoka mbekelo kele la anto ka mbishaka tokanyi tawɔ kokimanyiya dia wɛ tatɛ sawo l’esambishelo?

8 Mbala efula anto ngɛnangɛnaka mbisha tokanyi tawɔ. Ɛnyɛlɔ, ase Atɛna w’edjedja wakangɛnangɛnaka mbisha tokanyi tawɔ ndo mpokamɛ dui dimɔtshi di’oyoyo. Kɛsɔ mbakakimanyiya ɔpɔstɔlɔ Paulo dia mbisha sawo dia dimɛna efula la Areɔpango wa l’osomba ɔsɔ. (Etsha 17:18-34) Nshi nyɛ, lam’atatɛyɛ sawo la onto ɔmɔtshi l’esambishelo, wɛ kokaka mbuta ɔnɛ: “Lamboya dia ndjokenda dikambo dimi ngɛnangɛnaka mbeya kanyi yayɛ lo kɛnɛ kendana la [dikambo kapanda].” Hokamɛ kanyi yande, ndo sha kɔmatɛrɛ lo kanyi yakɔ kana oka dimbola diendana la kanyi yakɔ shɔ. Oma lâsɔ, la ngandji tshɛ ɛnyande kɛnɛ kata Bible lo dikambo diakɔ.

Yeso akeyaka woho wa tatɛ sawo

9. Kakɔna kakasale Yeso la ntondo ka nde ‘manya Kleɔpasɛ la osekande Afundelo fundo’?

9 Ndoko lushi lakahombe Yeso kɛnɛ ka nde mbuta. Yeso kombeyaka tsho mpokamɛ anto dimɛna, koko nde akeyaka nto kɛnɛ kakakanyiyaka anto ndo akeyaka shikaa kɛnɛ ka mbuta. (Mateu 9:4; 12:22-30; Luka 9:46, 47) Ɛnyɛlɔ, yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa eolwelo ka Yeso, ambeki ande amɔtshi ahende wakatatshɔka oma la Jerusalɛma otsha la Emayo. Ɔkɔndɔ wa lo Evanjiliɔ mbutaka ɔnɛ: “Lam’akawatasawulaka, ndu lam’akawatambwanaka, Jesu ndame akayi lasuki la wo, akatshu kame la wo. Keli ashu awo wakashimbama dia mbêya. Ndi akawambula ati: Aui akona watanyasawula lam’atanyakendakenda? Vo wakemala ki, waki la dundji dia lunyangu. Omotshi lukumbu landi Keleopa, akûkaluya diui ati: We untu luhangi la Jerusalema, ku heyi akambu wambuyala leko nshi nye? Ndi akawambula ati: Akambu akona aso?” Ombetsha a Woke akahokamɛka etena kakawôlembetshiyaka dia Yeso y’ose Nazarɛtɛ aketshaka anto, akasalaka ahindo ndo akadiakema, koko anto amɔtshi wota kakianɛ dia nde ambolɔ oma lo nyɔi. Yeso akatshikɛ Kleɔpasɛ la osekande dihole dia vɔ tɛkɛta. Oma lâsɔ nde akâlembetshiya kɛnɛ kakawahombe mbeya ‘lo mbamanya Afundelo fundo.’​—Luka 24:13-27, 32.

10. Ngande wakokayɛ mbeya kanyi y’onto lambohomana la yɛ l’esambishelo lo kɛnɛ kendana la awui w’ɔtɛmwɛlɔ?

10 Mbeyaka monga ko wɛ heye ndoko dui lo kɛnɛ kendana la kanyi yele la ompokami ɔmɔtshi lo awui w’ɔtɛmwɛlɔ. Dia mbeya kanyi yande, wɛ mbeyaka mbuta dia wɛ ngɛnangɛnaka mbeya kɛnɛ kakanyiyande lo dikambo dia dɔmbɛlɔ. Oma lâsɔ, wɛ mbeyaka mbombola wate: “Onde wɛ fɔnyaka dia ekɔ onto ɔmɔtshi mɛtɛ lahokamɛ alɔmbɛlɔ?” Okadimwelo ande mbeyaka kosholɛ awui efula lo kɛnɛ kendana la kanyi yande ndo ɔtɛmwɛlɔ wende. Naka nde ndjashaka lo awui w’ɔtɛmwɛlɔ, kete wɛ kokaka nyomeya awui efula wendana la kanyi yande lo mbombola ɔnɛ: “Onde wɛ fɔnyaka dia Nzambi mbokaka alɔmbɛlɔ tshɛ, kana ekɔ alɔmbɛlɔ amɔtshi wahandetawɔ?” Ambola wa ngasɔ koka kokimanyiya dia nyu sawola dimɛna. Naka kokaka wɛ mbɛnya kɛnɛ kata Afundelo lo dikambo sɔ, kete ayonga dimɛna wɛ sala dui sɔ la yewo ndo aha manya dietawɔ diande. Naka nde akangɛnyingɛnyi sawo dianyu, kete nde mbeyaka ngɛnangɛna dia wɛ kalola ndjowenda nto. Ko tɔshi dia nde amboka dimbola diahayakoke kadimola, akokayɛ sala? Wɛ kokaka tosala yema y’eyangelo ndo l’ɔkɔngɔ wa wɛ ndjalɔngɔsɔla, ko wɛ kalola dia towɛnya ‘ɛkɔkɔ weyɛ l’elongamelo, lo sala dui sɔ la memakana ndo la dilɛmiɛlɔ di’efula.’​—1 Petero 3:15.

Yeso aketshaka wanɛ wakakokaka mbetshama

11. Kakɔna kayotokimanyiya dia sho mbishola wanɛ wakoka mbetshama?

11 Yeso, onto la kokele aki la shɛnɔdi yakokimanyiyaka dia nde mbeya wanɛ wakandakokaka mbetsha. Sho mongaka la okakatanu efula dia tana wanɛ ‘wele lo yɛdikɔ yakoka dia nongola lɔsɛnɔ la pondjo.’ (Etsha 13:48) Ɔsɔku mbakidiɔ ndo le apɔstɔlɔ wele Yeso akawatɛ ate: “Lam’ayunyukuma l’usumba kana lu ngelu tshe, kanyuyangi untu lukuki nyulungula.” (Mateu 10:11) Lo ɛnyɛlɔ ka apɔstɔlɔ waki Yeso, sho pombaka nyanga anto walanga mpokamɛ ndo mbeka akambo wa mɛtɛ wa lo Afundelo. Sho kokaka mbishola wanɛ wakoka mbetshama lo mpokamɛka la yambalo tshɛ onto tshɛ lasawola la so ndo lo nembetɛka dionga di’onto l’onto.

12. Ngande wakokayɛ tetemala kimanyiya onto lɛnya nsaki?

12 L’ɔkɔngɔ wa wɛ kakitɔna l’onto lakɛnyisha nsaki lo yɛdikɔ mɔtshi lo losango la Diolelo, ayonga dimɛna wɛ tetemala kanyiya dikambo dia ehomba ande wa lo nyuma. Naka wɛ funda kɛnɛ kakayɛnyi l’ɔkɔngɔ wa wɛ sambisha onto ɔmɔtshi lokumu l’ɔlɔlɔ, kete dui sɔ diayokokimanyiya dia wɛ tetemala kimanyiya onto akɔ lo nyuma. Lo wendelo w’eyoyo, wɛ pombaka mbohokamɛ la yambalo y’efula naka wɛ nangaka mbeya awui efula wendana la dietawɔ, dionga kana akambo wele lande.

13. Kakɔna kakoka kokimanyiya dia wɛ mbeya woho wɔsa onto Bible?

13 Ngande wakokayɛ keketsha anto dia vɔ kotɛ woho wɔsawɔ Ɔtɛkɛta wa Nzambi? Lo ahole amɔtshi, ekɔ dimɛna mimbola ɔnɛ: “Onde wɛ mɛnaka dia Bible kekɔ wolo shihodia?” Mbala efula okadimwelo washa onto lo dimbola sɔ mɛnyaka woho wɔsande akambo wa lo nyuma. Yoho kina ele mbadia divɛsa dimɔtshi ko mumbola ɔnɛ: “Ngande wɔsayɛ awui asɔ?” Lo ɛnyɛlɔ ka Yeso, wɛ kokaka kondja etombelo efula w’ɛlɔlɔ l’esambishelo naka wɛ kamba la ambola w’amɛna. Koko, paka monga la yewo.

Yeso akakambaka la ambola dimɛna

14. Ngande wakokayɛ ndjasha lo tokanyi t’anto akina aha la mbaoka ambola?

14 Toyashake lo tokanyi ta anto akina aha la mbanyangiya. Toyele yoho yakasalaka Yeso. Nde kombokaka ambola wa wokoka, koko nde akakambaka la ambola watshutshuya onto dia kana yimba. Ndo nto, Yeso akahokamɛka anto la ngandji tshɛ, akakeketshaka anto waki l’etema w’ɛlɔlɔ ndo akângɛnyangɛnyaka. (Mateu 11:28) Weho w’anto tshɛ wakakokaka mbotɛ ekakatanu waki lawɔ. (Mako 1:40; 5:35, 36; 10:13, 17, 46, 47) Naka anto hawengenga kotɛ woho wɔsawɔ Bible ndo wetshelo wa lɔkɔ, kete wɛ pombaka mbewɔ dia mbaokaka ambola.

15, 16. Ngande wakokayɛ kotola anto oya lo asawo wendana la awui w’ɔtɛmwɛlɔ?

15 Lâdiko dia kamba la ambola dimɛna, wɛ kokaka nto keketsha onto dia nde tɛkɛta, lo mbuta dui dimɔtshi diakotola yambalo yande ko oma lâsɔ wɛ mpokamɛ okadimwelo ande. Ɛnyɛlɔ, Yeso akatɛ Nikɔdɛmɔ ate: “Untu heyi mena diulelu dia [Nzambi], tshikima ndi ambuto ntu.” (Joani 3:3) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakakotola yambalo yaki Nikɔdɛmɔ efula diakɔ diakinde komengenga dia kadimola ndo mpokamɛ Yeso. (Joani 3:4-20) Sho lawɔ kokaka kotola anto oya lo sawo lo sala yoho yakɔ yâmɛ.

16 Ɛlɔ kɛnɛ, woho waya ɛtɛmwɛlɔ efula w’eyoyo kotolaka yambalo y’anto wa l’ahole efula oko lo Afrikɛ, lo Erɔpɛ wa lo ɛstɛ, ndo lo Amérique latine. Lo ahole wele oko wasɔ, mbala efula wɛ kokaka tatɛ sawo lo mbuta ɔnɛ: “Dimi ndjakiyanyaka efula woho waya ɛtɛmwɛlɔ efula. Koko dimi nongamɛka dia kema edja layɛna woho wayosanganyema anto w’oma lo wedja tshɛ l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Onde ndo wɛ kangɛnangɛna mɛna dui sɔ?” Lo mbuta dui dimɔtshi diambiya anto lo kɛnɛ kendana la elongamelo kayɛ, wɛ kokaka mbakonya dia vɔ mbisha tokanyi tawɔ. Ndo ambola mongaka wɔdu kadimola naka vɔ kokaka monga la ekadimwelo ehende. (Mateu 17:25) Naka ompokami ambosha kanyi yande lo dimbola diayɛ, ko wɛ dikadimola wɛmɛ lo mbadia divɛsa ɔtɔi kana ahende. (Isaya 11:9; Zefaniya 3:9) Lo mpokamɛ la yambalo tshɛ ndo lo kimɛ okadimwelo wosha onto, wɛ kokaka mbeya kɛnɛ kakokanyu ndjɔkɛtshanya mbala kayaye.

Yeso akahokamɛka ana

17. Kakɔna kɛnya dia Yeso akayashaka le ana w’akɛnda?

17 Yeso kondjashaka le epalanga eto koko ndo le ana w’akɛnda. Nde akeyaka tɔkɛnyɔ takakɛnyaka tɔkɛndakɛnda ndo akambo wakawataka. Lo tena dimɔtshi, nde akelɛka ana dia vɔ ndja le nde. (Luka 7:31, 32; 18:15-17) Ana w’akɛnda efula waki l’atei w’elui w’anto wakahokamɛka Yeso. Etena kakatombolaka ana w’akɛnda Mɛsiya la dui dia wolo, Yeso akalembetɛ dikambo sɔ ndo akɛnya dia Afundelo wakatatshi dikambo diakɔ. (Mateu 14:21; 15:38; 21:15, 16) Ɛlɔ kɛnɛ, ana w’akɛnda efula wekɔ lo koma ambeki waki Yeso. Ko ngande wakokaso mbâkimanyiya?

18, 19. Ngande wakokanyu kimanyiya ɔnanyu dia koma ombeki wa Yeso?

18 Dia kimanyiya ɔnanyu lo nyuma, nyu pombaka mbohokamɛka. Ekɔ ohomba nyu shihodia tokanyi tande takoka monga ko hatɔtɔnɛ la taki Jehowa. Oyadi dui diakɔna diayota ɔnanyu, ekɔ ohomba tokowândola ntondo. Oma lâsɔ, nyu kokaka kamba la avɛsa wahombama dia kimanyiya ɔnanyu dia nde shihodia tokanyi taki Jehowa.

19 Ambola wekɔ ohomba dia nyu mbeya tokanyi t’ana. Koko oko wahalange epalanga, mbahalange ndo ana anto mbaoka ambola. Lo dihole dia mɛndja ɔnanyu wotsho wa nde kadimola lo ambola efula wa wolo, lande na kahanyawotɛ dui dimɔtshi diendana la nyu lo tshena pe? Lo ndjela kɛnɛ kakɛtshanyanyu, nyu mbeyaka mbotɛ woho watonyoyaokaka etena kɛmɔtshi ndo lande na katonyoyaokaka ngasɔ. Oma lâsɔ, nyu mbeyaka mbombola nyate: “Onde ngasɔ mbatoyaokaka ndo wɛ?” Okadimwelo wayosha ɔnanyu mbeyaka nyokonya lo sawo dia dimɛna efula ndo diakeketsha di’awui w’oma lo Afundelo.

Totetemale mbokoya ɛnyɛlɔ kande ka woke l’olimu wa mbetɛ anto ambeki

20, 21. Lande na kahombaso mpokamɛka dimɛna etena keso l’olimu aso wa mbetɛ anto ambeki?

20 Oyadi ɔnanyu kana onto okina mbasawola la nyu dui dimɔtshi, ekɔ ohomba nyu mbohokamɛ la yambalo tshɛ. Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ tshelo ya ngandji. Lo mpokamɛ onto, nyu mɛnyaka okitshakitsha anyu ndo dilɛmiɛlɔ la nɛmɔ diashanyu onto lasawola la nyu. Lo mɛtɛ, mpokamɛ nɔmbaka dia mbidja yimba lo kɛnɛ kata onto.

21 Etena keso l’olimu w’esambishelo, totetemale mpokamɛka ampokami aso la yambalo tshɛ. Naka sho mbidja yimba efula lo kɛnɛ katawɔ, kete tayoleka shihodia akambo wa lo Bible wayoleka mbangɛnyangɛnya. Oma lâsɔ, tosale la wolo dia mbakimanyiya lo kamba la toho ta wetshelo takakambaka la Yeso. Naka sho sala ngasɔ, kete tayonga la ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’ɔlɔ nɛ dia tekɔ lo mbokoya ɛnyɛlɔ ka Yeso ka woke l’olimu wa mbetɛ anto ambeki.

Ngande wayoyokadimola?

• Ngande wakakeketshaka Yeso anto akina dia vɔ mbisha tokanyi tawɔ?

• Bonde kakahokamɛka Yeso anto wakandetshaka?

• Ngande wakokaso kamba la ambola l’esambishelo?

• Kakɔna kakokaso sala dia kimanyiya ana lo nyuma?

[Osato wa lo lɛkɛ 26]

Etena kasambishaso, toyashikikɛ dia mpokamɛka

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto