Wɛ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga etena kamboyɔkɔmɔ
ONTO akɔna ahatakɔmɔka otema? Kânga Jehowa Nzambi, Shɛso lele l’olongo akoke pâ kaya oma lo lonyangu. Ɛnyɛlɔ, nde akatshungola ase Isariyɛlɛ oma lo lɔhɔmbɔ l’Edjibito ndo akâtshɔkɔla efula. Koko, Bible mbutaka ɔnɛ: ‘Mbala la mbala vɔ wakadjaka Nzambi l’ohemba ndo wakanyangiyaka l’Ekila la Isariyɛlɛ.’ (Osambu 78:41) Koko, Jehowa atongaka nshi tshɛ ‘Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ.’—1 Timote 1:11.
Lo mɛtɛ, ekɔ akambo efula wakɔmɔla onto otema. Ngande wakokaso sala diaha akambo asɔ toshishɛ ɔngɛnɔngɛnɔ? Wetshelo akɔna wakokaso kondja oma lo woho wakakandola Jehowa Nzambi akambo washa ɔkɔmwɛlɔ?
Awui wakɔmɔla onto otema
Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbutaka ɔnɛ: ‘Tena ndo akambo wa shashimoya’ tokomɛka sho tshɛ. (Undaki 9:11) Akambo wa shashimoya, awui w’epetenge, aksida, kana hemɔ koka mbisha onto pâ k’efula ndo mbɔkɔmɔla otema. Bible mbutaka nto ɔnɛ: “Elungamelu k’engo kahakumi esadi, katukiaka utema kandji.” (Tukedi 13:12) Elongamelo ka nongola ɛngɔ kɛmɔtshi ka dimɛna tolodiaka tɔɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ, koko naka hatokikondjisha esadi, kete sho mbeyaka ndjɔkɔmɔ otema. Ɛnyɛlɔ, Duncan,a laki la nsaki k’efula ka tetemala kamba oko misiɔnɛrɛ akɛnyi dia l’ɔkɔngɔ wa nde la wadɛnde kamba olimu ɔsɔ ɛnɔnyi efula, vɔ wakahombe kalola lakawɔ. Nde akate ate: “Ɔsɔ aki mbala ka ntondo lo lɔsɛnɔ lami ka dimi ndjaoka dia lamboshisha elongamelo. Dimi komonga ndoko l’oyango. Ndoko dui diaki nto ohomba le mi.” Pâ kaya oma l’ɔkɔmwɛlɔ kokaka tshikala edja efula, oko wakidiɔ lo dikambo dia Claire. Nde mbutaka ate: “Dimi laki la diemi ngɔndɔ esambele etena kakamashisha ɔnami lam’akatombe diemi l’ɔkɔngɔ wa ɔna mvɔ l’otema. Dui sɔ diakasalema aya edja koko polo ndo kakianɛ etena kɛnami ɔna ɔmɔtshi la pami asha sawo lo lɔyɛnga, dimi mbutaka l’otema nte: ‘Tshike lanɛ ɔnami ambɛdima la ɔna ɔnɛ.’”
Ohembwelo wa diembwanelo di’otsha lo diwala, odiakelo wa diwala, ɔtɔmbɔkwɛlɔ w’ɔna, osekaso ɔmɔtshi aya bu la kɔlamelo oya le so, kana ɔngɛnyi aso ɔmɔtshi bu la lowando, akambo asɔ tshɛ mbeyaka tosha pâ efula. Akambo washa ɔkɔmwɛlɔ hawotoshila lam’ele tekɔ lo nsɛna l’anto wele kema kokele ndo lo tena dia wolo.
Sho kokaka nto kɔmɔ etena kahatatondoyisha dia sala dui dimɔtshi. Ɛnyɛlɔ, naka hatokotshisha ɛgzamɛ ɔmɔtshi, hatokondjisha olimu, kana etena kahatolange onto ɔmɔtshi lalangaso, sho mbeyaka ndjaoka oko sho bu ohomba. Sho mbeyaka kɔmɔ nto etena katona onto ɔmɔtshi lokaso ngandji dia koma Okristo. Mary mbutaka ate: “Akɛnamaka diele oko ɔnami la womoto akayahamaka l’akambo wa mɛtɛ. Lakayaokaka diele oko laki ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ le nde. Koko etena kakandasɛkɛ Jehowa Nzambi ndo atɔndɔ wa lo nkumbo kaso, dimi lakayaoke dia welo tshɛ wakamadje wambɔtɔ l’ashi. Oyadi kɛnɛ tshɛ kakamakoke tondoya lo awui akina wa lo lɔsɛnɔ lami, ndoko dikambo diakakoke mbishami ɔngɛnɔngɛnɔ. Lakakɔmɔ otema mɛtɛ.”
Ngande wakokaso ndɔshana la ɔkɔmwɛlɔ wa ngasɔ? Dia kondja okadimwelo, tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ Jehowa lo woho wakandakandola akambo washa ɔkɔmwɛlɔ.
Toke washo lo okandwelo wa dikambo
Kânga mbele la ngandji tshɛ Jehowa Nzambi akasha atshukanyi wa ntondo kɛnɛ tshɛ kaki lawɔ ohomba, vɔ komonga la lowando ndo wakatɔmbɔkɔ. (Etatelu tshapita 2 ndo 3) Oma lâsɔ, Kɛna k’ɔnawɔ akatatɛ monga la dionga dia kɔlɔ. Lo mɔnyɔla ɔhɛmwɛlɔ waki Jehowa, Kɛna akadiake ɔnango. (Etatelu 4:1-8) Ohokanyiya lonyangu laki la Jehowa l’ɔtɛ wa dui sɔ!
Lande na kele lonyangu lɔsɔ koshishɛ Jehowa ɔngɛnɔngɛnɔ ande? Nɛ dia nde aki la sangwelo dia ndodia nkɛtɛ l’anto wa kokele ndo nde akatetemala kamba dia kotsha sangwelo diakɔ. (Joani 5:17) L’ɔtɛ wa dikambo sɔ nde akakimɔ olambo wa tshungo ndo Diolelo diande. (Mateu 6:9, 10; Romo 5:18, 19) Jehowa Nzambi akake washo lo okandwelo wa dikambo, koko aha lo dikambo diakatombe.
Ɔtɛkɛta wa Nzambi tokeketshaka dia sho mbika washo l’akambo wakokaso sala koko aha l’akambo wakiso kotondoya sala. Vɔ mbutaka ɔnɛ: “Akambu weli mete, akambu weli la kenemo, akambu w’usimbwi, akambu weli pudipudi, akambu weli amena, akambu weli la lukumu l’ololo; naka dikambu di’ololo dieko, naka dikambu dia mandula dieko, nyukani dia akambu aso.”—Filipi 4:8.
Kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo dia ɔkɔmwɛlɔ
Akambo wakoka fukutanya lɔsɛnɔ laso kokaka tokomɛ la shashimoya. Ɛnyɛlɔ, sho mbeyaka shisha olimu, olonganyi aso kana ɛkɛndɛ wa lânde waki laso la shashimoya. Sho mbeyaka tata hemɔ, shisha luudu laso kana angɛnyi aso. Ngande wakokaso ndɔshana la etshikitanu wa ngasɔ?
Anto amɔtshi wakɛnyi dia ekɔ ohomba efula mbeya awui wahomba mbeta lo dihole dia ntondo. Duncan lakatatɛkɛtshi dikambo diande la diko mbutaka ate: “Etena kakateye dia dimi la wadɛmi hatotokoka monga la yoho ya lɔsɛnɔ laki laso ntondo, takakɔmɔ otema. Oma lâsɔ, taketsha awui ahende wakaleke ohomba lo dihole dia ntondo: kokɛ Mama ndo naka kokaka, tetemala kamba olimu wa lo tena tshɛ. Etena kakatahombe mbɔsa tɛdikɔ, takasɛdingola shɛngiya yakakoke monga la tɛdikɔ tɔsɔ lo akambo wakatetsha lo dihole dia ntondo. Omalɔkɔ, sho komonga nto l’okakatanu dia mbɔsa tɛdikɔ ta amɛna.”
Efula ka l’atei aso tolekaka mbidja oshimu esɔ lo tokanyi ta kɔlɔ etena kakɔmɔso. Ɛnyɛlɔ, welo wadjaso dia mbodia ɔna, dia kondja olimu ɔmɔtshi, kana dia ntshɔ tosambisha lokumu l’ɔlɔlɔ l’ɛtshi kekina ka nkɛtɛ mbeyaka monga ko hatondjisha etombelo wakombolaso. Sho mbeyaka kanyiya ɔnɛ ‘hatotondoyisha.’ Koko, kânga mbele kɛnɛ kakasalema l’etatelo ka lɔsɛnɔ l’onto akanyangiya Nzambi, dui sɔ kɔmɛnya dia nde kotondoya. Woho akɔ wâmɛ mbele hatokoke mbuta dia hatotondoyisha paka nɛ dia kɛnɛ kasalaso hongi la etombelo w’ɔlɔlɔ wakombolaso.—Euhwelu k’Elembe 32:4, 5.
Mbala efula etena katonyangiya anto, sho mbokaka kɛlɛ esadi. Jehowa hasale ngasɔ. Nkumekanga Davidi akakɔmɔ otema etena kakandasale loseka la wadi akana ndo etena kakandadiake omi aki womoto akɔ. Koko, Jehowa akɛnyi dia Davidi akayatshumoya l’otema ɔtɔi ndo nde akatetemala kamba la Davidi oko okambi ande. Woho akɔ wâmɛ mbele Jɛhɔshafata akatakɔ mboka etena kakandadje sheke la atunyi waki Nzambi. Ɔprɔfɛta ɔmɔtshi waki Jehowa akawotɛ ate: “Uma lu dikambu ne, mbambukuka [Jehowa] kele. Keli akambu amotshi w’ololo weko le ye.” (2 Ekondo 19:2, 3) Jehowa akɛnyi dia woho wakasale Jɛhɔshafata munga ɔtɔi kɔmɛnya dia nde ambowoka ɔkɔngɔ. Woho akɔ wâmɛ mbele, hatotoshisha angɛnyi aso naka sho mbewɔ dia mbokaka kɛlɛ esadi etena katosalɛwɔ kɔlɔ. Mbeyaka monga ko angɛnyi aso wambotonyangiya weke la waonga amɔtshi w’ɛlɔlɔ.—Kolosai 3:13.
La ntondo ka sho tondoya dikambo dimɔtshi, sho mbeyaka mɛna diele oko weho akɔ tshɛ tayɔkɔmɔ otema. Sho mbeyaka ndjakɔmɔla etena kasalaso pɛkato kɛmɔtshi. Koko, sho kokaka tondoya ɔkɔmwɛlɔ ɔsɔ naka sho sala kɛnɛ kahombama ndo ntshɔ otsha la ntondo. Etena kakayâkɔmɔla nkumekanga Davidi lo yɛdikɔ y’efula, nde akafunde ate: “Dimba diami diakakitakitaka, ne dia akhumu wakamakhumaka yanyi tshe. . . . Dimi lakashula munga kami le [Jehowa]. . . . Ku we akanyimanyiya munga kami.” (Osambu 32:3-5) Naka tambeya dia hatosadi kɛnɛ kalongamɛ Nzambi oma le so, kete sho kokaka nɔmba Nzambi edimanyielo, tshikitanya mboka yaso ndo mbɔsa yɛdikɔ ya tetemala kitanyiya alako waki Nzambi dimɛna dimɛna otsha la ntondo.—1 Joani 2:1, 2.
Toyalɔngɔsɔlɛ oma ko kakianɛ dikambo dia ɔkɔmwɛlɔ
Aha la tâmu, sho tshɛ tayohomana la akambo amɔtshi watɔkɔmɔla otsha la ntondo. Akokaso sala dia sho ndjalɔngɔsɔla? Kɛnɛ kakate Bruno, ekumanyi kɛmɔtshi k’Okristo kakadiɛnɛ la ɔkɔmwɛlɔ wakatshikitanya yoho yande ya lɔsɛnɔ kekɔ ohomba efula. Nde akate ate: “Le mi, dikambo diakaleke kimanyiyami dia dimi ndɔshana l’ɔkɔmwɛlɔ aki woho wakamatetemalaka sala kɛnɛ kakamasalaka ntondo dia keketsha lonyuma lami. Lakeye lande na ketawɔ Nzambi dia dikongɛ di’akambo dia kɔlɔ nɛ tetemala. Laketsha ɛnɔnyi efula dia monga la diɔtɔnganelo dia ma ma lam’asami la Jehowa. Laki la ɔngɛnɔngɛnɔ efula lo woho wakamasale dikambo sɔ. Mbeya dia Jehowa aki kâmɛ la mi akakeketsha ndo dui sɔ diakakimanyiya dia dimi mbikikɛ ɔkɔmwɛlɔ waki lami.”
Etena kendaso nshi yayaye, sho kokaka monga l’eshikikelo k’ɔnɛ: Kânga mbele sho mbeyaka ndjakɔmɔla kana anto akina koka tɔkɔmɔla otema, Nzambi hatɔkɔmɔlaki pondjo. Lo mɛtɛ, Nzambi mbutaka dia lokombo lande, Jehowa, nembetshiyaka ‘Dimi layoyala kɛnɛ kayomoyala.’ (Etumbelu 3:14) Dikambo sɔ toshaka eshikikelo k’ɔnɛ nde ayoyala kɛnɛ tshɛ kahombama dia kotsha alaka ande. Nde akalake dia lo tshimbo ya Diolelo diande mbahomba salema lolango lande “la kete uku atshamalo l’ulungu.” Diakɔ diakafunde ɔpɔstɔlɔ Paulo ɔnɛ: “Dimi lambetawo nti: Aha nyoi, kuyanga lumu, kuyanga andjelo, kuyanga waulelu, . . . kuyanga engo kekina kakatungama kayeya ntanganya uma lu ngandji ka [Nzambi] keli le Kristu Jesu Khumesu.”—Mateu 6:10; Romo 8:38, 39.
Sho kokaka kongɛ l’eshikikelo tshɛ ekotshamelo ka daka diakate Nzambi lo tshimbo y’ɔprɔfɛta Isaya ate: “Enda, dimi lutsha ntunga ulungu w’uyuyu la kete y’uyuyu, akambu wa ntundu wayuhamamela, hawuyuhwama ntu.” (Isaya 65:17) Ande elongamelo ka diambo kele laso dia kema edja, tokanyi tshɛ ta ɔkɔmwɛlɔ tayoshila lee!
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Nkombo mɔtshi yakatshikitanyema.
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 13]
Hatokoke mbuta dia hatotondoyisha paka nɛ dia kɛnɛ kasalaso hongi la etombelo w’ɔlɔlɔ wakombolaso
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 14]
Ɔtɛkɛta wa Nzambi tokeketshaka dia sho mbika washo l’akambo wakokaso sala koko aha l’akambo wakiso kotondoya sala
[Esato wa lo lɛkɛ 15]
Nzambi ekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ kânga mbasala anto munga nɛ dia nde ekɔ l’eshikikelo dia sangwelo diande diayokotshama
[Osato wa lo lɛkɛ 16]
Dia sho ndɔshana la ɔkɔmwɛlɔ, ekɔ ohomba sho mbetsha akambo wa lo nyuma lo dihole dia ntondo