Lakɛnyi wolo wele l’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible
Kɔndwama oma le Vito Fraese
ONDO wɛ atokaka lokombo Trentinara. Trentinara ekɔ osomba wa tshitshɛ wele lo sidɛ ka Naples lo wodja w’Italie. Ambutshi ami ndo enondo ami la pami Angelo wakotɔ lɛkɔ. L’ɔkɔngɔ wa eotwelo ka Angelo, ambutshi ami wakonɔ otsha lo États-Unis ndo wakatodjasɛka la Rochester, New York, lɛnɛ akamotɔ lo 1926. Mbala ka ntondo kakahomana Papa l’ambeki wa Bible, oko wakelamɛka Ɛmɛnyi wa Jehowa nshi shɔ aki lo 1922. Kombeta edja nde la Mama wakakome ambeki wa Bible.
Papa aki ɛkɔmi a tshitshi, akakanaka yimba efula, koko akambo wa diɛngiya wakawomadiaka. Etena kakandalongola pasiɔ, nde akɔshi olimu wa lo tena tshɛ ndo akatetemala mbokamba polo nde aya l’ɛnɔnyi 74, etena kakandayotshikaka olimu ɔsɔ l’ɔtɛ wa hemɔ ndo tshitshi. Kânga l’etena kɛsɔ, nde akatetemala nsambisha l’asa wenya 40 la 60 lo ngɔndɔ polo lam’akandakotsha ɛnɔnyi 90 l’ɛmɔtshi. Ɛnyɛlɔ kaki Papa kaki la shɛngiya ya wolo le mi. Kânga mbakandasalaka shɛkɛsɛkɛ, nde aki onto l’oshika. Nde akataka ɔnɛ: “Akambo wa mɛtɛ wekɔ ohomba efula, ɔnkɔnɛ sho pombaka mbidja yambalo y’efula lɔkɔ.”
Mama la Papa wakasalaka la wolo dia tetsha sho akɔ atanu Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Lakabatizama lo Ngɔndɔ k’enanɛi 23, 1943 ndo lo Ngɔndɔ ka samalo 1944 lakakome ombatshi mboka. Enondo ami la womoto, Carmela aki ombatshi mboka l’osomba wa Geneva la New York nde la kadiyɛso Fern lakadjasɛka la nde. Kombeta edja, lakayɛnaka dia Fern mbele womoto lakamahombe tshuka, ɔnkɔnɛ takatshukana lo Ngɔndɔ k’enanɛi 1946.
Olimu wa misiɔnɛrɛ
Ahole ahende wakatatomama ntondo oko ambatshi mboka wa lânde l’ɔkɔngɔ wa sho tshukana aki l’osomba wa Geneva ndo wa Norwich, la New York. Lo Ngɔndɔ k’enanɛi 1948, taki la diɛsɛ dia mbɔtɔ lo Kalasa ka 12 ka Ngiliyadɛ. L’ɔkɔngɔ wa lâsɔ, takatomama la Naples, lo wodja w’Italie kâmɛ la waa misiɔnɛrɛ ekina, Carl Ridgeway la wadɛnde Joanne. L’etena kɛsɔ, wakalɔngɔsɔlaka osomba wa Naples wakahandjɔ vwa la ta. Aki wolo dia ntana luudu la futɛ, ɔnkɔnɛ takatokodjasɛ ngɔndɔ ngana lo vudu vudu yaki la shambrɛ ɔtɔi la salɔ.
Etena kakatayolaka, takokaka ambutshi aso watɛkɛta ɔtɛkɛta w’ase Naples, ɔnkɔnɛ kânga mbakimi kombeyaka ɔtɛkɛta w’ase Italie dimɛna, anto wakakokaka mboka kɛnɛ kakamataka. Fern kombeyaka ɔtɛkɛta akɔ dimɛna. Koko kombeta edja, nde akayeyaka ntɛkɛta oko dimi ndo akayondeka ntɛkɛta dimɛna.
L’etatelo, nkumbo kaki l’anto anɛi ato mbakɛnya nsaki l’akambo wa mɛtɛ la Naples. Vɔ wakasondjaka mfɔka yakashimbe lɛɛta. Lushi tshɛ l’olimu, ɛnamelo kaki Teresa, ɔmɔtshi la lo nkumbo kɛsɔ kakatshikitanaka efula. La pindju, nde akadjaka pakɛ ya mfɔka l’abenga w’ahɔndɔ ande, ko akɛnamaka woke. La dikɔlɔ, nde aki tshitshɛ oko shɛkɛ ya lɔmbɔ. Akambo wa mɛtɛ wakatshikitanya nkumbo kɛsɔ tshɛ lo tshɛ. L’edjedja ka wonya, anto 16 wa lo nkumbo kɛsɔ wakakome Ɛmɛnyi wa Jehowa. Ɛlɔ kɛnɛ, osomba wa Naples, waya l’Ɛmɛnyi wa Jehowa suke la 3 700.
Ɔlɔshamelo l’olimu aso w’esambishelo
L’ɔkɔngɔ wa sho ntshikala la Naples ngɔndɔ divwa tsho, ewandji wa lɛɛta wakatondja anto anɛi l’atei aso la wolo oma la Naples. Takatshu la Suisse suke la ngɔndɔ ɔtɔi, ko takakalola la Italie oko amɛngɔdi. Wakatotome dimi la Fern la Turin. L’etatelo, ɔna womoto ɔmɔtshi akatosha shambrɛ yande mɔtshi dia sho futɛka, ndo takɔkaka lo kihanga kande ndo katɛka lo kuku kande. Etena kakayoyaka ɔnangɛso Ridgeway nde la wadɛnde la Turin, takayofutɛka luudu kâmɛ. L’edjedja ka wonya, takayonga anangɛso atanu la wadɛso atanu, sho tshɛ waa misiɔnɛrɛ lo luudu ɔtɔi.
Lo 1955, etena kakatotshanya ewandji wa lɛɛta oma la Turin, ko tamboshila nkenga tshumanelo nɛi di’eyoyo. Anangɛso wakahombe nɔmbɔla tshumanelo sɔ wakikɔ. Ewandji wa lɛɛta wakatotɛ ɔnɛ: “Etena kayonyotomba nyu ase Amɛrikɛ, kɛnɛ tshɛ kakanyasale kayɔtɔ l’ashi.” Koko ohamelo wakayosalemaka akɛnya dia Nzambi mbasala di’olimu w’esambishelo mpama. Ɛlɔ kɛnɛ, anto ndekana 4 600 waya Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo tshumanelo 56 diaya la Turin.
Florence—Osomba wa dimɛna efula
Oma lâsɔ wakayototoma l’osomba wa Florence. Tambokaka mbala efula nkumu y’osomba ɔsɔ nɛ dia wakatome enondo ami la womoto Carmela nde l’omɛnde Merlin Hartzler oko waa misiɔnɛrɛ lɛkɔ. Ahole anɛ: Piazza della Signoria, Ponte Vecchio, Piazzale Michelangelo, Palazzo Pitti mbetɛ Florence osomba wa dimɛna efula. Aki dikambo di’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mɛna woho waketawɔka anto amɔtshi wa la Florence lokumu l’ɔlɔlɔ.
Takekaka la nkumbo kɛmɔtshi Bible ndo ambutshi wa lo nkumbo kakɔ wakabatizama. Koko papa ka nkumbo akanɔka mfɔka. Lo 1973, Tshoto y’Etangelo yakɛnya dia ɔnwɛlɔ wa mfɔka mbidjaka demba mindo ndo yakakeketsha ambadi dia ntshika nnɔ mfɔka. Ana wa nondo wakɔsɛngasɛnga dia nde ntshika nnɔ mfɔka. Nde akalake dia nde ayotshika nnɔ koko nde kotshika. La dikɔlɔ dimɔtshi, wadɛnde akatome anande ahende wa wasa w’ɛnɔnyi divwa dia vɔ ntshɔ tolala vɔamɛ la ntondo ka nde tasadi dɔmbɛlɔ kâmɛ la wɔ. L’ɔkɔngɔ diko, nde akoke djɔ ko akatshu otsha lo shambrɛ yawɔ. Nde akâtane wakashidi nsala dɔmbɛlɔ lo vɔamɛ. Mama akawambola ate: “Akambo akɔna wakanyatshi lo dɔmbɛlɔ?” Vɔ wakokadimola vɔate takalɔmbi ɔnɛ: “Jehowa lam’alangɛ nkimanyiya Papa dia nde ntshika nnɔ mfɔka.” Wadi akelɛ omɛnde ndo akawotɛ ɔnɛ: “Yaka yohokame dɔmbɛlɔ diakasadi anayɛ.” Etena kakandaye, nde akatatɛ ndela ndo akate ate: “Hanɔki mfɔka nto pondjo!” Nde akakotsha daka diande ndo kakianɛ anto ndekana 15 wa lo nkumbo kande wekɔ Ɛmɛnyi wa Jehowa.
Olimu lo Afrikɛ
Lo 1959 wakatotome la Mogadiscio, la Somalie la wa misiɔnɛrɛ ekina ehende, mbuta ate Arturo Leveris nde la enondo ami Angelo. Efutanu w’awui wa pɔlitikɛ wakikɔ efula lam’akatakome. Nations unies akatɛ ewandji wa lɛɛta wa lo Italie dia nɔmbɔla Somalie lo dipanda, koko akɛnama dia awui wakatalanaka. Ase Italie amɔtshi wakekaka la so Bible wakonɔ otsha lo wodja okina ndo aki wolo dia mbata etshumanelo etena kɛsɔ.
L’etena kɛsɔ, omendji wa zɔnɛ akanɔmbɛ dia dimi monga okimanyedi ande. Ɔnkɔnɛ, takatatɛ membola wedja waki suke la Somalie. Anto amɔtshi wakekaka la so wakatatɛ mpama, koko wakayonɔka l’ɔtɛ wa ɔhɛnyɔhɛnyɔ. Akina wakatshikala koko wakahombe mbikikɛ asui efula.a Nkana yimba lo ngandji kakawokaka Jehowa ndo kɛnɛ kakawakikɛ dia ntshikala la kɔlamelo akatotshutshuya dia nkɛdia asɔyi.
Dungu ndo tshitshi kakongaka efula la Somalie ndo la Érythrée. Diangɔ dimɔtshi dialɛwɔ lɛkɔ diakalekaka tosha dungu. Mbala ka ntondo kakatale diangɔ dia ngasɔ aki laka ombeki aso ɔmɔtshi wa Bible, diɔ diaki dja efula diakɔ diele wadɛmi akate lo shɛkɛsɛkɛ ate: Washo ami waya beela oko mbɔlɛ la dja.
Etena kakatomama Angelo nde la Arturo lo dihole dikina, takatshikala shoamɛ. Komonga dui dia wɔdu dia ntshikala aha l’onto latokeketsha. Koko, kɛsɔ akatokimanyiya dia sho ndeka ndjasukanya la Jehowa ndo ndjaɛkɛ le nde tshɛ lo tshɛ. Wembwelo wakatasale lo wedja wakashimbama olimu aso aki kiɔkɔ y’ekeketshelo le so.
Lo Somalie takahomana l’ekakatanu efula. Sho komonga la frigo, ɔnkɔnɛ takasombaka diangɔ dia ndɛ lushi la lushi oyadi nse, kana elowa wele oko amuma, apapadi, kɔkɔtshi kana abɔtɛ. Tena efula tofumbɔfumbɔ takatofukutanyaka efula. Mbala mɔtshi, tɔ takatolambaka lo wodi etena kakatalɔmbɔlaka wekelo wa Bible. Lam’ele taki la mututu, sho kombetetaka wenya efula lo yanyi ya tɛɛ.
Takakalola la Italie
Diɛsɛ oma lo lokaho l’angɛnyi aso, mbakatayɔtɔ lo masuwa wakɛmbaka abɔtɛ dia sho kalola la Italie dia tɔtɔ lo losanganya la wedja efula lakasalema la Turin lo 1961. Wakatotɛ dia wayotototoma dihole dikina. Lo Ngɔndɔ ka divwa 1962, takakalola la Italie lɛnɛ akamatatɛ nkamba oko omendji w’otshimbedi. Takasombe tshukatuka yakatêtetaka la yɔ l’etshimbedi ehende l’edja k’ɛnɔnyi etanu.
L’ɔkɔngɔ wa sho diɛnɛ la tanyi ta lo Afrikɛ, takahombe l’etena kɛsɔ diɛnɛ la tshitshi. Lo ɔwɔ wa ntondo lam’akatembola etshumanelo kɛmɔtshi kaki l’ekidi w’akona, takalale lo luudu lɔmɔtshi laki tshitshi efula. Tshitshi kaki mɛtɛ efula diakɔ diele takalale l’akɔti aso w’etale. L’otsho ɔsɔ kɔkɔ nyɛi la mfɔ hiende yakavu la tshitshi suke la so.
L’ɔkɔngɔ diko, lakayokambaka oko omendji wa distrikɛ. L’ɛnɔnyi ɛsɔ, taketeta lo wodja w’Italie w’otondo. Takakome l’ahole wele oko Calabre ndo la Sicile mbala efula. Takakeketsha ɛlɔngɔlɔngɔ dia vɔ mpama lo nyuma ndo nkotsha kɛnɛ kalɔmbama dia vɔ nkoma emendji lo tshumanelo, emendji weteta kana ase Bɛtɛlɛ.
Tambokondja wetshelo efula oma le angɛnyi aso wa kɔlamelo wakambɛ Jehowa l’otema ɔtɔi. Tekɔ lo ngɛnangɛna waonga awɔ, ɛnyɛlɔ oko kɔlamelo ya tshɛ le Jehowa, lokaho, ngandji kokawɔ anangɛwɔ, woho wayaɔtɔnganyiyawɔ l’akambo w’eyoyo ndo yimba ya ndjahombia. Sho tshɔka lo awala wasalema lo Mbalasa ya Diolelo oma le Ɛmɛnyi wa Jehowa weyama le lɛɛta dia wekɔ la lotshungɔ la tshukanya anto, dui diakɔsamaka oko hadiokoke salema lo wodja ambeta ɛnɔnyi efula. Ase etshumanelo hawoyosala nsanganya lo nkuku y’anangɛso ndo hawoyodjasɛ l’abaya oko wakawadjasɛka ntondo, koko tshumanelo efula diaya la Mbalasa ya Diolelo y’amɛna yatombola Jehowa. Hatoyosala nsanganya ya weke lo mvudu ya tɔkɛnyɔ ya kɔlɔ, koko tosalaka lo Mbalasa ya nsanganya ya weke y’amɛna. Ndo tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mɛna woho wambodɛ lofulo l’apandjudi polo lo 243 000. Etena kakatakome lo Italie aki paka apandjudi 490 ato.
Takasale ɛsɔnwɛlɔ w’amɛna
Takahomana la ekakatanu ɛmɔtshi mbidja ndo olengolengo waya lo ntshika ngelo kaso, kâmɛ ndo hemɔ. Fern akongaka la olengolengo mbala tshɛ kakandɛnaka ndjale. Nde akasale epaso esato wa wolo. Mbala kɛmɔtshi etena kakandatatshɔka dia teka l’onto ɔmɔtshi Bible, otunyi aso ɔmɔtshi akawɔkɔmɔla lowolo. Dikambo sɔ nto diakasale dia nde mbɔtɔ lo lopitadi.
Kânga mbakatakɔmɔka lo tena dimɔtshi, sho ‘takayaɛkɛka le Jehowa,’ oko wata Delu dia Jeremiya 3:24. Nde ekɔ Nzambi k’esambelo. L’etena kɛmɔtshi kakatakɔmɔ, Fern akalongola mukanda wa dimɛna efula oma le ɔnangɛso Nathan Knorr. Nde akafunde dia nde akeyaka dimɛna dia l’ɛnyɛlɔ ka Fern, wamato wa lo ɛstɛ ka Pennsylvanie wekɔ la wolo ndo l’etete nɛ dia nde akotɔ suke la Bethlehem, la Pennsylvanie lɛnɛ akatatɛ Fern olimu ande w’ombatshi mboka. Nde aki la shadiya. L’edja k’ɛnɔnyi efula, takalongola ekeketshelo lo toho efula ndo oma le anto efula.
Kânga mbakatahomana l’ekakatanu, takasale la wolo dia nama ohetoheto aso l’esambishelo. Lo mbɛdika ohetoheto la Lambrusco, wanu w’amɛna efula wadɔdɔ w’ase Italie, Fern akate lo shɛkɛsɛkɛ ate: “Hatohombe mbetawɔ dia ohetoheto aso ntshika mbidɔdɔ.” L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ndekana 40 wakatakambe olimu w’omendji w’otshimbedi ndo wa distrikɛ, takalongola diɛsɛ di’oyoyo dia membola elui ndo tshumanelo dia l’ɛtɛkɛta ekina. Elui ɛsɔ sambishaka anto w’oma la Bangladesh, Chine, Érythrée, Éthiopie, Ghana, Inde, Nigeria, Philippines, Sri Lanka ndo wedja ekina. Ndoko dibuku diayokoka fundama ɛkɔndɔ tshɛ w’amɛna wɛnya toho takatɛnyi wolo wele la Ɔtɛkɛta wa Nzambi wa nkadimola nsɛnɔ ya wanɛ wakalɛtɛ kɛtshi kaki Jehowa.—Mika 7:18, 19.
Tekɔ lo nɔmba lushi tshɛ dia Jehowa ntetemala tosha wolo wa lo yimba ndo wa lo demba wele la so ohomba dia sho nkamba olimu aso. Ɔngɛnɔngɛnɔ wa Nkumadiɔndjɔ mbele wolo aso. Vɔ pɛtshɛka washo aso osase ndo toshikikɛka dia takasale ɛsɔnwɛlɔ w’amɛna lo lɔsɛnɔ oko watatadianganya akambo wa mɛtɛ wa lo Bible.—Ef. 3:7; Kol. 1:29.
[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]
a Enda Annuaire des Témoins de Jéhovah, wa 1992 lɛkɛ 95-184.
[Tablo/Esato wa lo lɛkɛ 27-29]
(Dia mbeya awui tshɛ enda l’okanda)
Ambutshi ami la Rochester, New York
1948
L’osomba wa South Lansing, lo kalasa ka 12 ka Ngiliyadɛ
1949
Dimi la Fern la ntondo ka mimɔ oma lo Italie
Capri, Italie
1952
La Turin ndo la Naples kâmɛ la misiɔnɛrɛ ekina
1963
Fern nde la ambeki ande amɔtshi wa Bible
“Hatohombe mbetawɔ dia ohetoheto aso ntshika mbidɔdɔ”