Ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ
Taya angɛnyi l’edja k’ɛnɔnyi 60, koko wate kana teke katatɛ
La dikɔlɔ dimɔtshi dia nshi ya tshitshi lo 1951, ɛlɔngɔlɔngɔ ɛnɛi waki vɔ tshɛ l’ɛnɔnyi 20 l’ɛmɔtshi wakatohomana lo dihole diaki telefɔnɛ k’anto tshɛ la Ithaca, New York dia nsawola l’ase nkumbo yawɔ waki la Michigan, Iowa ndo Californie. Vɔ waki la nsango y’amɛna ya mbatɛ.
LO NGƆNDƆ ka hende k’ɔnɔnyi wakete, ambatshi mboka 122 wakakome l’osomba wa South Lansing, New York dia tɔtɔ lo Kalasa ka Ngiliyadɛ ka 17. L’atei w’anto wakayokomaka waa misiɔnɛrɛ mbaki ndo Lowell Turner, William (Bill) Kasten, Richard Kelsey ndo Ramon Templeton. Lowell nde la Bill wakaye oma la Michigan, Richard oma la Iowa ndo Ramon oma la Californie ndo vɔ tshɛ wakayokomaka angɛnyi w’eshika.
Ngɔndɔ tshanu l’ɔkɔngɔ, anto tshɛ waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kakawewoya ɔnɛ ɔnangɛsɔ Nathan Knorr l’ose Olui-walɔmbɔla ekɔ lo ndjaye dia ndjosawola l’ambeki. Anangɛso anɛi asɔ wakɛnya nsaki kaki la wɔ ka tokamba kâmɛ lo wodja wâmɛ naka kokaka. Ko onde vɔ wakahombe mbeya awui efula wendana l’ahole wakawahombe tomama oko waa misiɔnɛrɛ? Eelo.
La ntondo k’ɔnangɛso Knorr nsawola l’ambeki tshɛ, nde akatatɛ mbaewoya ahole wayowâtoma. Anto wa ntondo wakawelɛ lo lɔyɛnga aki anangɛso anɛi asɔ wakayakiyanyaka dia mbeya kana wayowatoma l’ahole wotshikitanyi, koko vɔ tshɛ wakangɛnangɛna dia mbeya ɔnɛ wayotomama dihole ɔtɔi. Ko lende? Asekawɔ ambeki wakakashimɔ ndo wakade nsaka y’efula etena kakawoke ɔnɛ vɔ akɔ anɛi wayotomama l’Allemagne.
Ɛmɛnyi wa Jehowa wa l’andja w’otondo wakâmbe etena kakawoke ɔkɔndɔ wa kɔlamelo k’anangɛso ndo akadiyɛso wa l’Allemagne ntatɛ oma lo 1933 lo nshi yakalɔmbɔlaka Hitler. Ambeki efula wakohɔ etena kakawakandaka etshumu dia tomɛ anangɛwɔ wa l’Erɔpɛ diangɔ l’ɔkɔngɔ wa Ta dia hende di’andja w’otondo lo tshimbo ya kɔpanyi kelɛwɔ CARE. Ekambi waki Nzambi wa l’Allemagne wekɔ ɛnyɛlɔ ka mbetawɔ, dihonga ndo ka wɛkamu le Jehowa. Lowell mbohɔka etena kakandate ate: ‘Kakianɛ, tekɔ la diɛsɛ dia mbeya anangɛso l’akadiyɛso wa l’Allemagne dimɛna.’ Diakɔ mbele, onto tshɛ aki l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo akakombolaka mbelɛ ase nkumbo ndo angɛnyi ande lo telefɔnɛ dia mbatɛ lɛnɛ ayangawɔ mbatoma.
OTSHA L’ALLEMAGNE
Lo Ngɔndɔ k’esambele 27, 1951, anangɛso anɛi asɔ wakande lɔkɛndɔ la nshi 11 lo masuwa wa SS Homeland waki oma la New York otsha l’Allemagne. Ɔnangɛso Albert Schroeder laki ombetsha lo Kalasa ka Ngiliyadɛ ndo lakayokomaka ose Olui-walɔmbɔla akatawaetshisha tɔtɛkɛta tɔmɔtshi ta l’allemand. Ndo nto, lam’ele vɔ wakatandaka lɔkɛndɔ la pasase efula yatɛkɛta allemand, ondo vɔ wakakoke mbeka tɔtɛkɛta efula. Koko mɛnamaka dia waa pasase wakatatɛkɛtaka ɛtɛkɛta ekina wa l’Allemagne ndo dui sɔ diaki tshondo y’okakatanu le wɔ.
Lushi la hende la pindju, Ngɔndɔ k’enanɛi 7, l’ɔkɔngɔ wa vɔ diɛnɛ l’ekakatanu efula wa lo mboka, anangɛso wakakome l’Allemagne l’osomba wa Hamburg. Ahole tshɛ wakawatetaka, vɔ wakatɛnaka tolembetelo tɛnya ɔnɛ ta diakalɔma kânga mbambeta ɛnɔnyi esamalo. Lam’ele vɔ waki la wɔma l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakawatɛnaka, vɔ wakalɔngɛ etshumu ko wakɔtɔ lo kawolo kakatatshɔka otsha la Wiesbaden, lɛnɛ ele Bɛtɛlɛ.
Lushi la sato la pindju ka pɛ, vɔ wakɛnyi Hans Ɔmɛnyi wa Jehowa wakahomana la wɔ ntondo l’Allemagne ndo nde aki la lokombo lakɛnyaka dia nde aki ose wodja akɔ. Nde akawaɛmbɛ lo mutuka otsha lo Bɛtɛlɛ ko akatatshika lale kadiyɛso kɛmɔtshi kaki kombeyaka ntɛkɛta Angɛlɛ. Lam’ele vɔ kɔmbɔtɔnɛka l’ɛtɛkɛta, kadiyɛso kɛsɔ akafɔnyaka ɔnɛ naka nde ntɛkɛta la dui dia wolo, kete vɔ wayoka kɛnɛ katande. Koko kânga mbakandatɛkɛta la dui la wolo, ndo nde ndo anangɛso anɛi asɔ kɔmbɔtɔnɛ kânga yema tshitshɛ. L’ekomelo a shimu, ɔnangɛso Erich Frost lakakambaka lo Bɛtɛlɛ akâyalongola la wangasanu tshɛ lo Angɛlɛ. Dui sɔ diakâsalanganya yema.
Otsha l’ekomelo ka Ngɔndɔ k’enanɛi, anangɛso anɛi asɔ wakɔtɔ lo losanganya la woke la lo allemand laki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi” lakasalema l’osomba wa Francfort-sur-le-Main. Woho wakɔtɔ anto 47 432 ndo wakabatizama anto 2 373 lo losanganya lɔsɔ, akafudia ohetoheto ndo nsaki ka nsambisha kaki la waa misiɔnɛrɛ shɔ. Koko l’ɔkɔngɔ wa nshi mɔtshi, ɔnangɛso Knorr akate ɔnɛ vɔ pombaka ntshikala lo Bɛtɛlɛ ndo ntatɛ nkamba lɛkɔ.
Lam’ele nde akalangaka olimu wa misiɔnɛrɛ efula, Ramon akatone mbɔtɔ lo Bɛtɛlɛ ka l’États-Unis la ntondo ka vɔ ntshɔ l’Allemagne. Oyadi Richard kana Bill, ndoko onto laki la kanyi ya tokamba lo Bɛtɛlɛ. Koko ɔngɛnɔngɛnɔ waki la wɔ dia nkamba lɛnɛ akawâtome akâshikikɛ ɔnɛ Jehowa okeyaka nshi tshɛ kɛnɛ koleki dimɛna. Ɔnkɔnɛ, ayonga dui dia lomba dia sho ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa lo dihole dia sho ndjaɛkɛ lo tokanyi taso hita. Wetshelo wambotokondja oma le anangɛso anɛi asɔ ele, monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa kambɛ Jehowa oseka dihole tshɛ ndo woho w’olimu tshɛ watoshande.
AMBOSEKƐMA
Ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ ka l’Allemagne efula waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia nkamba kâmɛ l’anangɛso w’oma l’Amɛrikɛ asɔ nɛ dia dui sɔ diakakoke mbakimanyiya dia vɔ mbeya Angɛlɛ. Koko lushi lɔmɔtshi lo luudu l’olelo, kɛnɛ kakawalongamɛka kɛsɔ kakafukutana mbala kakɔ ɔtɔi. La wangasanu tshɛ, ɔnangɛso Frost akatatɛ ntɛkɛta allemand dia nembetshiya dui dimɔtshi di’ohomba efula. Kam’akandatatɛ ntɛkɛta, ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ tshɛ wakatshikala ki wenda paka alɔnga waki la ntondo kawɔ. Lam’ele anangɛso w’angɛndangɛnda waki l’atei awɔ asɔ komboka kɛnɛ kakandate, vɔ wakatatɛ nshihodia ɔnɛ vɔ pombaka nsala dikambo dimɔtshi. Ɔnkɔnɛ, etena kakate ɔnangɛso Frost la dui dia wolo ate: “VERBOTEN!” (“ambosekɛma”) ndo kakandadikalolɛ dia ntɔtɔmiya, anangɛso w’angɛndangɛnda asɔ wakatatɛ nyanga yema. Ko kakɔna kakayâkonya dia monga la lonyangu?
L’ekomelo k’olelo, anto tshɛ wakatshu lo mvudu yawɔ. L’ɔkɔngɔ diko, ɔnangɛso ɔmɔtshi akayotɛka anangɛso anɛi w’angɛndangɛnda asɔ ɔnɛ: “Dia nyu ndeka tokimanyiya dimɛna, nyu pombaka mbeya ntɛkɛta allemand. Diakɔ diakatshi ɔnangɛso Frost ate naka nyateye ntɛkɛta allemand, kete ntɛkɛta la nyu Angɛlɛ ekɔ VERBOTEN, mbuta ate ambosekɛma.”
Ase nkumbo ka Bɛtɛlɛ tshɛ wakakitanyiya yɛdikɔ shɔ. Yɔ kôkimanyiya tsho anangɛso w’angɛndangɛnda dia vɔ mbeka allemand, koko akâkimanyiya nto dia mbeya ɔnɛ etena kalongolasowɔ dako oma le ɔnangɛso ɔmɔtshi, kânga diekɔ wolo, diɔ diekɔ dia wahɔ aso. Dako diakasha ɔnangɛso Frost diakɛnya ngandji k’efula kakandokaka okongamelo waki Jehowa ndo anango l’akadiyɛnde.a Aha la tâmu, anangɛso w’angɛndangɛnda asɔ wakayôlangaka efula.
WETSHELO WAKONDJASO OMA LE ANGƐNYI ASO
Sho kokaka nkondja wetshelo efula oma le angɛnyi aso woka Nzambi wɔma ndo vɔ wayotokimanyiya dia sho monga angɛnyi w’eshika wa Jehowa. Ntatɛ oma le anangɛso l’akadiyɛso efula wa l’Allemagne weso bu l’etena ka nshila nkombo yawɔ, anangɛso anɛi asɔ wakakondja wetshelo efula oma le anto akina ndo lam’asawɔ. Richard mbutaka ate: “Lowell akeyaka allemand yema, koko sho akina anɛ takalɔka tshondo ya ta. Lam’ele nde mbaki opalanga l’atei aso, nde mbakatambolaka akambo wa l’ɔtɛkɛta akɔ ndo nde mbaki oko ɔnɔmbɔdi aso.” Ramon mbutaka ate: “Laki l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula etena kakatosha ɔnangɛso ɔmɔtshi l’ose Suisse luudu la sho mpanga, etena kakatatshu lo vakashi la Suisse l’ɔkɔngɔ wa sho nsala ɔnɔnyi ɔtɔi l’Allemagne. Takasale mingu hiende y’etondo aha la mbeya kânga tshɛkɛta ya l’allemand. Koko dimi kombeya kɛnɛ kakahombe Lowell nsala. Nde akatɛtɛka dia sho mbadiaka ndo kɛtshanyaka divɛsa dia lushi la lushi pindju tshɛ lo allemand. Nde akatɛtɛka dia sho salaka dui sɔ l’edja tshɛ kakiso lɛkɔ. Takakondja wetshelo w’ohomba efula. Ɔmɔtshi ele wa ndjela ɛlɔmbwɛlɔ k’anto wayakiyanya dikambo diaso kânga etena kahatakingɛnangɛna. Dionga sɔ diakatokondjiyɛ wahɔ l’edja k’ɛnɔnyi efula ndo diakatokimanyiya dia sho ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka teokrasi.”
Anangɛso anɛi asɔ vɔ lawɔ wakakondja wetshelo wa mandolaka waonga w’amɛna w’onto l’onto oko wata Filipɛ 2:3 ɔnɛ: “Tanyotshake ndooko dikambo la yimba y’ewanu kana la lokaki, koko nyosale akambo tshɛ la okitshakitsha, nyɔsa dia anto akina nyoleka.” Wakalekaka mbisha Bill ɛkɛndɛ ndo angɛnyi ande asato waketawɔka dia nde ayowakotsha mbaleka. Lowell mbutaka ate: “Etena kakatombaka okakatanu ndo kakatahombaka mbokandola, takatshɔka le Bill. Nde aki l’akoka wa mbeya nkandola ekakatanu lo yoho yakatangɛnangɛnaka ndo yakatahombaka nsala, koko sho komonga l’akoka kana la dihonga.”
AWALA W’ƆNGƐNƆNGƐNƆ
Angɛnyi anɛi asɔ wakayɔsaka yɛdikɔ ya tshukana. Lɔngɛnyi lawɔ lakahikama lo ngandji kakawokaka Jehowa ndo l’olimu wa lo tena tshɛ. Diakɔ mbakawɔshi yɛdikɔ ya nyanga paka elonganyi waketshaka Jehowa lo dihole dia ntondo. Olimu wa lo tena tshɛ akawaetsha ɔnɛ mbisha ndeka nongola ɔlɔlɔ ndo ɔnɛ wahɔ wa Diolelo mbahomba mbeta lo dihole dia ntondo. Ɔnkɔnɛ, vɔ wakayange akadiyɛso wamboshilaka monga la nsaki ka nkamba olimu wa lo tena tshɛ. Awala anɛi w’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo w’amɛna wakasalema.
Dia diwala nomba, Jehowa pombaka monga l’atei. (Ond. 4:12) Kânga mbakayovushaka Bill nde la Ramon elonganyi awɔ, vɔ akɔ ahende wakakondja ɔngɛnɔngɛnɔ ndo osukɔ washa womoto la kɔlamelo. Lowell nde la Richard wakatetemala sukamɛ oma le wadiɛwɔ, ndo Bill akayotshukaka nto, lo nsɔna olonganyi okina wa dimɛna wakôkimanyiya dia nde ntshikala l’olimu wa lo tena tshɛ.
L’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ɛmɔtshi, vɔ wakatomama l’ahole wotshikitanyi, mbuta ate l’Allemagne, l’Australie, la Luxembourg, Canada ndo l’États-Unis. Etombelo waki la dui sɔ ele, angɛnyi asɔ anɛi kondjonga nto la waaso wa mbetsha wenya kâmɛ oko wakawakombolaka. Koko kânga mbakawangana, vɔ waki oko anto wele kâmɛ, lo ngɛnangɛna la ɛtshɔkɔ wakawakondjaka ndo lo ndela kâmɛ lo tena di’ekakatanu. (Rɔmɔ 12:15) Angɛnyi wa ngasɔ wekɔ ohomba efula ndo sho pombaka monga la lowando le wɔ. Vɔ wekɔ woshasha wa nɛmɔ efula w’oma le Jehowa. (Tok. 17:17) Ɛlɔ kɛnɛ l’andja w’otondo, angɛnyi wa ngasɔ hawoyoleka tanema. Koko Okristo tshɛ wa mɛtɛ koka monga l’angɛnyi efula. Oko weso Ɛmɛnyi wa Jehowa, sho nangaka mbɔtɔ lɔngɛnyi l’asekaso Akristo wa l’andja w’otondo ndo la Jehowa Nzambi nde la Yeso Kristo.
Oko wakokadiɔ monga ndo le so, angɛnyi anɛi asɔ waki l’ekakatanu ɛmɔtshi lo nsɛnɔ yawɔ, ɛnyɛlɔ oko monga l’ɔkɛyi waya lo mvusha olonganyi, ɔkɔmwɛlɔ waya oma lo hemɔ ka wolo, ɔkɛndɛ wa nkimanyiya ambutshi awɔ waya esombe, ekakatanu wa mbodia ana l’olimu wa lo tena tshɛ, olengolengo waya lo ntshikitanya ɔkɛndɛ w’olimu ndo waya lo lotshundu. Koko vɔ wakeyaka nto dia monga l’angɛnyi wele suke ndo wele etale kimanyiyaka wanɛ woka Jehowa ngandji dia vɔ ntondoya oseka okakatanu tshɛ wakoka mpomana la wɔ.
LƆNGƐNYI LAYOTSHIKALAKA PONDJO
Aki dimɛna efula dia Lowell, Ramon, Bill ndo Richard wanɛ wakabatizama wele l’ɛnɔnyi lam’asa 18, 12, 11 ndo 10 ndo wakatatɛ nkamba olimu wa lo tena tshɛ wele l’ɛnɔnyi lam’asa 17 la 21. Vɔ wakayele dako dia l’Ondaki 12:1 diata ɔnɛ: “Uhoki Utungi aye lu nshi yaye y’olongo a pami.”
Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ w’Okristo, kete etawɔ leeta la Jehowa lakɔlɔmba dia nkamba olimu wa lo tena tshɛ naka kokaka. Diɛsɛ la ngandji kande kaheyama mbɛdika kakôkande, wɛ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, oko wakonge l’angɛnyi anɛi asɔ. Wɛ koka nkamba elimu wele oko: Omendji w’otshimbedi, wa distrikɛ, omendji wa zɔnɛ, ose nkumbo ka Bɛtɛlɛ, ose Kɔmite ka filialɛ, ombetsha wa lo Kalasa k’olimu wa Diolelo kana k’ambatshi mboka, ɔtɛkɛtshi wa lo nsanganya ya weke. Ande ɛtshɔkɔ wakakondja angɛnyi anɛi asɔ dia mbeya ɔnɛ nunu dikumi di’anto wakakondja wahɔ oma l’olimu awɔ lee! Akambo tshɛ waki wɔdu le wɔ nɛ dia oko wakiwɔ weke ɛlɔngɔlɔngɔ, vɔ waketawɔ leeta la ngandji laki Jehowa la mbokambɛ l’anima awɔ tshɛ.—Kɔl. 3:23.
Ɛlɔ kɛnɛ, Lowell, Richard ndo Ramon wokamba nto kâmɛ lo Bɛtɛlɛ ka l’osomba wa Selters, l’Allemagne. Lonyangu ko, Bill akavu lo 2010 etena kakandakambaka oko ombatshi mboka wa lânde l’États-Unis. Paka nyɔi mbakayokakitola lɔngɛnyi la lânde lɔsɔ lakɔtɔ angɛnyi anɛi l’edja k’ɛnɔnyi oko 60. Koko Jehowa Nzambi kaso hawaohɛki pondjo. Tekɔ l’eshikikelo k’ɔnɛ l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diande, lɔngɛnyi laso l’Akristo lahembɔ lo tshanda mɔtshi l’ɔtɛ wa nyɔi layokalola.
Yema tshitshɛ la ntondo ka nde mvɔ, Bill akafunde ate: “L’edja k’ɛnɔnyi 60 wa lɔngɛnyi laso, dimi halohɔ ndoko etena ka kɔlɔ kakatetsha. Lɔngɛnyi laso laki nshi tshɛ dui di’ohomba efula le mi.” Dia kombolɛ angɛnyi ande asato etetemalelo k’ɔlɔlɔ ndo dia vɔ ndjɛnana l’andja w’oyoyo, nde akakotsha ate: “Lɔngɛnyi laso lekɔ wate kana teke katatɛ.”
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ l’ɔnangɛso Frost wakatondjama lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka ntondo 15, 1962, lɛkɛ 28-31, lo Falase.
[Osato wa lo lɛkɛ 17]
Lo lɔmɔsɔ otsha l’omi: Richard, Lowell, Ramon ndo Bill lo Ngiliyadɛ
[Esato wa lo lɛkɛ 18]
La diko: Ramon alɔmbɔla Kalasa k’olimu wa Diolelo
[Esato wa lo lɛkɛ 18]
Richard akamba lo mashinyi ɔmɔtshi wa lo Bɛtɛlɛ ka la Wiesbaden
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 18]
Ɔngɛnɔngɛnɔ waki la wɔ dia nkamba lɛnɛ akawâtome akâshikikɛ ɔnɛ Jehowa okeyaka nshi tshɛ kɛnɛ koleki dimɛna
[Esato wa lo lɛkɛ 19]
La diko: Ɔnangɛso Frost (l’omi) ndo akina etena kakayowaembola ɔnangɛso Knorr (lɔmɔsɔ)
[Esato wa lo lɛkɛ 19]
Wele lo vakashi la Suisse lo 1952
[Osato wa lo lɛkɛ 20]
Lo lɔmɔsɔ otsha lo l’omi: Richard, Bill, Lowell ndo Ramon memala la Selters l’osapwelo wa mvudu ya Bɛtɛlɛ lo 1984
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 21]
“L’edja k’ɛnɔnyi 60 wa lɔngɛnyi laso, dimi halohɔ ndoko etena ka kɔlɔ kakatetsha”
[Osato wa lo lɛkɛ 21]
Lo lɔmɔsɔ otsha lo l’omi: Ramon, Richard ndo Lowell