Tosuke kanyi y’Afundelo lo dikambo dia okundelo—Etenyi 1
Lo ɔkɔndɔ w’otondo, anto wekɔ lo diɛnɛ la kandji kaya oma lo mvusha onto. Ndo ekambi waki Nzambi mbadiɛnɛ la dui sɔ. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, Akristo wa mɛtɛ mongaka la kandji ndo la lonyangu l’efula etena kavushawɔ lakiwɔ ɔmɔtshi la ngandji. (Joa. 11:33, 35) Mbikikɛ nyɔi ka lakiso ɔmɔtshi la ngandji ekɔ tshondo y’okakatanu ndo onto lavusha mongaka l’ohomba wa sho mbokeketsha ndo mbosukɛ. Dui sɔ mongaka ngasɔ djekoleko l’ahole wele dikanyiyakanyiya ndo wɔma w’edo wekɔ la shɛngiya ya wolo lo lɔsɛnɔ la lushi la lushi. Lo ahole asɔ, Okristo lavusha onto ande mbeyaka tshutshuyama oma le ewotɔ ndo asukanyi wele bu ambetawudi dia nde ndjasha lo mbekelo yendana la otanda yahɔtɔnɛ la Afundelo. Ngande wakokaso mbikikɛ lonyangu laya lo mvusha lakiso ɔmɔtshi la ngandji aha la ndjasha lo ditshelo ndo lo mbekelo yendana la otanda yahangɛnyangɛnya Nzambi?
2 Teye kɛnɛ kele mɛtɛ lo dikambo dia nyɔi: Bible mbutaka hwe ɔnɛ: “Wasena mbeyaka vati: Vo wayuvo. Keli wavo haweyi nduku dikambu. . . . Ngandji kawo, luhetshu lawo, ndu okomiya awo ambushilaka edja. . . . Nduku ulimu kuyanga kanyi, ewu kuyanga yimba, yeli lu dihuli di’edu, lene atayatshu.” (Und. 9:5, 6, 10; Osam. 146:4) Etena kavɔ onto, nde heye ndoko dikambo. Nde hakoke mboka kandji, hakoke tɛkɛta ndo hakoke mboka kɛnɛ kata anto akina ndo heye kɛnɛ kasalawɔ. Le Akristo wa mɛtɛ, ɔsɔ ekɔ dikambo dia mɛtɛ di’ohomba efula dia lo Bible diele la shɛngiya lo waonga ndo lo lɔkɛwɔ lawɔ etena kavushawɔ lakiwɔ ɔmɔtshi la ngandji.
3 Teye wetshelo wahindɛ Nzambi akambo: Lo ekambɔ k’Ɛdɛna, Jehowa akatɛ Adama l’Eva dia vɔ ‘wayovɔ’ naka vɔ mɔnyɔla ɔlɛmbɛ Ande. (Etat. 2:17) Koko, Satana akayowatɛka dia vɔ ‘hawotovɔ’ naka vɔ mɔnyɔla ɔlɛmbɛ waki Nzambi. (Etat. 3:4) Satana akayotaka kashi kekina nto, nde akate dia wanɛ wavɔ hawovu koko vɔ mbeyaka akambo ndo nsɛnaka l’andja wa lo nyuma. Kashi kɛsɔ pindɛka Jehowa akambo ndo mbishaka lokombo lande sɔnyi. Le atɛmɔdi waki Jehowa, dietawɔ di’ɔnɛ anto wavɔ mbeyaka akambo ndo wekɔ la akoka wa monga la shɛngiya lo nsɛnɔ y’anto wasɛna kema tsho wetshelo wa kashi. Koko diɔ diekɔ ehomɔ ka wolo kakamba la Satana dia kesa anto ndo mbishɛ mɛtɛ kele lo Bible. Anto tshɛ woka Nzambi ngandji pombaka mɛtɛ mpetsha wetshelo ɔsɔ! (Romo 12:9) Onde wɛ mpetshaka wetshelo akɔ?
4 Jehowa akadjangɛ ase Isariyɛlɛ dia vɔ kakitɔna tshɛ lo tshɛ la mbekelo tshɛ kana sɛlɛmɔnyi yokakatani la dietawɔ dia kashi sɔ. (Euh. 18:9-13) Woho akɔ wâmɛ mbele, Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakewɔ mbekelo tshɛ yakɔtɔnɛka la dietawɔ sɔ. (2 Kor. 6:15-17; Eny. 21:8) Ɛlɔ kɛnɛ, Ɛmɛnyi wa Jehowa tshɛ mbewɔka mbekelo tshɛ yɔtɔnɛ la dietawɔ di’ɔnɛ wanɛ wavɔ mbeyaka akambo ndo kokaka monga la shɛngiya le wanɛ wasɛna.
5 Tokane yimba lo kɛnɛ kendana la mbekelo: Afundelo mɛnyaka dia aha mbekelo tshɛ yendana la otanda mbɔtɔnɛ la dietawɔ dia kashi sɔ. Ɛnyɛlɔ, ‘wakɔmbɛ odo waki Yeso la ahɔndɔ ndo wakawotɛ diangɔ di’opumu woho wakasalaka ase Juda dia kundɛ anto.’ (Joa. 19:40) Koko, ekambi waki Nzambi tonaka mbekelo nkina tshɛ yokakatanyi la dietawɔ di’ɔnɛ wanɛ wavɔ mbeyaka akambo. (Lew. 21:5; 19:27, 28; Euh. 14:1, 2) Ɛlɔ kɛnɛ, l’andja w’otondo, sɛlɛmɔnyi ndo mbekelo efula yendana la otanda mbɔtɔnɛka la dietawɔ sɔ. Ngasɔ mbediɔ ndo lanɛ lo Congo. Ekɔ ohomba efula dia sho mbekiya ‘akoka aso w’ekanelo ka yimba dia mbeya tshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ.’ (Heb. 5:14) Kɛsɔ ayotokimanyiya dia sho mbeya mbekelo yahɔtɔnɛ ndo nyɛ yɔtɔnɛ la akambo wa mɛtɛ wa lo Bible. Atɔndɔ akɔna wa lo Bible wakoka tokimanyiya lo dikambo sɔ?
6 Tokambe la atɔndɔ wa lo Bible: Wanɛ wakombola mpomɔ lokolo l’ɔlɔ lo washo wa Nzambi hawohombe sɔhana la anto wele kema ambetawudi. Bible totɛka ɔnɛ: “Nyumo uma l’atei a wo, nyuyatuli uma le wo, mbata Khumadiondjo, tanyunandaki engo ka kolo.” (2 Kor. 6:14, 17) La tɔndɔ sɔ lo yimba, sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde diɔtɔnganelo diekɔ lam’asa mbekelo kɛmɔ kendana l’otanda la dietawɔ di’ɔnɛ okishi w’onto lambovɔ mongaka la shɛngiya le anto weke la lɔsɛnɔ?’ Naka diɔtɔnganelo dia ngasɔ diekɔ, kete mbekelo kɛsɔ kema tsho djembetelo ya mɛnya kandji kele laso. Dui sɔ konyaka mbekelo kɛsɔ tshelo mɔtshi ya l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi. Jehowa Nzambi ka mɛtɛ hetawɔ ndo hangɛnangɛna tshelo shɔ.−Ɛdika la Embadi 2:12.
7 Tɔndɔ dia hende tanemaka lo 1 Koreto 10:32, lɛnɛ adiaso ɔnɛ: “Tanyuyalaki uku utamba a takanya; le asi Juda kana le asi Ngirika, kana le ekelizia wa [Nzambi].” Ngande wakokaso kamba la tɔndɔ sɔ? Ɛmɛnyi wa Jehowa mbeyamaka di’ɔnɛ vɔ mbetshaka akambo wa mɛtɛ wele lo Bible w’ɔnɛ anto wambovɔ haweye ndoko dui ndo hawokoke kimanyiya kana salɛ anto wasɛna kɔlɔ. Ko kakɔna kayosalema naka onto ɔmɔtshi la l’etshumanelo amboyasha lo mbekelo kɛmɔtshi kendana l’otanda kokakatanyi la wɔma w’edo? Woho wayashande lo mbekelo kɛsɔ kokaka takanya anto amɔtshi weya kɛnɛ ketawɔ ndo ketsha Ɛmɛnyi wa Jehowa lo dikambo dia wanɛ wambovɔ. Jehowa nyangaka efula etena kɛnande anto watakana ndo dui sɔ kokaka shimba anto akina dia vɔ mbetawɔ losango la Diolelo.−Mat. 18:6; Luka 11:52.
8 Tohetsha kɛnɛ kele kɔlɔ: Etena kayasha anto wele bu ambetawudi lo mbekelo shɔ, vɔ haweye dia wekɔ lo ndjasha l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi. Ndo mbala efula vɔ hawoke lande na katonaso ndjasha lo sɛlɛmɔnyi ya kɔlɔ shɔ. Ɔnkɔnɛ mbɔsa yɛdikɔ lo dikambo sɔ mbeyaka monga dui dia wolo le so ndo mbeyaka mbidja ngandji kokaso Jehowa ndo kɔlamelo yaso l’ohemba. Koko, sho nangaka monga ‘aha l’onongo ndo aha la lokeso ndo aha la vadi.’ (Fil. 2:15) Ngandji kokaso Jehowa totshutshuyaka dia sho ‘mpetsha kɛnɛ kele kɔlɔ ndo kukutɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.’ (Romo 12:9) Sho mbeyaka dimɛna dia ekɔ kɔlɔ dia sho sala tshelo tshɛ yɔtɔnɛ la dietawɔ di’ɔnɛ anto wambovɔ mbeyaka akambo ndo vɔ kokaka monga la shɛngiya le wanɛ wasɛna. Lo ndjela atɔndɔ asɔ, nyɛsɔ tɔsɛdingole dimɛna dimɛna mbekelo yendana l’otanda yasalema tena efula l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ.
Kɛnɛ kasalema la ntondo k’okundelo
9 Nɔngɔsɔla odo: Mbeyaka monga ohomba mbɔtsha odo la ntondo ka mbokundɛ dia vɔ monga pudipudi. (Etsha 9:37) Mbekelo kɛsɔ bu la losambi la sɛlɛmɔnyi yahɔtɔnɛ l’Afundelo yendana la nɔngɔsɔla odo dia nde tɔsɛna l’andja okina. Etena kɔtsha wanɛ woka edo wɔma odo awɔ, vɔ mbeyaka mbotɛ malashi ndo monya nkala la divo dia ndjokundɛ mbala ka hende. Vɔ kambaka la ashi ndo l’akatshi amɔtshi wa lânde dia mbɔtsha odo. Vɔ koka mbidja dɛngalɛnga ndo diangɔ dikina l’ahɔndɔ w’odo kana lo dibaya. Anto amɔtshi mbetawɔka dia akambo asɔ tshɛ wekɔ ohomba efula dia odo koma dimɛna l’andja waki watshɛnde.
10 Lo ahole amɔtshi, anto wekɔ la mbekelo ka ase nkumbo amɔtshi nɔngɔsɔla odo awɔ dia mbokundɛ. Naka ombetawudi mbovwe, kete pombaka sala la wolo tshɛ diaha ase nkumbo wele bu ambetawudi mbɔsa odo ndo sala la wɔ sɛlɛmɔnyi y’apanganu lo woshɛshɛ. Aha la tâmu, ndoko ɔnangɛso kana kadiyɛso kayetawɔ dia vɔ sala awui asɔ la odo ande. Ase etshumanelo kokaka mbetawoya ase nkumbo diaha vɔ sala dui tshɛ diahatolanga ɔnɛ lovwe vɔ sala la odo ande. Koko naka ase nkumbo wele bu ambetawudi wambɔsa odo la wolo, kete sho pombaka ndjashikikɛ diaha mbisha lonya lo totshelo tahɔtɔnɛ la Afundelo. Ndo sho kokaka keketshama lo mbeya dia kɛnɛ tshɛ kakoka sala anto wele bu ambetawudi hakoke monga la shɛngiya lo elongamelo kele la Okristo wambovɔ. Nde akavu la kɔlamelo, ɔnkɔnɛ Jehowa mbohɔka.
11 Otshikelo w’odo l’andja dia anto ndjowendaka: Onto ndamɛ mbahomba mbɔsa yɛdikɔ ya kana nde ayokitsha odo wa lakinde ɔmɔtshi l’andja dia anto ndjendaka kana bu. Naka nkumbo kɛmɔtshi k’Akristo wambotona kitsha odo awɔ l’andja dia anto ndjendaka, ndoko onto lahomba tɛkɛta kɔlɔ lo dikambo diawɔ. Naka vɔ wambɔsa yɛdikɔ ya kitsha odo l’andja dia anto ndjendaka, kete vɔ pombaka takanyi yimba dimɛna la ntondo woho wayokoka dikambo sɔ salema lo yoho ya dimɛna ndo yɔtɔnɛ la dietawɔ di’Akristo.
12 Lo ahole amɔtshi, anto wekɔ la mbekelo ka minyaka odo oma lo dibaya ko mbokitsha lo mbeto kɔlɛngami dimɛna. Vɔ mbeyaka ndɔtsha womoto lovwe okutu wa wɛma wele oko wɔnɛ walɔta wamato lushi la diwala ndo mbɔlɔtsha azama ndo mbɔlɛnga la dɛngalɛnga dikina. Anto waya la mbekelo ka ndɔtaka epila ndo tambala diele la foto k’odo, ndo vɔ mongaka la akɔhɔ ndo la diangɔ dikina diele la elungi k’odo. Vɔ salaka diangɔ sɔ ko kahɛka anto dia anto ndɔta ndo kamba la diangɔ diakɔ l’otanda. Anto wele l’otanda mataka foto ka tshitshɛ k’odo l’ahɔndɔ awɔ. Onde ekɔ dui dia lomba dia ndjela mbekelo ya l’andja ɔnɛ shɔ? Kema. Ndo nto, awui asɔ ekɔ yoho mɔtshi ya tɛmɔla onto lovwe.
13 Lam’ele Bible hatɛkɛta oseka vuiwui tshɛ yendana la okundelo, wanɛ wele la lonyuma l’ɔlɔlɔ mbeyaka dia yoho shɔ ya mɛnya kɛnɛ kele l’onto ‘haye oma le Nzambi koko ndja oma le andja ɔnɛ.’ (1 Joa. 2:15, 16) Ndjela mbekelo shɔ mbeyaka tshutshuya anto wele kema ambetawudi dia vɔ sala awui wa kɔlɔ wele oko ndela la dui dia wolo efula ndo lo yoho ya tshambandeko, sawɛ odo falanga ndo diangɔ dikina, mumamɛ odo ndo mbotɛ akambo wate kana oko nde eke la lɔsɛnɔ. Naka awui wa ngasɔ salema l’otanda w’Okristo, kete lokombo la Jehowa ndo l’ekambi ande layoshama sɔnyi efula. Aha la tâmu, tona dia ndjasha lo mbekelo yasala anto wele lo wodjima wa lo nyuma ekɔ yoho yoleki dimɛna ya sala akambo lo yoho ya dimɛna, ya kɛnɛmɔ ndo yahombama le Akristo wa mɛtɛ.−Ef. 5:15-17.
14 Olalelo wa l’andja: Anto mbetshaka otsho w’otondo l’andja l’odo laka odo kana lo dihole dikina. Vɔ tatɛka tshumana la dikɔlɔ ndo tetemalaka otsho w’otondo. Mbekelo kɛsɔ tshikitana la tshelo ya ntshɔ tenda nkumbo kambovusha lo wonya wakoka dia mbakeketsha ndo mbasamba. Tena efula vɔ ndalaka l’odo la ngelo ko tokundɛ la wedi a pindju. L’otsho ɔsɔ, anto membaka nkembo, ase ɛtɛmwɛlɔ ndjaka dia ndjɔlɔmba ndo edimba tombolaka odo. Anto fɔnyaka dia awui asɔ tshɛ kokɛka odo ndo ase nkumbo wele la lɔsɛnɔ oma le nyuma ya kɔlɔ. Lam’ele mbekelo kɛsɔ kakatana la dietawɔ di’ɔnɛ okishi wa onto lovwe weke la lɔsɛnɔ, la lomba tshɛ Akristo wa mɛtɛ mbewɔka sɛlɛmɔnyi shɔ yahɔtɔnɛ l’Afundelo. Sala dikambo sɔ kânga lo tshanda mɔtshi tsho hɔtɔnɛ la yɛdikɔ yakatɔshi ya ‘mpetsha kɛnɛ kele kɔlɔ.’−Romo 12:9.
15 Etena kavɔ Okristo ɔmɔtshi, sho pombaka sala la wolo diaha mɛnya anto akina dia sho ndalaka l’andja l’odo lo yoho yaso. Ɛnyɛlɔ, ngande wayɔsa anto naka Ɛmɛnyi wa Jehowa ndala l’andja l’odo la ntondo ka vɔ tokundɛ ndo mbetsha wenya efula lo memba ndo lo nɔmbaka? Kânga mbakokawɔ sala dikambo sɔ l’eyango w’amɛna, vɔ pombaka mbidja yimba dimɛna efula lo nkum’etema y’anto akina. (1 Kor. 10:23) Onde olalelo wa l’andja l’odo wayotakanya asekaso ambetawudi weya dimɛna kiɔkɔ ndo oyango wele la sɛlɛmɔnyi y’olalelo wa l’andja l’odo? Onde anto wele bu ambetawudi wayokoma lo mbuta dia oko ɛtɛmwɛlɔ ekina ndo Ɛmɛnyi wa Jehowa mbalala l’andja l’odo? Lo mɛtɛ, tekɔ la waaso akina efula wakokaso sambisha ndo samba wanɛ wambovusha onto. Kana yimba lo awui asɔ pombaka totshutshuya dia sho mbewɔ dia sala awui wafɔna la sɛlɛmɔnyi y’olalelo wa l’andja l’odo yasala anto akina. Sala ngasɔ ayɛnya dia sho tshikitana l’andja ɔnɛ ndo tamboyashikikɛ dia ndjakakitola la “engo ka kolo.”−2 Kor. 6:17; Mal. 3:18.
16 Sho pombaka mbidja yimba l’ɔhɛmwɛlɔ wata ɔnɛ: “Kanga yewo atenaka elanyelu, atuyasheka. Keli kanga enginya atokolamelaka lokendo, atusuwaka loko.” (Tuk. 22:3) Tɔndɔ dia lo Bible sɔ diekɔ mɛtɛ lo kɛnɛ kendana la olalelo wa l’andja l’odo. Awui weta mɛnyaka dia ntshɔ l’odo la ngelo la ntondo ka mbokundɛ la wedi a pindju tondjaka ekakatanu efula. Ekakatanu ndekaka monga naka vɔ ntshɔ l’odo laka ose nkumbo lele bu ombetawudi. Lam’ele odo wekɔ lo kiaka, ase nkumbo ndo asukanyi mbeyaka tshutshuyama dia tshumana dia memba ndo nɔmba otsho w’otondo dia namaka odo. Anto tetemalaka ndala l’andja lo edja tshɛ kekewɔ watakundɛ odo. Dia mbewɔ dikambo sɔ l’odo w’Okristo, ase nkumbo wele ambetawudi pombaka kana yimba dimɛna dimɛna lo etena kayowotshɔ l’odo laka ose nkumbo kana dihole dikina. Naka ekɔ mɛtɛ ohomba dia paka ntshɔ l’odo la ngelo, kete ayonga dui dia ‘lomba’ dia ntshɔ l’odo akɔ lushi layowokundɛ lo dihole dia ntshɔ tolala lawɔ. Lo mɛtɛ, dui sɔ mbeyaka monga wolo ndo mbela ekakatanu lo yɛdikɔ mɔtshi, koko diɔ kokaka salema naka ase nkumbo nɔngɔsɔla akambo dimɛna ndo kamba kâmɛ. Lo sala ngasɔ, sho kokaka mbewɔ dia takanya anto akina.−Tuk. 22:3.
17 Tayɔsɛdingola awui akina w’ohomba lo kɛnɛ kendana la awui w’otanda lo Olimu aso wa Diolelo wa ngɔndɔ yayaye. Awui asɔ wayotokimanyiya oko weso Akristo wa mɛtɛ dia sho nama nkum’otema ka pudipudi ndo mbewɔ dia takanya anto akina etena kasukɛso kanyi y’Afundelo lo kɛnɛ kendana la okundelo.−1 Kor. 10:32.
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 7]
(Yela lo lɛkɛ 7, etenyi ka 7)
[Efundelo wa l’etei w’odingɔ wa lo lɛkɛ 8]
Tosuke kanyi y’Afundelo lo dikambo dia okundelo—Etenyi 1 (tshenyi y’oma)