BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • mwbr19 Ngɔndɔ ka samalo lk. 1-2
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso (06/2019)

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso (06/2019)
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2019
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 3-9
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 10-16
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 17-23
  • NGƆNDƆ KA SAMALO 24-30
Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2019
mwbr19 Ngɔndɔ ka samalo lk. 1-2

Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso

NGƆNDƆ KA SAMALO 3-9

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | NGALATIYA 4-6

“‘Dui dia didjidji’ diele la kitshimudi le so”

it-1-F 56 od. 1

Hangara

Lo ndjela ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, Hangara aki didjidji dia dui dimɔtshi, nde akalembetshiyaka wodja w’Isariyɛlɛ wa lo demba waki la diɔtɔnganelo la Jehowa lo tshimbo ya sheke y’Ɛlɛmbɛ. Vɔ wakasale osapwelo wa sheke shɔ lo Dikona dia Sinayi, “sheke [yakɔ] yakote ana dia monga mfumbe.” Lam’ele vɔ waki atshi wa pɛkato, wodja ɔsɔ kokoka nkitanyiya awui wa lo sheke y’ɛlɛmbɛ shɔ. Etena kakiwɔ l’ɛse ka sheke y’Ɛlɛmbɛ shɔ, ase Isariyɛlɛ komonga anto wele la lotshungɔ, koko wakɔsama oko atshi wa pɛkato wakahombe mvɔ, vɔ waki mɛtɛ mfumbe. (Jni 8:34; Rɔm 8:1-3) Jɛrusalɛma ya lo nshi ya Pɔɔlɔ yakɛdikama la Hangara, nɛ dia kapitalɛ kɛsɔ kakalembetshiyaka okongamelo w’Isariyɛlɛ wa lo demba waki mfumbe kaamɛ l’anande. Akristo wakotɔ lo nyuma wekɔ ana wa “Jɛrusalɛma ya la diko,” mbuta ate wadi aki Nzambi la didjidji. Oko Sara womoto laki la lotshungɔ, Jɛrusalɛma shɔ komonga mfumbe. Ndo nto oko wakahɛnyahɛnyama Isaka oma le Ishimayɛlɛ, mbele ndo ana wa “Jɛrusalɛma ya la diko” wakatshungɔma diɛsɛ la Ɔna lakahɛnyahɛnyama oma le ana wa Jɛrusalɛma yaki mfumbe. L’ekomelo, Hangara nde la ɔnande wakatshanyema, dui sɔ diaki didjidji dia woho wakatone Jehowa Isariyɛlɛ wa lo demba oko wodja.​—Nga 4:21-31; enda ndo Jni 8:31-40.

w14 10/15 10 od. 11

Tonge la mbetawɔ ka wolo lo Diolelo

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w09-F 4/1 13

Onde wɛ akeyaka?

Lande na kakelɛ Yeso Jehowa lo dɔmbɛlɔ ɔnɛ “Aba, Papa!”?

Tshɛkɛta ya lo Arameyɛ ya ʼab·baʼʹ kokaka nembetshiya “papa” kana “Papa le.” Lo mbala yakɔ shato yatanema tshɛkɛta shɔ l’Afundelo, yɔ yekɔ etenyi kɛmɔtshi ka dɔmbɛlɔ ndo vɔ kambaka la yɔ dia ntɛkɛta dikambo dia Jehowa Shɛso lele l’olongo. Kakɔna kalembetshiya tshɛkɛta shɔ?

Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi (The International Standard Bible Encyclopedia) mbutaka ɔnɛ: “Lo nshi ya Yeso, ana wakelɛka ambutshi awɔ w’apami ɔnɛ Aba. Tshɛkɛta shɔ yakɛnyaka ngandji ndo dilɛmiɛlɔ.” Tshɛkɛta shɔ yaki l’atei wa tɔtɛkɛta ta ntondo takekaka ɔna. Yeso akakambe la tshɛkɛta shɔ dia nsɛngasɛnga She. L’ekambɔ ka Ngɛtɛsɛmanɛ, wenya engana la ntondo ka nde mvɔ lo dɔmbɛlɔ diande, Yeso akasɛngasɛnga Jehowa lo nkamba la tshɛkɛta “Aba, Papa.”​—Makɔ 14:36.

Vɔ kondekaka nkamba la tshɛkɛta ʼAbāʼ dia ntɛkɛta dikambo dia Nzambi l’abuku w’ase Juda wa lo nshi yakalɔmbɔlaka ase Ngirika la ase Rɔmɔ. Ase Juda kokambaka la tshɛkɛta shɔ yakalekaka mbeyama dia nɔmba Nzambi. Koko “Yeso akakambe la tshɛkɛta shɔ lo dɔmbɛlɔ dia mɛnya lɔngɛnyi la ma ma lam’asande la Nzambi.” Avɛsa akina ahende watanema tshɛkɛta “Aba” wakafundama oma le ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, dui sɔ mɛnyaka dia Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakakambaka vɔ la wɔ la tshɛkɛta shɔ l’alɔmbɛlɔ awɔ.​—Rɔmɔ 8:15; Ngalatiya 4:6.

w10-F 11/1 15

Onde wɛ akeyaka?

Kakɔna kakalange Pɔɔlɔ mbuta etena kakandate dia nde aki la ‘tolembetelo lo demba diande oko mfumbe ka Yeso’?​—Ngalatiya 6:17.

▪ Ondo ampokami wa Pɔɔlɔ wa lo ntambe ka ntondo wakakoke monga la tokanyi efula lo mboka ɛtɛkɛta ande. Ɛnyɛlɔ, lo nshi y’edjedja wakakambaka la lowolo la dja la beela dia mbidja ase lokanu wakandamaka lo ta, wevi wa lo tɛmpɛlɔ ndo mfumbe y’ase dawo tolembetelo. Akɔsamaka oko dui dia diɔnyɔ nkamba la lowolo la ngasɔ dia mbidja onto djembetelo.

Koko, tolembetelo tɔsɔ kɔmbɔsamaka mbala tshɛ lo yoho ya kɔlɔ. Anto efula wa lo nshi y’edjedja wakakambaka la tɔ dia ndjaeyanya oko ose dioho kapanda kana ose ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi wa laande. Ɛnyɛlɔ, lo ndjela dibuku dimɔtshi (Theological Dictionary of the New Testament) ase Asuriya wakayakidia le tozambizambi Hadad ndo Atargatis lo ndjadja tolembetelo lo kingo kana lo sɔnga dia lonya . . . Wakamataka ɔtɛmɔdi wa jambizambi yakawelɛka Dionysus woho ɔmɔtshi wa dikatshi oko djembetelo.”

Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula mbutaka dia Pɔɔlɔ akatɛkɛtaka dikambo dia fwe yaki la nde lo demba l’ɔtɛ wakawɔhɛnyahɛnyaka etena kakinde misiɔnɛrɛ. (2 Kɔrɛtɔ 11:23-27) Koko ondo Pɔɔlɔ akalange mbuta dia yoho yande ya lɔsɛnɔ mbakaweyanyaka oko Okristo, koko aha tolembetelo ta mɛtɛ mɛtɛ taki la nde.

NGƆNDƆ KA SAMALO 10-16

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ƐFƐSƆ 1-3

“Ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa ndo akambo wasalatɔ”

it-2-F 858 od. 2

Sheke y’ekila

Diolelo diaki Mɛsiya. L’efundelo ande, Pɔɔlɔ mbishaka lokanyi l’otondo lo kɛnɛ kendana la woshwelo wa sheke y’ekila ya Kristo. Lo Ɛfɛsɔ 1:9-11, nde tɛkɛtaka dikambo dia woho wakeyanya Nzambi “sheke y’ekila” ya lolango lande ndo nde mbutaka ate: “Dui sɔ diakasalema lo ndjela kɛnɛ kɔɔngɛnyangɛnya ndo kakandakongɛ ndamɛ dikambo dia ɛlɔmbwɛlɔ lo ekomelo ka tena diakandashikikɛ, dia ntshumanya diangɔ tshɛ kaamɛ le Kristo, diangɔ dia l’olongo ndo diangɔ dia la nkɛtɛ. Eelo, le nde, ɔnɛ leso kaamɛ la nde ndo lakatasɔnama la ntondo dia monga ekitɔ kaamɛ la nde lo ndjela sangwelo dia ɔnɛ lakotsha akambo tshɛ oko washikikɛnde lo ndjela lolango lande.” “Sheke y’ekila” mendanaka ndo la lowandji, mbuta ate Diolelo dia Mɛsiya diaki Nzambi. “Diangɔ dia l’olongo,” diatɛkɛta Pɔɔlɔ lanɛ, ele wanɛ wayolɛ kaamɛ la Kristo lo Diolelo dia l’olongo. “Diangɔ dia la nkɛtɛ” ele wanɛ wayonga ambolami adiɔ la nkɛtɛ. Yeso akalembetshiya ambeki ande dia sheke y’ekila shɔ yakendanaka la Diolelo etena kakandawatɛ ɔnɛ: “Wakanyosha diɛsɛ dia nshihodia sheke y’ekila yendana la Diolelo dia Nzambi.”​—Mak 4:11.

w12 7/15 27-28 od. 3-4

‘Jehowa ndamɛ mbatshumanya nkumbo kande’

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w13 2/15 28 od. 15

Tatetawɔke di’ɛngɔ kɛmɔtshi toshimba dia monga la lotombo

cl 299 od. 21

Onde wɛ “mbeyaka ngandji ka Kristu”?

NGƆNDƆ KA SAMALO 17-23

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | ƐFƐSƆ 4-6

“Nyɔlɔtɛ ɛlɔtɔ thɛ wa ta w’oma le Nzambi”

w18.05 27 od. 1

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka nyotshikale nge la ntondo ka Diabolo

w18.05 28-29 od. 4, 7, 10

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka nyotshikale nge la ntondo ka Diabolo

w18.05 29-31 od. 13, 16, 20

Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka nyotshikale nge la ntondo ka Diabolo

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-2-F 859-860 od. 6

Ekila

Nyuma k’ekila. Wolo wa Jehowa wa nkamba olimu, kana nyuma, ndjelaka ɛlɔmbwɛlɔ kande ndo kotshaka sangwelo diande mbala tshɛ. Tɔ bu la vadi, kekɔ pudipudi, ekila ndo kitshama laande dia Nzambi kambaka la tɔ olimu. Diakɔ dielamɛtɔ ɔnɛ “nyuma k’ekila.” (Os 51:11; Luk 11:13; Rɔm 1:4; Ɛf 1:13) Nyuma k’ekila kakamba olimu le onto ekɔ wolo w’ekila ndo wa pudipudi. Etsha tshɛ wa mindo ndo awui wa kɔlɔ ndɔshanaka la nyuma kɛsɔ kana ‘kinyangiyaka.’ (Ɛf 4:30) Kaanga mbetɔ bu onto, nyuma k’ekila mɛnyaka lonto l’ekila laki Nzambi, diakɔ diele tɔ kokaka ‘nyanga.’ Etsha wa kɔlɔ tshɛ nyangaka dia ‘dima dja ya nyuma.’ (1Tɛ 5:19) Naka onto ntetemala nsala etsha wa kɔlɔ ɛsɔ, kete lo yoho mɔtshi nde ekɔ lo “nyangiya” nyuma k’ekila kaki Nzambi ndo dui sɔ mbeyaka ndjokonya Nzambi otunyi w’ɔtɔmbɔki ɔsɔ. (Isa 63:10) Onto lanyangiya nyuma k’ekila komaka polo lo kitɛnga, pɛkato kakate Yeso Kristo ɔnɛ tɔ hadimanyiyamaki pondjo, oyadi lo dikongɛ nɛ di’akambo kana lo nɛ diayaye.​—Mat 12:31, 32; Mak 3:28-30; Enda ESPRIT.

it-1-F 237 od. 6

Lokaki

Mɛnamaka oma l’etsha. L’edjedja ka wonya, dui dimɔtshi dia kɔlɔ diayotosala koka ndjɛnya dia tekɔ la lokaki. Ofundji wa Bible Jakɔba totɛka ɔnɛ tokanyi ta kɔlɔ lam’atshɔtɔ diemi mbotaka pɛkato. (Jak 1:14, 15) Kanga lokaki kokaka mbeyama oma lo kɛnɛ kasalande. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ shikikɛka ɔnɛ kanga lokaki ekɔ ɔtɛmɔdi wa dikishi. (Ɛf 5:5) Oma lo lokaki lande, onto ɔsɔ konyaka ɛngɔ kakombolande oko nzambi lo kietsha la ntondo k’olimu ndo k’ɔtɛmwɛlɔ w’Otungi.​—Rɔm 1:24, 25.

NGƆNDƆ KA SAMALO 24-30

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | FILIPƐ 1-4

“Lo oseka dikambo tshɛ, tanyoyakiyanyake”

w17.08 10 od. 10

“Wɔladi wa Nzambi [ndeka] tokanyi tshɛ”

w17.08 10 od. 7

“Wɔladi wa Nzambi [ndeka] tokanyi tshɛ”

w17.08 12 od. 16

“Wɔladi wa Nzambi [ndeka] tokanyi tshɛ”

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

it-2-F 850 od. 1

Olambo

Elambo wa lotɛ. Elambo wa lotɛ wakakimɔmaka kaamɛ l’elambo ekina djekoleko l’ɔkɔngɔ w’ase Isariyɛlɛ mbɔtɔ lo nkɛtɛ ya Daka. (Wal 15:2, 5, 8-10) Elambo ɛsɔ waki wanu (“wanu wadjoya”) wakawatɛka lo elambwelo. (Wal 28:7, 14; ɛdika la Eto 30:9; Wal 15:10.) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafundɛ Akristo wa la Filipɛ ɔnɛ: “Oyadi kaanga lekɔ lo tshulwama oko olambo wa lotɛ laadiko dia olambo ndo olimu w’ekila wele mbetawɔ kanyu kakanyɔlɔmbɔla dia nsala, lekɔ la ɔlɔ ndo lekɔ lo ngɛnangɛna.” Lo ntɛkɛta dikambo di’olambo wa didjidji ɔsɔ, Pɔɔlɔ akɛnya woho wakinde nsuke dia ndjasha tshɛ dikambo di’anango Akristo. (Flp 2:17) Yema tshitshɛ la ntondo ka nde mvɔ, nde akafundɛ Timɔte ate: “Dimi lamboshila tshulwama oko olambo wa lotɛ ndo etena ka dimi ntshungɔ kaya suke.”​—2Ti 4:6.

w07 1/1 29 od. 5

“Eulwelu ka ntundu” kekɔ lo tatetemala nshi nyɛ!

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto