BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • mwbr19 Ngɔndɔ ka dikumi lk. 1-5
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso (10/2019)

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso (10/2019)
  • Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2019
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • NGƆNGƆ KA DIKUMI 7-13
  • NGƆNDƆ KA DIKUMI 14-20
  • NGƆNDƆ KA DIKUMI 21-27
  • NGƆNDƆ KA DIKUMI 28–NGƆNDƆ KA DIKUMI L’ƆTƆI 3
Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la lɔsɛnɔ ndo olimu aso—2019
mwbr19 Ngɔndɔ ka dikumi lk. 1-5

Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso

NGƆNGƆ KA DIKUMI 7-13

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | JAKƆBA 3-5

‘Tɔkɛnɛmɔlɛ lomba l’oma le Nzambi’

cl 221-222 od. 9-10

Onde “lomba l’oma la diko” kambaka lo lɔsɛnɔ lɛ?

9 “Ntondo pudipudi.” Monga pudipudi kɛdikɛdi monga aha la vadi oyadi l’andja kana l’etei. Lam’ele Bible kakatanyaka lomba la otema, lomba l’oma l’olongo halokoke mbɔtɔ lo otema wambolanyema la tokanyi, la saki ndo la eyango wa kɔlɔ. (Tukedi 2:10; Mateu 15:19, 20) Ɔnkɔnɛ, naka tekɔ la etema wa pudipudi, lo yoho yakoka anto wele bu kokele monga lawɔ, kete ‘tayewɔ kɛnɛ kele kɔlɔ ko tshaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.’ (Osambu 37:27; Tukedi 3:7) Kema kokaka mɛtɛ dia pudipudi monga dionga dia ntondo l’ɔnɔngɔ wa waonga wa lomba wakashile Jakoba? Kokaka mɛtɛ nɛ dia ngande wakokaso kɛnɛmɔla mɛtɛ elowa ekina wa lomba l’oma l’olongo naka sho bu pudipudi lo lɔkɛwɔ ndo lo nyuma na?

10 “Oma laasɔ lekɔ wɔladi.” Lomba l’oma l’olongo totshutshuyaka dia nyanga wɔladi, wele olowa ɔmɔtshi wa nyuma ka Nzambi. (Ngalatiya 5:22) Sho salaka la wolo di’aha pandjola “dimama dia ki” diakakatanya ekambi waki Jehowa. (Efeso 4:3) Sho salaka nto la wolo dia kaloya wɔladi naka vɔ wambofukutana. Lande na kele dikambo sɔ ohomba na? Bible mbutaka ɔnɛ: ‘Nyotetemale sɛna lo wɔladi; ko Nzambi ka ngandji ndo ka wɔladi ayonga lanyu.’ (2 Koreto 13:11) Ɔnkɔnɛ, edja tshɛ kayototetemala la sɛna lo wɔladi, Nzambi ka wɔladi ayongaka laso. Lâsɔ woho wɔsaso atɛmɔdi ande ekɔ la shɛngiya ya wolo lo diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. Ngande wakokaso ndjaɛnya dia tekɔ anto wadja wɔladi na? Tɔshi ɛnyɛlɔ.

cl 223-224 od. 12

Onde “lomba l’oma la diko” kambaka lo lɔsɛnɔ lɛ?

12 “Ekanelo k’ɔlɔlɔ.” Monga la ekanelo k’ɔlɔlɔ kɛdikɛdi na? Lo ndjela ambewi wa Bible, tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “ekanelo k’ɔlɔlɔ” lo Jakoba 3:17 yekɔ wolo kadimola. Akadimudi wakakambe la tɔtɛkɛta tele oko “wɛdimo,” “lotutsha,” ndo “kanɛka anto.” Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi ka lo Traduction du monde nouveau mɛnyaka dia kitshimudi ya tshɛkɛta shɔ ele “ndjaɔtɔnganyiya.” Ngande wakokaso mɛnya dia dionga dia lomba l’oma l’olongo sɔ dieko lo kamba olimu le so?

cl 224-225 od. 14-15

Onde “lomba l’oma la diko” kambaka lo lɔsɛnɔ lɛ?

14 “Suke dia kitanyiya.” Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “suke dia kitanyiya” hayotanema dihole dikina lo Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ. Lo ndjela ombewi ɔmɔtshi w’awui wa lo Bible, tshɛkɛta nyɛ “kambemaka mbala efula lo kɛnɛ kendana la okitanyiya w’asɔlayi.” Yɔ mbelaka kanyi ya “wɔdu mbetawoyama” ndo “dietawɔ.” Onto lalɔmbɔma la lomba l’oma l’olongo ekɔ suke dia mbetawɔ kɛnɛ kata Afundelo. Nde heyama oko onto latshininala paka lo tɛdikɔ takandɔshi oyadi kânga mɛnamaka dia nde ekɔ la munga. Koko, nde mongaka suke dia tshikitanya tɛdikɔ tande naka wambowɛnya lo ekimanyielo ka Afundelo dia nde ekɔ lo mboka ka kɔlɔ kana ekɔ la tokanyi ta kɔlɔ. Onde ngasɔ mbakeya anto akina?

“Ndola la kɛtshi ndo la elowa w’ɔlɔlɔ”

15 “Ndola la kɛtshi ndo la elowa w’ɔlɔlɔ.” Kɛtshi ekɔ etenyi k’ohomba efula ka lomba l’oma l’olongo, nɛ dia lomba lɔsɔ “ndola la kɛtshi.” Tolembete dia “kɛtshi” la “elowa w’ɔlɔlɔ” shilama kâmɛ. Kɛsɔ kokaka nɛ dia lo Bible, kɛtshi mɛnyaka mbala efula ndjakiyanya efula lo dikambo di’anto akina ndo kɛtshi kɛsɔ mɛnamaka oma lo ditshelo efula di’ɔlɔlɔ. Dibuku dimɔtshi nembetshiyaka kɛtshi oko “kandji kokama etena konga onto ɔmɔtshi la pâ ndo welo wadjama dia nyanga woho wa mbôkimanyiya.” Ɔnkɔnɛ, lomba laki Nzambi bu la wendjudi, otema wolo kana ewo ka l’onyɔ keto. Koko, lɔ pɛtahɛtaka, ndja oma k’ɛse otema, ndo mbokanaka kandji. Ngande wayotɛnya dia sho ndola la kɛtshi na?

cl 226-227 od. 18-19

Onde “lomba l’oma la diko” kambaka lo lɔsɛnɔ lɛ?

18 “Aha la shɔnɔdi.” Lomba laki Nzambi hakanɛ wanɛ wele la lokoho la demba lokina kɔlɔ ndo kema la lotamanya l’ɔtɛ wa wodja wakotɔ onto. Naka tekɔ lo nɔmbɔma la lomba la ngasɔ, kete tayosalaka la wolo dia minya kanyi tshɛ ya shɔnɔdi oma lo etema aso. (Jakoba 2:9) Diakɔ diele hatoleke nanga anto l’ɔtɛ wa diewo dia mukanda diele lawɔ, falanga yele lawɔ, ɛkɛndɛ wele lawɔ lo etshumanelo ndo hatɔnyɔla ndoko osekaso ombetawudi oyadi dihole dia l’ɛse dia ngande di’okokinde mɛnama. Naka Jehowa mbalangaka, kete sho lawɔ pombaka mɛtɛ mbalanga.

19 “Aha dungi pende.” Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakadimɔma ɔnɛ “dungi pende” yakakokaka nembetshiya “ɔkɛnyi walɔta lonto lokina lo kɛnyɔ.” Lo nshi y’edjedja, akɛnyi w’ase Grɛkɛ ndo w’ase Rɔma wakalɔtaka fulɛ ya weke etena kakawakɛnyaka. Diakɔ diele, tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakadimɔma “dungi pende” yakayolembetshiyaka ɔnɛ lalɔta elungi ka kashi kana onto la lokeso. Dionga dia lomba laki Nzambi sɔ pombaka monga la shɛngiya lo woho wongaso la Akristo akina ndo lo tokanyi tele laso otsha lewɔ

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w08 11/15 20 od. 6

Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Jakoba ndo wa Petero

4:5​—Divɛsa diakɔna diakashile Jakɔba lanɛ? Jakɔba koshila ndoko divɛsa dimɔtshi dia shikaa. Koko ondo ɛtɛkɛta wakasambiyama w’oma le Nzambi ɛsɔ mbɔsama oma lo tokanyi tele ledia ka avɛsa wele oko Etatelu 6:5; 8:21; Tukedi 21:10; ndo Ngalatiya 5:17.

w97 12/1 15-16 od. 8

Mbetawɔ têtɛka anto wa lotutsha ndo wayasha efula lo dɔmbɛlɔ

8 Bu dimɛna tɛkɛta kɔlɔ lo lokombo la onyaso ombetawudi. (Jakoba 4:11, 12) Eelo, anto amɔ mɔnyɔlaka anyawɔ Akristo, ondo dui sɔ ndjâka oma lo woho wayakanawɔ ɔnɛ vɔ mboleki anto w’ɛlɔlɔ ko kana nɛ dia vɔ nangaka monga la lokumu l’efula ko mɛnɛ̂ka akina. (Osambu 50:20; Tukedi 3:29) Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokadimudiwɔ ɔnɛ ‘tɛkɛta kɔlɔ lo lokombo l’onto’ kɛdikɛdi petsha onto, mbɔnyɔla, kana mbomamatanyiɛ awui a kashi. Dui sɔ hadiotshikitanyi l’onto lalomboya ɔnango la lohetsho. Ko bonde kele onto latsha ngasɔ ‘tɛkɛtaka kɔlɔ di’ɛlɛmbɛ a Nzambi ndo mbâlomboyaka’ na? Eelo, afundji l’Afarisɛ ‘wakakadjaka ɛlɛmbɛ a Nzambi l’okonda’ ndo wakalomboyaka anto l’ɛlɛmbɛ awɔ vamɛ. (Mako 7:1-13) Woho akɔ wâmɛ mbele, naka tambosha ɔnangɛso ɛkɔmɔ kɛna Jehowa ate nde hatshe kɔlɔ, onde lâsɔ, hatotɔfɔna l’onto ‘lalomboya ɛlɛmbɛ a Nzambi’ ndo mɛnya ɔnɛ ɛlɛmbɛ ande wekɔ anyanya oka? Ndo naka sho mɔnyɔlaka anangɛso wɔnyɔla ɔnyɔla, kete tambolengola ɔlɛmbɛ watɔlɔmba dia sho mbokana ngandji.​—Romo 13:8-10.

NGƆNDƆ KA DIKUMI 14-20

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 1 PETERO 1-2

“Nyu pombaka monga ekila”

w17.02 9 od. 5

Oshinga w’etshungwelo wekɔ ‘woshasha wa kokele’ w’oma le Shɛso

5 Ngande wakokaso mɛnya dia sho nangaka lokombo la Jehowa? Oma lo lɔkɛwɔ laso. Jehowa tɔlɔmbaka dia sho monga ekila. (Adia 1 Petero 1:15, 16). Dui sɔ nembetshiyaka dia sho mbɔtɛmɔlaka paka nde ndo mbokitanyiyaka la otema aso tshɛ. Kaanga l’etena kahɛnyahɛnyamaso, sho salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nsɛna lo yoho yatetsha Jehowa. Lo nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ waki Jehowa, sho tombolaka lokombo lande. (Mat. 5:14-16) Sho mɛnyaka dia ɛlɛmbɛ ande wekɔ amɛna ndo Satana ekɔ kanga kashi. Sho bu kokele, ɔnkɔnɛ tayosalaka kɔlɔ. Koko etena kasalaso kɔlɔ, sho ndjatshumoyaka ndo sho salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia ntshika nsala akambo wɔnyɔla lokombo la Jehowa.​—Os. 79:9.

lvs 77 od. 6

Woho wa nsɔna tɔkɛnyɔ

6 Jehowa totɛka ate: “Nyu pombaka monga ekila, nɛ dia dimi lekɔ ekila.” (1 Petero 1:14-16; 2 Petero 3:11) Jehowa ayetawɔ ɔtɛmwɛlɔ aso paka naka vɔ wekɔ ekila kana pudipudi. (Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 15:21) Ɔtɛmwɛlɔ aso hawokoke monga pudipudi naka sho salaka akambo wahetsha Jehowa, ɛnyɛlɔ awui wa mindo, wa ngala kana wele la diɔtɔnganelo la ɛdiɛngɛ. (Rɔmɔ 6:12-14; 8:13) Vɔ hawotɔngɛnyangɛnya nto Jehowa naka sho mbetawɔ dia nkotɔma lo awui asɔ. Kɛsɔ koka mbidja ɔtɛmwɛlɔ aso mindo ndo hawetawɔma le Jehowa ndo dui sɔ koka ndanya lo yoho ya kɔlɔ efula diɔtɔnganelo diasaso la nde.

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w08 11/15 21 od. 10

Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Jakoba ndo wa Petero

1:10-12. Andjelo kombolaka mbidja yimba ndo shihodia akambo woshami etale wakafunde aprɔfɛta waki Nzambi wa lo nshi y’edjedja lo dikambo diendana l’etshumanelo k’Akristo w’akitami. Koko, akambo asɔ wakayoshɔmaka paka etena kakayotatɛka Jehowa monga la diɔtɔnganelo l’etshumanelo. (Ef. 3:10) Shi sho pombaka ndjela ɛnyɛlɔ ka andjelo ndo sala la wolo dia nyangiayangia ‘akambo woshami etale waki Nzambi’?​—1 Kɔ 2:10

it-2-F 1021 od. 4

Omendji

Omendji Waheme Laadiko dia tshɛ. Ondo lo shila Isaya 53:6 Petero akatɛkɛta lo Petero ka ntondo 2:25 dikambo dia wanɛ waki “oko ɛkɔkɔ wakatanganɛka,” ndo oma laasɔ, Petero akate ate: “Koko kakianɛ nyu nyambokalola oya le olami w’ɛkɔkɔ ndo omendji w’anima anyu.” Nde akatɛkɛtaka mɛtɛ dikambo dia Jehowa Nzambi, nɛ dia anto wele Petero akaafundɛ komangana la Kristo Yeso, koko lo tshimbo yande vɔ wakalɔmbwama dia kalolɛ Jehowa Nzambi lele Olami w’ɛkɔkɔ wa Woke w’ekambi ande. (Os 23:1; 80:1; Jɛr 23:3; Ɛzk 34:12) Jehowa ekɔ nto Omendji kana ɔnɛ latɔsɛdingola. (Os 17:3) Etelo k’ɔnɛ ɔnɛ latɔsɛdingola (lo Grɛkɛ, e·pi·sko·peʹ) koka mbɔtɔnɛ la kilombo ka Nzambi oko wakadiasalema lo T.D. lo dikambo dia Jɛrusalɛma yaki koshihodia ‘etena kakawayikembola’ [lo Grɛkɛ, e·pi·sko·pesʹ].’ (Luk 19:44) Dui sɔ koka monga la shɛngiya ya dimɛna ndo la wahɔ le wanɛ watombola Nzambi lo ‘lushi layondasɛdingola’ [Gr., e·pi·sko·pesʹ].”​—1Pe 2:12.

NGƆNDƆ KA DIKUMI 21-27

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 1 PETERO 3-5

“Ekomelo k’akambo tshɛ kambosukana”

w13 11/15 3 od. 1

“Nyongake wonya tshɛ suke dia nɔmba”

SƐTƐDI kɛmɔtshi akate ate: “Waa sɛtɛdi ndjonyingɔnyingɔka djɔ naka wonya aya suke la mpotɔ.” Ondo anto efula watosalaka djamu koka mbetawɔ dia ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ mɛtɛ. Akristo wa nshi nyɛ wekɔ la ntondo ka waale wa nyingɔnyingɔ lo nyuma nɛ dia wonya waya suke la mpotɔ lo dikongɛ nɛ diaki Satana dia kɔlɔ diaya lo wodjima ɛnɔnyi k’ɛnɔnyi. (Rɔmɔ 13:12) Ɔnkɔnɛ, tayoyadja lo waale wa mamba naka sho nyomonyingɔnyingɔ l’etena kɛnɛ dikambo ɔnɛ mbele etena kahombaso ‘monga la yimba y’ɔlɔlɔ’ ndo nkamba la dako dia l’Afundelo diatɔlɔmba dia mongaka “wonya tshɛ suke dia nɔmba.”​—1 Pet. 4:7.

w99-F 15/4 22 od. 3

Woho wa mbeya ndo ntondoya wɔdu wa lo nyuma

Ɔnkɔnɛ, tosale tshɛ diaha mbohɛ ɔhɛmwɛlɔ wa la ngandji waki ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ wata ɔnɛ: “Ekomelo k’akambo tshɛ kambosukana. Ekomelo k’akambo tshɛ kambosukana. Ɔnkɔnɛ, nyoyale la yimba y’ɔlɔlɔ ndo nyambalɛke dia nɔmbaka. Laadiko di’akambo tshɛ, nyonge la ngandji k’efula lam’asanyu, nɛ dia ngandji kombaka lokema la pɛkato.” (1 Pe. 4:7, 8) Oko weso keema kokelo, ekɔ dui dia wɔdu dia munga yaso ndo y’anto akina sɔsɔmɛ l’etema ndo dui sɔ koka monga tshondo y’otamba wa ntakanya. Satana mbeyaka wɛɔdu wele l’anto ɔsɔ dimɛna. Yoho mɔtshi yakamba la nde ele nkonya anto dia mfɔnya ɔnɛ mbidja diatɔnelo lam’asawɔ mbele yoho yoleki dimɛna dia ntondoya. Koko, sho pombaka aha la ntshimbatshimba nkomba munga yatosalɛ anangɛso la ngandji k’efula diaha ‘mbisha Diabolo diaaso.’​—Ɛfɛsɔ 4:25-27.

w18.03 14-15 od. 2-3

Ekɔ ohomba nongolaka angɛndangɛnda!

2 Dui dimɔtshi diakakeketsha Petero anango dia nsala aki ɔnɛ: “Nyolongɔnake lam’asanyu.” (1 Pe. 4:9) Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ y’ɔnɛ “nongɔna” nembetshiyaka tshɛkɛta lo tshɛkɛta ɔnɛ “ngandji otsha le, kana salɛ angɛndangɛnda ɔlɔlɔ.” Koko Petero akakeketsha anango l’akadiyɛnde dia nongɔnaka “lam’asa[wɔ],” kaanga mbakaweyanaka ndo mbakawasalaka akambo kaamɛ. Wahɔ akɔna wakawakoke nkondja lo nongɔnaka?

3 Dui sɔ diakahombe mbakimanyiya dia monga kaamɛ. Ko wɛ? Onde wɛ mbohɔka ɔngɛnɔngɛnɔ waki la yɛ etena kakakelɛ onto ɔmɔtshi lakande? Ndo etena kakayelɛ onto ɔmɔtshi lakayɛ, dui sɔ diakanyokimanyiya dia ndeka monga kaamɛ. Yoho ya dimɛna ya mbeya anangɛso l’akadiyɛso ele mbalongola. Akristo wa lo nshi ya Petero wakahombe ndeka monga kaamɛ etena kakatalekaka akambo ntshɔ otsha lo kɔlɔ. Lo “nshi y’ekomelo” nyɛ, sho pombaka nsala woho akɔ waamɛ.​—2 Tim. 3:1.

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w13 6/15 23

Ambola w’oma le ambadi

Bible mbutaka dia Yeso akatshu dia “tosambisha nyuma yele lo lokanu.” (1 Pet. 3:19) Dui sɔ alembetshiyadiɔ?

▪ Ɔpɔstɔlɔ Petero akɛnya dia ditongami dia lo nyuma sɔ “komonga l’okitanyiya lo nshi ya ntondo, etena kakakongaka Nzambi la solo dia lotutsha tshɛ lo nshi ya Nɔa.” (1 Pet. 3:20) Mbokɛmaka dia Petero akatɛkɛtaka dia andjelo wakete la Satana wedi l’ɔtɔmbɔkwɛlɔ. Judɛ tɛkɛtaka dia andjelo “waki kotshikala lo ahole awɔ wakawaakitsha ndo wakayayangɛ dihole dikina dia dimɛna dia mbidjasɛ, nde [Nzambi] akawadje lo lokanu la pondjo, lo wodjima wa tshududu polo lam’ayowolomboshama lo lushi la woke.”​—Judɛ 6.

Lo woho akɔna waki ditongami dia lo nyuma kokitanyiya Nzambi lo nshi ya Nɔa? La ntondo ka Mvula k’ekola, ditongami dia kɔlɔ sɔ wakalɔtaka alemba w’emunyi ndo wakasale dikambo diaki Nzambi kombatonga dia nsala, mbuta ate wakayeyanaka la wamato wakote anto. (Etat. 6:2, 4) Laadiko dia laasɔ, andjelo asɔ wakayeyana la wamato wakasale dikambo diakiwɔ komonga la lotshungɔ la nsala. Nzambi kotonga ditongami dia lo nyuma dia vɔ mbeyanaka la wamato. (Etat. 5:2) Ditongami dia kɔlɔ sɔ kana andjelo waki kokitanyiya Nzambi wayolanyema l’etena kakandalɔngɔsɔla. L’etena kɛnɛ, oko wakadite Judɛ, vɔ wekɔ lo “afuku wa udjima,” mbuta ate lo lokanu la lo nyuma.

Etena kakɔna ndo ngande wakasambisha Yeso “nyuma yele lo lokanu”? Petero akafunde dia dikambo sɔ diakasalema l’ɔkɔngɔ wa Yeso “[ndj]ala la lɔsɛnɔ lo nyuma.” (1 Pet. 3:18, 19) Tolembete nto, dia Petero akate dia Yeso akatshu dia “tosambisha.” Woho wakakambe Petero la etelo kɛsɔ l’okitɔ wakete mɛnyaka dia esambishelo kakatatɛ la ntondo ka nde mfunda mukanda ande wa ntondo. Mɛnamaka dia yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nde mbolɔ, Yeso akasambisha nyuma ya kɔlɔ lo kɛnɛ kendana la dilanya dia wolo diakawahombe nongola. Ɔsɔ kema esambishelo kasha elongamelo. Koko aki esambishelo k’elombwelo. (Jona 1:1, 2) Lam’ele Yeso akatshikala la kɔlamelo ndo la mbetawɔ polo ndo lo nyɔi ndo oma laasɔ nde akolwama oma lo nyɔi, dui sɔ diakɛnya dia Diabolo komonga la wolo le nde. Ndo Yeso aki l’ɛkɔkɔ wa nsala esambishelo ka wanyelo kɛsɔ.​—Jni. 14:30; 16:8-11.

Lo nshi yayaye, Yeso ayodja Satana nde la andjelo asɔ lo afuku waha l’ekomelo. (Luka 8:30, 31; Ɛny. 20:1-3) Polo ndo l’etena kɛnɛ, nyuma yaki kokitanyiya Nzambi shɔ wekɔ lo wodjima wa tshududu wa lo nyuma ndo vɔ mɛtɛ wayolanyema.​—Ɛny. 20:7-10.

w08 11/15 21 od. 7

Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Jakoba ndo wa Petero

4:6​—Waa na ‘wakavu wakawasambisha lokumu l’ɔlɔlɔ’? Anto asɔ ele wanɛ ‘wakavu lo munga ndo lo pɛkato yawɔ,’ mbuta ate anto waki komonga la diɔtɔnganelo la Jehowa la ntondo ka vɔ mboka lokumu l’ɔlɔlɔ. (Ef. 2:1) Koko, l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbetawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ, vɔ wakatatɛ ‘nsɛna,’ mbuta ate vɔ wakayonga la diɔtɔnganelo la Jehowa.

NGƆNDƆ KA DIKUMI 28–NGƆNDƆ KA DIKUMI L’ƆTƆI 3

AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI | 2 PETERO 1-3

‘Tolamake lo yimba woongelo wa lushi la Jehowa’

w07 1/1 20 od. 11

Jehowa ‘ayosambola akambo’

11 Ngande wahombaso shihodia eshikikelo kaki Yeso k’ɔnɛ Jehowa ayosambola akambo “esadi”? Ɔtɛkɛta wa Nzambi mɛnyaka dia ‘kânga mbele Jehowa ekɔ la solo dia lotutsha,’ nde ayosambola akambo esadi eto lo etena kakoka. (Luka 18:7, 8; 2 Petero 3:9, 10) Lo nshi ya Nɔa, anto wa kɔlɔ wakadiakema aha la tshimbatshimba etena kakalɔ Mvula k’elola. Woho akɔ wâmɛ mbele, anto wa kɔlɔ wa lo nshi ya Lɔta wakadiakema etena kakaye dja oma l’olongo. Yeso akate ate: “Wuhu oso mbayuyala lushi layushwama On’a untu.” (Luka 17:27-30) Ndo nto, anto wa kɔlɔ ‘wayolanyema la shashimoya.’ (1 Tesalonika 5:2, 3) Lo mɛtɛ, sho kokaka ndjashikikɛ dia Jehowa ayolanya andja wa Satana paka lo lushi lakandashikikɛ.

w07 1/1 12 od. 18

‘Lushi la woke la Jehowa laya suke’

18 Aha la tâmu, ɔpɔstɔlɔ Petero akatotɛ dia sho namaka lo yimba “lushi l’eyelu ka [Jehowa]”! Ngande wakokaso sala dui sɔ? Yoho mɔtshi ele lo monga la ‘etsha wa lɔkɛwɔ l’ekila ndo la ditshelo dia anto wamamema Nzambi.’ (2 Petero 3:11, 12) Monga la olimu efula wa sala l’awui asɔ ayotokimanyiya dia sho nongamɛka l’asolo walomɔlomɔ oyelo wa “lushi la [Jehowa].” Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokadimɔmi ɔnɛ “namaka lo yimba” nembetshiyaka lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ ɔnɛ “samanyisha.” Hatokoke ntɔla nshi yambotshikala esadi esadi polo l’oyelo wa lushi la Jehowa. Koko, etena kakongɛso lushi lakɔ, nshi yayotshɔ esadi esadi naka tekɔ l’awui efula wa sala l’olimu wa Nzambi.​—1 Koreto 15:58.

Toyange diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma

w08 11/15 22 od. 2

Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Jakoba ndo wa Petero

1:19​—Ele ‘nsongayɔɔtɔ,’ etena kakɔna kakayatombe ndo ngande weyaso dia dui sɔ diamboshilaka salema? ‘Nsongayɔɔtɔ’ ele Yeso Kristo l’ɔkɔngɔ wa nde koma Nkumekanga ka lo Diolelo diaki Nzambi. (Eny. 22:16) Lo 1914, Yeso akediama lâdiko dia ditongami tshɛ oko Mɛsiya, Nkumekanga ndo lâsɔ mbakatatɛ lushi l’oyoyo. Ohilwelo waki Yeso akɛnya la ntondo lotombo laki Yeso ndo Diolelo diande. Vɔ wakɛnya dia ɔtɛkɛta wa prɔfɛsiya waki Nzambi wekɔ mɛtɛ. Mbidja yimba l’ɔtɛkɛta ɔsɔ pɛtshahɛtshaka etema aso ndo dui sɔ tokimanyiyaka dia sho mbeya dia nsongayɔɔtɔ ambotomba.

w08 11/15 22 od. 3

Akambo w’ohomba w’oma lo mukanda wa Jakoba ndo wa Petero

2:4​—Elɛwɔ ‘dihole dia wodjima,’ ndo etena kakɔna kakakashema andjelo wakatɔmbɔkɔ lɔkɔ? Dihole dia wodjima sɔ ekɔ eongelo kele oko lo lokanu kakawadje ditongami dia lo nyuma koko aha anto. Diɔ diekɔ eongelo ka wodjima wa lo yimba lo kɛnɛ kendana la osase w’asangwelo waki Nzambi. Wanɛ wele lo dihole dia wodjima sɔ kema la elongamelo kendana la nshi yayaye. Nzambi akakadja andjelo wakatɔmbɔkɔ lo dihole dia wodjima sɔ lo nshi ya Nɔa ndo vɔ wayotshikala lo dihole sɔ polo l’etena kayowodiakema.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto