Rɛferansɛ wa lo Dikatshi dia losanganya la Lɔsɛnɔ ndo olimu aso
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
NGƆNDƆ KA NTONDO 6-12
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 127-134
Ambutshi—Nyotetemale nkokɛ etenyi kanyu k’okitɔ ka nɛmɔ
Ɔsa dihole diele layɛ lo nkumbo ka Jehowa la nɛmɔ
9 Jehowa akasha anto dikoka dia mbota ana ndo ɔkɛndɛ wa mbaetsha dia mbooka ngandji ndo dia mbokambɛ. Naka wɛ ekɔ ombutshi, onde wɛ ngɛnangɛnaka ɔkɛndɛ wa laande ɔsɔ? Kaanga mbele andjelo wakatshɔkwama efula oma le Jehowa, vɔ konongola diɛsɛ sɔ. La kanyi shɔ lo yimba, wanɛ wodia ana pombaka mbɔsa la nɛmɔ diɛsɛ diele lawɔ dia nsala dikambo sɔ. Ambutshi wakalongola ɔkɛndɛ w’ekila wa mbodia anawɔ lo “ohokwelo ndo lo alako wa Jehowa.” (Ɛf. 6:4; Eoh. 6:5-7; Os. 127:3) L’oyango wa nkimanyiya ambutshi, okongamelo wa Nzambi mbashaka dihomɔ efula dialembetshiya Bible, ɛnyɛlɔ oko ekanda, tovidɛo, esambo ndo diangɔ dia l’Ɛtɛrnɛtɛ. Mbokɛmaka hwe dia, Shɛso lele l’olongo nde l’Ɔnande nangaka anaso w’akɛnda. (Luka 18:15-17) Etena kayaɛkɛ ambutshi le Jehowa ndo kasalawɔ la wolo dia nkokɛ anawɔ wa nɛmɔ, Jehowa ngɛnangɛnaka. Ndo ambutshi asɔ mbishaka anawɔ elongamelo ka nkoma anto wa lo nkumbo ka Jehowa pondjo pondjo.
Ambutshi, nyetshake ananyu dia mboka Jehowa ngandji
20 Nyonge la shɛnɔdi. Osambo 127 mbɛdikaka ana la mpito. (Adia Osambo 127:4.) Oko wakokawɔ nsala mpito la diangɔ diotshikitanyi ndo oko wakokayɔ ntshikitana lo weke, mbele ndo ana ntshikitana. Ɔnkɔnɛ ambutshi pombaka nshikikɛ woho wa mbetsha ɔna l’ɔna. Wadi l’omi amɔtshi wadjasɛ lo Israël wa nshi nyɛ wakatondoya dia mbodia anawɔ ahende dia kambɛ Jehowa mbutaka kɛnɛ kakaakimanyiya ɔnɛ: “Takekaka l’ɔna tshɛ Bible l’etena kande.” Lo mɛtɛ, ɔtɛ wa nkumbo tshɛ mbahomba mbɔsa yɛdikɔ ya kana ekɔ ohomba mbeka l’ana lo yoho shɔ.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-1-F 543
Esongo watɛkɛtama lo Bible
Omembi w’esambo ɔmɔtshi akatɛkɛta awui wendana l’osongo w’ɔlivɛ etena kakandalake anto tshɛ woka Jehowa wɔma ɔnɛ: “Anayɛ wayonga oko ntahe y’osongo w’ɔlivɛ dinga mɛsa ayɛ.” (Os 128:1-3) Mbala efula, vɔ pembolaka ntahe y’osongo w’ɔlivɛ wambotshunda ko monɛ di’esongo w’eyoyo ntomba. Ndo nto, esongo w’ɔlivɛ wambotshunda koka ntondja tosongosongo tokina oma l’edio awɔ ndo ngasɔ mbafulanɛwɔ vɔamɛ. Oko tosongosongo tɔsɔ, ana dingaka shɛwɔ ndo dui sɔ kimanyiyaka dia nkumbo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ.
NGƆNDƆ KA NTONDO 13-19
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 135-137
“Nkumɛso ekɔ woke ndeka tozambizambi tokina tshɛ”
it-1-F 914 od. 4-5
Nkudu, Elimu wɛnya nkudu
Mɛnamaka hwe dia Nzambi ekɔ la wolo laadiko dia wolo wele la diangɔ diakatongama. Dia nshikikɛ dia nde mbele Nzambi ka mɛtɛ, sho koka nongamɛ dia Jehowa mɛnya dia nde ekɔ la wolo laadiko dia welo wele la diangɔ diakandatonge ndo dia nde nsala dui sɔ lo yoho yɛnama hwe yɔtɔnɛ la lokombo lande. (Os 135:5, 6) Kaanga mbele wonya, ngɔndɔ, wa planɛtɛ ndo tɔɔtɔ ndjelaka ɛlɛmbɛ waalɔmbɔla tena tshɛ, oyadi djungudungu ya la nkɛtɛ (yalɔsha mvula, yasha lɔpɛpɛ ndo awui akina) nɛmiyaka ɛlɛmbɛ wa yilɔmbɔla, akata w’ɛndjɔ ndo woho wonɔ tofudu oma lo dihole dimɔtshi otsha lo dihole dikina, aha awui asɔ ndo akina efula ato mbahombama dia nkidia lokombo la Nzambi la ntondo k’ɔlɔshamelo ndo k’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi.
Koko, Jehowa Nzambi koka mɛnya wolo ande lo nkamba la diangɔ diakandatonge dia nsala awui amɔtshi wahadiatosalaka, mbala efula l’etena kɛmɔtshi shikaa kasɔnande. Ɛnyɛlɔ, oyadi ɔwɔ, mvula ngembe, awui akina wendana la deko kana awui akina wa ngasɔ hongi l’etombelo wa laande, koko woho wasalemawɔ dia nkotsha prɔfɛsiya ya Jehowa, konyaka awui asɔ awui wa laande. (Ɛdika la 1Ku 17:1; 18:1, 2, 41-45.) Koko mbala efula, vɔ mongaka awui wa diambo l’ɔtɛ weyamawɔ l’ahole efula, l’ɔtɛ wasalemawɔ la wolo w’efula (Eto 9:24) kana l’ɔtɛ wasalemawɔ woho wahawatosalemaka mbala mɔtshi aha l’anto mboka ndo lo wonya wahawalongamɛ.—Eto 34:10; 1Sa 12:16-18.
Kakɔna kalembetshiya ngandji ka kɔlamelo kaki Jehowa le yɛ?
16 Etena kele Jehowa longele laso, sho ndjaokaka l’ekokelo. Koko lo tena dimɔtshi, sho koka monga l’ɔkɔmwɛlɔ ndo ndɔ tshondo ya ta dia nshidiya ɔkɔmwɛlɔ ɔsɔ. Lo tena dia ngasɔ, kakɔna kayotosalɛ Jehowa? (Adia Osambo 136:23.) Nde ayotodinga anya ande, ndo la ngandji tshɛ nde ayotɛmba ndo ayotokimanyiya lo tosukɛ. (Os. 28:9; 94:18) Woho wakondjaso wahɔ: Mbeya dia tena tshɛ sho koka mendɛ l’osukɔ wa Nzambi tokimanyiyaka dia mbohɔ dia sho kokaka nkondja ekimanyielo lo toho tohende. Ntondotondo, tekɔ la dihole di’ekokelo di’eshamelo, oyadi lɛnɛ adjasɛso. Yoho ya hende, Shɛso ka ngandji lele l’olongo ndjakiyanyaka efula lo dikambo diaso.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-2-F 1175
Jah
Mbala efula etelo k’ɔnɛ Jah, mendanaka la nsaki y’oma k’ɛse otema yakɛnɛmɔla onto etena katombolande Jehowa, kembande kana kasalande dɔmbɛlɔ l’ɔsɛngɔsɛngɔ. Etelo kakɔ tanemaka mbala efula lo avɛsa wɛnya ɔngɛnɔngɛnɔ wonga l’onto l’ɔkɔngɔ wa nde ntshungwama, mbidja otshumba kana dia mɛnya dia nde ambɛna lonya la nkudu laki Nzambi ndo wolo ande. Bɛnyɛlɔ dia woho wakambawɔ la etelo kɛsɔ lo yoho ya laande diekɔ efula. Ɔnɔngɔ wata ɔnɛ: “Nyotombole Jah!” (Aleluya) wekɔ ɔnɔngɔ wɛnya lotombo l’otsha le Nzambi ndo vɔ tanemaka lo dibuku di’Osambo, mbala ka ntondo l’Osambo 104:35. Lo ahole akina wa l’osambo vɔ tanemaka l’etatelo (Os 111, 112), paka lo payi mbatanemawɔ l’atei w’osambo (135:3), mbala mɔtshi vɔ tanemaka paka l’ekomelo (Os 104, 105, 115-117), koko mbala efula, vɔ tanemaka ndo l’etatelo ndo l’ekomelo (Os 106, 113, 135, 146-150). Lo dibuku dia Ɛnyɛlɔ, ditongami dia l’olongo, tombolaka Jehowa mbala efula lo nkamba l’etelo kɛsɔ.—Ɛny 19:1-6.
Vɔ kakambaka l’etelo k’ɔnɛ “Jah” l’ahole akina dia mɛnya woho watombɔma Jehowa l’esambo ndo l’ɛsɛngɔsɛngɔ. Ɛnyɛlɔ osambo w’etshungwelo wa Mɔsɛ. (Eto 15:2) L’ahole wakakambe Isaya l’etelo kɛsɔ, nde akasanganya nkombo hiende, “Jah Jehowa” dia tɔtɔmiya. (Isa 12:2; 26:4) Dia mɛnya lotombo lande l’ɔkɔngɔ wa nde nkɔnɔ lo dihindo, etena kakinde suke la mvɔ, Hɛzɛkiya akakɛnɛmɔla woho wakandayaokaka lo kalolɛ etelo k’ɔnɛ Jah mbala la mbala. (Isa 38:9, 11) Otshikitanu wekɔ nto lam’asa edo wahakoke ntombola Jah la wanɛ wamboyashikikɛ dia nsɛna dia ntombola Jah. (Os 115:17, 18; 118:17-19) Ndo l’ahole akina wa l’osambo, vɔ kambaka la tshɛkɛta shɔ lo dikambo di’onto lasala dɔmbɛlɔ dia nkɛnɛmɔla lowando l’ɔtɛ w’ekokelo, engwelo ndo etshungwelo.—Os 94:12; 118:5, 14.
NGƆNDƆ KA NTONDO 20-26
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 138-139
Tetawɔke dia wɔma kokaloya ɛkɔngɔkɔngɔ
Totombole Jehowa lo etshumanelo
10 Onde wɛ taatɛka asolo etena tshɛ katoyolangaka memɛ lonya dia mbisha kɔmatɛrɛ? Naka ngasɔ, kete aha wɛmɛ oto. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, efula l’atei aso mbokaka yema ya wɔma etena kashaso kɔmatɛrɛ. Ntondo ka wɛ ndɔshana la wɔma wakodjɛ wekamu dia mbisha kɔmatɛrɛ, wɛ pombaka mbeya kiɔkɔ ya wɔma akɔ. Onde wɛ mbokaka wɔma ɔnɛ wɛ ayoyohɛ kɛnɛ kakayalangi mbuta kana ɔnɛ wɛ ayɔtɛkɛta kɔlɔ? Onde wɛ ndjakiyanyaka ɔnɛ kɔmatɛrɛ kayɛ honga dimɛna oko kɔmatɛrɛ y’anto akina? Lo mɛtɛ, wɔma ɔsɔ koka monga djembetelo ya dimɛna. Vɔ mɛnyaka dia wɛ ekɔ l’okitshakitsha ndo mbɔsaka di’anto akina koleka. Jehowa ngɛnangɛnaka dionga sɔ. (Os. 138:6; Flpɛ. 2:3) Koko Jehowa nangaka nto dia wɛ mbotombola ndo nkeketsha ananyɔ la akadiyɛyɛ lo nsanganya. (1 Tɛs. 5:11) Nde kokaka ngandji ndo ayokosha dihonga dieyɛ l’ohomba.
Tokeketshanake lo nsanganya ya l’etshumanelo
7 Wɛ mbeyaka mɛna ohomba mvusola alako amɔtshi wakatotondjɛ nyangɛso lo numɛlɔ yetshi ya Tshoto y’Etangelo. Ɛnyɛlɔ, ndjalɔngɔsɔla dimɛna. (Tok. 21:5) Naka wɛ ndjaekesanyiya l’awui wa lo Tshoto yakɔ, kete wɛ hatongaka l’okakatanu wa memɛ lonya dia mbishaka kɔmatɛrɛ. Ndo nto, shaka kɔmatɛrɛ ya tomondo. (Tok. 15:23; 17:27) Okadimwelo wa mondo hatoleka kotshindja wɔɔngɔ. Okadimwelo wa mondo, mbeyaka monga la ɔnɔngɔ ɔtɔi kana ehende eto, koka monga dui dia wɔdu le anangɛso ndo akadiyɛso dia nshihodia kɔmatɛrɛ ka mondo oko wayowonga l’okakatanu dia nshihodia kɔmatɛrɛ kele la tokanyi efula. Naka wɛ mbisha kɔmatɛrɛ ka mondo lo ɛtɛkɛta ayɛ hita, kete wɛ ayɛnya dia wɛ akayalɔngɔsɔdi dimɛna ndo ɔnɛ wɛ shihodiaka dimɛna awui w’ekama.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-2-F 490 od. 8
Edimanyielo
Okristo tshɛ nɔmbamaka dia dimanyiya anto akina wosalɛ kɔlɔ oyadi mbala ngana yayowosalɛ dui sɔ. (Luk 17:3, 4; Ɛf 4:32; Kɔl 3:13) Nzambi hadimanyiya wanɛ wahalange dimanyiya anto akina. (Mat 6:14, 15) Koko, oyadi pɛkato ka woke kambokonya “kanga kɔlɔ” dia mbitshanyema oma l’etshumanelo k’Akristo, onto ɔsɔ koka dimanyiyama l’etena kahombama naka nde ndjatshumoya l’otema ɔtɔi. L’etena kɛsɔ, ase etshumanelo tshɛ koka mboshikikɛ ngandji kawokawɔ. (1Kɔ 5:13; 2Kɔ 2:6-11) Koko, Akristo hawɔlɔmbama dia dimanyiya anto wasala pɛkato lokonda kana lalolango aha la ndjatshumoya. Anto wa ngasɔ, ndjakonyaka atunyi wa Nzambi.—Hɛb 10:26-31; Os 139:21, 22.
NGƆNDƆ KA NTONDO 27–NGƆNDƆ KA HENDE 2
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 140-143
Sala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la dɔmbɛlɔ diayɛ
“Hokamɛ ɛtɛkɛta wa akanga wa lomba”
13 Tɔshi dako oko djembetelo ya ngandji ka Nzambi. Jehowa nangaka kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le so. (Tok. 4:20-22) Etena katolakande lo tshimbo y’Ɔtɛkɛta ande, y’okanda ɔmɔtshi walembetshiya Bible, kana y’osekaso ombetawudi lambotshunda lo nyuma, nde mɛnyaka ngandji katokande. Hɛbɛru 12:9, 10 mbutaka ɔnɛ: “Nde ekɔ lo nsala dikambo sɔ lo wahɔ aso.”
14 Toke washo lo dako diatoshawɔ, koko aha lo woho watoshawɔdiɔ. Tena dimɔtshi, sho koka mfɔnya dia hawotosha dako lo yoho ya dimɛna. Lo mɛtɛ, onto tshɛ lasha dako pombaka disha lo yoho yahomba onto ladilongola dietawɔ aha l’okakatanu. (Ngal. 6:1) Koko naka sho mbashawɔ dako, kete sho pombaka mbidja yimba lo losango lele lo dako diakɔ, oyadi sho fɔnyaka dia wakakoki tosha dako diakɔ lo yoho yoleki dimɛna. Sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Kaanga mbahamangɛnangɛna yoho yakawambisha dako, onde ndooko wahɔ wakokami nkondja oma lɔkɔ? Onde dimi koka minya yimba lo munga yele la ɔnɛ lakambisha dako ndo nkondja wahɔ oma lo dako diakɔ?’ Ayonga dui dia lomba le so dia nyanga dia nkondja wahɔ oma lo dako tshɛ dialongolaso.—Tok. 15:31.
Lama “pudipudi k’utema” lo tena nɛ dia wolo
Tɔsɛngiya t’oma le andɔshi, ekakatanu wendana l’ekondjelo ndo hemɔ ya wolo yekɔ lo kiɔkɔ y’ɔkɔmwɛlɔ w’ekambi ɛmɔtshi waki Nzambi. Lo diaaso dimɔtshi, etema awɔ ndjongaka la shɛngiya ya kɔlɔ le wɔ. Kânga nkumekanga Davidi akayaoke ngasɔ ndo akate ate: “Lumu lami lambolembiama, ndu utema ami ambukalema.” (Osam. 143:4) Kakɔna kakokimanyiya dia nde ntondoya lo tena dia ngasɔ? Davidi akohɔ woho wasalɛ Jehowa ekambi ande akambo ndo woho wakandôtshungola nde ndamɛ. Nde akakane yimba lo kɛnɛ kakasale Jehowa dia wahɔ wa lokombo lande la woke. Davidi akatetemala nkanyiya di’elimu waki Nzambi. (Osam. 143:5) Woho akɔ wâmɛ mbele, nkana yimba lo dikambo dia Otungi aso ndo kɛnɛ tshɛ kambondosala ndo katetemalande la tosalɛ ayotokimanyiya etena keso l’ohemba.
Nyotshukane “paka lo Nkumadiɔndjɔ”—Onde tɔndɔ sɔ diekekɔ ohomba?
Lo tena dimɔtshi wɛ koka ndjaoka oko omembi w’esambo Davidɛ lakate ate: “[Jehowa] li, umbukeli esadi, lumu lami lambuheko. Tumbisheki elundji.” (Osam. 143:5-7, 10) Lo tena dia ngasɔ, tshikɛ Shɔ lele l’olongo etena ka nde kɛnya kɛnɛ kalangande le yɛ. Wɛ koka nsala dui sɔ lo mbɔsa etena ka mbadiaka Ɔtɛkɛta ande ndo kanaka yimba la kɛnɛ kadiayɛ. Wɛ ayeya wadjango ande ndo ayɛna kɛnɛ kakandasale lo wahɔ w’ekambi ande wa lo nshi y’edjedja. Lo mbohokamɛ, wɛ ayonyomonga l’eshikikelo lo kɛnɛ kendana la mbokitanyiya.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-2-F 1134
Lɔlɛngɔ l’oloyi
Lo yoho ya didjidji. Awui wa kashi ndo emamatanya w’akanga wa kɔlɔ walanya lokumu l’onto mbɛdikamaka la lɔlɛngɔ l’oloyi ladiaka. (Os 58:3, 4) Lo kɛnɛ kendana la amamanyishi, Bible mbutaka ɔnɛ: “Lɔlɛngɔ la tshuha lekɔ la wedi w’ɛlɔmɔ awɔ,” lɔ mbishɛma lo lowanga la ladiko. (Os 140:3; Rɔm 3:13) Naka onto nkamba la lolemi lande lo yoho ya kɔlɔ dia mamatanyiyɛ onto okina, dia ntɛnda, mbetsha awui wa kashi kana ɛtɛkɛta ekina wa kɔlɔ wa ngasɔ, kete lolemi lande “ndola tɔɔ la lɔlɛngɔ la nyɔi.”—Jak 3:8.
NGƆNDƆ KA HENDE 3-9
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 144-146
“Ɔngɛnɔngɛnɔ le anto wele Jehowa kele Nzambi kawɔ!”
Ambola w’oma le ambadi
2. Tɔtɛkɛta takavusɔma tɔsɔ mbɔtɔnɛka dimɛna l’awui akina wa lo osambo akɔ. Okambelo wa la “ko” lo divɛsa 12 nembetshiyaka dia ɛtshɔkɔ wotami lo divɛsa 12 polo 14 mendanaka l’anto w’ɛlɔlɔ, mbuta ate wanɛ walɔmba dia ‘pandɔ ndo shimbamɛ’ oma le anto wa kɔlɔ (divɛsa 11). Otshikitanu ɔsɔ wekɔ ndo lo divɛsa 15, lɛnɛ ele ahole akɔ ahende watanema tshɛkɛta “ɔngɛnɔngɛnɔ” tɛkɛtamaka lo yoho ya dimɛna kana dia nkotsha kɛnɛ kakatami. Etombelo wele la dui sɔ ko, l’ahole akɔ ahende ɔngɛnɔngɛnɔ ɔsɔ mendanaka l’anto akɔ waamɛ, mbuta ate “anto wele Jehowa kele Nzambi kawɔ!” Teye nto dia, efundelo wa ntondo wa lo Hɛbɛru komongaka la tolembetelo t’ofundelo kaanga ɔtɔi, ɛnyɛlɔ tɔkɔtshiya. Diakɔ diele, akadimudi mbahomba nshikikɛ yoho ya dimɛna, aha la mbohɛ dia Hɛbɛru fundamaka oko poɛmɛ, lo ndjela dui diatawate ndo avɛsa wa lo Bible wɔtɔnɛ.
3. Tɔtɛkɛta takavusɔma tɔsɔ mbɔtɔnɛka l’avɛsa akina wa lo Bible walaka Nzambi ekambi ande wa kɔlamelo ɛtshɔkɔ. Etombelo wambonga la woho wakatatshikitanya okadimwelo wa tshɛkɛta asher ele, osambo ɔsɔ wɔkɛnɛmɔla elongamelo kaki la Davidɛ k’ɔnɛ l’ɔkɔngɔ wa Nzambi ntshungola wodja w’Isariyɛlɛ oma l’anya w’atunyi awɔ, Nde akahombe ntshɔkɔla wodja ɔsɔ lo mbasha ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ɔngɔnyi. (Lɛwi. 26:9, 10; Eoh. 7:13; Os. 128:1-6) Ɛnyɛlɔ, Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 28:4 mbutaka ɔnɛ: “Ɔtshɔkɔ wayonga le ananyu, lo elowa w’oma lo dikambɔ dianyu ndo le ana wa dongalonga dianyu, ana wa ngɔmbɛ yanyu ndo ana w’ɛkɔkɔ anyu.” Diakɔ diele, lo ɛlɔmbwɛlɔ ka Sɔlɔmɔna ɔna Davidɛ, wodja waki lo wɔladi wahatongaka ndo l’ɔngɔnyi. Kɛnɛ koleki tshɛ ele, ɛlɔmbwɛlɔ ka Sɔlɔmɔna kakɛnyaka woho wayonga ɛlɔmbwɛlɔ ka Mɛsiya.—1 Ku. 4:20, 21; Os. 72:1-20.
Tetemala nkeketsha elongamelo kayɛ k’Okristo
16 Elongamelo kaso ka lɔsɛnɔ la pondjo kekɔ woshasha w’oshinga wolo w’oma le Nzambi. Tekɔ lo nongamɛ l’asolo walomɔlomɔ nshi yayaye ya diambo ndo tekɔ l’eshikikelo dia dui sɔ diayokotshama. Elongamelo kɛsɔ kekɔ oko longo la masuwa le so. Tɔ toshaka wolo wakokaso mbikikɛ ehemba, wa nshika tanga la ntondo k’ɔlɔshamelo ndo kaanga la ntondo ka nyɔi. Tɔ kekɔ oko lofulɛ le so lo woho ɔnɛ wele tɔ kokɛka ekanelo kaso ka yimba dia sho monga l’akoka wa ntona kɛnɛ kele kɔlɔ ndo nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Elongamelo kaso kohikami lo Bible tosukanyaka suke suke la Nzambi ndo tɔ tɛɛnyaka woke woke wa ngandji katokande. Sho kondjaka wahɔ w’efula etena kakeketshaso elongamelo kaso.
17 Lo mukanda wakandafundɛ ase Rɔmɔ, Pɔɔlɔ akaakeketsha ate: “Nyɔngɛnɛngɛnɛ lo elongamelo.” (Rɔmɔ 12:12) Pɔɔlɔ akakoke ngɛnangɛna nɛ dia nde aki l’eshikikelo ɔnɛ naka nde nama kɔlamelo yande, kete nde ayokondja lɔsɛnɔ la pondjo l’olongo. Sho lawɔ koka ngɛnangɛna la elongamelo kaso nɛ dia tekɔ l’eshikikelo dia Jehowa ayokotsha alaka ande. Omembi w’esambo akafunde ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le onto . . . ɔnɛ lalongamɛ le Jehowa Nzambi kande, . . . [ndo le] ɔnɛ latshikala nshi tshɛ la kɔlamelo.”—Os. 146:5, 6.
Ngandji kakɔna kasha ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ?
19 Andja wa Satana wambosoya anto l’edja k’ɛnɔnyi oko 6 000. Ɛlɔ kɛnɛ lo nshi y’ekomelo ka dikongɛ nɛ, andja ɔnɛ wambololanɛ l’anto waleka ndjasha le wɔ vɔamɛ, falanga ndo ɛngɛnɔngɛnɔ. Vɔ kanyiyaka paka dia kɛnɛ kakokawɔ nkondja ndo mbetɛka nsaki yawɔ dui dioleki ohomba lo lɔsɛnɔ la wɔ. Koko, anto wa ngasɔ hawokoke monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ! Lo wedi okina, Bible mbutaka ɔnɛ: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le onto lele Nzambi ka Jakɔbɔ kele okimanyedi ande, ɔnɛ lalongamɛ le Jehowa Nzambi kande.”—Os. 146:5.
20 Ekambi wa Jehowa mbolangaka mɛtɛ ndo ɔnɔnyi tshɛ, anto akina efula mbeeyaka ndo mbookaka ngandji vɔ la wɔ. Dui sɔ mɛnyaka dia Diolelo dia Nzambi diekɔ lo mbolɛ ndo diɔ diayanga mbela ɛtshɔkɔ wahatakoke nkanyiya! Etena kasalaso kɛnɛ kalanga Jehowa, sho mbɔngɛnyangɛnyaka ndo dui sɔ toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ. Wanɛ walanga Jehowa wayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ pondjo pondjo! Lo sawo diayela, tayɔsɛdingola waonga amɔtshi wa kɔlɔ wonga la ngandji ka lokaki. Oma laasɔ, tayɛna woho wotshikitanyiwɔ la waonga w’amɛna w’ekambi wa Jehowa.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-1-F 125 od. 1
Waa nyama
Bible tetshaka dia salɛ ditongami diele l’ɛse kaso akambo la losembwe ndo l’ɔlɔlɔ. Lo mɛtɛ, Jehowa ndaamɛ mbutaka dia nde nkokɛka nsɛnɔ yadiɔ ndo salaka dia diɔ monga dimɛna. (Tok 12:10; Os 145:15, 16) Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ wakadjangɛka anto dia nkokɛ dongalonga. Naka onto ambohomana la elongalonga kambonganɛ, nde akahombaka kikaloya le kanga tɔ, aha la tɔ mbokala waale. Naka onto ambotana elongalonga kakakwɛ l’oshikɔ, nde akahombaka minya wotsho wele laadiko atɔ. (Eto 23:4, 5) Wakahombaka salɛ waa nyama yakakambaka tumu akambo l’ɔlɔlɔ tshɛ. (Eoh 22:10; 25:4) Oko wakomuyaka anto, ndo nyama shɔ yakahombaka mumuya lo lushi la Sabato. (Eto 20:10; 23:12; Eoh 5:14) Nyama ya waale nyakahombaka namema kana ndjakema. (Eta 9:5; Eto 21:28, 29) Takawahombe mbeyanya weho wa nyama hiende yotshikitanyi.—Lɛw 19:19.
NGƆNDƆ KA HENDE 10-16
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI OSAMBO 147-150
Tekɔ l’ɛkɔkɔ efula wa ntombola Jah
Lande na kahombaso ‘ntombola Jah’?
5 Jehowa kosamba wodja w’Isariyɛlɛ oto, koko ndo onto tshɛ la l’Isariyɛlɛ. Jehowa ekɔ lo nsala woho akɔ waamɛ lo dikambo diaso ɛlɔ kɛnɛ. Omembi w’osambo akafunde dia Nzambi “kɔnɔlaka otema wambatɛ; nde mɔmbaka mpota yawɔ.” (Os. 147:3) Naka tekɔ la hemɔ kana l’ɔkɔmwɛlɔ, toyale l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ndjakiyanyaka lo dikambo diaso. Jehowa nangaka tosamba ndo nkɔnɔla mpota yaso ya lo yimba. (Os. 34:18; Isa. 57:15) Nde toshaka lomba ndo wolo dia sho ntondoya ekakatanu tshɛ wakoka monga la so.—Jak. 1:5.
6 Oma laasɔ omembi w’osambo akende lo wange ndo akate dia Jehowa “mbadiaka lofulo la tɔɔtɔ” ndo “tielɛka tɔ tshɛ nkombo yatɔ.” (Os. 147:4) Omembi w’osambo akɛnaka tɔɔtɔ, koko nde komonga kaanga la kanyi ya lofulo la tɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, ambeyi wa siansɛ mbeyaka dia miliyara ya tɔɔtɔ yekɔ lo galaksi kaso. Ndo ɔnɛ olongo mbeyaka monga la triliyara ya galaksi! Anto hawokoke mbadia tɔɔtɔ tshɛ, koko Otungi kokaka mbadia. Lo mɛtɛ nde mbeyaka yɔɔtɔ tshɛ dimɛna, diakɔ diakandɔlɛ yɔɔtɔ tshɛ lokombo. (1 Kɔr. 15:41) Nzambi leya lɛnɛ ele yɔɔtɔ tshɛ, keyaka ndo wɛ. Tena tshɛ nde mbeyaka lɛnɛ eyɛ mɛtɛ, woho wayaokayɛ ndo kɛnɛ keyɛ l’ohomba!
Lande na kahombaso ‘ntombola Jah’?
7 Jehowa shihodiaka woho weyɛ ndo nde ekɔ la wolo wa kokimanyiya lo ekakatanu ayɛ. (Adia Osambo 147:5.) Wɛ koka mfɔnya ɔnɛ okakatanu ayɛ wekɔ wolo efula ndo ɔnɛ wɛ hakoke mbotondoya. Nzambi mbeyaka elelo aso, “nde mbohɔka dia tekɔ ditshu.” (Os. 103:14) Sho keema kokele, diakɔ diele sho salaka wandja akɔ waamɛ mbala la mbala ndo sho koka nkɔmɔ. Sho ndjonyangaka l’ɔkɔngɔ wa mbuta akambo amɔtshi, wa monga la nsaki ya kɔlɔ kana monga la kandjema. Jehowa bu kaanga la wɔdu ɔtɔi, koko nde shihodiaka tshɛ lo tshɛ woho wayaokaso.—Isa. 40:28.
Lande na kahombaso ‘ntombola Jah’?
18 Omembi w’osambo akeyaka dia Jehowa akasɔnɛ wodja ande w’Isariyɛlɛ w’edjedja oma l’atei wa wedja tshɛ wa la nkɛtɛ dia monga wodja ande. Vɔ waki tshɔi ya wodja wakalongola “ɔtɛkɛta” wa Nzambi ndo “wadjango ande.” (Adia Osambo 147:19, 20.) Ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ la nɛmɔ di’efula dia mbelamɛ lo lokombo la Nzambi. Tekɔ la lowando l’efula l’ɔtɛ wambotoweya, weso la Ɔtɛkɛta ande watɔlɔmbɔla ndo wakokaso monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la nde. L’ɛnyɛlɔ k’ofundji w’Osambo 147, wɛ ekɔ l’ɛkɔkɔ efula wa ‘ntombola Jah!’ ndo nkeketsha anto akina dia nsala woho akɔ waamɛ.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-2-F 438
Tofudu
Omembi w’esambo akalɔmbɛ “fudu yele la ahafu” dia tombola Jehowa (Os 148:1, 10) ndo kɛsɔ kasala tofudu lo yoho yewɔ ndo lo yoho ya diambo yakawatongama. Fudu tshɔi koka monga la sala oma lo 1000 polo ndekana 20000. Koko, losala tshɛ kengama la yangɔ yakama nkama ya tosalasala lɛnɛ okakemi nkama ya tosalasala toleki totshitshɛ ndo shalasala tshɛ yoleki tshitshɛ yekɔ la nkama ya tosalasala toleki totshitshɛ tshɛ ndo tɔkɔhi. Ondo losala la kudumba lele l’otale wa satimɛtrɛ 15 lekɔ la nkama ya nunu ya tosalasala ndo waa miliyɔ yatosalasala toleki totshitshɛ tshɛ. Lo ndjela atɔndɔ amɔtshi (aérodynamiques) watɛkɛta dia sala ndo woho wele demba dia fudu diambo ndeka waa aviyɔ wa nshi nyɛ la fwa. Ashingo wa weka wa fudu kimanyiyaka dia yɔ monga osadi. Ɛnyɛlɔ, dikandja dia fudu yelɛwɔ frégate yekɔ l’otale la mɛtrɛ 2, koko diɔ koka monga la wotsho wa gramɛ oko 110. Le tofudu tokina ta weke, weka wa l’ahafu awɔ wekɔ ndo la ashingo waasukɛ oko tangɔ tasukɛ ahafu wa aviyɔ l’emamu.
NGƆNDƆ KA HENDE 17-23
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 1
Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka le, onto akɔna ayonyohokamɛ?
Tetawɔke dia dui dimɔtshi kodjɛ wekamu dia nkondja difuto
16 Mbeyaka monga ko wɛ ekɔ ɔna la mangase ndo ekɔ lo mfɔnya di’ambutshi ayɛ haweye woho wayaokayɛ kana ɔnɛ wamboleka awui wolo. Dui sɔ koka konyangiya efula ndo wɛ koka ndjambola dia kana wɛ kokaka ntetemala kambɛ Jehowa. Koko naka wɛ nsɛka Jehowa, kete wɛ ayɛna dia ndooko onto la l’andja ɔnɛ lakoka ngandji efula oko ambutshi ayɛ w’Akristo ndo angɛnyi ayɛ wa l’etshumanelo.
17 Ohokana yimba la dui nɛ: Naka ambutshi ayɛ hawokongola kaanga yema, ngande wayoyeya dia vɔ mɛtɛ ndjakiyanyaka dikambo diayɛ? (Hɛb. 12:8) Lo mɛtɛ vɔ bu kokele, laasɔ yoho yakongolawɔ koka konyangiya. Koko tolekake mbidja yimba lo dui sɔ. Lo dihole dia nsala ngasɔ, nsala la wolo dia mbeya ɛkɔkɔ wa kɛnɛ kasalawɔ kana katawɔ. Tshikala ki ndo tomalake esadi. Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbutaka ɔnɛ: “Onto lele la ewo ndjakimɛka lo ɛtɛkɛta ande, ndo onto lele la shɛnɔdi nɛmbɔhalaka ki.” (Tok. 17:27) Yadjɛ oyango wa monga onto lambotshunda lo nyuma, letawɔ dako ndo nkondja wetshelo oma lɔkɔ oyadi woho akɔna wokoshawɔdiɔ. (Tok. 1:8) Tohɛke pondjo dia monga l’ambutshi woka Jehowa ngandji ekɔ woshasha wa nɛmɔ. Vɔ nangaka kokimanyiya dia wɛ nsɛna pondjo pondjo.
Tolame lonto laso l’Okristo
11 Yanga dia ngɛnyangɛnya Nzambi koko aha anto. Ekɔ dimɛna keketsha lonto laso lo monga l’atei w’olui ɔmɔtshi w’anto. Onto tshɛ ekɔ l’ohomba wa angɛnyi ndo sho ngɛnangɛnaka etena katodjawɔ lo demba. Lo nshi y’ɔlɔngɔlɔngɔ kana lo tena dionga onto opalanga, tɔsɛngiya t’oma le asekaso koka monga wolo efula polo lo tɔ totshutshuya dia mbokoya kana ngɛnyangɛnya anto akina. Koko angɛnyi kana asekaso hawotoyakiyanyaka nshi tshɛ dikambo di’ɔlɔlɔ aso. Mbala mɔtshi vɔ kombolaka tsho di’onto monga lawɔ kâmɛ dia salaka kɛnɛ kele kɔlɔ. (Tukedi 1:11-19) Etena kakɔ Okristo lo tɔsɛngiya ta kɔlɔ taki asekande, nde toyangaka mbala efula dia mbishɛ lonto lande. (Osambu 26:4) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akewola ate: “Tanyuyafanyaki la akambu wa la kete nye.” (Romo 12:2) Jehowa mbishaka ekeketshelo ka letei kele laso ohomba dia ndɔshana la oseka okiyanu tshɛ w’oma l’andja dia ndjela ɛlɛmbɛ.—Heberu 13:6.
12 Etena kafukutanya tɔsɛngiya t’oma l’andja lonto laso l’Okristo, sho pombaka mbohɔ dia kɔlamelo yaso le Nzambi ndeka kɛnɛ kakoka anto tshɛ kana anto efula mbuta. Ɛtɛkɛta wa lo Etumbelu 23:2 mbele oko tɔndɔ dia ekokelo, diata ɔnɛ: “Tuyelaki ului w’antu dia ntsha kolo.” Etena kakadje anto efula wa l’Isariyɛlɛ tâmu lo dikoka dia Jehowa dia kotsha alaka Ande, Kalɛba akatone la wolo tshɛ dia ndjela kanyi yawɔ. Nde aki la eshikikelo dia alaka waki Jehowa kokaka mbetawɔma, ndo nde akatshɔkwama efula l’ɔtɛ wa dikambo sɔ. (Walelu 13:30; Jashua 14:6-11) Onde wɛ nangaka shika tanga woho akɔ wâmɛ dia nama diɔtɔnganelo diayɛ la Nzambi la ntondo ka tɔsɛngiya ta kɛnɛ kata anto efula?
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-2-F 1005
Kanga enginya
Mbala efula lo Bible, etelo k’ɔnɛ “kanga enginya” ndo “womombe” halembetshiya onto lele la paa l’ɔtɛ, koko onto la ntona kɛnɛ kele ɔlɔlɔ ndo lele la lɔkɛwɔ la kɔlɔ lalɔshana l’atɔndɔ wosembwe wa Nzambi. Vɔ kambaka la ditelo efula dia lo Hɛbɛru dia nembetshiya ditelo sɔ, kesilʹ (‘womombe; Tok 1:22), ʼewilʹ (“kanga enginya”; Tok 12:15), na·valʹ (‘ɛpɔka’; Tok 17:7), ndo lets (“ɔmɔnyɔdi”; Tok 13:1). Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ aʹphron nembetshiyaka “enginya” (Luk 12:20), a·noʹe·tos le ɔnɛ lele ‘enginya’ (Nga 3:1) ndo mo·rosʹ le ɔnɛ lele ‘kanga enginya’ kana “womombe” (Mat 23:17; 25:2).
NGƆNDƆ KA HENDE 24–NGƆNDƆ KA SATO 2
AKAMBO W’OHOMBA W’OMA L’ƆTƐKƐTA WA NZAMBI TOKEDI 2
Lande na kahombayɛ ndjasha l’otema ɔtɔi lo wekelo ayɛ w’onto ndaamɛ?
“Ntetemala nkɛndakɛnda lo akambo wa mɛtɛ”
16 Aha sho tshɛ mbangɛnangɛna mbadia ndo mbeka. Koko Jehowa tɔlɔmbaka dia ‘ntetemala nyanga’ ndo ‘ntetemala ntshimola’ dia monga la eokelo k’efula k’akambo wa mɛtɛ. (Adia Tokedi 2:4-6.) Etena kadjaso welo wa ngasɔ, sho kondjaka wahɔ nshi tshɛ. Lo kɛnɛ kendana la wadielo wa Bible w’onto ndamɛ, Corey mbutaka dia l’etena ɔtɔi, nde ndjashaka tshɛ lo divɛsa ɔtɔi. Nde nembetshiyaka ɔnɛ: “Dimi mbadiaka nɔtɛ tshɛ, rɛferansɛ tshɛ ndo dimi salaka eyangelo ekina. . . . Yoho shɔ kimanyiyakami dia mbeya akambo efula!” Oyadi onto nkamba la yoho shɔ kana yoho kina, sho mɛnyaka lowando laso l’akambo wa mɛtɛ etena kayatshungolɛso etena ndo kadjaso welo dia mbeka akambo akɔ.—Os. 1:1-3.
Lomba la mɛtɛ lekɔ lo mbida ombeka la dui dia wolo
3 Lomba koka nembetshiyama oko dikoka dia nkamba la so dia mbeya mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. Koko, lomba la mɛtɛ nɔmbaka akambo efula. Bible mbutaka ɔnɛ: “Wɔma wa Jehowa kele etatelo ka lomba, ndo mbeya Ɔnɛ loleki Ekila mbele yimba.” (Tok. 9:10) Ɔnkɔnɛ, etena kalangaso mbɔsa yɛdikɔ mɔtshi y’ohomba, sho pombaka nyanga kanyi ya Jehowa, mbuta ate “mbeya Ɔnɛ loleki Ekila mbele yimba” ndo mbeya kanyi yande lo kɛnɛ kendana la dikambo diakɔ. Sho kokaka nsala dui sɔ lo mbekaka Bible ndo ekanda walembetshiya Bible. Etena kasalaso ngasɔ, sho kɛnɛmɔlaka lomba la mɛtɛ.—Tok. 2:5-7.
4 Paka Jehowa oto mbele ɔnɛ lakoka tosha lomba la mɛtɛ. (Rɔmɔ 16:27) Lande na kende Kiɔkɔ ya lomba? Ntondotondo, oko wende Otungi, nde ekɔ la ewo kaha l’elelo ndo nde mbeyaka etongelo kande dimɛna dimɛna. (Os. 104:24) Dui dia hende ele, lomba lande mɛnamaka oma lo kɛnɛ tshɛ kasalande. (Rɔmɔ 11:33) Dui dia sato ele, alako wa Jehowa wa lomba mongaka nshi tshɛ la wahɔ le wanɛ wakamba la wɔ. (Tok. 2:10-12) Naka sho nangaka nkondja lomba la mɛtɛ, kete sho pombaka mbetawɔ wetshelo w’etatelo w’akambo wa mɛtɛ wa lo Bible, mbetawɔ dia vɔ nɔmbɔla tɛdikɔ ndo etsha aso.
Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka le, nyokeketsha mbetawɔ kanyu
2 Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula hawetawɔ ɔnɛ Nzambi mbakatotonge. Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ wakambɛ Jehowa kana weka akambo wendana la nde, lo tena dimɔtshi wɛ mbeyaka ndjambola woho wakokayɛ nshikikɛ dia nde mbele Otungi aso. Bible tokimanyiyaka dia nkana yimba dimɛna lo dikambo dia kɛnɛ kokaso, kadiaso ndo kakanaso la tɔ yimba. Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbutaka ɔnɛ: “Dikoka di’ekanelo ka yimba diayokolamaka.” Lo woho akɔna? Diɔ diayokokimanyiya dia minya tokanyi ta kashi ndo nkeketsha mbetawɔ kayɛ le Jehowa.—Adia Tokedi 2:10-12.
3 Dia monga la mbetawɔ ka wolo le Jehowa, sho pombaka nsala la wolo dia mbeeya dimɛna. (1 Timɔte 2:4) Ɔnkɔnɛ, etena kadiayɛ Bible ndo ekanda aso, ekɔ ohomba efula memala yema ndo nkana yimba lo kɛnɛ kotami lɔkɔ. Sala la wolo dia nshihodia kɛnɛ kadiayɛ. (Mateo 13:23) Naka wɛ mbeka lo yoho shɔ, wɛ ayoshola tolembetelo efula tɛnya dia Jehowa ekɔ Otungi aso ndo ɔnɛ Bible ndja oma le nde. (Hɛbɛru 11:1) Tayanga nsɛdingola woho wakokaso nsala dui sɔ.
Diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma
it-1-F 1195 od. 4
Kɔlamelo
Onto koka ntetemala monga la kɔlamelo aha la wolo ande hita, koko diɛsɛ la mbetawɔ, ndjaɛkɛ le Jehowa ndo lo wolo ande watoshimbɛ. (Os 25:21) Nzambi ndakaka dia monga “engawo” ndo “longele,” dia nama mboka ka wanɛ wakɛndakɛnda l’olowanyi. (Tok 2:6-8; 10:29; Os 41:12) Nsaki kele lawɔ tena tshɛ ka mbetawɔma le Jehowa, ndekaka nkonya nsɛnɔ yawɔ eshika ndo dui sɔ mbakimanyiyaka dia ntetemala ntshɔ otsha la ntondo. (Os 26:1-3; Tok 11:5; 28:18) Oko wakadite Jɔbɔ la lonyangu tshɛ, mbala mɔtshi onto lele l’olowanyi soyamaka oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka kanga kɔlɔ ndo mvɔka oko nde, koko Jehowa mbutaka dia nde mbeyaka lɔsɛnɔ l’onto lele l’olowanyi ndo nde mboshikikɛka dia etenyi kande k’okitɔ kayotshikala pondjo, nde ayonga la nshi yayaye ya wɔladi ndo ayɛna ɔlɔ. (Jɔb 9:20-22; Os 37:18, 19, 37; 84:11; Tok 28:10) Oko wakidiɔ lo dikambo dia Jɔbɔ, aha ɔngɔnyi, koko olowanyi wele l’onto mbasha onto kɛnɛmɔ ka mɛtɛ ndo mbakonya anto dia mbɔlɛmiya. (Tok 19:1; 28:6) Ana wele la diɛsɛ dia monga l’ombutshi wele l’olowanyi, koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ (Tok 20:7), nɛ dia vɔ nongolaka etenyi k’okitɔ ka dimɛna efula, mbuta ate ɛnyɛlɔ ka lɔsɛnɔ lande, monga la lokumu la dimɛna ndo dilɛmiɛlɔ diakandakondja.