SAWO DIA WEKELO 2
OSAMBO 132 Taya demba ɔtɔi
Waomi le, nyosha wadɛnyu kɛnɛmɔ
“Nyu waomi, . . . nyowasha kɛnɛmɔ.”—1 PE. 3:7.
KƐNƐ KAYOTEKA
Woho wakoka omi mbisha wadɛnde kɛnɛmɔ l’ɛtɛkɛta ndo l’etsha.
1. Naa ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wakakonya Jehowa dia tosha woshasha wa diwala?
JEHOWA ekɔ “Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ,” ndo nde nangaka dia sho lawɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (1 Tim. 1:11) Nde akatosha weshasha efula dia tokimanyiya dia ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ. (Jak. 1:17) Woshasha ɔmɔtshi l’atei awɔ ko diwala. Etena katshukana pami la womoto, vɔ tshikaka dɔkɔlɔkɔ dia mbokanaka ngandji, nɛmiyanaka ndo mbishanaka kɛnɛmɔ lam’asawɔ. Ntetemala monga la diɔtɔnganelo dia ma ma koka mbasha ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ.—Tok. 5:18.
2. Ngande wele awala efula ɛlɔ kɛnɛ?
2 Lonyangu ko, atshukanyi efula ɛlɔ kɛnɛ mbohɛka alɔkɔlɔkɔ wakawatshike lushi la diwala diawɔ. Etombelo wonga la dui sɔ ele, vɔ hawonge l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Alapɔlɔ ɔmɔtshi weke katomba w’oma le Tshunda diendana la yoonge l’andja w’otondo (Organisation mondiale de la santé) mɛnyaka dia waomi efula kɔmɔlaka wadiɛwɔ, mbatondjɛka ɛtɛkɛta wa kɔlɔ ndo mbasalɛka awui wa kɔlɔ lo toho totshikitanyi. Omi lasala ngasɔ mbeyaka salɛ wadɛnde akambo la dilɛmiɛlɔ la ntondo k’anto ko tetele nde mbosalɛka awui wa kɔlɔ lo luudu. Ndo nto, awala efula ndanaka etena kenda omi esato wɛnyawɔ anto etakataka.
3. Kakɔna kakoka nkonya omi dia mpɛnyahɛnya wadɛnde?
3 Kakɔna kakoka nkonya waomi amɔtshi dia mpɛnyahɛnya wadiɛwɔ? Mbeyaka monga ko wakodiama oma le ombutshi wa pami wa ngala. Laasɔ, vɔ mbeyaka ndjɔfɔnya dia lɔkɛwɔ la ngala bu kɔlɔ. Amɔtshi sɛngiyamaka la mbekelo ya lo dihole diodjashiwɔ yasukɛ kanyi ya kɔlɔ y’ɔnɛ “pami la lokombo” pombaka nkamba la wolo ande dia mɛnya wadɛnde dia nde mbele owandji. Apami akina kombetshama dia mbahemɛka nsaki yawɔ, mbidja ndo nkɛlɛ kawɔ. Apami akina nto, mendaka mbala la mbala esato wɛnyawɔ anto etakataka waakonya dia monga la kanyi ya kɔlɔ lo kɛnɛ kendana la wamato ndo l’awui wa dieyanelo. Ndo nto, alapɔlɔ efula mɛnyaka dia hemɔ ka COVID-19 kamboyoleka nkitsha akambo asɔ dikuma. Lo mɛtɛ, ndooko dui l’atei w’awui woshidiso washa omi lotshungɔ la mpɛnyahɛnya wadɛnde.
4. Lo na ahomba waomi w’Akristo ndjalama ndo lande na?
4 Waomi w’Akristo pombaka ndjalama diaha monga la kanyi ya kɔlɔ lo dikambo dia wamato.a Lande na? Ɔkɔkɔ ɔmɔtshi ele, mbala efula onto salaka kɛnɛ kakanyiyande. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akahɛmɔla Akristo w’akitami wa la Rɔmɔ dia ‘ntshika tshikitanyema oma le dikongɛ di’akambo nɛ.’ (Rɔmɔ 12:1, 2) Etena kakafundɛ Pɔɔlɔ ase Rɔmɔ, ko etshumanelo kambatemaka aya tshanda mɔtshi. Koko, ɛtɛkɛta wa Pɔɔlɔ wakɛnyaka di’ase etshumanelo amɔtshi wakatetemala sɛngiyama la mbekelo y’ashidi ndo la tokanyi t’ase andja ɔnɛ. Diakɔ diakandaalake dia ntshikitanya ekanelo kawɔ ka yimba ndo lɔkɛwɔ lawɔ. Dako sɔ mendanaka ndo la waomi w’Akristo ɛlɔ kɛnɛ. Lonyangu ko, amɔtshi wakasɛngiyama la tokanyi t’ase andja ɔnɛ ndo wakakome polo lo mpɛnyahɛnya wadiɛwɔ.b Ngande walongamɛ Jehowa di’omi salɛ wadɛnde akambo? Sho tanaka okadimwelo lo divɛsa diɔsami ɔtɛ wa sawo nɛ.
5. Lo ndjela 1 Petero 3:7, ngande wahomba omi salɛ wadɛnde akambo?
5 Adia 1 Petero 3:7. Jehowa mbidjangɛka waomi dia mbisha wadɛwɔ kɛnɛmɔ. Mbisha onto kɛnɛmɔ mendanaka la yoho yasalɛso onto lalɛmiyaso akambo. Omi lasha wadɛnde kɛnɛmɔ mbosalɛka akambo l’ɔlɔlɔ ndo la ngandji. Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola woho wakoka omi mbisha wadɛnde kɛnɛmɔ. Koko ntondo, tayanga nsɛdingola awui wahahombe pondjo omi salɛ wadɛnde.
TSHIKA LƆKƐWƆ LƐNYA DIA WƐ HASHA WADƐYƐ KƐNƐMƆ
6. Ngande wɔsa Jehowa apami wele ngala otsha le wadiɛwɔ? (Kɔlɔsayi 3:19)
6 Omi hahombe monga ngala otsha le wadɛnde. Jehowa petshaka onto tshɛ lele ngala. (Os. 11:5) Nde petshaka lo yoho ya laande omi lahɛnyɔla wadɛnde. (Mal. 2:16; adia Kɔlɔsayi 3:19.) Lo ndjela divɛsa diɔsami ɔtɛ aso wa sawo, mbuta ate 1 Petero 3:7, naka omi hasalɛ wadɛnde akambo lo yoho ya dimɛna, kete dui sɔ diayonga la shɛngiya lo diɔtɔnganelo diasande la Nzambi. Jehowa mbeyaka ntona mpokamɛ alɔmbɛlɔ ande.
7. Lo ndjela Ɛfɛsɔ 4:31, 32, naa weho w’ɛtɛkɛta wahomba waomi mbewɔ? (Enda ndo “Elembetshielo wa tɔtɛkɛta.”)
7 Omi hahombe tondjɛ wadɛnde ɛtɛkɛta wa kɔlɔ kana wa lɔlɛngɔ. Waomi amɔtshi tondjɛka wadiɛwɔ ɛtɛkɛta wa la nkɛlɛ ndo wa kɔlɔ. Koko Jehowa petshaka ‘nkɛlɛ, odudu, ehangohango, ndo ntɛngɔ.’c (Adia Ɛfɛsɔ 4:31, 32.) Nde mbokaka dikambo tshɛ. Jehowa mbidjaka yimba lo yoho yasawola wadi l’omi, kaanga etena kewɔ vɔ ahende ato lo luudu. Omi latondjɛ wadɛnde ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, ndanyaka aha tsho diwala diawɔ, koko ndo diɔtɔnganelo diasande la Nzambi.—Jak. 1:26.
8. Ngande wayaoka Jehowa lo dikambo di’esato wɛnyawɔ anto etakataka ndo lande na?
8 Omi hahombe menda esato wɛnyawɔ anto etakataka. Ngande wayaoka Jehowa lo dikambo di’esato wɛnyawɔ anto etakataka? Nde mbahetshaka. Ɔnkɔnɛ, omi lenda esato wa mindo ndanyaka diɔtɔnganelo diasande la Jehowa ndo mɔnyɔlaka wadɛnde.d Jehowa nongamɛka di’omi ntshikala la kɔlamelo le wadɛnde aha tsho l’etsha, koko ndo lo tokanyi. Yeso akate di’onto lenda womoto okina polo lo mbokombola amboshila nsala la nde loseka “l’otema.”e—Mat. 5:28, 29.
9. Lande na katona Jehowa di’omi ntshutshuya wadɛnde la wolo dia vɔ nsala toho tɔmɔtshi ta dieyanelo tele bu dimɛna?
9 Omi hahombe ntshutshuya wadɛnde la wolo dia nsala toho tɔmɔtshi ta dieyanelo ta kɔlɔ. Waomi amɔtshi tshutshuyaka wadɛwɔ dia nsala toho tɔmɔtshi ta dieyanelo tele bu dimɛna ndo dui sɔ mbakonyaka dia vɔ ndjaɔsa oko anto w’anyanya ndo wahalangema. Jehowa petshaka lɔkɛwɔ la kɔlɔ la ngasɔ. Nde nongamɛka di’omi nanga wadɛnde, mboosalɛ akambo l’ɔlɔlɔ tshɛ ndo nɛnya nkum’otema kande. (Ɛf. 5:28, 29) Ko kayotota naka omi l’Okristo mɔnyɔlaka, pɛnyahɛnyaka wadɛnde ndo mendaka esato wɛnyawɔ anto etakataka? Ngande wakokande ntshikitanya ekanelo kande ka yimba ndo etsha ande?
WOHO WAKOKA OMI NTSHIKA LƆKƐWƆ LA KƆLƆ
10. Ngande wakoka waomi nkondja wahɔ oma l’ɛnyɛlɔ ka Yeso?
10 Kakɔna kakoka nkimanyiya omi dia ntshika salɛ wadɛnde akambo la ngala ndo aha mbɔɔnyɔla? Nde kokaka nsala la wolo dia mbokoya Yeso. Kaanga mbele Yeso kotshuka, yoho yakandasalɛka ambeki ande akambo ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna ka woho wahomba omi salɛ wadɛnde akambo. (Ɛf. 5:25) Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole kɛnɛ kakoka waomi mbeka oma lo woho wakasalɛka Yeso apɔstɔlɔ ande akambo ndo woho wakandasawolaka la wɔ.
11. Ngande wakasalɛka Yeso apɔstɔlɔ ande akambo?
11 Yeso akasalɛka apɔstɔlɔ ande akambo l’ɔlɔlɔ ndo la kɛnɛmɔ. Nde kombatondjɛka pondjo ɛtɛkɛta wa kɔlɔ kana mbawahemɛ. Kaanga mbakinde Nkumɛwɔ ndo Owandji awɔ, Yeso kokamba la wolo ande dia mbaakonya dia vɔ ndjaoka wɛɔdu kana mbooka wɔma. Koko nde akaakambɛ olimu l’okitshakitsha tshɛ. (Jni. 13:12-17) Nde akatɛ ambeki ande ate: “Nyeke akambo oma le mi, nɛ dia dimi lekɔ la memakana ndo la otema w’okitshakitsha, ko nyu nyayoyakondjɛ ekeketshelo.” (Mat. 11:28-30) Tolembete dia Yeso aki la memakana. Onto lele la memakana, bu ɔhɔdu. Koko nde ekɔ la wolo wa l’etei dia ndjaakimɛ. Etena kosola onto, nde tshikalaka ki ndo mbahemɛka nkɛlɛ kande.
12. Ngande wakasawolaka Yeso l’anto akina?
12 Yeso akakambe l’ɛtɛkɛta ande dia nsamba ndo nkeketsha anto akina. Nde kotondjɛka ambeki ande ɛtɛkɛta wa kɔlɔ. (Luka 8:47, 48) Kaanga etena kakɔtɛngaka atunyi ande ndo kakawayangaka dia mbomadia, “nde kombatɛngaka.” (1 Pe. 2:21-23) Lo tena dimɔtshi, Yeso aketawɔka ntshikala ki lo dihole dia nkadimola kɔlɔ. (Mat. 27:12-14) Ande ɛnyɛlɔ ka dimɛna le waomi w’Akristo lee!
13. Oko wotamidiɔ lo Mateo 19:4-6, ngande wakoka omi ‘mamatana la wadɛnde’? (Enda ndo osato.)
13 Yeso akadjangɛ waomi dia ntshikala la kɔlamelo le wadɛwɔ. Nde akashile ɛtɛkɛta wa She, ɔnɛ lakate dia omi pombaka ‘mamatana la wadɛnde.’ (Adia Mateo 19:4-6.) Vɛrbɛ ya lo Grɛkɛ yokambi la wɔ lo divɛsa nɛ ɔnɛ “mamatana la” nembetshiyaka tshɛkɛta lo tshɛkɛta “mamatanya la olembo.” Ɔnkɔnɛ, ngandji ka lam’asa wadi l’omi pombaka monga wolo efula watekana oko diangɔ pende diakawamamatanya l’olembo. Naka ɔmɔtshi l’atei awɔ nsala dui dimɔtshi dianyangiya olonganyi ande, kete vɔ akɔ ahende wayosowa. Omi lele la ngandji ka ngasɔ otsha le wadɛnde ayotona weho tshɛ w’esato wɛnyawɔ anto etakataka. Nde ayonya washo mbala kakɔ ɔtɔi diaha “menda kɛnɛ kele anyanya.” (Os. 119:37) Lo mɛtɛ, nde mbidjaka sheke la washo ande diaha nkombola womoto okina onyake wadɛnde.—Jɔbɔ 31:1.
Omi lele la kɔlamelo tonaka menda esato wɛnyawɔ anto etakataka (Enda odingɔ 13)g
14. Wanya akɔna wahomba omi lahɛnyahɛnya wadɛnde ntakola dia nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diasande la Jehowa ndo la wadɛnde?
14 Omi lahɛnyahɛnya wadɛnde lo demba ndo l’ɛtɛkɛta pombaka ntakola wanya amɔtshi dia nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diasande la Jehowa ndo la wadɛnde. Wanya akɔna wahombande ntakola? Nna dia ntondo, nde pombaka nshihodia dia nde ekɔ l’okakatanu wa wolo. Diangɔ tshɛ diekɔ etakataka lo washo wa Jehowa. (Os. 44:21; Ond. 12:14; Hɛb. 4:13) Nna dia hende, nde pombaka ntshika dia mpɛnyahɛnya wadɛnde ndo ntshikitanya lɔkɛwɔ lande. (Tok. 28:13) Nna dia sato, nde pombaka nɔmba wadɛnde ndo Jehowa edimanyielo. (Ets. 3:19) Nde pombaka nto nɔmba Jehowa dia mbosha nsaki ka ntshikitanya lɔkɛwɔ lande ndo mbokimanyiya dia mbahemɛ tokanyi, ɛtɛkɛta ndo etsha ande. (Os. 51:10-12; 2 Kɔr. 10:5; Flpɛ. 2:13) Nna dia nɛi, nde pombaka nsala akambo lo yoho yɔtɔnɛ l’alɔmbɛlɔ ande lo mbeka dia mpetsha weho tshɛ w’awui wa ngala ndo ɛtɛkɛta wa kɔlɔ. (Os. 97:10) Nna dia tanu, nde pombaka nyanga ekimanyielo aha la ntshimbatshimba oma le dikumanyi dia l’etshumanelo. (Jak. 5:14-16) Nna dia samalo, nde pombaka kongɛka awui wayowokimanyiya dia mbewɔ lɔkɛwɔ la ngasɔ lo nshi yayaye. Omi lenda esato wɛnyawɔ anto etakataka pombaka ntakola wanya akɔ waamɛ. Jehowa ayɔtshɔkɔla welo wadjande dia ntshikitanya lɔkɛwɔ lande. (Os. 37:5) Koko, omi hahombe tsho nkomɛ lo ntshika lɔkɛwɔ la kɔlɔ. Nde pombaka nto mbeka dia mbishaka wadɛnde kɛnɛmɔ. Ngande wakokande nsala dui sɔ?
WOHO WA MƐNYA WADƐYƐ NGANDJI NDO DILƐMIƐLƆ
15. Ngande wakoka omi mɛnya wadɛnde ngandji?
15 Ɛnyande dia wɛ mbookaka ngandji. Anangɛso amɔtshi wele l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’awala awɔ wekɔ la mbekelo ka salaka lushi tshɛ dui dimɔtshi diɛnya wadɛwɔ ngandji kawaokawɔ. (1 Jni. 3:18) Omi koka mɛnya wadɛnde ngandji kaanga lo tokambokambo ta totshitshɛ, ɛnyɛlɔ lo mbokimɛ lo lonya kana lo mbokumbatɛ la ngandji tshɛ. Nde mbeyaka mbotomɛ mesajɛ ndo mbotɛ ɔnɛ “laya l’olengolengo ayɛ” kana mbombola ɔnɛ “ngande watete lushi layɛ?” Tena la tena, nde koka mbɛnya ngandji kande lo mbotomɛka mesajɛ wele la tɔtɛkɛta t’amɛna. Etena kasala omi awui asɔ, nde mɛnyaka dia nde mbishaka wadɛnde kɛnɛmɔ ndo keketshaka diwala diawɔ.
16. Lande na kahomba omi mandolaka wadɛnde?
16 Andolakande. Omi lasha wadɛnde kɛnɛmɔ mbokeketshaka ndo mbokimanyiyaka dia nde ndjaoka dimɛna. Yoho mɔtshi ya nsala dui sɔ ele, lo mbohɔ dia mɛnya lowando l’ɔtɛ wa kɛnɛ tshɛ kasala wadɛnde dia mbosukɛ. (Kɔl. 3:15) Etena kandola omi wadɛnde l’otema ɔtɔi, nde salanganyaka otema ande. Ndo wadɛnde ayoyaoka dia nde ekɔ l’ekokelo, mbokamaka ngandji ndo nɛmiyamaka.—Tok. 31:28.
17. Ngande wakoka omi mɛnya dia nde nɛmiyaka wadɛnde?
17 Onga ɔlɔlɔ ndo la dilɛmiɛlɔ otsha le wadɛyɛ. Omi lalanga wadɛnde mbɔɔsaka la nɛmɔ ndo mbaandolaka. Nde mbɔɔsaka oko woshasha wa nɛmɔ efula w’oma le Jehowa. (Tok. 18:22; 31:10) Etombelo wonga la dui sɔ ele, nde mboosalɛka akambo l’ɔlɔlɔ ndo la dilɛmiɛlɔ tshɛ, kaanga etena kasalawɔ dieyanelo. Nde hatowotshutshuya dia nsala toho tɔmɔtshi ta dieyanelo tahandalange, tawokonya dia nde ndjaoka dia nde bu la nɛmɔ kana tafukutanya nkum’otema kande. Omi lawɔ ayosalaka la wolo dia monga la nkum’otema ka pudipudi la ntondo ka Jehowa.—Ets. 24:16.f
18. Kakɔna kahomba waomi ndjashikikɛ dia nsala? (Enda ndo kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Toho tɔnɛi ta monga omi lele la dilɛmiɛlɔ.”)
18 Waomi le, nyu koka monga l’eshikikelo dia Jehowa mɛnaka ndo mbɔsaka la nɛmɔ welo wadjanyu dia mbisha wadɛnyu kɛnɛmɔ lo kɛnɛ tshɛ katanyu ndo kasalanyu. Yashikikɛ dia mbosha kɛnɛmɔ lo mbewɔ lɔkɛwɔ la kɔlɔ ndo lo monga l’ɔlɔlɔ, la dilɛmiɛlɔ ndo la ngandji k’efula otsha le nde. Lo nsala ngasɔ, wɛ mɛnyaka wadɛyɛ dia wɛ mboolangaka ndo mbɔɔsaka la nɛmɔ. Sha wadɛyɛ kɛnɛmɔ, ko wɛ ayokokɛ diɔtɔnganelo dioleki ohomba, mbuta ate lɔngɛnyi lasayɛ la Jehowa.—Os. 25:14.
OSAMBO 131 “Kɛnɛ kakamamatanya Nzambi”
a Waomi wayokondja wahɔ lo mbadia sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Onde wɛ salɛka wamato akambo oko woho waasalɛ Jehowa?” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka ntondo 2024.
b Wanɛ wahɛnyahɛnyama lo nkumbo koka nkondja wahɔ lo mbadia sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “De l’aide pour les victimes des violences conjugales” lo etenyi ka “Divers” lo jw.org ndo lo JW Library.
c ELEMBETSHIELO WA TƆTƐKƐTA: “Ntɛngɔ” nembetshiyaka tondjɛ onto ɛtɛkɛta wa ngala, wa lɔlɛngɔ kana mbookonya diaha nde ndjaoka dimɛna l’ɔtɛ wa kɛnɛ kowoteso. Ɛtɛkɛta tshɛ wa lohetsho, wa diɔnyɔ ndo tohaso mbɔsamaka oko ntɛngɔ.
d Enda lo jw.org ndo lo JW Library sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “La pornographie peut briser votre couple.”
e Wadi lele omɛnde mendaka esato wɛnyawɔ anto etakataka koka nkondja wetshelo oma lo sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Etena kenda olonganyi ɔmɔtshi awui wɛnyawɔ anto etakataka” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ k’enanɛi 2023.
f Bible hate oseka kiambokambo tshɛ lo kɛnɛ kendana la dieyanelo diele dimɛna kana diele kɔlɔ lam’asa wadi l’omi. Atshukanyi w’Akristo pombaka mbɔsa tɛdikɔ tɛnya dia vɔ wamboyashikikɛ dia nɛmiya Jehowa, ngɛnyangɛnyana lam’asawɔ ndo ntetemala monga la nkum’otema ka pudipudi. Lo mbuta mɛtɛ, atshukanyi hawohombe nsawola l’anto akina woho weta awui wa dieyanelo lo diwala diawɔ.
g ELEMBETSHIELO W’OSATO: Onto ɔmɔtshi lele bu Ɔmɛnyi lakamba olimu l’ɔnangɛso ekɔ lo mbootshutshuya dia menda jurnalɛ yande yele l’esato wɛnyawɔ anto etakataka.