BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w95 12/1 lk. 3-4
  • Onde Nshi Tshɛ Mbalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Onde Nshi Tshɛ Mbalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ?
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • Awui wa woho akɔ
  • Etena Kalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • Bonde ketawɔyɛ awui wetawɔyɛ?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Onde Nzambi mbetawɔka weho w’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2009
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
w95 12/1 lk. 3-4

Onde Nshi Tshɛ Mbalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ?

MARTIN LUTHER akafɔnyaka ɔnɛ kɛnɛ kakandataka kakikɔ mɛtɛ. Nde aketawɔka ɔnɛ Bible ekɔ lo sukɛ kanyi yande shɔ. Koko yɔnɛ Copernic, astrɔnɔmɛ w’Ose Pologne, akakanyiyaka ɔnɛ wetshelo w’ashidi wa lo nshi shɔ wakikɔ kashi.

Wetshelo akɔna na? Wetshelo w’ɔnɛ: nkɛtɛ mbele l’atei atei w’andja w’otondo ndo oseka ɛngɔ tshɛ kekɔ lo kitshimba. Mɛtɛ kakataka Copernic ele di’ɔnɛ: nkɛtɛ twamɛ kekɔ lo tshimba wonya. Luther akatone dikambo sɔ ata ate: “Anto wekɔ lo pokɛ lotui le astrɔnɔmɛ wayasɛma ɔsɛmasɛma, ɔnɛ lakayatshutshuya dia mɛnya ɔnɛ nkɛtɛ katshimba, koko aha dongolongo kana loowa, wonya kana ngɔndɔ.”​—⁠History of Western Philosophy.

TENA efula, wetshelo w’ashidi hawɔtɔnɛ l’akambo woho wewɔ, hawɔtɔnɛ la mɛtɛ. Tokanyi takɔ mbeyaka sokoya anto koyanga dia vɔ ntsha akambo wa kɔlɔ.

Eelo, dikambo sɔ hadiɛnya ɔnɛ ditshelo kana mbekelo y’ashidi hayɔtɔnɛ nshi tshɛ la mɛtɛ. Mɛtɛ, ɔpɔstɔlɔ Paulo akakeketsha Akristo wa lo nshi yande dia vɔ tetemala la ndjela elakanyelo wakawâtshikɛ, ata ate: “Dimi lambunyandula, ne dia nyu . . . nyatukimelaka [mbekelo y’ashidi, NW] uku akamanyetsha.”​—⁠1 Koreto 11:2; enda ndo lo 2 Tesalonika 2:15; 3:⁠6.

Kakɔna kakalange mbuta Paulo oma lo tshɛkɛta “mbekelo y’ashidi”? Insight on the Scriptures, Volume 2, lɛkɛ 1118, mɛnyaka ɔnɛ tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokadimwami ɔnɛ “mbekelo y’ashidi,” pa·raʹdo·sis, kɛdikɛdi dikambo dimɔtshi “diasambiyɛwɔ anto akina oma l’ɛtɛkɛta wa l’onyɔ kana lofunda.” Tshɛkɛta shɔ ya l’Ɔtɛtɛla nembetshiyaka “nsango, elakanyelo, kana ditshelo di’ambutshi diakawatshikɛ anawɔ, kana diamboyala yoho ya kanyiya ndo ya ntsha akambo.”a Aki dikambo di’ɔlɔlɔ le Akristo dia vɔ ndjela elakanyelo wakâtshikɛ ɔpɔstɔlɔ Paulo lam’ele vɔ wakayakaka oma lo kiɔkɔ y’ɔlɔlɔ.

Koko lo menda, elakanyelo w’ashidi mbeyaka monga mɛtɛ kana kashi, ɔlɔlɔ kana kɔlɔ. Oko ɛnyɛlɔ, Bertrand Russel, filɔzɔfɛ k’Ose Angleterre, akândola anto wele oko Copernic lakasɛnaka l’eleko ka 16, ɔnɛ laki la losembwe ndo la dihonga dia mbidja tamu lo wetshelo w’ashidi. Anto wa ngasɔ wakahamia “kanyi y’ɔnɛ kɛnɛ kakakanyiyaka anto nshi y’edjedja mbeyaka monga kashi.” Onde wɛ mɛnaka ɔnɛ ekɔ dikambo dia lomba di’aha mbetawɔ akambo w’ashidi wetawɔ etawɔ?​—⁠Ɛdika la Mateu 15:​1-9, 14.

Ko kayotota lo dikambo dia wetshelo la mbekelo y’ashidi ya l’ɛtɛmwɛlɔ na? Onde sho kokaka fɔnya ɔnɛ wetshelo akɔ wekɔ mɛtɛ ndo kema la wâle? Ngande wokokiso mbeya dikambo sɔ? Kakɔna kahombaso sala naka tambɛna ɔnɛ mɛtɛ elakanyelo w’ashidi wa l’ɛtɛmwɛlɔ ndɔshanaka la mɛtɛ? Tayɔsɛdingola wembola ɛsɔ lo sawo diayela.

[Footnote]

a Dibuku diakatondja Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto