BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w95 12/1 lk. 4-7
  • Etena Kalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Etena Kalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Woho Walanyawɔ Ashi wa Mɛtɛ
  • Lokristokristo Lambahatanya Olanyelo
  • Etombelo w’Oma l’Olanyelo wa lo Nyuma
  • Hemba Ditshelo di’Ashidi
  • Onde Nshi Tshɛ Mbalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
  • Akristo tɛmɔlaka Nzambi lo nyuma la lo mɛtɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2002
  • Bonde ketawɔyɛ awui wetawɔyɛ?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • “Akambu wa Mete Wayunyutshungula”
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1998
Enda awui akina
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1995
w95 12/1 lk. 4-7

Etena Kalɔshana Mbekelo y’Ashidi la Mɛtɛ

WÂLE​—⁠HAWƆNƆ ASHI ANƐ. Ondo tekɔ lo mɛna waewoyelo wa ngasɔ mbala la mbala. Lo ahole efula, anto wekɔ la yewo ya mamba lo kɛnɛ kanɔwɔ, nɛ dia vɔ mbeyaka ɔnɛ ashi amɔtshi wekɔ lo nanyema oma lo kɛnɛ kelɛwɔ ɔnɛ: “Kibuku ka kanga dɔka,” kele la diangɔ dia lɔlɛngɔ. L’ɔtɛ w’olanyelo ɔsɔ, alapɔlɔ w’oma lo wekelo ɔmɔtshi wekɔ lo mbuta dia, lo dihole di’ashi ndjâla “osukɔ ndo onkokedi wa lɔsɛnɔ,” ashi kokaka ndjokadimɔ “ɛngɔ kasambiyana mikrɔbɛ ndo . . . ndjoyala lɔlɛngɔ.”​—⁠Water Pollution (Olanyelo w’Ashi).

Woho Walanyawɔ Ashi wa Mɛtɛ

Mbekelo y’ashidi yalɔshana la mɛtɛ yekɔ oko ashi wambolanyema. Sho mbeyaka ndjomamema mbekelo yakɔ aha la sho mbeya​—⁠mbuta ate ndjomamema awui, tokanyi, wetshelo, kana mbekelo yatatshikanɛ lɔlɔnga la lɔlɔnga​—⁠mbekelo yambosana mɛtɛ la “kibuku ka kanga dɔka,” mbuta ate la tokanyi ndo la filɔzɔfi ya kashi ndo yanganyiya anto. Oko ashi wambolanyema, ditshelo sɔ kana mbekelo shɔ mbeyaka salɛ anto kɔlɔ k’efula​—⁠kɔlɔ ka lo nyuma.

Kânga tekɔ lo kanyiya ɔnɛ elakanyelo wa l’ɛtɛmwɛlɔ wakatshike watshɛso tomba oma lo Bible, sho tshɛ pombaka mbɔsa etena ka sɛdingola elakanyelo akɔ la yambalo tshɛ. Ohɔ dia, lam’akamamemaka Martin Luther wetshelo w’ashidi wa lo nshi yande ndo manya Copernic, nde akakanyiyaka ɔnɛ Bible mbetawɔka kanyi yande. Koko, Luther kondjela ɛnyɛlɔ k’Ase Bɛrɔya w’edjedja, wanɛ ‘waki la timba t’ɛlɔlɔ lam’akawasɛdingolaka Afundelo dia mɛna kana akambo wakawawaetshaka waki mɛtɛ.’​—⁠Etsha 17:​10, 11.

Ohokanyiya kɔlɔ kakatshelɛ wetshelo w’ashidi Ase Juda amɔtshi wa lo nshi ya Yeso. Vɔ waketawɔka l’ohetoheto tshɛ ɔnɛ wetshelo a watshɛwɔ wakikɔ mɛtɛ. Lam’akawoke kɛlɛ l’ɔtɛ w’ɔnɛ ambeki wa Yeso hawɔlɛmiya ditshelo di’ashidi, Yeso akawakonya ewo la dimbola nɛ: “Ya ukundi adiakanyu elembe wa [Nzambi, NW] ndu nyu ne dia ditshelu dianyu?” (Mateu 15:​1-3) Kɔlɔ kakɔna kakawasalaka na? Yeso akɛnya dikambo diakɔ lam’akandavusola ɛtɛkɛta w’omvutshi Isaya, ata ate: “Vo watontemolaka [Nzambi] otemolatemola, watetshaka dietshelu dieli uku elembe w’antu.”​—⁠Sho mbɛnganyisha alɛta ango; Mateu 15:9; Isaya 29:⁠13.

Eelo, lo dihole dia mɛtɛ yakatɔngɔ oma le Nzambi, vɔ wakadjaka tokanyi t’oma le anto, ndo kɛnɛ koleki tshɛ kɔlɔ ele, vɔ wakadjaka tokanyi t’oma le ɛdiɛngɛ. Oko ɛnyɛlɔ, Insight on the Scriptures, Volume 1, lɛkɛ 506, nembetshiyaka ɔnɛ: “Afarisɛ wa lo nshi shɔ wakalakanyaka ɔnɛ naka onto ambota ate diangɔ diami diekɔ ‘kɔrɔbana,’ kana woshasha wambokimwama le Nzambi, nde hakoke mbɔsa diangɔ sɔ dia kotsha ehomba w’ambutshi ande, oyadi wola akɔna wewɔ kana ohomba akɔna wele lawɔ, koko nde kokaka kamba la diangɔ sɔ lo dikambo diande ndamɛ polo ndo lo nyɔi kande naka ɔsɔku mbakandalange.” Lomba l’anto lakalanya ashi wa mɛtɛ laki la shɛngiya ya kɔlɔ ya lo nyuma le Ase Juda. Efula ka l’atei awɔ kombetawɔ ndo Mɛsiya wakawahekɔ kongɛ edja efula.

Lokristokristo Lambahatanya Olanyelo

Olanyelo wa ngasɔ wa lo nyuma wakasalema l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Yeso. Anto efula, wanɛ wakayasɛmaka ɔnɛ ambeki ande mbewɔ, wakɔsaka elakanyelo wakâtshikɛ ashidi oma l’enyɔ oko kiɔkɔ ya wetshelo w’oyoyo. Lo ndjela ansiklopedi ɔmɔtshi waki McClintock nde la yɔnɛ Strong (Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature), Akristo amɔtshi wa lâdiko di’ɛlɔmɔ wakakanyiyaka ɔnɛ mbekelo y’ashidi ya ngasɔ yaki “alako wakalongola ɛkɛlɛsiya wa ntondo w’Akristo oma l’enyɔ w’apɔstɔlɔ, alako watawasambiyanɛ tatɛ oma lo tena diaki apɔstɔlɔ ndo wakalamema pudipudi polo ndo lo nshi yawɔ hita.”​—⁠Sho mbɛnganyisha alɛta ango.

Lo mɛtɛ, efula ka wetshelo ɛsɔ waki mindo, waki tokanyi ta kɔlɔ. Oko walembetshiya anksiklopedi akɔ (Cyclopedia), filɔzɔfi shɔ y’eyoyo “kɔmbɔtɔnɛka, aha paka la efundelo w’apɔstɔlɔ waki l’anya awɔ, koko ndo l’elakanyelo ekina watatshikanɛ anto.” Ɔsɔ kondjala dikambo diakakashimola anto tshɛ. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akewola Akristo ate: ‘Nyewɔ, aha onto nyonganyiya la filɔzɔfi y’anto, la akambo w’anyanya wa lokeso lo ndjela elakanyelo watatshikanɛ anto [ditshelo di’ashidi], lo ndjela tokambokambo ta totshitshɛ t’andja ɔnɛ, koko aha lo ndjela Kristo.’​—⁠Kolosai 2:⁠8.

Ndo ɛlɔ kɛnɛ, wetshelo efula w’ashidi ‘hawɔtɔnɛ la kɛnɛ kakafunde apɔstɔlɔ.’ Lokristokristo lambodja lɔlɛngɔ l’ashi wa mɛtɛ oma lo lokema la tokanyi t’oma le ɛdiɛngɛ, ɛnyɛlɔ oko: wetshelo wa Losato l’Osanto, lowenga la dja, wetshelo w’ɔnɛ anima w’onto hawovu, ngandji k’otamanya ka wodja, ndo ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi.a (1 Timote 4:​1-3) Ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ l’anto mɛnyaka ɔnɛ hemɔ ka lo nyuma kamonda anto wakesama la wetshelo w’ɛdiɛngɛ, wetshelo wamboyala oko elakanyelo watatshikanɛ anto lo Lokristokristo.​—⁠Ɛdika la Isaya 1:​4-7.

Aha la tamu, tatɛ oma l’etatelo ka lɔsɛnɔ l’onto mbakatatɛ mɛtɛ nanyema. Satana akatetemala la tshelo shɔ yakandahɔhɔla l’Ɛdɛna lo nanya timba t’anto la kashi ndo la lokeso. (Joani 8:44; 2 Koreto 11:⁠3) Lam’akadiangana anto lo nkɛtɛ k’otondo l’ɔkɔngɔ wa Mvula k’Elola kakalɔ lo nshi ya Nɔa, anto wa lo weoho tshɛ w’atshunda wakavu la lɔlɛngɔ lakawadje l’okonda lo tɛkɔ di’ewo k’onto oma lo filɔzɔfi la tokanyi t’oma le ɛdiɛngɛ.

Etombelo w’Oma l’Olanyelo wa lo Nyuma

Olanyelo wa lo nyuma wa ngasɔ kokaka salɛ onto kɔlɔ kakɔna? Sho kokaka mbɛdika dikambo sɔ la kɛnɛ kasala ashi wambolanyema lo demba di’onto. Manamana mɔtshi akate ate: “Anto suke la miliyɔ 200 wekɔ lo mvɔ la hemɔ kelɛwɔ ɔnɛ bilharziose [demba dja diamana dikila, okiyanu, demba kɔnyangakɔnyanga, ndo kânga nyɔi, oma l’ashi wa mindo walɔya lokoho la demba. Anto miliyɔ kama tshanu wekɔ la hemɔ kelɛwɔ ɔnɛ trachoma, ɔtɔi ɔmɔtshi wa hemɔ ya weke yetɛ onto tshungu, l’ɔtɛ wa mbɔka ashi wa mindo. . . . Miliyara hiende y’anto kema l’ashi wa pudipudi wa nɔ.” (Our Country, the Planet) Miliyɔ y’anto yakalɛmbiama, yaketɛma totshungu, ndo yakadiakema nɛ dia vɔ wakayele ditshelo di’ashidi diɔsɔhanyemi la wetshelo wa kashi w’oma le ɛdiɛngɛ.​—⁠1 Koreto 10:​20, 21; 2 Koreto 4:​3, 4.

Oko ɛnyɛlɔ, anto efula wekɔ l’okandokando, kana wekɔ totshungu lo dikambo dia diɔtɔnganelo diele l’asa Yeso Kristo nde la Jehowa Nzambi, She. L’atei w’anto wayata ɔnɛ Akristo mbewɔ, amɔtshi wekɔ la mbekelo ka minyaka lokombo l’ekila laki Nzambi, Jehowa, oma l’Afundelo wa lo Grɛkɛ. Lo jurunalɛ mɔtshi, (Journal of Biblical Literature), yɔnɛ George Howard akate ate: “Lo kanyi yaso, wonyelo ɔsɔ w’Alɛta Anɛi wa lo Hɛbɛru [YHWH], akela lofunge lo timba t’Akristo wa ntondo w’Ase Wedja lo dikambo dia diɔtɔnelo diele l’asa ‘Nkumadiɔndjɔ Nzambi’ nde la ‘Nkumadiɔndjɔ Kristo.’ ”

Ohokanyiya ndo lofunge, dikanyiyakanyiya, la wɔma woka anto oma lo wetshelo w’ashidi wahɔtɔnɛ l’Afundelo: Wetshelo wata ɔnɛ anima w’onto hawovu. (Ɛdika la Undaki 9:5; Ezekiyele 18:⁠4.) Anto angana wele lo lɔhɔmbɔ l’ɔtɛmwɛlɔ w’ashidi kana wôka wɔma ɔnɛ wanɛ wakavu wayokalola dia ndjowatshela kɔlɔ na? Kanyi shɔ yakakeketsha anto amɔtshi dia vɔ ndjâdiaka ndo ndjaka anto akina.

Ase Japon efula kanyiyaka ɔnɛ lo nyɔi kawɔ, anima awɔ watohomanaka l’andja wa l’ɔkɔngɔ wa nyɔi. Diɔ diakɔ diele, ambutshi amɔtshi wayadiaka, mɛnaka ɔlɔlɔ ndjaka ndo anawɔ. Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi (An English Dictionary of Japanese Ways of Thinking) nembetshiyaka ɔnɛ: “Lo wodja wa Japon, ndjâdiaka kema dikambo diɛnama nshi tshɛ oko kɔlɔ, koko diɔ mbɔsamaka mbala efula oko djembetelo yɛnya ɔnɛ onto amboyatshumuya lo munga ka woke kosadinde . . . Vɔ kɔndɔlaka kânga nsango ya nkumbo yayadiaka l’ɛtɛkɛta wa lotutsha.”

Hemba Ditshelo di’Ashidi

Ko lo menda wâle wakomɛ anto lam’ayelawɔ wetshelo w’ashidi oko akanga a totshungu, kakɔna kahombaso sala na? Oya l’ekomelo k’eleko ka ntondo, ɔpɔstɔlɔ Joani akewola anyande Akristo ate: “Elangemi ami, tanyetawoki nyuma tshe, keli nyuhimbi nyuma [oko woho wahombayɛ pemba ashi dia mɛna kana wekɔ pudipudi], kana yo yeko ya [Nzambi, NW]; ne dia amvutshi efula wa kashi wambukukanela l’andja.” (1 Joani 4:1; enda ndo lo 1 Tesalonika 5:21.) Woho akɔna wakokayɛ mbeya ɔnɛ mbekelo k’ashidi kɛnɛ kekɔ kɔlɔ na? Dia wɛ pemba kɛnɛ ketawɔyɛ kana kafɔnyayɛ, wɛ pombaka monga la kiɔkɔ mɔtshi yakosha lomba, yɛdikɔ mɔtshi ya pudipudi.

Bible mbele kiɔkɔ shɔ ya lomba. Yeso Kristo akate ate: “Uwakidia lu mete. Diui diaye dieko mete.” Nde akate nto ate: “Etena kambukuka, keko kakiane, atemodi wa mete wayotemola Papa lu [n]yuma la lu mete.” (Joani 4:23) Naka wɛ kamba la Dui dia Nzambi diakafundama oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma kande k’ekila, kete wɛ ayokondja ashi wa pudipudi wa mɛtɛ lo dihole di’ashi wambolanyema la filɔzɔfi y’anto y’oma le ɛdiɛngɛ.​—⁠Joani 8:​31, 32; 2 Timote 3:⁠16.

Ohɔ dia, kânga yema ya lɔlɛngɔ tshitshɛ kokaka ndjâla l’etombelo wa kɔlɔ efula. Mbala mɔtshi, ɛnɔnyi efula mbetaka la ntondo k’etombelo akɔ ndjotomba sɛkɛ. Shridath Ramphal, ɔnɔmbɔdi w’edjedja wa Tshunda di’Endana l’Ekokelo k’Andja (I.U.C.N.), akate ate: “Ashi wa mindo wamboyala oko ondjakanyi woleki wâle tshɛ l’andja. Anto ndekana nunu akumi ahende l’atanu mvɔ̂ka lushi la lushi l’ɔtɛ wakambawɔ olimu l’ashi akɔ.” Ditshelo di’ashidi diambolana lo nyuma diekɔ wâle efula.

Onde wɛ ekɔ la dihonga dia ndjatshungola oma lo wetshelo w’ashidi wele ondo aya ɛnɔnyi efula weyɛ lo ndjela naka wɛ ambowaɛna ɔnɛ vɔ ndɔshanaka la mɛtɛ? Hokɛ lotui lo kɛnɛ kakewolawɔ. Yakokɛ wɛ la nkumbo kayɛ lo ndjashikikɛ dia mbeya kana mɛtɛ elakanyelo wayelanyu wakatshike ashidi mbɔtɔnɛka la Dui dia Nzambi dia pudipudi ndo dia mɛtɛ.​—⁠Osambu 19:​8-11; Tukedi 14:15; Etsha 17:⁠11.

[Footnote]

a Enda lo Comment raisonner à partir des Écritures dia wɛ kondja tolembetelo tɛnya ɔnɛ wetshelo wa ngasɔ hawotumbi oma lo Bible. Dibuku sɔ diakatondjama oma le Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

[Caption]

Dui dia Nzambi dia mɛtɛ diekɔ oko ɔkɛdi w’ashi wa pudidipudi

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto