Lawɔ Oya Lo Dihole Di’ekokelo La Ntondo Ka “Fɔnu Ka Woke” Ndja
“Lam’ayunyena elui w’alimbi wambudinga Jerusalema, . . . wane weli la Judiya, kawulawo l’ekungu.”—LUKA 21:20, 21.
WANƐ tshɛ wele l’andja wa Satana pombaka ndawɔ esadi esadi oma lɔkɔ. Naka vɔ nangaka mbika lam’ayowonya dikongɛ di’akambo wa nshi nyɛ oma lanɛ la nkɛtɛ, kete vɔ pombaka mɛnya hwe ɔnɛ lo lɛkɛ la Jehowa mbɛkamiwɔ la wolo awɔ tshɛ ndo vɔ waya bu wa l’andja ɔnɛ walɔmbwama oma le Satana.—Jakoba 4:4; 1 Joani 2:17.
2 Lo pɔlɔfɛsi kande ka woke k’endana la nshi y’ekomelo ka dikongɛ di’akambo nɛ, Yeso akɛnya ɔnɛ olawelo wa ngasɔ wekɔ ohomba. Mbala efula, sho tɔtɛkɛtaka akambo wofundami lo Mateu 24:4-14; koko kɛnɛ kofundami l’ɔkɔngɔ w’akambo akɔ kekɔ ohomba ndo tɔ lawɔ. Tambokokeketsha dia wɛ mbufola Bible kayɛ kakianɛ kele tâdia oma lo divɛsa 15 polo 22.
3 Pɔlɔfɛsi kɛsɔ alembetshiyatɔ na? L’eleko ka ntondo, aki “[ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo, NW]” na? Woho wakatwemala “lu dihuli di’ekila” akɛnyaka didjidji dia dikambo dakɔna? Dikambo sɔ atendadiɔ?
“One Lala Akambu Ane Amani Fundu”
4 Tolembete dia lo Mateu 24:15, Yeso akatɛkɛta awui wakafundama lo dibuku dia Danyele. Lo tshapita 9 ya dibuku sɔ, sho tanaka pɔlɔfɛsi kakatatshi dikambo di’oyelo wa Mɛsiya ndo dia dilanya diakahombe wodja w’Ase Juda nongola nɛ dia vɔ kombetawɔ Mɛsiya. Etenyi ka komelo ka divɛsa 27 (NW) mbutaka ɔnɛ: “Ɔnɛ lêla elanyelo ayoyala lâdiko di’ahafu wa diangɔ dia wɔnɔnyi.” Lo nshi ya ntondo, wetshelo w’ashidi w’Ase Juda wakataka ɔnɛ etenyi kɛsɔ ka pɔlɔfɛsi ka Danyɛlɛ kakakotshama lo woho wakasuwolama tɛmpɛlɔ ka la Jerusalɛma oma le Antiochus IV l’eleko ka hende N.T.D. Koko Yeso akasha diewoyelo nɛ ate: “One lala akambu ande amani fundu.” Woho wakasuwɔ tɛmpɛlɔ oma le Antiochus IV, kânga mbakidiɔ mɛtɛ dikambo dia wɔnɔnyi, diɔ kombela elanyelo ka Jerusalɛma, ka tɛmpɛlɔ, kana ka wodja w’Ase Juda. Ɔnkɔnɛ, Yeso mɛtɛ akewolaka ampokami ande ɔnɛ ekotshamelo ka dikambo sɔ komonga lo nshi yakete, koko kayoyala lo nshi yayaye.
5 Aki “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” kakawahombe shishimaka na? Tolembete dia, ɔkɔndɔ wa Mateu mbutaka ɔnɛ: ‘Lam’ayonyɛna ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo . . . emadi lo dihole di’ekila.’ Koko, ɔkɔndɔ akɔ wâmɛ wa lo Luka 21:20 mbutaka ɔnɛ: “Lam’ayunyena elui w’alimbi wambudinga Jerusalema, kanyeyi nyati: Elanyelu kayo kaya suki.” L’ɔnɔnyi 66 T.D., Akristo wakadjasɛka la Jerusalɛma wakɛnyi kɛnɛ kakatatshi Yeso. Ekakatanu wakatombaka mbala la mbala l’asa Ase Juda l’ewandji w’Ase Rɔmɔ wakayetɛka Jerusalɛma oko tshunda di’anto watɔmbɔkwɛ Ase Rɔmɔ. Etombelo wakayala ele, akambo wa ngala wakayofulanɛka efula lo Judeya y’otondo, la Samariya, la Ngalileya, la Dekapɔlɛ ndo la Fenikiya, lo lɛkɛ la ngɛl’a nkushi otsha la Suriya, ndo lo lɛkɛ la la diko dia nkushi otsha l’Edjibito. Dia mbidja yema ya wɔladi l’etenyi kɛsɔ ka Diolelo di’Ase Rɔmɔ, Cestius Gallus akatome elui w’alembe esadi esadi oma la Suriya otsha la Jerusalɛma, osomba wakelɛka Ase Juda ɔnɛ: ‘osomba aso w’ekila.’—Nehemiya 11:1; Isaya 52:1.
6 Alembe w’Ase Rɔmɔ waki la mbekelo ka tɛmbaka adalapo wakawɔsaka oko ekila, koko Ase Juda wakawaɔsaka oko ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi. Tolembete dia, tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru yokadimwami ɔnɛ “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” lo dibuku dia Danyele mbɔsamaka ntondotondo dia tɛkɛta dikambo dia dikishi la di’ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi.a (Euhwelu k’Elembe 29:17) Kânga mbakahangakala Ase Juda, elui w’alembe w’Ase Rɔmɔ wakatɛmbaka adalapo awɔ wakɔtɔ lo Jerusalɛma lo Tshaka Fudu ya l’ɔnɔnyi 66 T.D. ko wakamɛ nyukola pele dia tɛmpɛlɔ dia lo lɛkɛ la ngɛl’a nkushi. Aha la tamu—“ɛngɔ ka wɔnɔnyi” kakakoke mbela elanyelo ka Jerusalɛma ‘kakemala lo dihole di’ekila’! Ko ngande wakakoke onto ndawɔ na?
Wakahombe Ndawɔ Esadi Esadi!
7 La shashimoya, aha ndo l’ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wakoka anto mbeya, lam’akɛnama ɔnɛ Jerusalɛma aya ka mbɔtɔ l’anya awɔ, alembe w’Ase Rɔmɔ wakamɔ ko wakakalola. Atɔmbɔki w’Ase Juda wakayelana l’alembe w’Ase Rɔmɔ polo ndo l’Atipatiri, lo yɛdikɔ ya kilɔmɛtɛrɛ oko 50 tsho mangana la Jerusalɛma. Ko vɔ wakakalola oya la Jerusalɛma. Lam’akawakome la Jerusalɛma, vɔ wakatshumana lo tɛmpɛlɔ dia mbeka woho wayowɔlɔ ta diakɔ nto. Wakɔsɛ ɛlɔngɔlɔngɔ dia ndjokeketsha ngele ya l’osomba ndo dia ndjokamba olimu w’asɔlayi. Onde Akristo wakayaɔtshiya lo dikambo sɔ? Oyadi kânga vɔ wakatone olimu akɔ, onde vɔ wakatshikala lo dihole diaki lo wâle lam’akakalola alembe w’Ase Rɔmɔ?
8 Akristo wa la Jerusalɛma la wa Judiya y’otondo kotshimbatshimba dia ndjela diewoyelo diakatawasha Yeso Kristo ko wakalawɔ oma lo dihole sɔ diaki lo wâle. Wakahombe ndawɔ esadi esadi! L’ɔkɔngɔ diko, vɔ wakayotshɔ lo bɛtshi dia nkɛtɛ di’akona, amɔtshi ondo wakatodjasɛ la Pella, lo lɛtshi la nkɛtɛ la Pereya. Wanɛ wakayele diewoyelo dia Yeso kokalola oko dinginya dia ndjohemba shimbɛ diangɔ diawɔ dia l’emunyi. (Ɛdika la Luka 14:33.) Mɛtɛ, oko akawamɔ oma la Jerusalɛma l’atei w’akambo wa ngasɔ, amato waki la waemi la wa mama yakalɔnyaka ana wakɛnyi wolo munda lɔkɛndɔ la ngasɔ l’ekolo. Ɛlɛmbɛ wa lushi la Sabato kombashimba vɔ ndawɔ, ndo kânga mbaki eleko ka tshitshi suke, lâsɔ ko tɔ katamɛ. Wanɛ wakayele diewoyelo dia Yeso dia ndawɔ esadi esadi wakatombe oma la Jerusalɛma la Judiya. Nsɛnɔ yawɔ yakakimamɛ lo dikambo sɔ.—Ɛdika la Jakoba 3:17.
9 L’ɔnɔnyi wakayoyela, lo 67 T.D., Ase Rɔmɔ wakayoya nto dia ndjɔlɔ l’Ase Juda. Ngalileya mbakɔtɔ ntondo l’anya awɔ. L’ɔnɔnyi wakayoyela, Judiya akahandjwama vwa. L’ɔnɔnyi 70 T.D., elui w’alembe w’Ase Rɔmɔ wakadinge tshondo y’osomba wa Jerusalɛma. (Luka 19:43) Ndjala ka kasha kakayala. Wanɛ wakakukama l’atei w’osomba wakalɔ lam’asawɔ. Onto tshɛ lakayangaka ndawɔ akadiakemaka. Kɛnɛ kakâkomɛ mɛtɛ kaki “fɔnu ka woke” kakatatshi Yeso.—Mateo 24:21, NW.
10 Onde dikambo sɔ diakashidiya kɛnɛ tshɛ kakatatshi Yeso? Kema, awui akina nto wakahombe ntshama. Lo ndjela dako dia Yeso, naka sho mbala Afundelo ko mbamana fundo, kete tayodja yimba lo kɛnɛ kayosalema lo nshi yayaye. Tayokana yimba ɔlɔlɔ lo woho wendana dikambo sɔ la nsɛnɔ yaso hita.
“Ɛngɔ ka Wɔnɔnyi” ka Nshi Nyɛ
11 Tolembete dia, lâdiko dia kɛnɛ kɛnyiso lo Danyele 9:27, ekɔ ahole akina nto lo Danyele 11:31 la 12:11 watɛkɛta dikambo dia “ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo.” Lo avɛsa ango ahende, hawɔtɛkɛta dikambo di’elanyelo ka Jerusalɛma. Mɛtɛ, kɛnɛ katawɔ lo Danyele 12:11 fundama l’ɔkɔngɔ w’avɛsa ahende watɛkɛta dikambo dia “tena di’ekomelo.” (Danyɛlɛ 12:9, NW) Tekɔ lo sɛna l’etena kɛsɔ tatɛ oma l’ɔnɔnyi 1914. Ɔnkɔnɛ, sho pombaka shishimaka dia mbeya “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” ka nshi nyɛ kêla elanyelo, ko ntsha tshɛ dia tomba oma lo dihole dia wâle.
12 Ele “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” nshi nyɛ na? Tolembetelo tshɛ mɛnyaka ɔnɛ ɔsɔ ekɔ Société des Nations (Tshunda dia Wedja), ɔlɔngɔswamelo wakamɛ kamba olimu lo 1920, yema l’ɔkɔngɔ w’andja ɔnɛ mbɔtɔ l’etena kawɔ k’ekomelo. Ko ngande wakakoke ɔlɔngɔswamelo ɔsɔ monga “ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo” na?
13 Ohɔ dia, tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru yokadimwami ɔnɛ “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” mbɔsamaka ntondotondo dia tɛkɛta dikambo dia dikishi la ditshelo di’ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi. Onde Société des Nations akatɛmɔlama? Eelo! Ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wakadje ɔlɔngɔswamelo ɔsɔ “lu dihuli di’ekila,” ndo anto awɔ wakatatɛ mbɔtɛmɔla l’otema ɔtɔi. Ase Losanganya la Woke l’Ɛkɛlɛsiya wa Kristo wa l’Amɛrika wakate ɔnɛ Société des Nations pombaka monga “ɛnamelo ka Diolelo diaki Nzambi lanɛ la nkɛtɛ lo tshimbo ya pɔlitikɛ.” Olui wa Dipite dia lo wodja w’États-Unis wakalongola lokema la mikanda oma l’elui w’ɛtɛmwɛlɔ wakâtshutshuyaka dia vɔ mbetawɔ Sheke ya Société des Nations. Ewandji a wa Batistɛ, a wa Congrégationalistes, ndo wa Presbytériens wa la Grande-Bretagne wakatombola ɔlɔngɔswamelo ɔsɔ oko “ehomɔ kakɔ ɔtɔi kakoka mbidja [wɔladi lanɛ la nkɛtɛ].”—Enda lo Enyelo 13:14, 15.
14 Diolelo dia Mɛsiya wa Nzambi diakamɛ mbolɛ l’olongo lo 1914, koko wedja wakatetemala ndɔ dia vɔ ndjalɔmbɔla vamɛ. (Osambu 2:1-6) Lam’akawatondja kanyi ya tonga Société des Nations, wedja waki oma la ndɔ ta dia ntondo di’andja w’otondo, kâmɛ ndo ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wakatshɔkɔla asɔlayi awɔ, wakashile mɛnya ɔnɛ vɔ wamboka ɛlɛmbɛ wa Nzambi ɔkɔngɔ. Vɔ komendɛ le Kristo oko Nkumekanga. Ɔsɔku mbakawasha ɔlɔngɔswamelo w’anto ɔkɛndɛ wa Diolelo diaki Nzambi; vɔ wakadje Société des Nations “lu dihuli di’ekila,” lo dihole diakidiɔ kokoka monga.
15 Lo Kɔlɛkɔlɛ 24, 1945, wakayotongaka Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi (O.N.U.) dia ndjɔhɛna Société des Nations. L’ɔkɔngɔ diko, wa papa ya l’Ɔrɔma yakatombola O.N.U. oko “elongamelo ka komelo dia mbidja diokanelo la wɔladi” ndo “dihole dioleki woke dia tɔtɛkɛtaka akambo wa wɔladi la wa losembwe.” Mɛtɛ, Société des Nations la Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi wakayɔ̂hɛnaka wakayala ekishi, “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” lo asho wa Nzambi ndo w’anto ande.
Ndawɔ Na?
16 L’ɔkɔngɔ wa vɔ ‘mɛna’ ɛngɔ kɛsɔ ndo mbeya ɔlɔngɔswamelo ɔsɔ wokengami la wedja efula êwɔ ndo woho watɛmɔlamawɔ, wanɛ walanga akambo w’ɔlɔlɔ pombaka ndawɔ oya lo dihole di’ekokelo. Ndawɔ oma le nde? Oma lo Lokristokristo, didjidji dia Jerusalɛma yakatɔmbɔkɔ ya lo nshi ya ntondo, ndo oma lo Babilɔna ka Woke tshɛ, etshumanelo k’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa l’andja w’otondo.—Enyelo 18:4.
17 Ohɔ nto dia, l’eleko ka ntondo, lam’akaye alembe w’Ase Rɔmɔ l’adalapo awɔ wa dikishi ko mbɔtɔ l’osomba w’ekila w’Ase Juda, aki dia ndjohandjola Jerusalɛma la dikongɛ diawɔ di’ɔtɛmwɛlɔ. Lo nshi yaso nyɛ, elanyelo hatoya paka l’osomba ɔtɔi oto, lo Lokristokristo, koko kayoya le etshumanelo k’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa l’andja w’otondo.—Enyelo 18:5-8.
18 L’Enyelo 17:16, wakatatshi ɔnɛ nyama ka pango ka bela ka didjidji, mbuta ate O.N.U., ayokadimwɛ omoto kanga monanyi, Babilɔna ka Woke, ko mbohandjola vwa. L’ɛtɛkɛta wa didjidji, divɛsa sɔ mbutaka ɔnɛ: “Seki dikumi yakayenyi, ndu nyama, yayuhetsha umuntu a luseka. Yo yayûhandjula, yayûtshika utakataka, yayole umunyi andi, yayûtshumba ushiki.” Kitshimudi ya dikambo sɔ ekɔ ndo wɔma wa mamba menda. Diɔ diayela elanyelo le weoho w’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ wa kashi wa lo nkɛtɛ k’otondo. Dikambo sɔ mɛtɛ diayɛnya ɔnɛ fɔnu ka woke kambotatɛ.
19 Tolembete dia, oma lam’akatatɛ Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi kamba olimu l’ɔnɔnyi 1945, anto wanguna Nzambi ndo wahalange akambo w’ɛtɛmwɛlɔ kânga yema wekɔ efula l’atei a wanɛ wakenga ɔlɔngɔswamelo akɔ. Anto wa ngasɔ wakoka mbela etshikitanu a weke wakakambe olimu efula lo sekɛ ditshelo dimɔtshi di’ɛtɛmwɛlɔ kana dishimba tshɛ. Koko l’ɛnɔnyi engana wetshi ɛnɛ, Lɛɛta la l’ahole efula lakalɛmbɛ dia pɛnyahɛnya ɛtɛmwɛlɔ. Amɔtshi mbeyaka kanyiya ɔnɛ ndoko wâle nto wakoka komɛ ɛtɛmwɛlɔ.
20 Koko, ɛtɛmwɛlɔ wa Babilɔna ka Woke wekɔ lo tetemala mbidja ofukutanu la akambo wa ngala l’andja ɔnɛ. Mbala efula, nsango ya weke ya lo tojurunalɛ, l’aladiyo kana lo televiziɔ mbutaka nkombo y’ɛtɛmwɛlɔ w’elui w’anto walɔ ata kana w’elui wa tɔmbɔki. Apulushi la asɔlayi wakahombe mbɔtɔ la wolo lo wa tɛmpɛlɔ dia toshimbola elui w’ɛtɛmwɛlɔ walɔ ta. Ase ɛtɛmwɛlɔ kimɔka falanga yawɔ dia keketsha etshikitanu wa pɔlitikɛ. Lohetsho lele l’ɛtɛmwɛlɔ fukutanyaka weolo wadja Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi dia mbidja diokanelo di’oshika l’asa kabila la kabila. Lam’atawawese oyango awɔ wa mbidja wɔladi la lotui tshitshi, wanɛ wele l’atei w’Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi nangaka minya tɔsɛngiya tshɛ t’ɛtɛmwɛlɔ tawadjɛ disanya.
21 Dikambo dikina nto di’ohomba diahombaso menda diekɔ. Kânga mbele nseke dikumi yele kâmɛ l’asɔlayi y’oma l’atei w’Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi yayɔsama dia nanya Babilɔna ka Woke, elanyelo kɛsɔ kayonga mɛtɛ ekotshamelo ka tɛdikɔ ta Nzambi. Ekotshamelo ka tɛdikɔ takɔshi Nzambi kayosalema l’etena kakandashikikɛ. (Enyelo 17:17) Ahombaso sala l’etena kɛnɛ na? Bible ate: ‘Nyotombe oma lɔkɔ’—oma lo Babilɔna ka Woke.—Enyelo 18:4.
22 Ɔsɔ bu olawelo w’oma lo ngelo kɛmɔtshi otsha lo ngelo kekina, oko akasale Akristo w’Ase Juda lam’akawalawɔ oma la Jerusalɛma. Ɔsɔ ekɔ olawelo w’oma l’ɛtɛmwɛlɔ wa Lokristokristo, eelo, oma lo tenyi tshɛ dia Babilɔna ka Woke. Kɛdikɛdi, wɛ pombaka ndjakakitola oma lo weoho tshɛ w’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi, la mbekelo ndo la yimba yawɔ. Wɛ pombaka ndawɔ oya lo dihole di’ekokelo, l’atei w’ɔlɔngɔswamelo wa Jehowa wa Teokrasi.—Efeso 5:7-11.
23 Ɛmɛnyi wa Jehowa akawasale lam’akashihodia ekambi wa Jehowa w’akitami mbala ka ntondo, l’ɔkɔngɔ wa Ta dia Ntondo di’Andja w’Otondo, ɔnɛ ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo kɛdikɛdi Société des Nations? Vɔ wakashile ndjakakitola oma l’ɛtɛmwɛlɔ wa Lokristokristo. Koko, vɔ wakayeyaka yema yema ɔnɛ vɔ wâkamamema mbekelo mɔtshi la ditshelo dimɔtshi dia Lokristokristo, ɛnyɛlɔ oko okambelo wa la kurusɛ ndo osalelo wa difɛstɔ dia Nɔɛlɛ la afɛstɔ akina w’apanganu. Lam’akaweye mɛtɛ lo kɛnɛ k’endana l’akambo asɔ, vɔ kotshimbatshimba dia mbɔsa tɛdikɔ. Vɔ wakayele dako diofundami l’Isaya 52:11 diata ɔnɛ: “Nyuneli, nyuneli, nyumo uma lane. Nyu wane watembaka puki y’ekila ya [Jehowa], nyuyaedia; tanyunandaki engo ka mindu. Nyutumbi uma la Babilona.”
24 Djekoleko tatɛ oma lo 1935, olui a woke w’anto akina wayafulanɛ, mbuta ate anto wele l’elongamelo ka sɛna pondjo pondjo lanɛ la nkɛtɛ kayokadimɔ paradiso, wakatatɛ mbɔsa tɛdikɔ ta ngasɔ. Ndo vɔ lawɔ ‘wakɛnyi ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo êmadi lo dihole di’ekila,’ ndo wakeye kitshimudi ya dikambo sɔ. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbɔsa tɛdikɔ dia ndawɔ, vɔ wakadimola nkombo yawɔ oma lo wɛɔmbɔ w’abuku w’anto wele l’ɛlɔngɔswamelo wa Babilɔna ka Woke.—2 Koreto 6:14-17.
25 Koko, ndawɔ oma lo Babilɔna ka Woke hakome lo tomba oma l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi ko pe. Onto pombaka ntsha akambo efula, aha paka mbɔtɔ lo nsanganya mɔtshi lo Mbalasa ka Diolelo kana tomba l’olimu w’esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ mbala ɔtɔi kana hiende lo ngɔndɔ ko pe. Lo demba, onto mbeyaka monga l’andja wa Babilɔna ka Woke, ko onde mɛtɛ nde ambokioka ɔkɔngɔ oka? Onde nde amboyakakitola l’andja ɔnɛ wele Babilɔna ka Woke etenyi kawɔ ka woke? Onde nde âkamamema awui wakɛnɛmɔla yimba y’andja ɔnɛ—yimba yɔnyɔla ɛlɛmbɛ wa Nzambi w’osembwe? Onde nde mbɔsaka ditshelo di’ɔlɔlɔ lo akambo wa dieyanelo la kɔlamelo ya lo diwala lo shɛkɛsɛkɛ? Onde nde mbetshaka wahɔ ande hita wa l’emunyi la ntondo k’akambo wa lo nyuma? Nde hahombe ndjela dikongɛ di’akambo nɛ.—Mateu 6:24; 1 Petero 4:3, 4.
Aha Kiambokambo Mɔtshi Koshimba Wɛ Ndawɔ!
26 Lam’atatalawɔ otsha lo dihole di’ekokelo, ekɔ ohomba di’aha sho kombola diangɔ diakatatshike l’ɔkɔngɔ. (Luka 9:62) Sho pombaka namaka timba taso l’etema aso dia vɔ shikikala lo Diolelo diaki Nzambi la lo losembwe lande. Onde tambɔsa tɛdikɔ dia mɛnya mbetawɔ kaso lo nyangaka akambo asɔ ntondo, l’eshikikelo k’ɔnɛ Jehowa ayɔtshɔkɔla kɔlamelo yakiso shɔ? (Mateu 6:31-33) Awui wetawɔso wa l’Afundelo pombaka totshutshuya dia sho ntsha ɔsɔku l’etena kɛnɛ kakongɛso akambo wa mamba wayosalema l’andja ɔnɛ.
27 Ekotshamelo ka tɛdikɔ ta Nzambi kayomɛ l’elanyelo ka Babilɔna ka Woke. Etshumanelo kɛsɔ k’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa l’andja w’otondo kele oko omoto la numba kayodimana pondjo pondjo. Etena kɛsɔ kaya ka suke! Ngande wayotoyala onto l’onto la ntondo ka Jehowa lam’ayokoka etena kɛsɔ na? Lo wedi akɔna wayotonga lam’ayokoma fɔnu ka woke lo kiondoko, etena kayolanyema tenyi dikina dia lo dikongɛ dia Satana dia kɔlɔ? Naka sho mbɔsa tɛdikɔ tahombama, kete tayokondja ekokelo mɛtɛ. Jehowa ekɔ lo totɛ ate: ‘Onto lôka awui ami ayodjasɛ lo lotui tshitshi.’ (Tukedi 1:33) Naka sho tetemala kambɛ Jehowa la kɔlamelo ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo nshi nyɛ y’ekomelo k’andja ɔnɛ, kete tayokoka mbokambɛka pondjo pondjo.
[Footnote]
a Enda lo Insight on the Scriptures, dibuku diakatondja Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., Dibuku 1, lɛkɛ 634-635.
[Study Questions]
1. Bonde kahomba wanɛ wêke l’andja ɔnɛ ndawɔ oma lɔkɔ?
2, 3. Wembola akɔna w’endana l’ɛtɛkɛta wa Yeso wofundami lo Mateu 24:15-22 wayangaso sɛdingola?
4. (a) Lo ndjela kɛnɛ kakate Danyele 9:27, akahombe ndjotshama l’ɔkɔngɔ wa wodja w’Ase Juda tona Mɛsiya? (b) Lam’akandatɛkɛtaka dikambo sɔ, lande na kakate Yeso ate: “One lala akambu ane amani fundu”?
5. (a) Ngande watokimanyiya wɛdikelo w’ɛkɔndɔ wa l’Evanjiliyɔ dia sho mbeya “ɛngɔ ka wɔnɔnyi kêla elanyelo”? (b) Lande na kakatome Cestius Gallus elui w’alembe w’Ase Rɔmɔ otsha la Jerusalɛma l’ɔnɔnyi 66 T.D.?
6. Ngande wakayemala “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” kêla elanyelo ‘lo dihole di’ekila’?
7. Kakɔna kakasale alembe w’Ase Rɔmɔ la shashimoya?
8. Yɛdikɔ yakɔna yakɔshi Akristo esadi esadi dia vɔ ndjela ɛtɛkɛta wa Yeso?
9. L’ɔkɔngɔ wa nshi ngana yakayokalolaka alembe w’Ase Rɔmɔ, ndo akayotombaka?
10. Naka sho mbala akambo anɛ ko mbamana fundo, naa dui dikina diayotodja yimba?
11. Naa avɛsa akina ahende watɛkɛta Danyɛlɛ dikambo dia “ɛngɔ ka wɔnɔnyi,” ndo etena kakɔna katɛkɛtawɔ l’avɛsa asɔ?
12, 13. Lande na sunganaka sho mbɔsa Société des Nations oko “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” nshi nyɛ?
14, 15. Ngande wakayoyalaka Société des Nations la O.N.U. “lu dihuli di’ekila”?
16. Wanɛ walanga akambo w’ɔlɔlɔ pombaka tomba oma lende ɛlɔ kɛnɛ?
17, 18. Elanyelo kakɔna kayela “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” ka nshi nyɛ?
19. Anto wa ngande wele l’atei w’Ɔlɔngɔswamelo wa Wedja Wosanganyi tatɛ oma lam’akawatongama, ndo lande na kele dikambo sɔ diekɔ la kitshimudi ya woke?
20. Lokumu lakɔna lamboyala l’ɛtɛmwɛlɔ wa l’andja ɔnɛ?
21. (a) Akɔna ayoshikikɛ etena kahomba Babilɔna ka Woke nanyema? (b) Ahombaso ntsha esadi esadi la ntondo ka dikambo sɔ?
22, 23. Olawelo ɔsɔ kɛdikɛdi na?
24. Wa na wakamɛ ndawɔ ndo vɔ lawɔ, djekoleko tatɛ lo 1935?
25. Lâdiko di’onto pembola losambi lasande l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi, ahombande ntsha nto?
26. Kakɔna kayotokimanyiya, aha paka dia sho tatɛ ndawɔ tsho koko dia sho ndawɔ polo ndo l’ekomelo?
27. Lande na kele ekɔ ohomba sho kana yimba ɔlɔlɔ lo wembola wombwami lanɛ?
[Caption]
[Notɛ ka l’ɛsɛ ka dikatshi]
[Caption]
[Wembola]
[Caption on page 27]
[Diombwɛlo di’osato wa lo lɛkɛ 27]
Dia vɔ mbika, ambeki wa Yeso wakahombe ndawɔ esadi esadi
[Caption on page 30]
Onde Wɛ Mbohɔka?
◻ Ele “ɛngɔ ka wɔnɔnyi” nshi nyɛ?
◻ Ngande wambemala ‘ɛngɔ ka wɔnɔnyi . . . lo dihole di’ekila’?
◻ Kakɔna kahomba onto tsha dia nde ndawɔ kakianɛ otsha lo dihole di’ekokelo?
◻ Bonde kahomba onto mbɔsa tɛdikɔ ta ngasɔ esadi esadi?