BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w98 3/1 lk. 4-6
  • Bonde Kɔlɔmba Ɛtɛmwɛlɔ Edimanyielo?

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Bonde Kɔlɔmba Ɛtɛmwɛlɔ Edimanyielo?
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1998
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Osanga w’Ɛtɛmwɛlɔ la Lɔkɛwɔ la Pudipudi
  • Aha Anto Tshɛ Mbetawɔ
  • Elombwelo Kaki Nzambi
  • Ɛtɛmwɛlɔ Wambosuya Munga Yawɔ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1998
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—1998
w98 3/1 lk. 4-6

Bonde Kɔlɔmba Ɛtɛmwɛlɔ Edimanyielo?

KANYI y’ɔnɛ ɛtɛmwɛlɔ la dia ndjatshumuya oma lo munga yawɔ ndo tshikitanya dionga diawɔ kema dikambo di’oyoyo. Diksiɔnɛrɛ dimɔ dialembetshiya awui w’ɔtɛmwɛlɔ dielɛwɔ religioni e miti (Ɛtɛmwɛlɔ la Ɛkɔndɔ) mbutaka ɔnɛ: kɔlamelo ya l’ɛlɔmɔ yakɛnyaka ɛtɛmwɛlɔ wa ntondo akonge la shɛngiya le anto wa l’Eleko ka l’Atei Atei (Moyen Âge) ndo akatshutshuya efula kawɔ dia vɔ nɔmba ɛtɛmwɛlɔ ɔnɛ watshikitanya waonga awɔ.

Lo 1523, l’ɔkɔngɔ wa Martin Luther pembola diɔtɔnganelo nde l’Ase Rɔmɔ, Papa l’Ɔrɔma Adrien VI akahembe dia mbaokanya lo toma dui le Ewandji wa la Nuremberg ɔnɛ: “Sho mbeyaka ɔnɛ aya ɛnɔnyi efula wele awui wa wɔnɔnyi wekɔ lo salema l’Okudi w’Osanto (Saint-Siège) . . . Ntondotondo tayosala tshɛ dia nɔngɔsɔla awui tshɛ wakalanya akambi wa l’Okudi w’Osanto wa la Rɔmɔ (Curie Romaine), nɛ dia ondo kiɔkɔ y’awui asɔ tshɛ wa kɔlɔ yekɔ.” Koko, kânga mbakawɔshi tɛdikɔ ta ngasɔ, vɔ kompomɔ lokolo l’ɔlɔ lo mbidja kâmɛ l’atei awɔ ndo minya awui wa kɔlɔ oma lo Ɛtɛmwɛlɔ kaki Papa l’Ɔrɔma (Curie pontificale).

Atete ndok’edja, ɛtɛmwɛlɔ wakɔnywama oma lo woho wakawakɔmɛ anya lo dikambo dia nyemba y’anto yakadiakema. Wakâfunde nto ɔnɛ vɔ hawoshimbe anto awɔ dia mbɔtɔ l’ata. Lo 1941, lam’akalɔmaka Ta dia Hende di’Andja w’Otondo, osambisha ɔmɔtshi wakawelɛka Primo Mazzolari akambola ate: “Lande na kele Vatican kɔmbɔsa tɛdikɔ ta wolo oko akadɔsaka ntondo lo woho wambolana wetshelo w’Aseka Mupɛ etena kɛnawɔ ɔnɛ ekɔ wâle wa mamba naka onto ambɔnyɔla wetshelo w’ashidi, ɛnyɛlɔ aha ndota mma Lushi la Tanu, koko dihaka washo lo lohetsho lele l’anto lakoka mbela efukutanu wa mamba? Wetshelo w’ashidi bu la wâle efula lo mbɛdika la dikambo diakɔna? Osambisha ɔsɔ akataka dia ngandji ka mamba ka wodja kakatshutshuya anto l’ata ndo kambekɔnɛ kotohomba ɛtɛmwɛlɔ shimba koko kafukutanya sɛnɔ y’anto.

Dui sɔ mɛnyaka ɔnɛ, woho wetawoe ɛtɛmwɛlɔ munga yawɔ atete ndoko edja ekɔ dui diahaleke ntshama. Lo 1832, dia kadimola anto amɔ wanɛ wakalɔmbaka dia Ɔtɛmwɛlɔ w’Aseka Mupɛ ‘nɔngɔsɔla dionga diawɔ,’ Papa l’Ɔrɔma Grégoire XVI akate ate: “Hatoke dimɛna ndo ekɔ oko lɔtɛngɔ dia nɔmba ɔnɛ [ɛtɛmwɛlɔ] ‘watshikitanya waonga’ dia mbika ndo pama, wate kana oko vɔ mbele l’onongo w’awui wa kɔlɔ.” Munga yakɔna yɛnama la asho koko yanguna ɛtɛmwɛlɔ na? Wakakolonganya awui efula dia mɛnya ɔnɛ vɔ ndoko l’onongo. Oko ɛnyɛlɔ, waa teolojiɛ mɔtshi mbutaka ɔnɛ ɔtɛmwɛlɔ wekɔ ekila ndo la pɛkato. Vɔ mbutaka ɔnɛ ɔtɛmwɛlɔ vamɛ wekɔ ekila​—⁠ndo Nzambi mbokokɛka oma lo munga tshɛ. Koko, anto wa lɔkɔ wekɔ akanga a pɛkato. Ɔnkɔnɛ, lam’asalema awui wa kɔlɔ lo lokombo l’ɔtɛmwɛlɔ, aha ɔtɛmwɛlɔ mbele munga, koko anto wa lɔkɔ. Onde dui sɔ diekɔ mɛtɛ? Ekɔ kashi lo ndjela Hans Küng, teolojiɛ kɛmɔ k’Aseka Mupɛ kele lo mbalasa kawɔ ka woke la Rɔmɔ, ɔnɛ lakafunde ɔnɛ: “Ndoko ɔtɛmwɛlɔ ɔtɔi wele kokele ko anto wa lɔkɔ ekokele.” Nde akalembetshiya ate: “Ndoko ɔtɛmwɛlɔ ɔtɔi wakoka mbuta ɔnɛ vɔ bu la pɛkato.”

Osanga w’Ɛtɛmwɛlɔ la Lɔkɛwɔ la Pudipudi

We mbeyaka ndjambola ɔnɛ kakɔna kamboyokonya ɛtɛmwɛlɔ dia vɔ nɔmba edimanyielo ɛlɔ kɛnɛ. Ntondotondo, Ase Asɔnyi la Ase Ɔrtɔdɔksɛ waketawɔ ɔnɛ vɔ waki l’onongo lo “diatɔnelo diakonge” l’atei w’ɛtɛmwɛlɔ wa weho la weho. Vɔ wakasuya dikambo sɔ lo losanganya lakawɔtɔ la Lausane, lo wodja wa Suisse, lo 1927 lakasangana ɛtɛmwɛlɔ efula ndo laki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Mbetawɔ ndo Didjango.” Ɔtɛmwɛlɔ w’Aseka Mupɛ wa la Rɔmɔ wakayoyelaka ɛnyɛlɔ k’Ase Asɔnyi l’Ase Ɔrtɔkɔksɛ. Djekoleko tatɛ oma lo losanganya la Vatican II,a episkɔpɔ mbidja ndo waa papa l’ɔrɔma walɔmbakɔ edimanyielo oma lo diatɔnelo dia l’atei wa Lokristokristo. L’oyango akɔna na? Mɛnamaka dioko Ase Lokristokristo nangaka monga kâmɛ. Nicolino Sarale, nomb’ewo k’Oseka Mupɛ, akate ɔnɛ: “Lo sangwelo diaki Jean-Paul II dia ‘nɔmba edimanyielo ka munga yande,’ yɛkɛnɛndɛ mɔtshi yekɔ, yɛkɛnɛndɛ yakɔ ko osanga w’ɛtɛmwɛlɔ.”

Lâdiko di’osanga w’ɛtɛmwɛlɔ, dikambo dikina nto diekɔ l’atei. Ɛlɔ kɛnɛ, dionga dia kɔlɔ dia Lokristokristo diambeyama l’andja w’otondo. Teolojiɛ Hans Urs von Balthasar ekɔ lo mbuta ɔnɛ: “Aseka Mupɛ hawokoke manguna awui asɔ.” “Ɔtɛmwɛlɔ wele papa l’ɔrɔma lɔkɔ, akatshe kana aketawɔ awui wahatakoke mbaetawɔ ɛlɔ kɛnɛ.” Ɔnkɔnɛ, papa l’ɔrɔma, akasɔnɛ anto amɔ “dia vɔ nembetshiya awui wa kɔlɔ wakasale ɔtɛmwɛlɔ woho wa vɔ . . . mbeya nɔmba edimanyielo.” Oma lâsɔ, ɔkɔkɔ okina wambetawɔ ɔtɛmwɛlɔ munga yawɔ hita mɛnamaka lo saki kawɔ ka nyomonga la dionga dia pudipudi.

Lam’akandalembetshiyaka bonde kɔlɔmba ɛtɛmwɛlɔ edimanyielo, Alberto Melloni, nomb’ewo kɛmɔ ate: “Oyango w’ɔtɛmwɛlɔ ele nɔmba di’aha anto ndeka mbidja dikako vɔlɛ l’onongo awɔ.” Eelo, mɛnamaka di’Ɔtɛmwɛlɔ w’Aseka Mupɛ pembaka dinyadinya kɔlɔ efula dia vɔ kondja yema ya kɛnɛmɔ lo washo w’anto tshɛ. Lo mɛtɛ, sho koka mbuta dia mɛnamaka di’ɔtɛmwɛlɔ ndjakiyanyaka paka dia mbidja wɔladi l’asawɔ l’andja ɔnɛ oleki l’asawɔ la Nzambi.

Lɔkɛwɔ la ngasɔ toholaka Saulo, nkumekanga ka ntondo ka l’Isariyɛlɛ. (1 Samuele 15:​1-12) Nde akasale munga ka woke efula, ndo lam’akatombe munga kɛsɔ sɛkɛ, ntondotondo nde akayange tɛkɛ nɛndɛ ta mɛnya Samuɛlɛ omvutshi wa Nzambi wa kɔlamelo ɔnɛ nde kotsha kɔlɔ. (1 Samuele 15:​13-21) L’ɔkɔngɔ diko, nkumekanga akayotɛka Samuɛlɛ ɔnɛ: “Dimi lakatshi kolo, ne dia lakadiaki olembe wa [Jehowa].” (1 Samuele 15:​24, 25) Eelo, nde akayosuyaka munga kande. Koko ɛtɛkɛta wakandayotɛka Samuɛlɛ l’ɔkɔngɔ mɛnyaka kɛnɛ kaki lo yimba yande: “Dimi lakatshi kolo, kakiane lambukosengasenga nti: Onemia la ntundu ka dihangamendi dia wudja ami ndu la ntundu k’Isariyele.” (1 Samuele 15:30) Lo mɛtɛ, Saulo akaleke ndjakiyanya dia dihole diaki lande l’Isariyɛlɛ oleki nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diande nde la Nzambi. Oma lo dionga sɔ, Saulo kokoka kondja edimanyielo ka Nzambi. Onde wɛ fɔnyaka dia Nzambi koka nimanyiyɛ ɛtɛmwɛlɔ wɛnɛ wele la dionga dia ngasɔ oka?

Aha Anto Tshɛ Mbetawɔ

Aha anto tshɛ mbetawɔ di’ɛtɛmwɛlɔ nɔmba edimanyielo lo sɛkɛ. Ɛnyɛlɔ, Aseka Mupɛ efula wele lo Mbalasa kawɔ ka la Rɔma hawɔngɛnangɛna lam’alɔmba Papa kawɔ ka l’Ɔrɔma edimanyielo lo dikambo di’anto wakawandaka lo lɔhɔmbɔ ndo dia mbetawɔ Hus la Calvin wanɛ wakɔsaka ɔnɛ “waa apɔsta” wakamɔ. Lo ndjela awui w’oma la vatican, waa kardinalɛ wakɔnyɔla mukanda wakawatomɛ dia mbasha kanyi ya vɔ “sala ɔsɛdingwelo wa nkum’etema” lo ndjela ɛnɔnyi kinunu wambeta w’ɔkɔndɔ w’Aseka Mupɛ, lo losanganya lakawɔtɔ lo Ngɔndɔ ka Samalo, 1994. Lam’akalange papa l’ɔrɔma funda dui sɔ lo mikanda wakandewoyaka episkɔpɔ tshɛ nsango ya vwavwa, Giacomo Biffi, kardinalɛ ka l’Italie akafunde mukanda ɔmɔtshi, lɔkɔ nde akasuya ate: “Ɔtɛmwɛlɔ ndoko la pɛkato.” Koko, nde akasuya ate: “Nɔmba edimanyielo lo munga y’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ ya lo deko diakete. . . mbeyaka kimanyiya di’aha sho mɔnywama efula.”

Luigi Accattoli, ɔtɔi ɔmɔ wɔmbɔla nsango lo Vatican ate: “Nɔmba edimanyielo, ekɔ ɔtɔi ɔmɔ wa dikambo wadja ofukutanu l’Ɔtɛmwɛlɔ w’Aseka Mupɛ.” “Naka papa l’ɔrɔma mbetawɔka dia waa misiɔnɛrɛ wakatshe kɔlɔ, kete ekɔ waa misiɔnɛrɛ ɛmɔtshi wanɛ wele la mbetawɔ k’ɔlɔlɔ wasuya dia wakatshe kɔlɔ.” Oma lâsɔ, jurnalistɛ mɔtshi y’Aseka Mupɛ wa la Rɔmɔ akafunde ɔnɛ: “Naka mɛtɛ papa l’ɔrɔma mbeyaka dia ɔtɛmwɛlɔ wakatshe kɔlɔ efula, kete hatokoke mboka woho akɔna wakokande mbɔsa Ɔtɛmwɛlɔ akɔ ɛlɔ kɛnɛ oko ‘ehomɔ ka woke kahomba tshungola anto,’ kana ‘ombutshi ndo ombetsha’ wakoka nɔmbɔla anto otsha lo etenyi ka sato k’ɛnɔnyi kinunu kayonga anto l’ɔngɛnɔngɛnɔ heyama (3e millénaire).”

Bible tewolaka oma lo dionga dia nɔmbaka edimanyielo paka l’ɔkɔkɔ w’ɔnɛ ekɔ sɔnyi naka wamboyombishola. Woho wa tshumu ka ngasɔ haleke kadimola otema w’onto layatshumoya. (Ɛdika la 2 Koreto 7:​8-11.) Ndjatshumoya kele la kɛnɛmɔ lo washo wa Nzambi mɛnamaka oma ‘l’elowa wa tshumu’​—⁠mbut’ate djembetelo yɛnya ndjatshumoya k’oma ka tshina di’otema.​—⁠Luka 3:⁠8.

Bible mbutaka ɔnɛ onto layatshumoya ndo lashola munga yande la dia ndjitshika, ndo aha ndjitsha nto. (Tukedi 28:13) Onde dikambo dia ngasɔ diambosalemaka? Tende yema, lâdiko dia woshwelo wa pɛkato w’Ɔtɛmwɛlɔ w’Aseka Mupɛ wa la Rɔmɔ ndo w’ɛtɛmwɛlɔ ekina, kakɔna kakatombe l’ata wa l’asa wedja wêke kândɔma l’Afrika wa l’Atei Atei (Afrique central) la l’Erɔpɛ wa l’Ehotwelo ka wonya, lɛnɛ ele lemba la woke l’“Akristo” wakayatambiya l’ata akɔ na? Onde ɛtɛmwɛlɔ wakakambe oko wanɛ wadja wɔladi? Onde ewandji awɔ w’ɛtɛmwɛlɔ wakahangwɛ anto awɔ l’awui wa kɔlɔ asɔ wakawasale? Kema, nɛ dia ndo ekambi ɛmɔtshi wa l’ɛtɛmwɛlɔ mbaki l’atei w’odiakelo ɔsɔ.

Elombwelo Kaki Nzambi

Lam’akandatɛkɛtaka di’edimanyielo katetemala nɔmba papa l’ɔrɔma, Kardinalɛ Biffi akambola wombola ɔnɛ w’ekanda sɔdu: “Lo kɔlɔ nyɛ yakatatshe lo nshi ya ntondo, kema ekɔ ɔlɔlɔ sho kongɛ elombwelo k’andja w’otondo?” Eelo, elombwelo k’andja w’otondo kaya ka suke. Jehowa Nzambi mbeyaka dimɛna awui tshɛ wa kɔlɔ wakatshe ɔtɛmwɛlɔ. Kem’edja nto, nde ayanga mbikoya la wanɛ wele l’onongo. (Enyelo 18:​4-8) Dia ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ toyaka, onde tayokoka tana ɔtɛmwɛlɔ w’aha l’onongo wa dikila, wodiakelo, wetawɔ anto wa lɔkɔ ntsha awui wa kɔlɔ, ndo waki kotsha awui akina wa kɔlɔ efula wele ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo wɔlɔmba edimanyielo ɛlɔ kɛnɛ? Eelo ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ koka tanema.

Ngande wakokaso ntsha dia dikambo sɔ na? Ele lo kitanyiya ɔlɛmbɛ ɔnɛ wakatatshi Yeso Kristo: ‘Nyayowaeya oma l’elowa awɔ.’ Ɔkɔndɔ w’akambo wa lo nshi y’edjedja, wele ɛtɛmwɛlɔ ɛmɔ nangaka dia anto mbohɛ, tokimanyiyaka dia sho mbeya, aha paka wanɛ wele Yeso akawaelɛ ɔnɛ “Amvutshi wa kashi” koko ndo wanɛ ‘wakatɔ elowa l’ɔlɔlɔ.’ (Mateu 7:​15-20) Ko waa na asɔ na? Tambokɔlɔmba dia wɛ mbishola anto asɔ lo mbeka Bible wɛ l’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Enda kele eye mɛtɛ waa na wahemba mɛtɛ dia ndjela Dui dia Nzambi ɛlɔ kɛnɛ oleki vɔ nyanga dia kokɛ ahole wa lokumu wa l’andja ɔnɛ.​—⁠Etsha 17:⁠11.

[Footnote]

a Losanganya l’osanga w’ɛtɛmwɛlɔ 21 laki la tenyi nɛi lakɔtɔma la Rɔmɔ oma lo 1962-65.

[Caption]

[Footnotes]

[Caption on page 5]

[Caption on page 5]

Ɛtɛmwɛlɔ walɔmbakɔ edimanyielo oma l’awui wa kɔlɔ wakawasale: ɛnyɛlɔ kɛmɔ kɛnɛ

Ansiklopedi w’Otondo w’Esato/J. G. Heck

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto