Eyunikɛ La Lɔyi: Embetsha Wakasha Ɛnyɛlɔ
Oko weso ekambi wa Jehowa, sho mbeyaka ɔnɛ ndakanya ana awui w’ɔtɛmwɛlɔ ekɔ ɔkɛndɛ a woke efula. Oyadi kânga l’ahole wele bu ekakatanu efula, olimu wa mbetsha ana kokaka pomana la weho tshɛ w’ekakatanu ndo pâ. Wetshelo ɔsɔ mongaka okakatanu wa woke djekoleko naka ombutshi w’Okristo ɔmɔtshi ekɔ lo pomana l’okakatanu wa mbetsha lo nkumbo kele ambutshi bu l’ɔtɛmwɛlɔ wamɛ. Aha ɛlɔ a lui mbambotshama dikambo sɔ. Afundelo totɛka di’ombutshi ɔmɔtshi wakahomana la woho wa dikambo dia ngasɔ l’eleko ka ntondo T.D.
Omoto ɔmɔtshi lakawelɛka Eyunikɛ, kamɛ la nkumbo kande, wakadjasɛka la Lustɛra, osomba waki lo lɛkɛ la nkɛtɛ la Lukaɔniya, lo sudɛ k’Asie Mineure centrale. Lustɛra aki prɔvɛsɛ ka tshitshɛ, tɔ kominyanyema efula. Ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ kaki l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ k’Ase Rɔmɔ wa lo lɛkɛ la nkɛtɛ lakawelɛka ɔnɛ Lustɛra laki Julia Felix Gemina, César Auguste mbakake osomba ɔsɔ dia kengɛ tɔmbɔki yakahɛmiyaka l’ɛtshi kakɔ ka nkɛtɛ ndo lo ngelo yakasukana latɔ. Eyunikɛ aki Okristo w’Ose Juda wakasɛnaka la omɛnde l’opanganu l’Ose Ngirika, ɔnande Timɔtɛ ndo Lɔyi la nyango.—Etsha 16:1-3.
Ondo, Ase Juda takiwɔ efula la Lustɛra nɛ dia, ndoko dihole diata Bible ɔnɛ shinangɔnga kaki lɛkɔ, kânga mbaki Ase Juda amɔtshi l’Ikɔniyo, osomba wakangana lawɔ yɛdikɔ ya kilɔmɛtɛlɛ 30. (Etsha 14:19) Omalɔkɔ, aki wolo le Eyunikɛ dia nde kɛnɛmɔla mbetawɔ kande. Woho waki kombahema Timɔtɛ ohekele lam’akandotɔ akayokonya wa nomb’ewo lo vɔ ndjokana ɔnɛ omaki Eyunikɛ mbakatone.
Koko, aha Eyunikɛ ndamɛ oto mbaki ombetawudi. Mɛnamaka dia wetshelo wa “afundelu w’ekila” wakandakondja wakaye oma le nyango ndo oma le Lɔyi, tshɛnde ka omoto.a Ɔpɔstɔlɔ Paulo akakɔkɔmiya Timɔtɛ ate: “Keli we, ushikikali lu akambu wakayeki ndu wakayetawo wati: Mete; ndu eyi akona akaketsha akambu ako. Uho wati: Umaka dikenda, we akeyi afundelu w’ekila weya nkewuya dia panda uma lu mbetawo le Kristu Jesu.”—2 Timote 3:14, 15.
Aketshama ‘oma ko Kiɛndakɛnda’
Lam’akate Paulo ɔnɛ Timɔtɛ akeke “afundelu w’ekila” ‘oma ko dikɛnda,’ mɛtɛ, nde akalange mbuta ɔnɛ: oma ko ashashi. Dui sɔ mbɔtɔnɛka la tshɛkɛta (breʹphos) ya lo Grɛkɛ yakandakambe layɔ yaleka tɛkɛta dikambo dia ɔn’ashashi. (Ɛdika la Luka 2:12, 16.) Omalɔkɔ, Eyunikɛ akɔshi ɔkɛndɛ wakawosha Nzambi l’anya akɔ ahende, nde kotshimbatshimba kânga yema dia ndakanya Timɔtɛ awui wayoyôkimanyiya dia nde mbola ko ndjokoma okambi wamboyakimɔ le Nzambi.—Euhwelu k’Elembe 6:6-9; Tukedi 1:8.
‘Waketawoya’ Timɔtɛ akambo wa mɛtɛ w’oma l’Afundelo. Lo ndjela kɛnɛ kata dibuku dimɔtshi dia lo Grɛkɛ, tshɛkɛta yakakambe la Paulo lanɛ nembetshiyaka “mbetawɔ dui dimɔtshi l’otema ɔtɔi; ndjashikikɛ” lo dikambo dimɔtshi. Lo mɛtɛ, akahombama mbidja weolo ndo nshi efula mbeta dia shikikadia dietawɔ dia ngasɔ l’otema wa Timɔtɛ, lo mbokimanyiyaka dia kana lomba lo Dui dia Nzambi ndo mbidja mbetawɔ lɔkɔ. Akɛnama mɛtɛ dia, ndo Eyunikɛ, ndo Lɔyi, wakakambe la wolo tshɛ dia mbetsha Timɔtɛ Afundelo. Nde difuto diakakondja amato asɔ wakokaka Nzambi wɔma lee! Paulo akakoke fundɛ Timɔtɛ ate: “Dimi latuhoka mbetawo ka mete keli l’utema aye; kakatatela l’utema a tsheye Loyi la wa nyo Eyunike. Ndu lambetawo nti: To keko ndu l’utema aye.”—2 Timote 1:5.
Eyunikɛ la Lɔyi wakakambe olimu wa woke lo lɔsɛnɔ la Timɔtɛ. Di’olimu akɔ, ofundji David Read mbutaka ate: “Otondonga ɔpɔstɔlɔ etawɔke ɔnɛ ndoko olimu wa dikayi wakawakambe, koko ɔnɛ oma lo ewo kande ndamɛ mbakakome Timɔtɛ ombetawudi, tshike nde otowohola ndamɛ k’etena kakɔ. Koko dikambo dia ntondo diakandate lo kɛnɛ kendana la mbetawɔ ka Timɔtɛ ele ɔnɛ tɔ ‘kâkikɔ l’otema wa Lɔyi . . . la wa Eyunikɛ.’ ” Awui wata Paulo lo dikambo dia mbetawɔ ka Lɔyi, ka Eyunikɛ la Timɔtɛ mɛnyaka ɔnɛ: mbala efula, naka l’atei a nkumbo, ambutshi ndakanya anawɔ Afundelo k’ɔlɔmɔ kana ekana kondja wetshelo w’akambo a Nzambi oma le watshɛwɔ kam’ekewɔ tɔkɛndakɛnda, kete vɔ mbeyaka ndjonga la lonyuma la dimɛna lo nshi yawɔ yayaye. Onde dui sɔ hadiosha ambutshi diaaso dia vɔ kana yimba dimɛna lo kɛnɛ katshawɔ dia kotsha ɔkɛndɛ awɔ otsha le Nzambi ndo otsha le anawɔ?
Ondo Paulo akakanyiyaka nto nganɛ wakalɔngɔsɔlaka Lɔyi la Eyunikɛ edjaselo kawɔ ka lo nkumbo. Ondo ɔpɔstɔlɔ akatowaendaka lam’akandatshu mbala ka ntondo la Lustɛra, oya l’ɔnɔnyi 47/48 T.D. Ondo l’etena kɛsɔ mbakakome amato akɔ ahende asɔ Akristo. (Etsha 14:8-20) Mbala mɔtshi, diokanelo dia wangasanu, di’ɔngɛnɔngɛnɔ diaki lo nkumbo kakɔ mbakayosokoya Paulo dia nde tondja ɛtɛkɛta w’amɛna lo mbuta ɔnɛ Lɔyi aki ‘tshɛnde’ la Timɔtɛ. Oko wadita Ceslas Spicq, nomb’ewo kɛmɔtshi, tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yakakambe lande lanɛ (mammê, lo dihole dia têthê, tshɛkɛta yɛnya dilɛmiɛlɔ ndo yakakambemaka lo nshi ya ntondo) ekɔ tshɛkɛta yatɛkɛta ɔna dia mɛnya ngandji kokande tshɛnde, lanɛ sho mɛnyaka hwe “otshikitanu wele lam’asa diokanelo la lolango lele lam’asa anto.”
Timɔtɛ Ambotshɔ lo Lɔkɛndɔ
Hateye ɔlɔlɔ kana Eyunikɛ akayovushaka omi lam’akayoyaka Paulo mbala ka hende dia ndjenda Ase Lustɛra (oya lo 50 T.D.). Waa nomb’ewo efula fɔnyaka ɔnɛ nde akayokomaka wad’aki odo. Lo weho akɔ tshɛ, Timɔtɛ akole l’ɛlɔmbwɛlɔ kaki nyango la tshɛnde, ndo ndjokoma onto a nombe lo nshi yande y’ɔlɔngɔlɔngɔ, ondo l’etena kɛsɔ ko nde aya l’ɛnɔnyi 20. Nde “aki la lukumu l’ololo le anyasu waki la Lustera la la Ikoniyo.” (Etsha 16:2) Mɛtɛ, saki ka dianganya lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo lakatɔtɔmɛ l’otema wa Timɔtɛ, nɛ dia nde aketawɔ leeta la Paulo la ntshɔ la nde la Silas lo lɔkɛndɔ lawɔ la misiɔnɛrɛ.
Ohokanyiya nganɛ waki asolo wa Eyunikɛ la Lɔyi lam’akalange mbatshika Timɔtɛ! Vɔ wakeyaka ɔnɛ lam’akaye Paulo mbala ka ntondo l’osomba awɔ, wakawoke ave ko mbotshika hohakayi oko onto lambovɔ. (Etsha 14:19) Omalɔkɔ, komonga dui dia tshitshɛ dia vɔ kimɔ Timɔtɛ. Ondo wakayambolaka nto nshi ngana yayondotshɔ lo lɔkɛndɔ lakɔ ndo kana nde ayokalola tshondo tsho. Lo mɛtɛ, kânga mbele ondo wakakiyanaka ngasɔ, nyango la tshɛndɛ wakokeketsha dia nde mbetawɔ diɛsɛ dia lânde diakandakondja diakahombe mbokimanyiya dia nde kambɛ Jehowa efula.
Wetshelo w’Ohomba Efula
Sho kokaka kondja wetshelo efula lo menda nganɛ wakɔsaka Eyunikɛ la Lɔyi ɔkɛndɛ awɔ la nɛmɔ. Mbetawɔ akâtshutshuya dia vɔ mbodia Timɔtɛ dimɛna lo nyuma. Ɛnyɛlɔ k’anto wambotshunda wɔɔngɔ ndo wahɛngɛnga lo ndjakimɔ kawɔ le Nzambi kakondja ekana l’anto akina oma le watshɛwɔ kokaka monga tshondo ya wahɔ le etshumanelo k’otondo k’Akristo. (Tito 2:3-5) Woho akɔ wamɛ, ɛnyɛlɔ kaki Eyunikɛ mboholaka amato wotshukami l’apanganu dikambo di’ɔkɛndɛ awɔ la difuto diayowokondja naka vɔ mbisha anawɔ wetshelo wa lo nyuma. Mbala mɔtshi, dia mbaetsha ɔsɔku, ombutshi pombaka monga la dihonga di’efula, djekoleko naka she ana haleke nanga awui weka wadɛnde l’ɔtɛmwɛlɔ awɔ. Dui sɔ nɔmbaka amato nto dia vɔ monga la yewo nɛ dia wadi l’Okristo pombaka nɛmiya lowandji l’omɛnde.
Lɔyi la Eyunikɛ wakayofutamaka l’ɔtɛ wa mbetawɔ, weolo ndo ndjahumbia kaki lawɔ lam’akawɛnaka Timɔtɛ atahame tsho lo nyuma polo ndo ndjokoma misiɔnɛrɛ wa manamana ndo omendji weteta. (Filipi 2:19-22) Popo nd’ɛlɔ, dia mbetsha anaso mɛtɛ y’oma l’Afundelo, dui sɔ nɔmbaka wenya, lotutsha, etete, koko etombelo wayotoyokondja mɛnyaka dia sunganaka mɛtɛ mbidja weolo ngasɔ. Ɛlɔngɔlɔngɔ efula w’Akristo wele la lɔkɛwɔ l’ɔlɔlɔ wakawalakanya ‘afundelo w’ekila oma ko dikɛnda’ l’atei a nkumbo kahasangi ambutshi ɔtɛmwɛlɔ wamɛ mbelaka ambutshi awɔ woka Nzambi wɔma ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Awui wa lo yokidi nyɛ wekɔ mɛtɛ: ‘Ombutshi wota kanga lomba ayɔngɛnangɛna’!—Tukedi 23:23-25.
Ɔpɔstɔlɔ Joani akate ɔnkɔnɛ lo dikambo di’anande wa lo nyuma ate: “Dimi kema la ongenongeno ukina wuleki one, dia mbuka nti: An’ami watokendakendaka lu mete.” (3 Joani 4) Eelo, asolo w’anto efula wakɛnya dia vɔ fɔnaka la Eyunikɛ la Lɔyi, embetsha ehende wakasha ɛnyɛlɔ k’ɔlɔlɔ, wekɔ oko waki ofundji w’ɛtɛkɛta ɛsɔ.
[Footnote]
a Lɔyi komonga tshɛnde la omoto lakote she Timɔtɛ, ngasɔ mbɛnya ekadimwelo k’oma lo Syriaque (kana Arameyɛ) ka 2 Timote 1:5 ɔnɛ: “nyango aki nyango.”
[Caption]
[Footnotes]