Oka kɛnɛ kata nyuma
“Atui ayɛ wayoka ɔtɛkɛta oma l’ɔkɔngɔ ɔnɛ: ‘Mboka tɔ kɛnɛ. Nyɔkɛndɛkɛndɛ lɔkɔ,’ naka nyona ntshɔ lo lonya l’omi kana nyona ntshɔ lo lonya la lɔmɔsɔ.”—ISAYA 30:21, NW.
1, 2. Ngande wakatɛkɛtaka Jehowa l’anto oma ko nshi y’edjedja polo ndo nshi nyɛ?
LO DISƐNGA dielɛwɔ Porto Rico mbele aradiyo woleki woke l’andja w’otondo wele l’antɛnɛ wa woke wele oko dɔnga dia dikale waleka nongola mindjo la alɛdi w’oma lo diangɔ diele etale efula lo loowa. Ambeta ɛnɔnyi akumi wele waa nomb’ewo nongamɛka ɔnɛ wayolongola nsango oma le ditongatonga diasɛna l’andja w’okama wa nkɛtɛ, l’ekimanyielo ka mashinyi ɔsɔ wa shaka. Koko, watalongolaka nsango ya ngasɔ ndoko lushi. Dui dia diambo ko, ekɔ nsango mɔtshi yokɛma hwe yaya oma l’ahole wahadjashi anto, nsango yakoka onto tshɛ la l’atei aso nongola lo wonya tshɛ walangande, aha la nde kamba la mashinyi ɔmɔtshi wa lokandjakandja. Nsango shɔ ndja oma le Kiɔkɔ mɔtshi yoleki etongatonga tshɛ ka l’andja w’okama wa nkɛtɛ kakoka anto kanyiya. Ko akɔna ele Kiɔkɔ ya nsango shɔ ndo waa na wayilongola na? Nsango yakɔ shɔ atayɔ na?
2 Bible ekɔ l’ɛkɔndɔ efula wɛnya tena dimɔtshi diakokɛmaka nsango y’oma le Nzambi lo atui w’anto. Esangɔ ɛmɔtshi, nsango shɔ yakɛmbamaka oma le ditongami dia lo nyuma diakamba oko akɛndji wa Nzambi. (Etatelu 22:11, 15; Zekariya 4:4, 5; Luka 1:26-28) Dui dia Jehowa ndamɛ diakokɛma mbala shato. (Mateu 3:17; 17:5; Joani 12:28, 29) Nzambi akatɛkɛta nto lo tshimbo y’amvutshi, ndo efula ka l’atei w’anto asɔ wakafunde kɛnɛ kakandâsokoyaka la nyuma kande dia vɔ mbuta. Ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ la Bible, dibuku diofundami efula ka nsango shɔ kâmɛ ndo wetshelo wa Yeso nde l’ambeki ande. (Heberu 1:1, 2) Jehowa mɛtɛ akatɛka anto wakandatonge awui.
3. Naa oyango wa nsango y’oma le Nzambi, ndo kakɔna kalɔmbamaso dia ntsha?
3 Nsango shɔ tshɛ y’oma le Nzambi hayɔtɛkɛta awui efula lo kɛnɛ kendana l’andja ɔnɛ wɛnama. Yɔ ndekaka mbika epole ɔsɛkɛ l’akambo woleki ohomba, akambo wele la shɛngiya lo lɔsɛnɔ laso la kakianɛ ndo lɔnɛ la lo nshi yayaye. (Osambu 19:7-11; 1 Timote 4:8) Jehowa kambaka la nsango yakɔ dia mbewoya anto lolango lande ndo tɛnya mboka kahombaso kɛndakɛnda. Nsango shɔ yekɔ yoho mɔtshi yakotshama ɛtɛkɛta w’Isaya w’ɔnɛ: “Atui ayɛ wayoka ɔtɛkɛta oma l’ɔkɔngɔ ɔnɛ: ‘Mboka tɔ kɛnɛ. Nyɔkɛndɛkɛndɛ lɔkɔ,’ naka nyona ntshɔ lo lonya l’omi kana nyona ntshɔ lo lonya la lɔmɔsɔ.” (Isaya 30:21, NW) Jehowa hatotshutshuya la wolo dia sho pokamɛ “ɔtɛkɛta” ande. Sho shamɛ mbele l’ɔkɛndɛ wa ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Nzambi ndo kɛndakɛnda lo mboka kande. Diɔ diakɔ diatɔkɔkɔmiya Afundelo dia sho pokamɛka awui w’oma le Jehowa. Lo dibuku di’Enyelo, wekɔ lo tokeketsha mbala esambele l’ɛtɛkɛta w’ɔnɛ ‘oka kɛnɛ kata nyuma.’—Enyelo 2:7, 11, 17, 29; 3:6, 13, 22.
4. Onde kokaka sho nongamɛ lo nshi yaso nyɛ dia Nzambi tɛkɛta oma l’olongo?
4 Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa hayɔtɛkɛta la so oma l’olongo ko sho mboka dui diande lanɛ laa nkɛtɛ. Kânga lo nshi yakafundamaka Bible, nde akasawolaka l’anto lo yoho shɔ ya diambo paka lo pai, esangɔ ɛmɔtshi paka l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi nkama efula wambeta. Oma k’etatelo k’andja polo ndo ɛlɔ, Jehowa tɛkɛtaka l’ekambi ande mbala efula lo tshimbo mɔtshi. Ngasɔ mbatshande nshi yaso nyɛ. Ɛsɔ tênde weho esato watɛkɛtaso la Jehowa nshi nyɛ.
‘Afundelo tshɛ wakasambiyama oma le Nzambi’
5. Naa ehomɔ koleki woke kakamba la Jehowa dia tɛkɛta l’anto nshi nyɛ, ndo ngande wakokatɔ tokimanyiya?
5 Ehomɔ koleki woke kakakatanya Nzambi l’anto dia vɔ sawolaka ele Bible. Tɔ kakasambiyama oma le Nzambi, ndo vuyiwuyi tshɛ yele lɔkɔ kokaka monga ohomba le so. (2 Timote 3:16) Bible ndola la bɛnyɛlɔ di’anto wa mɛtɛ wakakambe la lotshungɔ lawɔ la ntsha kɛnɛ kalangawɔ dia pokamɛ kana ntona dui dia Jehowa. Bɛnyɛlɔ sɔ tôholaka bonde kele ekɔ ohomba pokamɛka kɛnɛ kata nyuma ka Nzambi. (1 Koreto 10:11) Bible ekɔ nto la lomba la shikaa: tɔ toshaka alako lo tena diahombaso mbɔsa tɛdikɔ ta lo lɔsɛnɔ. Ekɔ wate kana oko Nzambi mbele l’ɔkɔngɔ aso, atɛkɛta l’atui aso ate: “Mboka tɔ kɛnɛ. Nyɔkɛndɛkɛndɛ lɔkɔ.”
6. Lande na kele Bible ndeka abuku akina tshɛ la fwa?
6 Dia sho mboka kɛnɛ katotɛ nyuma l’atei wa Bible, sho pombaka kiadaka mbala la mbala. Bible bu tsho dibuku diakafundama dimɛna ndo diangɛnangɛna anto efula, oko abuku efula watanema nshi nyɛ. Bible akafundama lo wolo wa nyuma k’ekila ndo tɔ kekɔ la tokanyi ta Nzambi. Hɛbɛru 4:12 (NW) mbutaka ɔnɛ: “Ɔtɛkɛta wa Nzambi wekɔ la lomu ndo la nkudu; vɔ wekɔ la mpɛmɔ koleki yɔɔmbɔ ya mpɛmɔ wedi ehende ndo vɔ nyɔngɔmɛka polo ndo lo vɔ kakitola anima la yimba, asɔnga la ehihɔ awɔ, ndo vɔ kokaka nembetɛ tokanyi la nsaki ya l’otema.” Wonya wadiaso Bible, awui wa lɔkɔ nyɔngɔmɛka polo l’ɛse kaso k’otema, lɛnɛ ele tokanyi la nsaki yaso, ko mɛnyaka hwe lo yɛdikɔ yakɔna yɔtɔnɛ nsɛnɔ yaso la lolango la Nzambi.
7. Bonde kele ekɔ ohomba mbadiaka Bible, ndo mbala ngana yatokeketshawɔ dia kiadaka?
7 “Tokanyi la nsaki ya l’otema” kokaka tshikitana lam’atete nshi ndo lam’atatɛnyi akambo lo lɔsɛnɔ, oyadi akambo w’ɛlɔlɔ kana wa kɔlɔ. Endaka hateke Ɔtɛkɛta wa Nzambi tena tshɛ, kete tokanyi taso, waonga aso ndo nsaki ya l’otema aso hatoyɔtɔnɛ nto la awui wa Nzambi. Diɔ diakɔ diatɔkɔkɔmiya Bible ɔnɛ: “Nyotetemale ndjâhemba nyamɛ dia menda kana nyekɔ lo mbetawɔ, nyotetemale shikikɛ kɛnɛ kenyu nyamɛ.” (2 Kɔrɛtɔ 13:5, NW) Naka sho nangaka tetemala mboka kɛnɛ kata nyuma, kete sho la dia kitanyiya dako diatotɛ dia mbadiaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi lushi la lushi.—Osambu 1:2.
8. Naa ɛtɛkɛta w’ɔpɔstɔlɔ Paulo watokimanyiya dia sho ndjâsɛdinga lo kɛnɛ kendana la wadielo wa Bible?
8 Dui dimɔtshi di’ohomba diahomba ɔnɛ ladia Bible mbohɔka diɔ nɛ: Ɔsaka wenya kambe dia nyɔngɔmiya kɛnɛ kadiayɛ lo yimba! Lam’ayatshutshuyaso dia ndjela dako diatotɛ dia mbadiaka Bible lushi tshɛ, hatohombe monga la saki ka mbadiaka totshapita efula lowango lowango aha la shihodia otondo wa dikambo diadaso. Eelo mɛtɛ, ekɔ ohomba mbadiaka Bible lushi la lushi, koko hatohombe tshutshuyama paka la mposa k’aha mbetsha lushi ko hatadisha Bible; sho pombaka monga la mposa ka mɛtɛ ka mbeka awui wa Jehowa ndo asangwelo ande. Lo dikambo sɔ, sho mbeyaka kamba l’ɛtɛkɛta ɛnɛ w’ɔpɔstɔlɔ Paulo di’onto l’onto ndjâsɛdinga ndamɛ. Paulo akafundɛ asekande Akristo ate: “Dia dikambu ne, mbakhuselami Shesu adui. . . . dia Kristu mbidjase l’etema anyu uma lu mbetawo, dia nyu ndjala la ediu ndu munema lu ngandji. Nyuyali la wulu, nyu la ekilami tshe, wa nshihudia okone eli wekeki, utali, dungulungu la ohongo, ndu dia mbeya ngandji ka Kristu kuleki yimba, dia nyu ndudiama la eludiamelu tshe ka [Nzambi].”—Efeso 3:14, 16-19.
9. Ngande wakokaso monɛ ndo tɔtɔmiya mposa ka ndakanyema oma le Jehowa?
9 Lo mɛtɛ, amɔtshi l’atei aso, oma ko eotwelo kawɔ, hawotɔngɛnangɛnaka mbadia, koko akina wekɔ la mposa ka wolo ka mbadia. Koko, oyadi mbekelo kakɔna tshɛ kele laso, sho kokaka monɛ ndo tɔtɔmiya l’etema aso mposa ka ndakanyema oma le Jehowa. Ɔpɔstɔlɔ Petero akate ɔnɛ sho pombaka monga la mposa ka wolo ka kondja ewo ka Bible, ndo nde aketawɔ ɔnɛ nsaki kɛsɔ mbeyaka ndjohomba monɛma l’otema w’onto. Nde akafunde ate: “Oko ana w’ashashi, nyoyale la mposa ka wolo k’awɛlɛ wa shikaa w’ɔtɛkɛta, dia nyu mbola otsha lo panda l’ekimanyielo kawɔ.” (1 Petero 2:2, NW) Ekɔ ohomba ndjaekiya naka sho nangaka monga la “mposa ka wolo” ka mbekaka Bible. Oko wakokaso ndjɔngɛnangɛna ɛngɔ kɛmɔtshi ka ndɛ k’oyoyo l’ɔkɔngɔ wa kilongamɛka mbala efula mbakoka ndo dionga diaso otsha lo wadielo la wekelo ndjoyala dimɛna naka sho ndjaekiya dia ndjelaka ekongelo kɛmɔtshi ka mbekaka ndo mbadiaka mbala la mbala.
‘Mbo ya ndɛ lo tena diakoka’
10. Waa na wakenga ‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ,’ ndo ngande wakamba Jehowa l’olui ɔsɔ nshi nyɛ?
10 Ehomɔ kekina kakamba la Jehowa dia tɛkɛta la so ɛlɔ kɛnɛ kakɛnyama oma le Yeso lo Mateu 24:45-47. Lo divɛsa sɔ, nde akatɛkɛta di’etshumanelo k’Akristo w’akitami w’esɔ, mbut’ate, ‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ’ wakasɔnama dia mbishaka anto wa Nzambi ‘mbo ya ndɛ [ya lo nyuma] lo tena diakoka.’ L’onto ndo l’onto, ase olui ɔsɔ wekɔ ase ‘luudu’ laki Yeso. Ndo vɔ ndo “ului a wuki” wa “ekoko ekina” tshɛ nongolaka ekeketshelo la ɛlɔmbwɛlɔ. (Enyelo 7:9; Joani 10:16) Efula ka mbo shɔ ya ndɛ yaya l’etena kakoka ndjaka oko ekanda, ɛnyɛlɔ oko Tshoto y’Etangelo la Réveillez-vous ! ndo ekanda ekina. Mbo kina ya ndɛ ya lo nyuma ndjaka oko alako la wɛnyɛlɔ wa lo nsanganya ya weke, y’etshimbedi ndo ya l’etshumanelo.
11. Ngande wɛnyaso ɔnɛ sho mbetawɔka kɛnɛ kata nyuma lo tshimbo y’‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ’?
11 Awui wakondjaso oma le ‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ’ wekɔ l’oyango wa keketsha mbetawɔ kaso ndo mbekiya akoka aso wa kana yimba. (Heberu 5:14) Alako wa ngasɔ mbeyaka mbishama oko lo dikambo di’anto tshɛ woho w’onto l’onto ndamɛ ndjokamba la kɛnɛ kendana la nde. Lo tena la tena, sho kondjaka nto alako wendana l’akambo amɔtshi wa lo lɔkɛwɔ laso. Ahombaso ntsha naka sho mɛtɛ tekɔ lo pokamɛ kɛnɛ kata nyuma lo tshimbo y’olui w’ɔhɔmbɔ na? Ɔpɔstɔlɔ Paulo ekɔ lo kadimola ate: “Nyukitanyia aui w’elombodi anyu, nyuyali l’okongo awo.” (Heberu 13:17) Lo mɛtɛ, wanɛ watɔlɔmbɔla wekɔ anto wele bu kokele. Koko, Jehowa ngɛnangɛnaka kamba l’anto asɔ wele ekambi wakinde, kânga mbewɔ bu kokele, dia vɔ tɔlɔmbɔla lo etena kɛnɛ k’ekomelo.
Ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le nkum’otema kaso
12, 13. (a) Naa ɛngɔ kekina kakatosha Jehowa dia tɔlɔmbɔlaka? (b) Nkum’otema kokaka monga la shɛngiya yakɔna y’ɔlɔlɔ le anto wele bu l’ewo k’oshika k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi?
12 Jehowa akatosha ɛngɔ kekina nto katɔlɔmbɔla: nkum’otema kaso. Nde akatonge onto la dikoka dia l’etei k’otema dia mbeya tshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ. Onto mbotɔka la dikoka sɔ lôtɔ. Lo mukanda wakandafundɛ ase Rɔma, ɔpɔstɔlɔ Paulo akate ate: “Lam’atutshaka asi wedja waha la elembe akambu wedimi la elembe vame, ku kuyanga vo kema la elembe, ku vo ndjadjelaka elembe, ne dia watenyaka antu etsha w’elembe wufundami l’etema awo, la khum’etema yawo yeli emenyi. Tukanyi tawo tambuwâmia kuyanga tambâyindja.”—Romo 2:14, 15.
13 Lo yɛdikɔ mɔtshi, efula ka wanɛ waheye Jehowa kokaka mbɔtɔnganyiya tokanyi tawɔ ndo etsha awɔ la awui wa Nzambi wɛnya kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɔlɔ. Ekɔ oko vɔ mbokaka dui dimɔtshi l’etei k’otema diawalɔmbɔla lo mboka k’ɔlɔlɔ. Endaka anto wele bu l’ewo k’oshika k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbokaka dui sɔ dia l’etei k’otema, kete hoke Akristo wa mɛtɛ! Eelo mɛtɛ, nkum’otema k’Okristo kambolowanyema l’ewo k’oshika k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo kakɛndakɛnda lo yoho yɔtɔnɛ la nyuma k’ekila kaki Jehowa kokaka nɔmbɔla Okristo lo yoho ya dimɛna efula.—Romo 9:1.
14. Ngande wakoka nkum’otema kambekiyama la Bible tokimanyiya dia ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma ka Jehowa?
14 Nkum’otema k’ɔlɔlɔ, kambekiyama la Bible, kokaka tôhola mboka kalanga nyuma sho kɛndakɛnda. Ekɔ tena dimɔtshi diakoka monga ko ndoko Afundelo kana ekanda ɛmɔtshi walembetshiya awui wa Bible watɛkɛta hwe hwe dikambo dimɔtshi diakoka tokomɛ. Koko, nkum’otema kaso mbeyaka mbidja mbeka, ko têwola oma lo mboka kɛmɔtshi kakoka ndjotôkadja wâle. Lo tena dia ngasɔ, endaka sho mɔnyɔla kɛnɛ katotɛ nkum’otema kaso, kete ayonga mɛtɛ oko tekɔ lo mɔnyɔla kɛnɛ katotɛ nyuma ka Jehowa. Koko naka sho mbeka dia ndjaɛkɛ lo nkum’otema kaso k’Okristo, kete sho kokaka sɔna mboka ka lomba kânga l’etena kele ndoko dui diofundami diɛnya kɛnɛ kahombaso ntsha. Koyanga mbediɔ ɔsɔku, ekɔ ohomba sho mbohɔka nshi tshɛ ɔnɛ l’etena kele ndoko dui kana ɔlɛmbɛ w’oma le Nzambi watɛkɛta dui dimɔtshi, bu dimɛna fundɛ asekaso Akristo dia paka vɔ ndjela kɛnɛ kakanyiyaso shamɛ katotɛ nkum’otema kaso lo akambo wendana l’onto ndamɛ.—Romo 14:1-4; Ngalatiya 6:5.
15, 16. Kakɔna kakoka fukutanya nkum’otema kaso, ndo ngande wakokaso ntsha di’aha dui sɔ tokomɛ?
15 Nkum’otema ka pudipudi ndo kambekiyama la Bible ekɔ woshasha w’ɔlɔlɔ w’oma le Nzambi. (Jakoba 1:17) Koko, sho pombaka kokɛkokɛ woshasha ɔsɔ di’aha tɔsɛngiya ta kɔlɔ mbolanya naka sho nangaka vɔ kɛndakɛndaka dimɛna oko ehomɔ kalama lɔkɛwɔ laso. Mbekelo ya lo ngelo, ditshelo di’ashidi, ndo awui wahɔtɔnɛ la wadjango wa Nzambi kokaka fukutanya nkum’otema kaso endaka sho mbaetawɔ, lasɔ kete tɔ hayototshutshuya nto lo mboka k’ɔlɔlɔ. Sho mbeyaka ndjohomba ndo akoka wa mbɛdikola akambo dimɛna dimɛna ndo kokaka ndjoyakesa shamɛ ko ndjetawɔ dui dimɔtshi dia kɔlɔ ɔnɛ diekɔ mɛtɛ ɔlɔlɔ.—Enda lo Joani 16:2.
16 Naka sho tetemala mɔnyɔla kɛnɛ katotɛ nkum’otema kaso, kete dui diatɔ diayotalekaka nɛmba edja ndo tɔ ndjɔɔla yɔ ko etema aso ndjoyala wolo nde kana lonyû. Omembi w’esambo akatɛkɛta di’anto wa ngasɔ lam’akandate ate: “Etema awo wambulula la lunyu.” (Osambu 119:70) Wanɛ wahadje yimba lo kɛnɛ kawatɛ nkum’otema kawɔ shishaka akoka wa kana yimba ɔlɔlɔ. Vɔ hawoyɔlɔmbwama nto l’awui waki Nzambi ndo hawokoke mbɔsa tɛdikɔ t’ɛlɔlɔ. Dia sho mbewɔ dui dia ngasɔ, sho pombaka mbokɛka nkum’otema kaso k’Okristo oyadi kânga lo kiambokambo yɛnama oko tshitshɛ.—Luka 16:10.
Diɛsɛ le wanɛ wahokamɛ ndo wakitanyiya
17. Lam’ahokamɛso ‘ɔtɛkɛta wa l’ɔkɔngɔ aso’ ndo lam’akitanyiyaso kɛnɛ katotɛ nkum’otema kaso kambekiyama la Bible, ɛtshɔkɔ akɔna wayotokondja?
17 Naka sho monga la mbekelo ka pokamɛka ‘ɔtɛkɛta wa l’ɔkɔngɔ aso,’ oyadi waya lo tshimbo y’Afundelo kana y’ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ, ndo lam’akitanyiyaso awui watohola nkum’otema kaso kambekiyama la Bible, Jehowa ayotɔtshɔkɔla la nyuma kande. Nyuma k’ekila kayolowanya akoka aso wa nongola ndo shihodia kɛnɛ katotɛ Jehowa.
18, 19. Ngande wakoka ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa tokimanyiya oyadi l’olimu aso wa Nzambi kana lo lɔsɛnɔ laso shamɛ?
18 Nyuma ka Jehowa kayotosha ndo otema wolo wa sho tokomɛ ekakatanu wa wolo la lomba ndo la dihonga. Oko ɔnkɔnɛ wakakimanyiyama apɔstɔlɔ, nyuma ka Nzambi kokaka pɛtshahɛtsha timba taso ndo tokimanyiyaka nshi tshɛ dia sho ntshaka akambo ndo tɛkɛtaka lo yoho yɔtɔnɛ l’awui wa Bible. (Mateu 10:18-20; Joani 14:26; Etsha 4:5-8, 13, 31; 15:28) Nyuma ka Jehowa kâmɛ ndo wolo wadjaso shamɛ ayotohumuya lokolo l’ɔlɔ lam’ɔsaso tɛdikɔ ta weke lo lɔsɛnɔ: tɔ kayotosha dihonga dia ndjela tɛdikɔ tɔsɔ polo ndo l’ekomelo. Ɛnyɛlɔ, wɛ mbeyaka kana yimba dia nɔngɔsɔla yoho yayɛ ya lɔsɛnɔ dia ndjâtshungolɛ wenya efula lo akambo wa lo nyuma. Kana, wɛ ekɔ la ntondo ka tɛdikɔ t’ohomba efula tahombayɛ mbɔsa ndo takoka tshikitanya lɔsɛnɔ, ɛnyɛlɔ oko sɔna wadi kana omi, mbɛdikola olimu wakoshawɔ, kana somba lokombo. Lo dihole dia sho mbetawɔ mbɔsa tɛdikɔ l’esasesase kana lo ndjela nsaki ya l’otema aso, sho pombaka mpokamɛ kɛnɛ kata nyuma ka Nzambi ndo kɛndakɛnda lo mboka katɔlɔmbɔlatɔ.
19 Sho mɛtɛ ngɛnangɛnaka alako w’ɛlɔlɔ walongolaso oma le asekaso Akristo la dikumanyi dia l’etshumanelo. Koko, aha paka sho kongɛka nshi tshɛ di’anto akina ndjotɛnya kɛnɛ kahombaso ntsha. Naka sho mbeyaka dui dia lomba diakokaso ntsha ndo woho wahombaso nɔngɔsɔla dionga la lɔkɛwɔ laso dia ngɛnyangɛnya Nzambi, kete tosale awui asɔ. Yeso akate ate: “Naka nyu mbeyaka akambu ane, nyu nyayuyala la otshoko lam’ayunyuwatsha.”—Joani 13:17.
20. Ɛtshɔkɔ akɔna wakondja wanɛ wahokamɛ ‘ɔtɛkɛta wa l’ɔkɔngɔ awɔ’?
20 Mbokɛmaka hwe ɔnɛ, di’Akristo mbeya woho wa vɔ ngɛnyangɛnya Nzambi, vɔ bu l’ohomba wa mboka dui dimɔtshi diatɛkɛta oma l’olongo, kana paka ondjelo ɔmɔtshi ndja dia ndjowaenda. Vɔ wekɔ la diɛsɛ dia monga l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakafundama ndo wekɔ lo nɔmbwama la ngandji lo tshimbo y’olui w’akitami w’esɔ wele lanɛ laa nkɛtɛ. Naka vɔ mbidja yimba ɔlɔlɔ dia kitanyiya ‘ɔtɛkɛta wa l’ɔkɔngɔ awɔ’ ndo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka nkum’otema kawɔ kambekiyama la Bible, kete vɔ wayotsha lolango la Nzambi dimɛna dimɛna. Lâsɔ mɛtɛ mbayowɛna ɔnkɔnɛ wayokotshama daka dia Joani di’ɔnɛ: “Ɔnɛ lasala lolango la Nzambi atotshikalaka pondjo.”—1 Joani 2:17, NW.
Ovuswelo wa tshena pe
• Lande na katɛkɛta Jehowa nde l’anto wakandatonge?
• Ɛlɔlɔ akɔna wakokaso kondja oma lo ekongelo ka mbadiaka Bible mbala la mbala?
• Ahombaso ntshaka l’awui watotɛ olui w’ɔhɔmbɔ?
• Bonde kahatahombe mɔnyɔla kɛnɛ katotɛ nkum’otema kambekiyama la Bible?
[Osato wa lo lɛkɛ 24]
Onto bu l’ohomba wa mashinyi wa kawotake dia nongola nsango y’oma le Nzambi
[Efundelo wɛnya kanga]
Courtesy Arecibo Observatory/David Parker/Science Photo Library
[Osato wa lo lɛkɛ 26]
Jehowa tɛkɛtaka la so lo Bible ndo lo tshimbo y’‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ’