Lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ ekɔ elongamelo kakashɔma nto
“We Danyele, ushe aui ane, . . . edja ndu l’etena k’ekumelu. Efula wayulawolawo lene la lene, ewu [ka mɛtɛ] kayuyala efula.”—DAN. 12:4.
1, 2. Ambola akɔna wayotɔsɛdingola lo sawo nɛ?
ƐLƆ kɛnɛ, miliyɔ y’anto shihodiaka dimɛna ɛkɔkɔ washa Afundelo lo kɛnɛ kendana la elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo lo paradiso ka la nkɛtɛ. (Eny. 7:9, 17) L’etatelo k’ɔkɔndɔ w’ana w’anto, Nzambi akɛnya dia anto wakatongama aha dia nsɛna ɛnɔnyi engana eto ko mvɔ, koko dia nsɛnaka pondjo pondjo.—Etat. 1:26-28.
2 Wetshelo w’ɔnɛ anto wayokondja eongelo ka kokele kakashisha Adama aki dui dimɔtshi diakalongamɛka ase Isariyɛlɛ. Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ nembetshiyaka ehomɔ kayokamba la Nzambi dia mbisha anto lɔsɛnɔ la pondjo lo paradiso ka la nkɛtɛ. Lâsɔ lande na kakahombe elongamelo k’anto mbishɔma? Ngande wakashɔma elongamelo kakɔ, ndo ngande wakakieye miliyɔ y’anto?
Elongamelo kakashɛma
3. Lande na kahatambe dia mboka ɔnɛ elongamelo k’anto nsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ kakashɛma?
3 Yeso akatatshi dia aprɔfɛta wa kashi wayofukutanya wetshelo ande ndo wayonganyiya anto efula. (Mat. 24:11) Ɔpɔstɔlɔ Petero akahɛmɔla Akristo ɔnɛ: “Embetsha wa kashi wukuyala l’atei anyu.” (2 Pet. 2:1) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akate ate: “Etena kayukuka lam’ahulanga antu ntetemala lu dietshelu di’ololo, keli ne dia atui awo weko hwe, ku vo wayuyamotshiya embetsha uku saki yawo.” (2 Tim. 4:3, 4) Satana mbanganyiya anto ndo aya edja kambondokamba la Lokristokristo dia dinyadinya akambo wa mɛtɛ wasalanganya otema wendana la sangwelo diaki Nzambi lo dikambo di’anto ndo nkɛtɛ.—Adia 2 Koreto 4:3, 4.
4. Elongamelo kakɔna kaki l’anto kakatone waa apɔsta waki ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ?
4 Afundelo nembetshiyaka dia Diolelo diaki Nzambi diekɔ lowandji la l’olongo layɔtɛtshatɛtsha ndo layokomiya mandji y’ana w’anto tshɛ. (Dan. 2:44) Lo Ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo k’ɛnɔnyi kinunu, Satana ayodjama lo difuku diaha l’ekomelo, anto wakavu wayolɔ ndo anto wa la nkɛtɛ wayokoma kokele. (Eny. 20:1-3, 6, 12; 21:1-4) Koko, waa apɔsta waki ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo Lokristokristo waketshaka wetshelo ekina. Ɛnyɛlɔ, Origène wa la Alexandrie, ofundji ɔmɔtshi wakasɛnaka lo ntambe ka sato akânya wanɛ waketawɔka dia Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu kayela anto ɛtshɔkɔ la nkɛtɛ. Lo ndjela dibuku dimɔtshi, (The Catholic Encyclopedia) Augustin d’Hippone, ombewi ɔmɔtshi wa teoloji (354-430 T.D.) “akasukɛka dietawɔ di’ɔnɛ ndoko ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu kayoyala.”a
5, 6. Lande na kakalɔsha Origène nde la Augustin wetshelo w’ɔnɛ ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu kayoyala?
5 Lande na kakalɔsha Origène nde la Augustin wetshelo w’ɔnɛ ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu kayoyala? Origène aki ombeki waki Clément ka la Alexandrie, ɔnɛ lakɔshi wetshelo w’ɔnɛ anima havu oma lo toshimu t’ase Ngirika. Yɔnɛ Werner Jaeger, ombewi ɔmɔtshi wa teoloji akate dia lam’ele Origène akalangaka wetshelo waki Platon wendana la anima, nde “akadje wetshelo waki Platon wendana la anima ndo lɛnɛ atshɔwɔ l’ɔkɔngɔ wa nyɔi l’ɔtɛmwɛlɔ wa Akristo.” Ɔnkɔnɛ, Origène akayetsha dia ɛtshɔkɔ wa lo Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu hawotonga la nkɛtɛ, koko l’andja wa lo nyuma.
6 La ntondo ka nde ndjɔtɔ lo Lokristo la kashi, lam’akinde l’ɛnɔnyi 33, Augustin akayele filozofi kaki Platon kaketshaka Plotin lo ntambe ka sato. L’ɔkɔngɔ wa Augustin mbɔtɔ lo Lokristo la kashi, nde akatetemala ndjela filozofi kɛsɔ. Dibuku dimɔtshi (The New Encyclopædia Britannica) mbutaka ɔnɛ: “Ɔtɛmwɛlɔ wa Daka di’Oyoyo wakakuwanyema la filozofi yaki Platon y’oma la Ngirika lo yimba yande.” Dibuku dikina (The Catholic Encyclopedia) mbutaka ɔnɛ Augustin akate dia Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu katɛkɛtama lo tshapita 20 ya dibuku dia Enyelo ekɔ “ɛlɔmbwɛlɔ ka didjidji.” Diɔ kotshaka ɔnɛ: “Wetshelo ɔsɔ . . . waketawɔma le ambewi wa teoloji wa lo wedja wa lo owɛstɛ wakayahɔnaka l’ɔkɔngɔ awɔ ndo wetshelo w’etatelo w’ɔnɛ Kristo ayɔlɔmbɔla anto la nkɛtɛ l’edja k’ɛnɔnyi kinunu kondjetawɔma nto.”
7. Wetshelo akɔna wa kashi wakayodinyadinya elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ, ndo woho akɔna?
7 Wetshelo w’oma lo Babilɔna k’edjedja ndo wakakokanɛ l’andja w’otondo w’ɔnɛ onto ekɔ la anima wahavu wakayodinyadinya elongamelo kaki l’anto ka lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ. Etena kaketawɔ ase Lokristokristo wetshelo ɔsɔ, ambewi wa teoloji wakengesola avɛsa wa lo Afundelo watɛkɛta dia elongamelo ka lɔsɛnɔ la l’olongo dia vɔ mbɔsama oko wekɔ lo mbetsha ɔnɛ anto w’ɔlɔlɔ tshɛ wayodɛ l’olongo. Lo ndjela kanyi shɔ, onto nsɛnaka la nkɛtɛ lo tshanda mɔtshi tsho dia menda kana nde kokaka tɔsɛna l’olongo. Dui dia ngasɔ diakakomɛ ase Juda waki la elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ. Lam’ele ase Juda wakatetawɔka yema yema wetshelo w’ase Ngirika w’ɔnɛ anima havu, vɔ wakayoshisha elongamelo kaki la wɔ l’etatelo ka nsɛna la nkɛtɛ. Ande woho wotshikitanyi wetshelo ɔsɔ la wetshelo wa lo Bible wendana la onto lee! Onto ekɔ etongami ka lo demba, koko aha ka lo nyuma. Jehowa akatɛ onto la ntondo ɔnɛ: “We eko ditshu.” (Etat. 3:19) Nkɛtɛ mbele edjaselo ka pondjo k’onto, koko aha olongo.—Adia Osambu 104:5; 115:16.
Akambo wa mɛtɛ wambɔhɛta lo wodjima
8. Kakɔna kakate waa nomb’ewo mɔtshi lo ɛnɔnyi wa 1600 l’ɛmɔtshi lo kɛnɛ kendana la elongamelo k’anto?
8 Kânga mbele ɛtɛmwɛlɔ efula wayata dia Akristo mbewɔ hawetawɔ elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ, aha mbala tshɛ mbatondoya Satana dia dinyadinya akambo wa mɛtɛ. Lam’akatetaka ɛnɔnyi, djui ya tshitshɛ y’anto wakadiaka Bible la yambalo tshɛ wakɛnyi osase w’akambo wa mɛtɛ etena kakawashihodia awui amɔtshi wendana la woho wayokonya Nzambi anto kokele. (Osam. 97:11; Mat. 7:13, 14; 13:37-39) Lo ɛnɔnyi wa 1600 l’ɛmɔtshi, okadimwelo ndo otondjelo wa Bible akakimanyiya dia anto monga la Afundelo w’ekila l’andja w’otondo. Lo 1651, nomb’ewo kɛmɔtshi akafunde dia lam’ele lo tshimbo ya Adama mbele anto “wakashisha Paradiso ndo Lɔsɛnɔ la Pondjo la Nkɛtɛ,” woho akɔ wâmɛ mbele lo tshimbo ya Kristo “anto tshɛ wayokondja lɔsɛnɔ la Nkɛtɛ, nɛ dia vɔ hawokoke likondja dihole dikina.” (Adia 1 Koreto 15:21, 22.) John Milton (1608-1674), ofundji ɔmɔtshi wa pɔɛmɛ w’ose Angleterre wakanyanyemaka l’andja w’otondo, akafunde dibuku diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ Paradiso kakashishɔ ndo dibuku dia hende diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ Paradiso ka lo nshi yayaye. Lo abuku ande asɔ, Milton akatɛkɛta dia difuto diayokondja akanga wa kɔlamelo lo paradiso ka la nkɛtɛ. Kânga mbele Milton aketsha ɛnɔnyi efula wa lɔsɛnɔ lande lo wekelo wa Bible, nde aketawɔ dia anto hawotoshihodia akambo wa mɛtɛ w’oma lo Afundelo dimɛna dimɛna edja ndo lo wôngelo wa Kristo.
9, 10. a) Kakɔna kakafunde Isaac Newton lo dikambo dia elongamelo k’anto? b) Lande na kakɔsaka Newton dia etena ka wôngelo wa Kristo katasukana?
9 Ndo yɔnɛ Isaac Newton ombewi w’akumi wa lokumu (1642-1727) mbakayashaka efula lo Bible. Nde akashihodia dia ekilami wayolɔ dia tɔsɛna l’olongo ndo wayɔlɔmbɔla kâmɛ la Kristo lo yoho yahɛnama. (Eny. 5:9, 10) Lo kɛnɛ kendana la ambolami wa Diolelo, nde akafunde ɔnɛ: “Anto wayotetemala mbidjasɛ la nkɛtɛ l’ɔkɔngɔ wa lushi l’elombwelo, aha paka l’edja k’ɛnɔnyi 1000 eto, koko pondjo pondjo.”
10 Newton akɔsaka dia wôngelo wa Kristo wayoyotatɛ ntambe efula l’ɔkɔngɔ. Lo ndjela ombewi w’ɛkɔndɔ Stephen Snobelen, “ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wakatshutshuya Newton dia nde mbuta dia Diolelo diaki Nzambi diataye nshi nyɛ aki woho wakinde kɔngɛnangɛnaka wetshelo wa Losato l’osanto waketshaka apɔsta wakodinge.” Lokumu l’ɔlɔlɔ lakatetemala mbishɛma. Ndo nto, Newton kɔmɛna ndoko ɔtɛmwɛlɔ wayata dia Akristo mbewɔ wakakoke lisambisha. Nde akafunde ate: “Anto hawotoshihodia prɔfɛsiya nyɛ yakafunde Danyɛlɛ ndo Joani [yakafunde Joani lo dibuku dia Enyelo] edja ndo l’etena k’ekomelo.” Newton akate ate: “Danyɛlɛ akate ate: ‘Oma lâsɔ, anto efula wayekekɔ lɛnɛ la lɛnɛ ndo ewo kayofula.’ Nɛ dia Evanjiliɔ pombaka sambishama lo wedja tshɛ la ntondo ka fɔnu ka woke ndo ka ekomelo k’andja. Dia olui w’anto wokime wanga w’atoko woye oma lo fɔnu ka woke monga lofulo l’anto wahakoke mbadiema, Evanjiliɔ pombaka sambishama ntondo ka fɔnu ka woke.”—Dan. 12:4; Mat. 24:14; Eny. 7:9, 10.
11. Lande na kaki kombeyama elongamelo k’anto le anto efula lo nshi ya Milton la Newton?
11 Lo nshi yaki Milton nde la Newton, mbetsha wetshelo wotshikitanyi la wɔnɛ wakeyamaka l’ɔtɛmwɛlɔ aki dui dia wâle. Ɔnkɔnɛ, abuku efula wendana la Bible wakawafunde kotondjama edja ndo l’ɔkɔngɔ wa nyɔi yawɔ. Etshikitanu wakasalema lo awui wendana l’ɔtɛmwɛlɔ lo ntambe 16 kotshikitanya wetshelo wa kɔlɔ w’ɔnɛ anima havu ndo ɛtɛmwɛlɔ wa weke w’aseka Asɔnyi wakatetemala mbetsha wetshelo waki Augustin w’ɔnɛ Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu hatonga lo nshi yayaye, koko kakashile mbeta. Onde ewo kambofula lo etena k’ekomelo?
“Ewu [ka mɛtɛ] kayuyala efula”
12. Etena kakɔna kakahombe ewo ka mɛtɛ fula?
12 Lo kɛnɛ kendana la “etena k’ekumelu,” Danyɛlɛ akatatshi dia dui dimɔtshi dia dimɛna diayosalema. (Adia Danyele 12:3, 4, 9, 10.) Yeso akate ate: “Antu w’ololo wayoheta uku unya.” (Mat. 13:43) Ngande wakafule ewo ka mɛtɛ l’etena k’ekomelo? Tɔshi ɛnyɛlɔ ka akambo wakete l’ɛnɔnyi akumi waki la ntondo ka 1914, ɔnɔnyi wakatatɛ etena k’ekomelo.
13. Kakɔna kakafunde Charles Taze Russell l’ɔkɔngɔ wa nde sɛdingola woho wayokoma anto kokele?
13 L’ekomelo k’ɛnɔnyi wa 1800 l’ɛmɔtshi, olui ɔmɔtshi w’anto w’etema ɛlɔlɔ wakasale eyangelo dia shihodia ‘lokongɛ l’ɛtɛkɛta w’eshika.’ (2 Tim. 1:13) Ɔmɔtshi la l’atei awɔ aki Charles Taze Russell. Lo 1870, nde la djui ya tshitshɛ ya anto akina wakayangaka akambo wa mɛtɛ wakakenge olui wa Ambeki wa Bible. Lo 1872, vɔ wakasɛdingola dikambo diendana la woho wayokoma anto kokele oko waki Adama. Russell akayofunda l’ɔkɔngɔ ɔnɛ: “Polo ndo lâsɔ, sho koshihodia dimɛna otshikitanu wa woke wele lam’asa difuto diayolongola ɔtɛmwɛlɔ wahembama kakianɛ la difuto diayolongola anto wele la kɔlamelo.” Difuto diayolongola anto wele la kɔlamelo diayonga “eongelo ka kokele kaki la Adama ombutshi ndo owandji awɔ l’Ɛdɛna.” Russell akasuya dia anto akina wakokimanyiya lo wekelo ande wa Bible. Anto akɔna asɔ?
14. a) Ngande wakalembetshiya Henry Dunn Etsha 3:21? b) Dunn akate dia waa na wayɔsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ?
14 Henry Dunn aki ɔmɔtshi la l’atei awɔ. Nde akafunde lo kɛnɛ kendana la “ekalwelu k’akambu tshe wakati [Nzambi] l’enyo w’amvutshi andi w’ekila waki umaka etatelu.” (Etsha 3:21) Dunn akeyaka dia ekalwelo kɛsɔ nembetshiyaka woho wayokoma anto kokele la nkɛtɛ l’Ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo k’ɛnɔnyi kinunu. Lâdiko dia lâsɔ, Dunn akasɛdingola dimbola diakatshindjaka anto efula wɔɔngɔ di’ɔnɛ: Waa na wayɔsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ? Nde akalembetshiya dia miliyɔ y’anto wayolɔ, wayeka akambo wa mɛtɛ ndo wayonga la diaaso dia monga la mbetawɔ le Kristo.
15. Kakɔna kakashola yɔnɛ George Storrs lo dikambo dia eolwelo?
15 Lo 1870, George Storrs nde lawɔ akashihodia dia anto wa kɔlɔ wayolɔ ndo wayonga la diaaso dia kondja lɔsɛnɔ la pondjo. Ndo nto, nde akeye oma l’ekimanyielo ka Afundelo dia wanɛ wayolɔ wahatokamba la diaaso sɔ “wayodiakema oyadi kânga ‘untu a kolo laya deku lukama.’” (Is. 65:20) Storrs lakadjasɛka la Brooklyn, New York, akatondjaka jurnalɛ yakelamɛka ɔnɛ Ɔsɛdingodi wa Bible (lo Angɛlɛ).
16. Kakɔna kakatshikitanyaka Ambeki wa Bible la ɛtɛmwɛlɔ efula wa lo Lokristokristo?
16 Russell akashola lo Bible dia etena kakakoke ka mbeyanya lokumu l’ɔlɔlɔ l’andja w’otondo. Ɔnkɔnɛ, lo 1879, nde akatatɛ tondja Tshoto y’Etangelo ya Siɔna—Ɔkɛndji wewoya wôngelo wa Kristo yelamɛ nshi nyɛ ɔnɛ Tshoto y’Etangelo mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa. La ntondo ka lâsɔ, anto angana ato mbakashihodiaka akambo wa mɛtɛ wendana la elongamelo k’anto, koko l’etena kɛsɔ, elui efula w’Ambeki wa Bible wa lo wedja efula wakalongolaka Tshoto y’Etangelo ndo wakayiekaka. Dietawɔ di’ɔnɛ paka anto yema tshitshɛ tsho mbayotshɔ l’olongo etena kele miliyɔ y’anto wayonga la lɔsɛnɔ la kokele la nkɛtɛ akatshikitanyaka Ambeki wa Bible la ɛtɛmwɛlɔ efula wa lo Lokristokristo.
17. Ngande wakafule ewo ka mɛtɛ?
17 “Etena k’ekumelu” kakatatami kakatatɛ lo 1914. Onde ewo ka mɛtɛ kendana la elongamelo kele la anto kakafule? (Dan. 12:4) Oya lo 1913, asawo waki Russell wakatondjama lo tojurnalɛ 2000 ndo anto 15000000 wakatiadiaka. Oya l’ekomelo ka 1914, anto ndekana 9000000 wa lo ahonda asato wakende “Photo-Drame de la Création,” mbuta ate ekongelo kaki la foto ndo alɛdi wakalembetshiyaka Ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo k’ɛnɔnyi kinunu. Oma lo 1918 polo lo 1925, sawo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Miliyɔ y’anto wele la lɔsɛnɔ kakianɛ hawovɔki pondjo” diakalembetshiyaka elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ diakashama oma le ekambi waki Jehowa lo ɛtɛkɛta wa l’andja w’otondo ndekana 30. Lo 1934, Ɛmɛnyi wa Jehowa wakayeya dia wanɛ wele l’elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ pombaka batizama. Eokelo kɛsɔ kakâtshutshuya dia vɔ ndeka sambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo l’ohetoheto. Ɛlɔ kɛnɛ, elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ tshutshuyaka miliyɔ y’anto dia vɔ monga la lowando le Jehowa.
‘Lotshungɔ la lotombo’ lekɔ lo tokongɛ!
18, 19. Woho wa lɔsɛnɔ lakɔna lakatatami lo Isaya 65:21-25?
18 Ɔprɔfɛta Isaya akasambiyama dia funda lo kɛnɛ kendana la woho wa lɔsɛnɔ layonga la ekambi waki Nzambi la nkɛtɛ. (Adia Isaya 65:21-25.) Mɛnamaka dia esongo ɛmɔtshi wakikɔ etena kakafunde Isaya ɛtɛkɛta ɛsɔ ambeta ɛnɔnyi oko 2700 wekekɔ ndo ɛlɔ kɛnɛ. Ohɔsa dia wɛ kambɔsɛna edja ka ngasɔ ele la wolo ndo la yônge ya dimɛna!
19 Lo dihole dia sho nsɛna ɛnɔnyi engana eto ko mvɔ, lɔsɛnɔ la pondjo layotoshaka waaso wa mbika mvudu, kamba dikambɔ ndo mbeka. Ohokanyiya dia angɛnyi wayokoka monga la yɛ! Lɔngɛnyi lakɔ layotahamaka pondjo pondjo. Ande ‘lotshungɔ la lotombo layonga la ana wa Nzambi’ la nkɛtɛ lee!—Romo 8:21.
[Nɔte ka l’ɛse ka dikatshi]
a Augustin akasɛmɛ dia Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu ka Diolelo dia Nzambi honga lo nshi yayaye, koko kamboshilaka tatɛ etena kakatɔma ɔtɛmwɛlɔ.
Onde wɛ kokaka nembetshiya?
• Ngande wakashɛma elongamelo k’anto ka lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ?
• Akambo akɔna wakashihodia ambadi wa Bible amɔtshi l’ɛnɔnyi wa 1600 l’ɛmɔtshi?
• Etena kakayasukanaka ɔnɔnyi wa 1914, ngande wakayashihodiamaka elongamelo ka mɛtɛ k’anto?
• Ngande wambofula ewo kendana la elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ?
[Esato wa lo lɛkɛ 13]
Ofundji wa pɔɛmɛ John Milton (lo lɔmɔsɔ) nde la ombewi w’akumi Isaac Newton (lo lomi) wakeyaka dia anto wayokondja lɔsɛnɔ la pondjo la nkɛtɛ
[Esato wa lo lɛkɛ 15]
Ambeki wa Bible wa ntondo wakɛnyi oma l’Afundelo dia etena kakakoke ka mbeyanya ewo kendana la elongamelo ka mɛtɛ k’anto l’andja w’otondo