Jehowa tokimanyiyaka dia sho ndjokondja panda
“Nyu ane wambulamema lu wulu a [Nzambi] dia mbetawo kanyu, nyayuyala la panda kayenyama le nyu l’etena k’ekumelu.”—1 PET. 1:5.
NGANDE WAYOYOKADIMOLA?
Ngande watokotola Jehowa oya l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ?
Ngande wakokaso mbetawɔ dia Jehowa tɔlɔmbɔla l’ekimanyielo k’alako watoshande?
Ngande watokeketsha Jehowa?
1, 2. a) Kakɔna kɛnya ɔnɛ Nzambi ayotokimanyiya dia sho ntetemala monga la kɔlamelo? b) Polo lo yɛdikɔ yakɔna yateya Jehowa?
“ONE latetemala edja ndu l’ekumelu, ayushimbamela.” (Mat. 24:13) Etena kakandate ɛtɛkɛta ɛsɔ, Yeso akɛnya hwe ɔnɛ dia sho ndjokondja panda etena kayolanya Nzambi anto wa kɔlɔ, sho pombaka monga la kɔlamelo polo l’ekomelo. Koko ɛtɛkɛta ɛsɔ hawolembetshiya dia Jehowa tɔlɔmbaka dia sho mbikikɛ l’akoka aso hita. Bible toshikikɛka ɔnɛ: “[Nzambi] eko la kolamelu; ndi hetawo dia nyu mpimbama uleki wulu anyu. Keli lam’ayuya ehimba ndi ayunyutshela mbuka ka nyu mpanda dia nyu ndjala la wulu wa nshikikala.” (1 Kor. 10:13) Kakɔna kalembetshiya ɛtɛkɛta ɛsɔ?
2 Ɛtɛkɛta ɛsɔ nembetshiyaka ɔnɛ Jehowa hetawɔki dia sho pembama lo yɛdikɔ yoleki akoka aso nɛ dia nde teyaka, mbeyaka ekakatanu wahomana la so dimɛna ndo polo lo yɛdikɔ yakokaso mbikikɛ. Ko onde mɛtɛ Nzambi teyaka dimɛna? Eelo, nɛ dia Bible toshikikɛka dia nde teyaka l’onto ndo l’onto. Nde mbeyaka kɛnɛ kasalaso lushi la lushi ndo mbekelo yaso. Nde sɛdingolaka tokanyi taso ndo mbeyaka kɛnɛ kele l’etema aso.—Adia Osambu 139:1-6.
3, 4. a) Ngande wɛnya kɛnɛ kakakomɛ Davidi dia Jehowa ndjashaka le anto? b) Naa olimu wa diambo wasalande ɛlɔ kɛnɛ?
3 Onde Nzambi mɛtɛ kokaka ndjasha le anto? Omembi w’esambo Davidi akakadimola dimbola sɔ lo mbuta ɔnɛ: “Lam’atumendaka ulungu, ulimu w’anya aye, ngondo la toto takayatungi, untu eli na, dia we mbukanela?” (Osam. 8:3, 4) Ondo Davidi akoke dimbola sɔ l’ɔtɛ w’awui wakokomɛ. Etena kakinde ɔlɔngɔlɔngɔ, Jehowa akawɔsaka oko ‘onto lakangɛnyangɛnyaka otema ande’ ndo akawonya “lene aka[nd]alamaka ekoko dia [nde] ndjala uwandji” lo wodja w’Isariyɛlɛ. (1 Sam. 13:14; 2 Sam. 7:8) Oko le yɛ, ngande mɛtɛ wakakoke Davidi ndjaoka etena kakandeye dia Otungi w’andja w’otondo mbidjaka yimba lo tokanyi tande t’oma k’ɛse otema kânga mbakinde olami w’ɛkɔkɔ w’anyanya?
4 Ekɔ mɛtɛ dui dia diambo dia menda woho wayasha Jehowa le so ɛlɔ kɛnɛ. Nde ekɔ lo ntshumanya “diango di’ushinga a wulu dia wedja tshe” l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ndo nde mbakimanyiyaka dia vɔ nama kɔlamelo yawɔ le nde. (Hang. 2:7) Dia nshihodia woho watokimanyiya Jehowa dia nama kɔlamelo yaso otsha le nde, nyɛsɔ totokotendji woho wakotolande anto l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ.
NZAMBI MBATOKOTOLA
5. Ngande wakotola Jehowa anto oya le Ɔnande? Sha ɛnyɛlɔ.
5 Yeso akate ate: “Nduku untu leya ndja le mi, tshikima Papa lakantumi kûkutudi.” (Joa. 6:44) Ɛtɛkɛta ɛsɔ mɛnyaka di’oma l’ekimanyielo ka Nzambi mbakomaso Akristo. Ngande wakotola Jehowa wanɛ wele oko ɛkɔkɔ oya le Ɔnande? Ele lo tshimbo y’esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ ndo l’ekimanyielo ka nyuma k’ekila. Ɛnyɛlɔ, etena kaki Paulo nde la waa misiɔnɛrɛ w’asekande la Filipi, vɔ wakahomana la Ludiya ndo wakatatɛ mbosambisha. Bible mbutaka ɔnɛ: “Khumadiondjo akadihula utema andi dia ndi mpukama akambu wakati Paulu.” Mbokɛmaka mɛtɛ dia Nzambi akakambe la nyuma kande dia nkimanyiya womoto ɔsɔ dia nde nshihodia losango la Diolelo ndo nde la wa lo luudu lande wakabatizama.—Etsha 16:13-15.
6. Ngande wakakokotola Nzambi oya l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ?
6 Onde paka Ludiya oto mbakakotwama? Ndooko. Naka wɛ ekɔ Okristo wamboyakimɔka le Nzambi, kete eya dia ndo wɛ lawɔ mbakakotwama oma le nde. Woho wakɛnyi Nzambi dia Ludiya ekɔ la dui dimɔtshi dia dimɛna mbakandɛnyi dia ndo wɛ lawɔ ekɔ la dui dimɔtshi dia dimɛna. Etena kakayatatɛ mbeka akambo wa mɛtɛ wa lo Bible, Jehowa akakokimanyiya la nyuma kande k’ekila dia wɛ mbashihodia. (1 Kor. 2:11, 12) Lam’akayasalaka la wolo dia nkamba l’awui wakayekaka, nde akatshɔkɔla welo ayɛ dia wɛ nsala lolango lande. Etena kakayayakimɔ le nde, dui sɔ diakɔ̂ngɛnyangɛnya. Ɔnkɔnɛ, oko wakakokimanyiya Jehowa etena kakayatatɛ mbokambɛ mbayondotetemala kokimanyiya diaha wɛ ntakɔ mboka.
7. Kakɔna kɛnya dia Nzambi ayotokimanyiya dia ntshikala la kɔlamelo?
7 Lam’ele Jehowa mbakatokimanyiya dia sho nkoma ekambi ande, nde ayotetemala tokimanyiya dia sho ntshikala la kɔlamelo le nde. Nde mbeyaka dia sho kombeya akambo wa mɛtɛ l’akoka aso shoamɛ ndo paka oma l’ekimanyielo kande mbakokaso ntetemala mbokambɛ. Ɔpɔstɔlɔ Petero akafundɛ Akristo w’akitami ate: “Nyu ane wambulamema lu wulu a [Nzambi] dia mbetawo kanyu, nyayuyala la panda kayenyama le nyu l’etena k’ekumelu.” (1 Pet. 1:5) Ɛtɛkɛta ɛsɔ mendanaka l’Akristo tshɛ ndo sho pombaka mbeya dui sɔ. Lande na? Nɛ dia sho tshɛ tekɔ l’ohomba w’ekimanyielo kaki Nzambi dia ntshikala la kɔlamelo le nde.
NZAMBI TOKIMANYIYAKA DIAHA SHO NTAKƆ MBOKA
8. Kakɔna kakoka ndjotokonya dia ntakɔ mboka?
8 Ekakatanu wa lo lɔsɛnɔ ndo woho weso kema kokele kokaka tokonya dia ntshika ndjasha l’akambo wa lo nyuma kana ntatɛ ntakɔ mboka aha la mbeya. Bible mbutaka ɔnɛ: “Analengo, naka onto ɔmɔtshi ambotatɛ ntakɔ mboka aha la nde mbeya, nyu wanɛ wele l’akoka wa lo nyuma nyoyange dia mingola onto ɔsɔ la memakana tshɛ. Koko yalamaka diaha ndo wɛ lawɔ ndjohembama.” (Ngal. 6:1, NW) Dui dimɔtshi diakakomɛ Davidi mɛnyaka mɛtɛ k’ɛtɛkɛta ɛsɔ.
9, 10. Ngande wakakimanyiya Jehowa Davidi diaha nde ntakɔ mboka, ndo kakɔna katosalɛnde ɛlɔ kɛnɛ?
9 Etena kakatapaka nkumekanga Saulo Davidi dia mbodiaka, Davidi akatone dia nsɔmbɔya kɔlɔ lo kɔlɔ. (1 Sam. 24:2-7) Koko lo diaaso dimɔtshi, nde akayoyanga dia nsɔmbɔya. Etena kakinde la ndjala nde l’anto ande, Davidi akalɔmbɛ Nabala la loshilambo tshɛ dia nde mboshɛ ekambi ande mbo ya ndɛ. Lam’akatɛngɛ Nabala ekambi waki Davidi, nde akômala ndo akatshu dia tôdiaka l’anto wa lo luudu lande lo mbohɛ ɔnɛ Nzambi ayowolombosha naka nde nsala dui sɔ. Paka Abingayɛlɛ ka wadi aki Nabala mbakayɔ̂sɛngasɛngaka diaha nde nsala dui sɔ. Lam’akandeye dia Jehowa mbakakambe l’Abingayɛlɛ, Davidi akawotɛ ate: “[Jehowa Nzambi k]a Isariyele, lakakutumi elo dia ndjuhumana la mi atumbwami. Kanyi yaye y’ololo yatshokwami, ndu we lambushimba elo dia nyanganya dikila ndu dia ndjasombwela la lunya lami, otshokwami.”—1 Sam. 25:9-13, 21, 22, 32, 33.
10 Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɔkɔndɔ ɔsɔ? Ekɔ mɛtɛ dia Jehowa akakambe l’Abingayɛlɛ dia nkimanyiya Davidi diaha nde ntakɔ mboka ndo kɛsɔ mbatosalɛnde ɛlɔ kɛnɛ. Koko hatokoke nongamɛ ɔnɛ weho akɔ tshɛ, nde ayotoma onto ɔmɔtshi dia ndjotoshimba etena kalangaso nsala kɔlɔ kɛmɔtshi. Ndo nto, sho hateye kɛnɛ kakokande nsala la ntondo k’awui amɔtshi kana kɛnɛ kakokande mbetawɔ ntshika l’oyango wa nkotsha sangwelo diande. (Und. 11:5) Koko sho kokaka monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa mbeyaka ehemba wahomana la so ndo nde ayotokimanyiya dia sho ntetemala mbokambɛ la kɔlamelo. Nde toshikikɛka ɔnɛ: “Dimi layuketshaka ndu layukenyaka mbuka ka we kendakenda, dimi layukulakaka, layukendaka.” (Osam. 32:8) Ko ngande watolaka Jehowa ɛlɔ kɛnɛ? Ngande wakokaso nkondja wahɔ oma l’alako akɔ? Lande na kahombaso monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ekɔ lo tɔlɔmbɔla ɛlɔ kɛnɛ? Dibuku di’Enyelo kadimolaka ambola asɔ.
ALAKO WAKI NZAMBI TOKOKƐKA
11. Kakɔna kɛnya dia Jehowa mbeyaka kɛnɛ tshɛ keta lo tshumanelo dia l’andja w’otondo?
11 Lo Enyelo tshapita 2 ndo 3, ɔpɔstɔlɔ Joani akɛnyi Yeso Kristo alaka tshumanelo esambele dia l’Asie Mineure. Ɛnɛlɔ kɛsɔ mɛnyaka dia Kristo heye tsho etshumanelo lo tshɛ katɔ, koko ndo etsha w’ose etshumanelo tshɛ. Ɛnyɛlɔ, mbala mɔtshi nde akôle ndo nkombo y’anto amɔtshi ndo akawawandola kana akawasha alako wahombama. Kakɔna kalembetshiya ɛnɛlɔ kɛsɔ? Tshumanelo esambele sɔ nembetshiyaka Akristo w’akitami tshɛ wakasɔnama l’ɔkɔngɔ wa 1914 ndo alako wakandasha tshumanelo diakɔ mendanaka la tshumanelo dia l’andja w’otondo. Diakɔ diataso ɔnɛ Jehowa ekɔ lo nɔmbɔla ekambi ande lo tshimbo y’Ɔnande. Ko ngande wakokaso nkondja wahɔ oma l’ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ?
12. Ngande wakokaso mɛnya ɔnɛ sho mbetawɔka dia Jehowa tɔlɔmbɔla?
12 Yoho mɔtshi yakokaso nkondja wahɔ oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa ele lo tshimbo ya wekelo w’onto ndamɛ. Lo tshimbo y’ekanda watondja ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ, Jehowa ekɔ lo tosha alako wa lo nyuma w’amɛna efula. (Mat. 24:45) Koko dia nkondja wahɔ oma lɔkɔ, sho pombaka mbɔsaka etena ka mbaekaka ndo nkamba la kɛnɛ kekaso. Wekelo w’onto ndamɛ ekɔ yoho mɔtshi yatokimanyiya Jehowa “diaha ntakana.” (Jude 24) Onde wɛ atekaka dui dimɔtshi l’ekanda aso diɛnama oko diakafundama paka lo dikambo diayɛ? Naka ngasɔ, kete ɔsa dia Jehowa mbambokokimanyiya. Oko wakoka ɔngɛnyi ayɛ nkotola yambalo yayɛ lo dui dimɔtshi, mbakoka ndo Jehowa nkamba la nyuma kande dia nkotola yambalo yayɛ lo dionga dimɔtshi diahombayɛ nsala etshikitanu. Etena ketawɔso ɛlɔmbwɛlɔ katosha nyuma k’ekila, sho mɛnyaka ɔnɛ sho mbetawɔka dia Jehowa tɔlɔmbɔla. (Adia Osambu 139:23, 24.) Diakɔ diele, ekɔ dimɛna dia sho nyomɔsɛdingola mbekelo yaso ya wekelo.
13. Lande na kahombaso nsɛdingola mbekelo yaso ya wekelo?
13 Naka sho ndeka ndjasha lo tɔkɛnyɔ, kete dui sɔ koka tɔlɛ wenya wakokaso mbetsha lo wekelo w’onto ndamɛ. Ɔnangɛso ɔmɔtshi akate ate: “Sho kokaka ntshika dia nsala wekelo w’onto ndamɛ esadi eto. Nshi nyɛ, tɔkɛnyɔ tambokita dikuma l’ahole tshɛ ndo aya bu wolo tikɛnya. Tɔ tanemaka lo televiziɔ, l’ɔrdinatɛrɛ ndo lo telefɔnɛ.” Naka hatongi la yewo, kete tayoyotatɛ mbetsha wenya efula lo tɔkɛnyɔ ndo ndjohomba etena ka nsala wekelo w’onto ndamɛ. (Ef. 5:15-17) Yambola wate: ‘Wenya engana wayashami lo wekelo wa lotshimola w’Ɔtɛkɛta waki Nzambi? Onde paka lushi lemi la sawo mbatomɔlɔngɔsɔlaka nsanganya?’ Naka ngasɔ, kete sala la wolo dia ndjatshungolɛ etena ka salaka Ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo wa la dikɔlɔ kana wekelo w’onto ndamɛ nɛ dia Jehowa toshaka alako w’amɛna lo toho tɔsɔ dia sho ndjokondja panda.—Tuk. 2:1-5.
NZAMBI TOKEKETSHAKA
14. Ngande wɛnya Afundelo dia Jehowa mbidjaka yimba l’ekakatanu wele la so?
14 Davidi akahomana l’ekakatanu efula. (1 Sam. 30:3-6) Koko ɛtɛkɛta wakandafunde mɛnyaka dia Jehowa akeyaka ekakatanu waki la nde. (Adia Osambu 34:18; 56:8.) Nzambi mbeyaka ekakatanu aso sho lawɔ. Etena kongaso la “etema wambate,” nde ndjasukanyaka la so. Dui sɔ kokaka tokeketsha nɛ dia Davidi akate ɔnɛ: “Uma lu ngandji kaye ka shikaa mbayumuyala la ongenongeno ndu mbayumongenangena otekoya, ne dia we atenaka fono kami, we mbeyaka ndu asui w’utema ami.” (Osam. 31:7) Jehowa hakomɛ tsho lo mbeya ekakatanu wele la so, koko nde tokeketshaka. Yoho mɔtshi yasalande dui sɔ ele lo tshimbo ya nsanganya y’Akristo.
15. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo kɛnɛ kakakomɛ Asafu?
15 Kɛnɛ kakakomɛ Asafu mɛnyaka ohomba wa mbɔtɔka lo nsanganya mbala la mbala. L’ɔtɛ w’ekakatanu waki la nde, nde akayɛna oko kema ohomba kambɛ Nzambi ndo dui sɔ diakɔ̂kɔmɔla. Nde akate ate: ‘Otema ami wakakanana ndo laki la pâ efula lo awondo ami.’ Etombelo wakonge la dui sɔ ele, nkɔkɔ ate kwɛ tshike nde akatshike kambɛ Jehowa. Kakɔna kakayokimanyiya Asafu dia nde nyomonga la nsaki ka kambɛ Nzambi? Nde akate ate: “Edja ndu lam’akamoto lu luudu la [Nzambi.]” Tolembete dia paka lo monga kâmɛ l’ekambi waki Jehowa mbakatotshikitanyaka Asafu ekanelo kande. Nde akateya di’ɛngɛnɔngɛnɔ w’anto wa kɔlɔ wekɔ paka lo tshanda mɔtshi ndo ɔnɛ Jehowa ayosembola akambo l’etena kahombama. (Osam. 73:2, 13-22) Dui sɔ koka tokomɛ ndo sho lawɔ. Ekakatanu wahomana la so l’andja waki Satana ɔnɛ koka totshindja wɔɔngɔ. Diakɔ mbele, sanganaka kâmɛ l’anangɛso ndo l’akadiyɛso tokeketshaka ndo tokimanyiyaka dia ntetemala kambɛ Jehowa l’ɔngɛnɔngɛnɔ.
16. Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ kaki Hana?
16 Ko ahombayɛ nsala naka wɛ ɛnaka wolo ntshɔ lo nsanganya l’ɔtɛ weyɛ kema la waɛsɛ amɔtshi kana weyɛ l’okakatanu l’ɔnangɛso kana la kadiyɛso kɛmɔtshi? Naka ngasɔ mbediɔ, kete ɛnyɛlɔ kaki Hana koka kokimanyiya. (Adia 1 Samuele 1:4-8.) Waladɛnde Penina lakote ana efula akawɔlaka l’ɔtɛ wakinde ekomba. Hana aki l’atei w’ohemba wa woke efula djekoleko etena kakawatshɔka nkumbo k’otondo ɔnɔnyi tshɛ la Shilo dia tɔtɛmɔla Jehowa. Nde aki la lonyangu l’efula nɛ dia Bible mbutaka ɔnɛ nde “akalelaka, kundeka ma.” Koko, nde kombetawɔ dia dui sɔ mboshimba dia nde ntɛmɔla Jehowa lo tɛmpɛlɔ kande ndo nde akɔ̂tshɔkɔla l’ɔtɛ wa kɔlamelo yande.—1 Sam. 1:11, 20.
17, 18. a) Ngande wakeketshamaso oma lo nsanganya ya l’etshumanelo? b) Ngande wayaokaso lo woho watokimanyiya Jehowa dia sho ndjokondja panda?
17 Akristo pombaka mbokoya ɛnyɛlɔ kaki Hana lo mbɔtɔka lo nsanganya. Sho tshɛ mbeyaka dia nsanganya tokeketshaka efula. (Heb. 10:24, 25) Ngandji k’efula kele lam’asaso l’anangɛso tokeketshaka. Sawo kana kɔmatɛrɛ kɛmɔtshi koshami mbeyaka tokeketsha. Etena kasawolaso l’asekaso ambetawudi la ntondo kana l’ɔkɔngɔ wa nsanganya, vɔ kokaka tohokamɛ kana totɛ ɛtɛkɛta w’esambelo. (Tuk. 15:23; 17:17) Etena kembaso esambo la dui dia wolo ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ, sho keketshamaka. Sho monga l’ohomba w’ekeketshelo kakondjaso lo nsanganya lɛnɛ atotosukɛka Jehowa lo tshimbo ya ‘esambelo kande hita’ ndo nde tshɔkɔlaka welo wadjaso dia ntetemala mbokambɛ la kɔlamelo djekoleko etena ‘katshimbaso wɔɔngɔ.’—Osam. 94:18, 19.
18 Ngandji katoka Nzambi pombaka ntshutshuya ɔmɔmɔ wa l’atei aso dia mbuta ɛtɛkɛta wakate omembi w’esambo ɛnɛ: ‘Wɛ atokimɛka lo lonya lami l’omi. Alako ayɛ watɔnɔmbɔlaka.’ (Osam. 73:23, 24) Ande lowando lele la so lo mbeya dia Jehowa tokimanyiyaka dia sho ndjokondja panda lee!
[Osato wa lo lɛkɛ 28]
Ndo wɛ mbakakotwama oma le Jehowa
[Esato wa lo lɛkɛ 30]
Alako waki Nzambi tokokɛka
[Osato wa lo lɛkɛ 31]
Alako watoshawɔ tokeketshaka