TSHAPITA YA DIKUMI L’ATANU
“Dimi haleyi nembohala”
1. Lande na kaki Jeremiya ndo aprɔfɛta akina waki Jehowa kɔnɛmbɔhala?
“NYULUNGI diui dia [Jehowa].” Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakokɛmaka lo toshinga ndo l’asanga wa mboka ya la Jerusalɛma ntatɛ lo 647 N.T.D. Ndo ɔprɔfɛta waki Nzambi kompekɔ mbaewoya. Kânga lam’akayolanyemaka osomba ɛnɔnyi 40 l’ɔkɔngɔ, nde akatetemala nkeketsha anto lo mbatɛ ɛtɛkɛta ɛsɔ. (Jer. 2:4; 42:15) Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ akatome aprɔfɛta ande dia ndjashikikɛ di’ase Juda wakakoke mboka alako ande ndo ndjatshumoya. Oko wɛnyamidiɔ l’etatelo ka dibuku nɛ, Jeremiya aki ɔprɔfɛta wa woke l’atei w’aprɔfɛta wakewoya nsango yaki Nzambi. Etena kakandawosha ɔkɛndɛ, Nzambi akatɛ Jeremiya ate: “Uneli, . . . uwateli kene tshe kayumukutela. Tudidimaki la ntundu kawo.” (Jer. 1:17) Olimu ɔsɔ aki olimu wa wolo. Jeremiya akahɛnyahɛnyama lo demba ndo lo yimba, koko kânga l’atei w’ekakatanu ɛsɔ, nde akatshutshuyama dia nkotsha ɔkɛndɛ ande. Nde akate ate: “Sulu diami diambatate. Dimi haleyi nembohala.”—Jer. 4:19.
2, 3. a) Ngande wakokoya ambeki waki Yeso Jeremiya? b) Lande na kahombayɛ ndjela ɛnyɛlɔ kaki Jeremiya?
2 Woho wakakotsha Jeremiya olimu ande w’ɔprɔfɛta akatshikɛ ekambi waki Jehowa wa l’ɔkɔngɔ ande ɛnyɛlɔ ka dimɛna. (Jak. 5:10) Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa Pɛntɛkɔsta ka lo 33 T.D., ewandji w’ase Juda wakande Petero nde la Joani ndo wakawadjangɛ diaha vɔ nsambisha. Apɔstɔlɔ asɔ wakâkadimola ɔnɛ: “Shu hateyi ntsha dikambu dikina, paka mvuta akambu wakatenyi la wakatuki.” (Etsha 4:19, 20) L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbawanɛ dia mbasalɛ kɛnɛ koleki tshɛ kɔlɔ naka vɔ ntetemala, ewandji ɛsɔ wakakimɔ Petero nde la Joani. Wɛ mbeyaka etombelo wakayala oma lo dikambo sɔ. Apami wa kɔlamelo asɔ takawahombe ntshika ndo vɔ kotshika nsambisha.
3 Onde wɛ mɛnaka woho wɔtɔnɛ ɛtɛkɛta wakate Petero nde la Joani wofundami lo Etsha 4:20 la dihonga diaki la Jeremiya? Oko weso ekambi waki Jehowa Nzambi wa lo nshi y’ekomelo ya pâ nyɛ, onde tamboyashikikɛ dia mbuta ɔnɛ: ‘Hatokoke nɛmbɔhala?’ Nyɛsɔ tende woho wakokaso ntetemala monga la woho wa dihonga diaki la Jeremiya ndo ntetemala nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ kânga mbataleke ndana awui wa l’andja ɔnɛ.
TOTETEMALE KÂNGA L’ATEI WA WENDJODI
4. Dionga diakɔna diakaleke monga l’anto wa la Jerusalɛma y’edjedja?
4 Shi wɛ ekɔ l’eshikikelo ɔnɛ daka dia diambo diaki Nzambi diendana la nshi yayaye y’ɛlɔmbwɛlɔ k’Ɔnande mbele losango loleki tshɛ dimɛna lahomba anto mboka? Koko, anto efula ɛlɔ kɛnɛ salaka akambo oko ase Juda amɔtshi wakatɛ Jeremiya mbala kɛmɔtshi ɔnɛ: “Lu dikambu di’aui wakayatutedi lu lukumbu la [Jehowa], shu hatukukitanyia nduku yema.” (Jer. 29:19; 44:16) Jeremiya akokaka awui asɔ mbala ko mbala. Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo di’ekambi waki Jehowa ɛlɔ kɛnɛ, nɛ dia anto efula mbatɛka ɔnɛ: “Dimi halɔngɛnangɛna awui asɔ.” Woho waya anto efula la wendjodi mbeyaka nkitshakitsha ohetoheto w’apandjudi wa Diolelo. Naka ngasɔ mbediɔ l’ɛtshi kanyu ka nkɛtɛ, naka ohetoheto w’apandjudi amɔtshi wa l’etshumanelo kanyu kana wayɛ wɛmɛ ambokitakita, kakɔna kakoka salema?
5. a) Kakɔna kakasale Jeremiya lo menda woho waki anto la wendjodi? b) Lande na kele wanɛ watona lokumu l’ɔlɔlɔ wekɔ lo wâle wa mamba?
5 Tende dionga diaki la Jeremiya etena kaki anto efula wa la Juda la wendjodi. L’etatelo k’olimu ande, Jehowa akawotɛ di’elanyelo kakahombe ndja. (Adia Jeremiya 4:23-26.) Ɔprɔfɛta akakoke mɛna dia nsɛnɔ ya nunu di’anto yakalemanɛka la vɔ mboka ɛtɛkɛta wakandahombe mbatɛ ndo nkitanyiya ɛtɛkɛta akɔ. Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo di’anto ɛlɔ kɛnɛ, mbidja ndo anto wa l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ. Lo kɛnɛ kendana la “lushi” layolanya Nzambi andja wa kɔlɔ ɔnɛ, Yeso akate ate: “Ne dia osoku mbayuya lushi lako le antu tshe wudjashi ladiku dia kete. Keli nyendaki, nyolombaki l’osengosengo dia nyu mpanda lu akambu aso tshe wayuya, la dia memala la ntundu ka On’a untu.” (Luka 21:34-36) Sho koka mbuta lo ndjela ɛtɛkɛta wa Yeso dia wanɛ watona lokumu l’ɔlɔlɔ wekɔ lo wâle wa mamba.
6. Lande na kahombayɛ ntetemala nsambisha, oyadi anto hawoleke mbetawɔ losango lasambishayɛ?
6 Koko, wanɛ watshika wendjodi, wahokamɛ ndo wakitanyiya ɛtɛkɛta waki Jehowa wawasambishaso wayokondja wahɔ waheyama mbɛdika. Nzambi ekɔ lo todiholɛ mboka dia sho pandɔ l’elanyelo ndo mbɔtɔ l’andja ande w’oyoyo. Lo toho tɔmɔtshi, ngasɔ mbakidiɔ lo kɛnɛ kendana l’esambishelo kaki Jeremiya. Ase Juda wakakoke mpandɔ oma l’elanyelo. (Adia Jeremiya 26:2, 3.) Dia mbakimanyiya, Jeremiya aketsha ɛnɔnyi akumi dia nkeketsha anto dia vɔ ‘mpokamɛ ndo nkadimɔ’ dia nkitanyiya ɔtɛkɛta wa Nzambi ka mɛtɛ. Hateye anto angana wakayatshumoya ndo wakatshikitanya nsɛnɔ yawɔ oma l’esambishelo k’ɔprɔfɛta ɔsɔ. Koko anto amɔtshi wakasale dui sɔ ndo ngasɔ mbasala anto efula ɛlɔ kɛnɛ. Etena katetemalaso nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ, sho mbokaka tena efula nsango y’anto waki ntondo la wendjodi ko wakayotshikitanaka. (Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Kânga onto lele la wendjodi koka ndjetawɔ,” yele lo lɛkɛ 184.) Shi ɔsɔ ekɔ ɔkɔkɔ okina watotshutshuya dia sho monga l’ohetoheto l’olimu aso washimbɛ nsɛnɔ, mbuta ate esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ?
Lande na kahombayɛ ntetemala nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ oyadi wendjodi wahomana la yɛ?
ATUNYI HAWOKOKE TOSALƐ KƆLƆ KA PONDJO
7. Ngande wakahembe atunyi wa Jeremiya dia nkomiya olimu ande w’ɔprɔfɛta?
7 Dui dimɔtshi di’ohomba efula dia l’olimu wa Jeremiya ele woho wakayangaka mbala la mbala atunyi dia mbosalɛ kɔlɔ ndo nkomiya olimu ande. Aprɔfɛta wa kashi wakawanyaka lo sɛkɛ. (Jer. 14:13-16) Etena kaketetaka Jeremiya lo toshinga ta la Jerusalɛma, anto wakɔsɔkaka ndo wakawɔlaka. (Jer. 15:10) Atunyi ande amɔtshi wakayange toho tokina ta mbosha sɔnyi. (Jer. 18:18) Anto akina wakadianganyaka awui wa kashi lo lokombo lande dia anto waki l’etema w’ɛlɔlɔ ntona akambo wa mɛtɛ waki Nzambi wakasambishaka Jeremiya. (Del. 3:61, 62) Onde Jeremiya akahekɔ? Kema, nde akatetemala nsambisha. Ngande wakandasale dui sɔ?
8. Etena kakaleke atunyi ande mbɔlɔsha, kakɔna kakasale Jeremiya?
8 Kɛnɛ kakaleke nkimanyiya Jeremiya dia nde ndɔshana l’ɔlɔshamelo ɔsɔ ele woho wakandayaɛkɛka le Jehowa. L’etatelo k’olimu ande, Nzambi akawotɛ dia nde ayowosukɛ ndo ayowokokɛ. (Adia Jeremiya 1:18, 19.) Jeremiya akayaɛkɛ lo daka sɔ, ndo Jehowa kombokalɛ. Etena kakatetemala atunyi mbɔhɛnyahɛnya ndo nyanga toho ta wolo ta mbosoya, Jeremiya akatetemala monga la dihonga ndo l’ekikelo. Tende woho wakokimanyiya waonga asɔ.
9, 10. Awui akɔna wakahomana la Jeremiya wahomba tokeketsha dia monga la dihonga?
9 Lo diaaso dimɔtshi, ɛlɔmbɛdi wakatɔmbɔkɔ ndo aprɔfɛta wa kashi wakatɔlɛ Jeremiya le ɛlɔhɛ wa la Juda dia vɔ mbodiaka. Onde dianelo diawɔ diakakonya dia Jeremiya ntshika olimu ande? Kema. Kɛnɛ kakandasale akɛnya kashi k’ɛtɔlɔki ɛsɔ, ɔnkɔnɛ vɔ kombosalɛ kɔlɔ.—Adia Jeremiya 26:11-16; Luka 21:12-15.
10 Tohɔ dia l’ɔkɔngɔ wa nde mpokamɛ losango la wolo efula l’ɔprɔfɛta ɔsɔ, Pashura owandji ɔmɔtshi wa lo tɛmpɛlɔ akawodje lo lowete. Pashura akɔshi dia dui sɔ diayosha Jeremiya wetshelo ndo diayowodiha onyɔ. Ɔnkɔnɛ, la wedi a pindju, nde akawonya oma lo lowete ndo akokimɔ. Koko, kânga mbakinde la kandji lo demba l’ɔtɛ w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ ɛsɔ, Jeremiya akatɛ Pashura mbala kakɔ ɔtɔi dombwelo diaki Jehowa diakendanaka la nde. Ɔnkɔnɛ, ɛhɛnyɔhɛnyɔ wa lo demba kondiha Jeremiya onyɔ! (Jer. 20:1-6) Lande na? Jeremiya ndamɛ totɛka ɔnɛ: “[Jehowa] eko la mi, uku dihuka diukawo woma. Diako mbayutakana wane watunsuyaka, mbahawonembia.” (Jer. 20:11) Kânga l’etena kakandahomana l’andɔshi wakaleke tshɛ kɔlɔ, Jeremiya komboka wɔma. Nde aki la shadiya ya ndjaɛkɛ le Jehowa ndo ngasɔ mbakokadiɔ monga ndo le so.
11, 12. a) Ngande wakakambe Jeremiya la yewo etena kakɔlɔsha Hananiya? b) Wahɔ akɔna wakokaso nkondja lo ntetemala ‘mbikikɛ kɔlɔ’?
11 Ekɔ dimɛna mbohɔ dia Jeremiya kondjadjaka lo wâle tshanana ndo nde aki la mayɛlɛ la ntondo k’atunyi ande. Nde akeyaka etena kakandahombaka minya demba. Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole kɛnɛ kakete lam’asande la Hananiya. L’ɔkɔngɔ w’ɔprɔfɛta wa kashi ɔsɔ manya ɔtɛkɛta wa prɔfɛsiya wa Jehowa lo sɛkɛ, Jeremiya akawongola ndo akalembetshiya woho wakoka mbeyama ɔprɔfɛta wa mɛtɛ. Jeremiya aki la lɔkɔhɔ l’otamba laki djembetelo y’anto waki l’ɛse ka lowandji l’ase Babilɔna. Hananiya akomala efula ndo akɔkɔla lɔkɔhɔ lɔsɔ. Akoka mbeya kɛnɛ kakahombe Hananiya nsala oma lâsɔ? Ko kakɔna kakasale Jeremiya? Sho mbadiaka ɔnɛ: “Ku umvutshi Jeremiya akatshu.” Eelo, Jeremiya akanya demba. L’ɔkɔngɔ diko, oma l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa, nde akayokalolaka ndo akayotɛka Hananiya kɛnɛ kakahombe Nzambi nsala, mbuta ate ase Juda wakahombe ntshɔ lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna ndo Hananiya akahombe mvɔ.—Jer. 28:1-17.
12 Mɛnamaka hwe oma l’ɔkɔndɔ wakasambiyama ɔsɔ dia ekɔ ohomba sho monga la dihonga ndo la yewo l’olimu w’esambishelo. Naka lo luudu lɔmɔtshi, onto ambotona dui dimɔtshi dia lo Afundelo, ambomala ndo oyanga tosalɛ akambo la ngala, sho koka mbɔlɔmba edimanyielo la loshilambo tshɛ ko sho ntshɔ lo luudu lokina. Ndoko ohomba wa mana l’onto lo kɛnɛ kendana la lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo. Lo ntetemala ‘mbikikɛ kɔlɔ,’ sho ndiholaka mboka dia ndjokimanyiya onto ɔsɔ l’etena kayoleka dimɛna.—Adia 2 Timote 2:23-25; Tuk. 17:14.
Lande na kele ndjaɛkɛ le Jehowa ekɔ ohomba etena kasambishaso lokumu l’ɔlɔlɔ? Lande na kahombaso monga la dihonga ndo la yewo?
“TUKAKI WOMA”
13. Lande na kakatɛ Jehowa Jeremiya ɔnɛ: “Tukaki woma,” ndo lande na kahombaso mbidja yimba lo dikambo sɔ?
13 Woho wakatalanaka awui la ntondo k’elanyelo ka Jerusalɛma lo 607 N.T.D. aki la shɛngiya ya wolo le atɛmɔdi wa mɛtɛ. Ɔnkɔnɛ, wɛ koka mboka lande na kakatɛ Nzambi Jeremiya ɔnɛ: “Tukaki woma.” (Jer. 1:8; Del. 3:57) Ndo Jehowa akawodjangɛ dia nde nkamba l’ɛtɛkɛta ɛsɔ dia nkeketsha anto akina. (Adia Jeremiya 46:27.) Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo dikambo sɔ? Lo nshi y’ekomelo ya wâle nyɛ, sho koka mboka wɔma lo tena dimɔtshi. Lo tena sɔ, onde tayohokamɛ Jehowa latotɛ ɔnɛ: “T[any]ukaki woma”? L’etatelo ka dibuku nɛ, takasɛdingola woho wakasukɛ Nzambi Jeremiya lo tena dia wɔma efula. Nyɛsɔ tovusole lo tshena pe kɛnɛ kakatombe dia sho nkondja wetshelo.
14, 15. a) Lo wâle akɔna wakatanema Jeremiya? b) Ngande wakakotsha Jehowa daka diande dia nkokɛ Jeremiya?
14 Etena kakadinge ase Babilɔna Jerusalɛma, ndjala kakayala l’osomba. Kem’edja anto wakahombe diangɔ dia ndɛ. (Jer. 37:21) Lâdiko dia ndjala kaki l’osomba, wakande Jeremiya ndo wakawodje lo dihole diakakoke ndjonga diombo diande. Ɛlɔhɛ wa Juda wakatshutshuya Zedekiya, nkumekanga ka shuyasuya dia nde mbetawɔ kanyi yawɔ. Ɔnkɔnɛ, vɔ wakatambiya Jeremiya lo difuku di’otale diaki komonga l’ashi paka lɔtɛkɛ loto. Etena kakatadindaka Jeremiya lo lɔtɛkɛ, nde akɛnyi dia ndoko onto lakakoke mbotsha. Otondonga wɛ mbaki la ntondo k’okakatanu ɔsɔ, onde totoyoka wɔma?—Jer. 38:4-6.
15 Kânga mbakinde onto oko sho, Jeremiya akayaɛkɛ lo kɛnɛ kakawotɛ Jehowa dia nde hawokalɛki pondjo. (Adia Jeremiya 15:20, 21.) Onde Jehowa akofute l’ɔtɛ wa wɛkamu ande? Sho mbeyaka dia nde akasale dikambo sɔ. Nzambi akatshutshuya Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ dia ndanya sheke y’ɛlɔhɛ ndo dia nshimbɛ Jeremiya. La lotshungɔ la nkumekanga, Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ akatondja Jeremiya oma lo difuku dia lɔtɛkɛ ndo akoshimbɛ oma lo nyɔi.—Jer. 38:7-13.
16. Oma lo wâle akɔna wakashimbɛ Jehowa anto ande waki la kɔlamelo?
16 Kânga etena kakatombe Jeremiya oma lo difuku dia lɔtɛkɛ, nde aki paka lo wâle. Lo tɛkɛtɛ Jeremiya, Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ akatɛ nkumekanga ate: “Ndi ayuvo la ndjala lene endi, ne dia ma kema ntu l’usumba.” (Jer. 38:9) Ndjala kaki wolo la Jerusalɛma polo ndo lo yɛdikɔ y’anto ntatɛ ndɛna. Koko, Jehowa akekɛ nto lonya dia nshimbɛ ɔprɔfɛta ande. Ndo Jeremiya akatɛ Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ dia Jehowa ayowokokɛ l’elanyelo ka Jerusalɛma. (Jer. 39:16-18) Jeremiya kombohɛ eshikikelo kakawosha Nzambi k’ɔnɛ: “Dimi leko kame laye dia nkutshungula.” (Jer. 1:8) Oko wakakokɛ Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ apami ahende waki la kɔlamelo asɔ, otunyi w’onto kana ndjala kokoka mbasalɛ kɔlɔ. Vɔ wakahandɔ l’osomba wakahombe ndanyema ɔsɔ. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo dikambo sɔ? Jehowa akalake ndo akakotsha daka diande diendana l’ekokelo.—Jer. 40:1-4.
17. Lande na kahombayɛ ndjaɛkɛ lo daka diaki Jehowa dia nkokɛ ekambi ande?
17 Ekotshamelo ka prɔfɛsiya kaki Yeso kendana l’ekomelo ka dikongɛ nɛ di’akambo kekɔ lo tatshu otsha lo kondoko yatɔ. Kem’edja, “tulimbitelu tayuyala lu unya lu ngondo la lu toto. Fono k’asi wedja kayuyala la kete. Vo wayukanana. . . . Antu wayuka yimba tshimba, ne dia woma la elungamelu k’akambu wayayi la kete.” (Luka 21:25, 26) Sho pombaka nkonga dia mɛna woho wayonga tolembetelo tɔsɔ ndo wɔma wayotsha tolembetelo tɔsɔ anto efula. Oyadi kakɔna kayotomba, hatohombe pondjo mbidja tâmu lo dikoka ndo lo nsaki kele la Jehowa ka nshimbɛ anto ande. Koko, wanɛ wahetawɔma oma le nde wayɛna wonya oko lɛdi. (Adia Jeremiya 8:20; 14:9.) Oyadi mɛnamaka di’ekambi ande bu l’elongamelo, mbuta ate wekɔ oko lo difuku di’otale ndo dia wodjima, nde koka mbashimbɛ! Kɛnɛ kakatɛ Nzambi Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ kayokotshama le ekambi ande, nde akawotɛ ɔnɛ: “Dimi layukushimbela, we hudiakema la yombo. Lumu laye layuyala engo kaye ka dimbu, ne dia we akambekama, mbata [Jehowa].”—Jer. 39:18.
ƐTƐKƐTA WAKAFUNDAMA DIKAMBO DIAYƐ
18. a) Ɛtɛkɛta akɔna wakatshikitanya lɔsɛnɔ laki Jeremiya? b) Kakɔna kalembetshiya didjango diaki Nzambi diele lo Jeremiya 1:7 le yɛ?
18 Nzambi kotɛka ɔnɛ: “We ayutsho le wane tshe wayumukutuma, la we ayuta kene tshe kayumukutela.” (Jer. 1:7) Lɔsɛnɔ laki Jeremiya lakatshikitana tshɛ lo tshɛ etena kakandoke didjango di’oma le Nzambi sɔ. Ntatɛ oma k’etena kɛsɔ, dui diakandaleke ndjakiyanya aki dia mbewoya “diui dia [Jehowa].” Etelo kɛsɔ tanemaka mbala ko mbala lo dibuku dia Jeremiya di’otondo. Lo tshapita y’ekomelo ya dibuku dia Jeremiya, nde tɛkɛtaka di’elanyelo ka Jerusalɛma ndo dia otshwelo wa Zedekiya nkumekanga k’ekomelo lo lɔhɔmbɔ. Eelo, Jeremiya akatetemala mbetsha ndo nkeketsha ase Juda dia vɔ nkitanyiya Jehowa polo ndo l’etena kakahombe akambo wakatombe mɛnya hwe di’olimu ande wamboshila.
19, 20. a) Lande na kele olimu waki Jeremiya ɛnyɛlɔ le so? b) Diɔtɔnganelo diakɔna diele lam’asa nsambisha la monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’ɔlɔ? c) Shɛngiya yakɔna yambonga l’ɔsɛdingwelo wa dibuku dia Jeremiya la dia Delu dia Jeremiya le yɛ?
19 Ekɔ awui efula wɔtɔnɛ lam’asa ɔkɛndɛ waki la Jeremiya la olimu wa lo sɛkɛ wakamba Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛlɔ kɛnɛ. L’ɛnyɛlɔ kande, tekɔ lo kambɛ Nzambi ka mɛtɛ l’etena kɛnɛ k’elombwelo. Ɛkɛndɛ ekina wele la so tɔlɔmbaka wenya ndo wolo aso, koko esambishelo ka lokumu l’ɔlɔlɔ mbele olimu woleki ohomba la fwa wakokaso nkamba lo dikongɛ nɛ di’akambo. Oma l’olimu ɔsɔ, tekɔ lo ntombola lokombo la woke laki Nzambi ndo tekɔ lo mbetawɔ dia nde kele la lotshungɔ ndo la lɔkɛlɛngɛ la mbolɛ andja w’otondo oko Nkum’Olongo. (Adia Delu dia Jeremiya 5:19.) Sho mɛnyaka nto ngandji k’efula kokaso wanyaso anto lo mbakimanyiya dia vɔ mbeya Nzambi ka mɛtɛ ndo ɛlɛmbɛ ande dia vɔ ndjokondja lɔsɛnɔ la pondjo.—Jer. 25:3-6.
20 Lo kɛnɛ kendana l’olimu wakawosha Jehowa dia nsala, Jeremiya akate ɔnɛ: “Aui aye . . . wakayala ongenongeno le mi, wakangenyangenya utema ami, ne dia watumbetaka lukumbu laye, we [Jehowa, Nzambi] Kanga lulimbilimbi.” (Jer. 15:16) Ɔngɛnɔngɛnɔ ndo ɔlɔ wa ngasɔ wekɔ lo kongɛ wanɛ tshɛ wele etema awɔ mbatshutshuyaka dia vɔ ntɛkɛta akambo wendana la Nzambi ka mɛtɛ. Ɔnkɔnɛ, wɛ ekɔ l’ɔkɔkɔ w’oshika wa ntetemala mbewoya losango laki Jehowa oko wakasale Jeremiya.
Ngande wakoka ɛnyɛlɔ ka Jeremiya la ka Ɛbɛdɛ-mɛlɛkɛ kokimanyiya dia wɛ monga la dihonga? Dionga diakɔna diaki la Jeremiya diakombolayɛ monga la diɔ etena kasambishayɛ?
[Kiombo/Osato wa lo lɛkɛ 184]
KÂNGA ONTO LELE LA WENDJODI KOKA NDJETAWƆ
Mama kɛmɔtshi ka lo wodja wa Nouvelle-Zélande akate dia nde kombetawɔka di’Ɛmɛnyi wa Jehowa mbosambisha, koko kakianɛ nde êtawɔ. Lomingu lɔsɔ nde akatshu l’okundelo w’Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi wakavu, nɛ dia omɛnde akakambaka olimu l’omi aki kadiyɛso kakavu. Mama kɛsɔ akɛnyi dia anto efula wakaye lo dihole sɔ wakakeketsha ɔnangɛso ɔsɔ lakavusha wadɛnde. Nde akate nto dia elembetshiyelo wokɛma hwe w’oma lo Bible wendana l’elongamelo ka eolwelo wakôkimanyiya efula.
Mama kɛsɔ akate dia nde aketshaka ɛfɛlɛmɛ wakokɛ ɛkɔnyi wayanga mvɔ. Oma lo kɛnɛ kakandɛnyi l’okundelo ɔsɔ, nde akakeketsha ambeki ande dia vɔ ntshɔka l’ekundelo w’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Lande na? Nde akatɛ Ɛmɛnyi wa Jehowa wakaye lakande dia nde akatɛ ambeki ande dia Ɛmɛnyi wa Jehowa nembetshiyaka eongelo ka mɛtɛ ka wanɛ wavɔ ndo mbishaka elongamelo ka dimɛna efula kendana la nshi yayaye. Nde mbɔsaka di’ambeki ande koka nkamba l’awui asɔ dia nkeketsha ɛkɔnyi awɔ.
Mbokɛmaka hwe dia, kânga onto kongaka la wendjodi l’etena k’otale, dui sɔ halembetshiya dia Jehowa hakoke ‘mbosha otema wa nde mbêya.’ (Jer. 24:7) Anto waki ntondo la wendjodi l’ɛtshi kanyu ka nkɛtɛ mbeyaka ndjetawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ.